červéna inkvizicia

Úryvok3

Strom zla

Na druhý deň generál-arcibiskup, hlava rádu sovietskych jezuitov, už neprišiel v rúchu kňaza, ale v uniforme generála štátnej bezpečnosti a pod jeho bujnou bradou sa skvela celá sada najvyšších sovietskych vyznamenaní. A pokračoval vo svojej prednáške o diablovi:

– Súdruhovia, takmer všetci veľkí vodcovia ľudstva, počínajúc Alexandrom Macedónskym alebo Caesarom a končiac Leninom, Stalinom alebo Hitlerom, boli z hľadiska medicíny psychicky nenormálni ľudia posadnutí komplexom moci, t. j. všetci boli prejavom diabla (pod ktorým chápeme komplexný proces degenerácie).

– Keď máme do činenia s diablom, nevyhnutne narážame na labyrint protirečení a paradoxov. Nie je tomu inak ani v prípade psychických chorôb, kde sa rozum často mieša so šialenstvom. Napríklad, hovoriac o Cézarovi alebo Napoleonovi, Leninovi alebo Stalinovi, diablovi advokáti budú namietať, že títo ľudia boli nielen ničiteľmi starej spoločnosti, ale svojim spôsobom aj budovateľmi novej spoločnosti. Dobre, povedzme, že z pohľadu histórie je to tak, ak však máte do činenia so živým Stalinom alebo Hitlerom... Viete si predstaviť, aké to je.

– V podstate, problém diabla plodí nielen hriešnikov, ale aj svätcov. Ale nás, ako tajnú politickú políciu, zaujímajú predovšetkým hriešnici. V tomto labyrinte protirečení stretnete taktiež aj hriešnych svätcov, aj svätých hriešnikov, dobré zlo, aj zlé dobro. A niekedy je ťažké sa vyznať, kde končí jedno a začína druhé.

– Vráťme sa však k psychickým chorobám. Najhoršie je to, že do ľudského mozgu je veľmi ťažké nazrieť. Obzvlášť v prípade, ak tieto choroby majú prechodný charakter a výsledky sú viditeľné iba z odstupom času. Dnes sa na Západe všade píše, že Stalin a Hitler boli duševne chorí. Ale svoje zhubné činy už vykonali. Ako sa takéto veci dajú predvídať a odvrátiť?

– Ako kompas tu slúžia pohlavné zvrátenosti. Pretože určité degeneratívne psychické choroby zvyčajne súvisia s určitými pohlavnými zvrátenosťami, v tomto prípade pohlavné abnormality predstavujú akýsi vonkajší indikátor, kompas alebo barometer, podľa ktorého je možné zistiť predispozície danej osoby k tým ktorým psychickým abnormalitám.

Generál-arcibiskup zavesil na tabuľu veľký plagát, na ktorom bolo schematicky zobrazené čosi ako rozkonárený strom s množstvom vetvičiek.

– Systém pohlavných a psychických abnormalít si vysvetlíme na tomto STROME ZLA. Táto schéma je zamotaná a komplikovaná ako všetko v tejto oblasti. A rovnako zamotané sú tieto záležitosti aj v praxi. Ako vidíte, korene tohto stromu tvorí krvismilstvo, to jest pohlavný styk – alebo túžba po takomto styku – medzi príbuznými: matkou a synom, otcom a dcérou, bratom a sestrou atď.

– Nezávisle od toho, či ku krvismilstvu skutočne došlo, alebo po ňom daná osoba iba túžila, z týchto koreňov pochádzajú také chorobné psychické komplexy ako fixácia syna na matku, čo sa nazýva Oidipov komplex. U žien tomu zodpovedá fixácia dcéry na otca, čo nazývame komplexom Elektry. Oidipus a Elektra++ boli starogrécke postavy v týchto roliach. Navonok sa tieto komplexy prejavujú v podobe prehnanej, hypertrofovanej lásky medzi danými príbuznými, za čím sa často skrýva pohlavná príťažlivosť, vedomá alebo podvedomá. Preto filozofovia hovoria, že diabol má sklon k extrémom a skrýva sa za najlepšie ľudské city.

– Ak sa pozorne prizriete, všetko to nájdete medzi vašimi známymi. Mamičkin synáčik, ktorý sa do štyridsiatky stále nemôže oženiť a len sa stále drží matkinej sukne. Jeho matka je zvyčajne chlap v sukni. A otec buď utiekol, alebo je to slaboch, handra.

– V normálnych rodinách je žena zvyčajne mladšia ako muž. Ak je tomu naopak, je to zvyčajne príznak Oidipovho komplexu. Keďže zrealizovať tento komplex v praxi je dosť zložité, niekedy si dané osoby nachádzajú psychologickú náhradu: oženia sa so ženou staršou ako oni a predstavujú si, že je to náhradná matka. Jediná žena, ktorú miloval Napoleon, Jozefína, bola o 6 rokov staršia ako on. Prvá žena Trockého bola o 10 rokov staršia ako on. Žena Sverdlova bola o 9 rokov staršia ako on. Leninova žena Krupská – o 2 roky staršia ako on. Marxova žena – o 4 roky staršia. Vidíte, opäť je v tom zákonitosť!

– V starovekom Egypte krvismilné manželstva medzi rodnými bratmi a sestrami boli bežným javom v rodinách faraónov. Ale pre obyčajných smrteľníkov boli zakázané pod hrozbou trestu smrti. Už vtedy vedeli, že je to nebezpečné. Podobné faraónske manželstvá, ale so sesternicami, mali prezident Roosevelt a Albert Einstein. Produktom podobného manželstva bol aj Adolf Hitler: jeho otec si zobral dcéru svojej sesternice. A jediná žena, ktorú Hitler, zdá sa, naozaj miloval, bola jeho neter Heli Raubal, ktorú svojou láskou dohnal k samovražde.

– Ak viete toto, súdruhovia, pochopíte, prečo pravoslávna cirkev zakazovala manželstvá medzi príbuznými až do siedmeho kolena. Hitlerovi rodičia boli príbuznými tretieho kolena – a tu máte výsledok.

– Z manželstiev medzi príbuznými, vďaka mnohonásobnému navrstveniu rovnakých genetických charakteristík, sa rodia deti, u ktorých sú prehnane vyvinuté jedny charakteristiky na úkor vývinu iných. V dôsledku toho dostávame psychicky nestabilných ľudí a vo vrcholnom štádiu tohto procesu – génia alebo idiota. Alebo geniota. Alebo, ešte horšie, takého geniálneho šialenca ako Hitler.

– Hlavný trik diabla však v danom prípade spočíva v nasledovnom: za každého génia, získaného takouto cestou, je treba platiť tisícami a tisícami duševne chorých, mrzákov a kreténov. Potom sa z toho istého prostredia objaví takýto Hitler a vediac toto všetko začína ničiť sebe podobných. Preto sa snažil chytiť geniálneho Einsteina a dokonca stanovil za jeho hlavu odmenu 20 000 mariek. Preto duševne chorý Hitler zaviedol do praxe masové zabíjanie psychicky chorých, násilnú sterilizáciu slabomyseľných a koncentračné tábory pre homosexuálov. Preto filozofovia hovoria, že diabol má sklon k samodeštrukcii.

– Hovoriac o krvismilstve, je potrebné podotknúť nasledovné. Vo svete zvierat – napríklad u mačiek – sa na každom kroku stáva, že mačka má mačiatka so svojím synom – a žiadna degenerácia sa tu nedá pozorovať. Medzi ľuďmi boli zaznamenané prípady, že brat a sestra sa stratili v detstve, a potom sa náhodne stretli a, nevediac, že sú súrodenci, sa zobrali. Ale v dôsledku takéhoto náhodného krvismilstva mali celkom normálne deti. Z toho vyplýva, že zlý vplyv krvismilstva na potomkov je podmienený nielen samotným krvismilstvom, ale aj skutočnosťou, že patologická túžba po krvismilstve je príznačná prevažne pre degenerátov, od ktorých sa ťažko dá čakať, že budú mať zdravé potomstvo.

Generál-arcibiskup prešiel ukazovátkom po Strome zla:

– Kmeň tohto stromu, ako vidíte, sa rozvetvuje na tri základné konáre, ktoré sú navzájom prepletené: pohlavné zvrátenosti, duševné choroby a niektoré vonkajšie deformácie organizmu.

– Pozrime sa podrobnejšie najprv na prvý konár zla – pohlavné zvrátenosti. Hlavnú rolu tu zohráva homosexualita, t.j. jednopohlavná láska. V závislosti od toho, akú rolu hrá daný partner v jednopohlavnej dvojici, rolu muža alebo ženy, sa homosexualita delí na dva principiálne typy – aktívny a pasívny.

– Tu majú svoje korene 4 charakteristické psychologické typy ľudí, s ktorými sa dá často stretnúť v každodennom živote a ktoré je užitočné vedieť rozpoznať, aby ste nechodili životom poslepiačky a nepopálili sa. Máme nato špeciálnu tabuľku profesora Rudnevova:

1. typ: AKTÍVNY HOMOSEXUÁL. Duchovne a fyzicky takýto aktivista často vyvoláva dojem supermuža, supermana. Chodiace dynamo, prekypujúce energiou. Zdrojom energie tu však sú rozličné psychózy, neurózy a psychoneurózy.

2. typ: PASÍVNY HOMOSEXUÁL. Fyzicky aj psychicky vyvoláva dojem akoby napoly muža alebo, ak sa lepšie prizrieme, napoly ženy. O takých sa hovorí tichá voda, ťuťmák, handra. Ak rozoznať aktívneho homosexuála je dosť ťažké, pasívneho je, naopak, dosť ľahké. Vyžaruje z nich pasívne, takpovediac, dobré zlo.

3. typ: AKTÍVNA LESBIČKA. V duši je to, v podstate, chlap v sukni. Výzor má ženský, ale charakter mužský. Takéto aktivistky sú nielen veľmi energické, ale často aj sadistické. Prefíkané a podlé. Sú to ozajstné bosorky. Podľa výzoru a charakteru je ich odhaliť ľahšie, než pasívne, ktoré sa viac podobajú na ženy.

4. typ: PASÍVNA LESBIČKA. Tento typ je navonok aj zvnútra veľmi ťažké odlíšiť od normálnych žien. Ale najčastejšie sú to svojim spôsobom zmije. Takéto ženy častejšie vstupujú do manželstiev než aktívne lesbičky. A ak je muž normálny, pokazia mu celý život: nešťastné manželstvo, špinavý rozvod, narušené deti. A do konca života sa z toho nevymotáte, ani na žiadnom súde nič nedokážete.

– Ale nezasvätení ľudia spravidla nič z toho nevidia. Ľudia sú rôzni, a všetko to sa stráca v rozmanitosti typov ľudí.

– Na susednom konári stromu zla sú, ako vidíte, sadizmus, masochizmus a sadomasochizmus. Čo to je, predpokladám, že všetci viac-menej viete. Málokto však vie, že sadizmus a masochizmus úzko súvisia s homosexualitou a inými pohlavnými zvrátenosťami. Sadizmus je zvyčajne prepletený s aktívnou homosexualitou a masochizmus s pasívnou. Sadista dosahuje pohlavné uspokojenie nielen, keď mučí iných ľudí fyzicky, povedzme bije ich bičom, ale taktiež keď trápi iných ľudí psychicky – uráža, ponižuje, vyhráža sa im, všemožne im dáva pocítiť svoju moc nad nimi. Takmer všetky medicínske autority sa zhodujú na tom, že psychologickým koreňom sadizmu je VÔĽA K MOCI. Preto sadizmus predstavuje svojim spôsobom kľúč k moci.

– Sadizmus ako taký – to je jav psychický a nie je možné ho nahmatať rukou. Ale ak viete, že sadizmus je spojený s homosexualitou, pochopíte, prečo pre väčšinu sibírskych šamanov a černošských čarodejníkov je spravidla príznačná homosexualita a iné pohlavné zvrátenosti: zvyčajne sa za nimi skrýva – v rôznych formách a rôznej intenzity – sublimovaný sadizmus, ktorý je zdrojom chorobnej túžby po moci, často v kombinácii s určitou dávkou mánie veľkosti.

– Preto medzi veľkými ľuďmi, ktorí disponovali veľkou mocou a vladármi, ktorí sa preslávili zneužívaním tejto moci – Alexander Macedónsky, Caesar, Nero, Caligula, Ivan Hrozný, Friedrich Veľký, Peter Veľký, Katarína II., Napoleon – u všetkých nájdete tie isté charakteristické príznaky, ako u sibírskych šamanov a černošských čarodejníkov.

– Rovnako aj v prípade všetkých veľkých revolucionárov ako Lenin, Stalin alebo Hitler, ktorí sa po revolúcii stávajú diktátormi a u ktorých je hybnou silou – zvyčajne podvedome – taktiež tá istá maniakálna túžba po moci. Tomuto univerzálnemu zákonu prírody sa nevyhli dokonca ani takí, zdalo by sa, mierni revolucionári ako George Washington a Kemal Ataturke. Preto sa v Biblii objavil taký na prvý pohľad zvláštny výrok, že diabol – to je knieža tmy, ale zároveň aj knieža tohto sveta.

– Ale, ako hovoria filozofovia, diabol má navyše aj veľkú schopnosť všetko popliesť. Napríklad, diablovi advokáti by mohli namietať, že Jekaterina Veľká bola iba nymfomanka. Ale to ani zďaleka nie je také jednoduché. Z vedeckého hľadiska nymfománia predstavuje spätnú reakciu v dôsledku latentnej alebo potlačenej homosexuality. Takáto žena nemôže milovať naozaj ani jedného muža a nezažíva normálne pohlavné uspokojenie – preto strieda mužov ako rukavice. Preto o Jekaterine Veľkej kolovala legenda, že zomrela pod žrebcom.

– Teraz si overme komplex moci v praxi. Pretože samotná príroda stvorila normálnu ženu ako stvorenie milšie, jemnejšie a poddajnejšie ako muž, t.j. keďže túžba po moci zvyčajne nie je vlastná ženskej náture, súvislosť medzi komplexom moci, sadizmom a homosexualitou je viac viditeľná práve u žien. Vezmime si akúkoľvek ženu, ktorá mala v rukách určitú moc. Nemusí to byť nevyhnutne Jekaterina Veľká. Nech to bude šéfka nejakého oddelenia vo vašom podniku. Spomeňte si na nejakú takú ženu z vašej vlastnej životnej skúsenosti...

– Veru, majú ťažký charakter, – ozvalo sa z auditória.

– Ale zároveň sú to zvyčajne výborné pracovníčky. A ešte lepšie vedia prinútiť pracovať iných. Hoci sa na nich ľudia často sťažujú, že je ťažké s nimi pracovať, že naschvál tyranizujú ľudí. Svojim spôsobom ide o prirodzený výber. Takmer ako podľa Darwina. Ak sa im však prizriete bližšie, všimnete si jednu zvláštnu zákonitosť: takmer všetky tieto pracovité a energické ženy sa akosi nevedia dať dokopy s chlapmi. Alebo sa im stále nedarí vydať sa, alebo majú nešťastné manželstvo, alebo majú muža pod papučou, alebo sú rozvedené, či staré dievky. A ak majú deti, potom ako tieto deti dosiahnú pohlavnú zrelosť, začínajú sa s nimi diať rôzne nepríjemnosti. Sťaby nejaký zlý osud, karma.

Generál-arcibiskup ukázal ukazovátkom na susedný konár stromu zla.

– Ako vidíte, sadizmus taktiež často súvisí s impotenciou, kde príčinu predstavuje latentná alebo potlačená homosexualita. A hneď vedľa je znásilnenie. Ale aká je súvislosť medzi impotenciou a znásilnením?

– Zvyčajne si ľudia myslia, že násilník, to je príliš vášnivý supermuž, ktorý už nevie vydržať. V skutočnosti to však je presne naopak. Za normálnych podmienok – noc, mesiac, on a ona – je takýto násilník impotent. Ak sa mu žena oddáva sama, nedokáže si ju vziať. Pohlavné vzrušenie a uspokojenie dostáva iba vtedy, keď vidí strach, zúfalstvo, poníženie svojej obete a svoju moc nad ňou.

– Teraz vám uvediem konkrétny príklad komplexu moci. Prečítam vám úryvky z článku Interview s 213 bankovými lupičmi, uverejnenom v americkom časopise Nation, 30. decembra 1961, v ktorom sa analyzuje psychická dynamika takýchto zločincov. Tu je doslovná výpoveď jedného lupiča s prezývkou Ľudožrút:

„Pre mňa je revolver nástroj, ktorý uspokojuje moju nenásytnú túžbu po rozkazovaní, vládnutí a pohlavnej sile“. (Utieklo od neho 5 žien, pretože sa na ne vrhal v posteli s nabitým revolverom). „Nič mi nemohlo poskytnúť potrebnú úľavu pre dušu a telo, ktorú som hľadal, okrem absolútneho podrobenia sa iných mojej potrebe vládnuť, keď sa predo mnou zvíjali od hrôzy... Je veľmi ťažké vysvetliť tie zvláštne slastné pocity, ktoré sa zmocňujú môjho tela, keď mierim revolverom na moju obeť, pozorujúc ako sa chveje a potí... Cítim sa ako Boh... V mojich rukách, v revolveri, je všetka pravda aj nepravda... Akoby náhle nazerám do studne, kde sú schované všetky tajomstvá sveta, a spoznávam úplnú pravdu... Niekedy som počas prepadnutia dokonca zabúdal na peniaze a odchádzal“.

„Celý môj život bol nasýtený závisťou a nenávisťou k úspechom  iných ľudí... Často som si myslel, žeby zo mňa mohol byť veľký vodca, schopný ohúriť celý svet sociálnymi prevratmi, takými neuveriteľnými a fantastickými, aké prichádzajú na um iba veľkým vládcom“.

– Keď poznáte príbeh tohto Ľudožrúta, lepšie pochopíte aj niektoré fakty zo životopisu Stalina. On predsa tiež začínal svoju politickú kariéru lúpením bánk, z ktorých celú korisť dával Leninovi. Spomeňte si na čudnú smrť jeho ženy. Taká istá duša tyrana, túžiaceho po sociálnych otrasoch, aby mohol uvoľniť svoje temné inštinkty.

– Z hľadiska sociológie je nesmierne dôležitý proces sublimácie, to jest nahrádzania alebo substituovanie sadizmu a masochizmu v určitých sférach sociálneho života. Napríklad, medicínske autority si myslia, že v prípade svätcov a mučeníkov mnohé aspekty  ich činnosti boli podmienené komplexom sublimovaného masochizmu. A, naopak, sadisti si vedome alebo podvedome hľadajú prácu dozorcu vo väzení, kata, mäsiara, pracovníka orgánov politického teroru, nech je to ČK alebo gestapo, kde môžu uspokojiť svoje choré inštinkty vo forme, viac-menej prijateľnej pre spoločnosť.

– Ľudia s nízkou intelektuálnou úrovňou zvyčajne uspokojujú svoje sklony k sadizmu formou fyzického násilia. Ľudia s vyššou inteligenciou častejšie sublimujú svoje sadistické komplexy do duchovnej podoby: hlásajú anarchizmus, nihilizmus a rôzne revolučné myšlienky. Alebo píšu kriminálne romány, kde popúšťajú uzdu svojej chorej fantázie.

– V našej knižnici nájdete dokumenty, kde krátko po revolúcii orgány KS samy konštatujú, že statočná ČK priťahuje najšpinavšie elementy spoločnosti. Stranícke bulletiny z tých čias obsahujú sťažnosti, že „do ČK vstupujú sadisti, kriminálnici a degeneráti“. Sám Lenin taktiež priznal, že „v radoch ČK je veľa čudných elementov“.

– Ale zákon sublimácie chorej psychiky do  chorobných sociálnych procesov sa týka nielen pracovníkov ČK, GPU alebo NKVD. Veď najchorobnejším takýmto procesom je samotná revolúcia. V súlade s týmto temným zákonom prírody celá špička revolúcie, všetci tí „profesionálni revolucionári“, sa formovali z duševne nevyrovnaných a psychicky chorých ľudí, ktorých Dostojevskij nazýval besmi.

– Lenin nie nadarmo nazýval svoju gardu „profesionálnymi revolucionármi“ a nie nadarmo heslom Trockého bola „permanentná revolúcia“. Ničoho iného títo ľudia neboli schopní. Ak pred revolúciou ešte mali nejaký spoločný cieľ – zápas s cárskou vládou, po revolúcii sa ich jediným cieľom stal frakčný boj o moc, ktorý trval dovtedy, kým sa navzájom nezjedli.

– Pre revolucionárov je revolúcia svojim spôsobom samovražda. Preto Dostojevskij, keď opisoval revolucionárov vo svojich Besoch, uvádza biblické podobenstvo o besoch, ktorí vošli do sviní a potom sa vrhli zo skál do mora a všetci zahynuli.

– Alebo si vezmite napríklad podobenstvo pšenici a kúkoli. V tých časoch sa kúkoľ považoval za jedovatú zdegenerovanú pšenicu. Všimnite si – zdegenerovanú! Teda je tu priamy odkaz na degenerátov a degeneráciu. Keď Kristus porozprával toto podobenstvo ľudu, dokonca ani jeho učeníci ho nepochopili a prosili ho, aby to vysvetlil. Na to Kristus odpovedal takto:

„Pole je svet... a kúkoľ je ako diablovi synovia. Nepriateľ, ktorý ich zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta...“ Alebo, ak hovoríme súčasným jazykom, žatva je koniec určitého historického cyklu, na konci ktorého je revolúcia. Ďalej Kristus hovorí o revolúcii: „Ako ľudia vytrhávajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci tohto sveta... Vrhnú ho do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov“ (Mt 13:38–42).

– V Evanjeliu sa tento kúkoľ ešte nazýva synmi skazy. Potom ich nazývali nepriateľmi ľudského rodu. Odtiaľ pochádza aj označenie „nepriatelia ľudu“  z čias Veľkej čistky. Ako vidíte, nič nové pod slnkom. Sú to jednoducho degeneráti – psychicky chorí ľudia. Na jednej strane geniálni, na druhej napoly šialenci. V procese revolúcie sú geniálni, a po nej jednoducho psychopati, ktorých je treba zlikvidovať.

***

Ďalšiu prednášku mal profesor temných záležitostí Malinin:

– Súdruhovia, teraz sa budeme zaoberať rozborom knihy doktora-psychiatra Wilhelma Langeho-Eichbauma: Génius, šialenstvo a sláva, ktorá bola vydaná v Mníchove v roku 1928. Prečítam vám z nej niektoré zaujímavosti.

– Viete napríklad, odkiaľ pochádza slovo génius? Píše sa tu, že z arabského slova „džini“, čo znamená „zlí duchovia“. Zaujímavé, nie?

– Svojho času epilepsiu nazývali morbus sacer, t. j. svätá choroba. Epileptikmi boli: Sokrates, Alexander Macedónsky, Iulius Caesar, imperátor Caligula, prorok Mohamed a imperátor Napoleon. Čiastočne sem môžeme zaradiť aj Hitlera, ktorý sa, podľa výpovedí svedkov, počas záchvatov zúrivosti zvykol kotúľať po zemi, pričom mu tiekla pena z úst a hrýzol koberec.

– Príznačné je, že od samého začiatku knihy sa doktor Lange sťažuje na to, že veda o degenerácii medzi veľkými ľuďmi predstavuje svojím spôsobom zakázané ovocie, na túto tému neexistuje ani jedna učebnica, ani špeciálny časopis, ani vedecké zoskupenie, nič: „Zaoberať sa výskumom v tejto oblasti znamená naraziť na nevďačnosť, dokonca nenávisť iných, a výsledky bádania sa stávajú zakázanými... Samotné zhromažďovanie týchto materiálov súvisí s nekonečnými ťažkosťami,“ píše Lange. Takže, ako vidíte, tieto záležitosti sú vždy trochu tajné.

– Na konci svojej knihy však doktor Lange uvádza veľmi dobrú bibliografiu, kde sú uvedené názvy 1652 diel iných vedcov, ktorí sa tiež zaoberali touto zakázanou témou. A doktor Lange to všetko systematizuje a zhŕňa. Nad takými knihami vedci ako Lange sedia celý život.

– Celý život nad tým pracoval aj profesor Lombroso, o ktorom Lange píše: „Lombroso bol nesmierne veriaci človek: spiritualista a takmer astrológ... Vo svojich posledných, najviac zrelých prácach často hovorí namiesto šialenstva iba o degenerácii“. To jest na konci svojho života Lombroso dospel k záveru, že koreňom všetkého zla je zjavne degenerácia.

„V oblasti sexu sa degenerácia prejavuje nasledovne: alebo príliš málo sexu (askéti), alebo príliš veľa (sexuálni maniaci), alebo orientácia nesprávnym smerom (homosexualita atď.)“ . Je to formulácia veľmi stručná a výstižná.

– Ďalej doktor Lange píše: „Prílišný stres a  vyčerpanie nikdy nevedú ku vzniku psychóz. To nám raz a navždy dokázala svetová vojna. A nikdy sa ešte z génia nestal psychopat v dôsledku prílišného stresu“.

„Celkom zdravými géniami boli: Tizian, Rubens, Rafaelo, Leibniz, Verdi.“ Bohužiaľ, tento zoznam je dosť krátky.

– Zoznam geniálnych alkoholikov je už o niečo dlhší: „Alexander Macedónsky, Sokrates, Seneca, Iulius Caesar, Rembrandt, Hoffman, Edgar Poe, Alfred de Musset, Paul Verlaine, Beethoven“.

– Zaujímavý komentár o modernizme a kritikoch: „Slávny nemecký básnik Helderlin.V jeho Nočných piesňach je zjavne vidieť známky schizofrénie... nedostatky kompozície, poriadku a súvislostí... obrazy nepochopiteľné, nejasné, zamotané... vymýšľanie nových slov, hra zvukov... Ale všetci najväčší literárni kritici to označili za pokrok. Neskôr vo veku 32 rokov sa tento chudák básnik definitívne zbláznil. Taká istá situácia je aj s našimi súčastnými modernistami.

– Na zaujímavú otázku, prečo je tak málo geniálnych žien, doktor Lange odpovedá: „Mnohí vedci si myslia, že žena, ktorá vykonala niečo veľké, je v skutočnosti napoly muž. Je možné, že to závisí od hormónov“.

– Aby sa ženy neurazili, ďalej sa píše: „Ženy však majú väčšiu schopnosť objavovať a uznávať géniov než muži, majú prvoradú úlohu pri vytváraní géniov“.

– Smutný fakt: „Veľmi oduševnení ľudia sú od prírody bionegatívni z hľadiska výchovy potomkov. Nikdy nebudú môcť venovať svojmu manželstvu a výchove deti toľko času, koľko normálni ľudia. Oduševnenosť si vyžaduje vnútornú slobodu tvorivosti, vyžaduje si samotu a koncentráciu“.

– Preto mnohí géniovia neboli ženatí: Herakleitos, Pytagoras, Solón, Platón, Herodotos, Demostenes, Vergílius, Horácius, Kopernik, Botticelli, Rafaelo, Michellangelo, Leonadro da Vinci, Galilei, Cervantes, Calderon, Tasso, Decartes++, Spinoza, Leibniz, Kant, Beethoven, Schopenhauer, Schubert, Brahms, Chopin, Nietzsche. Môžeme tam ešte zaradiť Lermontova a Gogoľa.

– A tu je zoznam géniov, ktorí sa oženili, ale ich manželstvo bolo veľmi nešťastné: Shakespeare, Milton, Swift, Shelly, Dickens, Berlioz, Haydn, Hlinka, Wagner. Môžeme tam ešte zaradiť Puškina a Tolstého.

– Šťastné manželstvá malo iba málo géniov: Schiller, Wagner II., Bach, Glűcke++, Mozart, Schumann.

– Z dôvodu sexuálnej abnormality veľa manželstiev géniov bolo bezdetných, ako napríklad v prípade: Ovídia, Durera++, Friedricha Veľkého, Haydna, Caesara, Lenina, Hitlera.

– Deti mali, ale nevydarené: Luther, Rembrandt, Goethe, Ivan Hrozný, Peter Veľký, Jekaterina Veľká, Napoleon, Dostojevskij, Tolstoj, Trocký,++ Stalin, Marx, Einstein. ++

– Ďalej doktor Lange píše: „Genealogickým predpokladom veľkého talentu je krvismilstvo“. Zároveň však krvismilstvo predstavuje koreň stromu zla. A teraz porozmýšľajte sami: aké náboženstvo zakazuje zmiešané manželstvá a takto akoby napomáha nepretržitému krvismilstvu?

– Potom doktor Lange píše, že plodiť géniov naschvál je takmer trestný čin: „Nato je potrebné krížiť ľudí z talentovaných rodín s ľuďmi s cudzorodou a predovšetkým psychopatologickou krvou, to jest je treba zámerne vytvárať bionegatívneho človeka...“

– Tu cítiť, že doktor Lange nedokončuje myšlienku, čosi zamlčuje. Kto sú ti ľudia „s cudzorodou a psychopatologickou krvou“?

– Aby som neodbočoval od našej témy, poviem zatiaľ iba toľko, že proces, o ktorom doktor Lange radšej mlčí, náš arcibiskup Pitirim nazýva zväzkom satana a antikrista. A z tohto zväzku sa zrodili takí géniovia ako Kerenskij, Lenin, Stalin, Berija, Hitler, Goebbels, riaditeľ gestapa Himmler, jeho pomocník Heidrich a Adolf Eichmann,odborník na „riešenie židovskej otázky“. Zväzku satana a antikrista sa však budeme venovať neskôr.

– Na konci svojej knihy sa doktor Lange zameriava na jednotlivé osobnosti a uvádza nasledovné pikantné detaily zo života géniov:

Alexander Macedónsky. Homosexuál, epileptik, alkoholik, mal oči rôznych farieb, mierne škúlil na jedno oko. Zomrel na horúčku. Brata mal úplného idiota. Môžeme ešte dodať, že už jeho otec, cár Filip II. Macedónsky, bol tiež homosexuál. Potom tento geniálny syn pomohol zabiť vlastného otca.

Iulius Gaius Caesar. Homosexuál alebo, presnejšie, bisexuál. V Ríme o ňom hovorili: „Muž pre každú ženu a žena pre každého muža!“ Epileptik. Mal nutkavé sny, že súloží s matkou. Narodil sa s pomocou cisárskeho rezu.

– Príznačné je, že Alexander Veľký aj Iulius Caesar mali obaja mániu veľkosti. Caesar dal príkaz umiestniť svoju sochu medzi sochy bohov a uctievať ho ako boha. A Alexander Veľký jednoducho tvrdil, že ho nesplodil jeho otec-homosexuál, ale boh Zeus. Spomeňte si na kult osobnosti Stalina. Nájdete tu veľa spoločného.

Imperátor Caligula. Homosexuál, sadista, epileptik, krvismilstvo so sestrami, duševne chorý. Prikázal odpíliť hlavy bohom a prilepiť tam jeho vlastné podobizne. Chválil sa, že jeho matka sa narodila v dôsledku krvismilstva medzi imperátorom Augustom a jeho dcérou Júliou. ++Iuliou

Imperátor Claudius Nero. Homosexuál, sadista, básnik, pyroman, duševne chorý. Dvojnásobné krvismilstvo už zo strany rodičov. Krvismilstvo s matkou, ktorú potom zabil. Okrem iných žien bol ženatý na Židovke Poppei, ktorú potom tiež zabil.

– Takí boli rímski imperátori z čias úpadku Ríma. Ani neskôr to však nebolo oveľa lepšie:

Friedrich Veľký. Od detstva mal vrodenú fimózu, čo znamená nemožnosť pohlavného života. A keď mu spravili obriezku, vo veku 22 rokov začal mať homosexuálne náklonnosti.

– Ak si prečítate biografiu Goetheho, uvidíte tam opis akéhosi Dona Juana, ktorý až do staroby veselo behá za mladými dievčatami a dokonca má u nich aj úspech. Úplne ako vo Faustovi. Ale u doktora Langeho nájdete celkom inú verziu.

Johann Wolfgang Goethe. Úplný psychopat – schizoidný a cykloidný typ. V láske fixácia na matku a duševne chorú sestru. Uprednostňoval zadané, teda vydaté ženy. Zlý genofond – 25.12. 1789 sa narodil syn August, ktorý bol ťažký psychopat a alkoholik a zomrel vo veku 41 rokov na zápal mozgu. V roku 1791 – dieťa, ktoré sa narodilo mŕtve. V roku 1793 – dievčatko, ktoré zomrelo o 10 dní, v roku 1795 – chlapec, ktorý zomrel o 14 dní. V roku 1802 – dievčatko, ktoré zomrelo o niekoľko hodín. Úplná degenerácia jeho detí a vnukov.

– Podobná situácia bola však aj v prípade geniálneho Dostojevského. Prvá jeho dcéra zomrela vo veku 3 mesiacov. Druhá dcéra prežila. Prvý syn zomrel krátko po pôrode. Druhý syn zomrel vo veku 3 rokov. Zo 4 deti 3 zomreli v dôsledku degenerácie. Otec Dostojevského pochádzal z duchovných stavov a  bol sadista, za čo bol zabitý vlastnými poddanými – a cársky súd uznal nevinu týchto poddaných. Sám Dostojevskij bol sadomasochista. Fixácia na neplnoleté dievčatá, čo svedčí o potlačenej homosexualite, ako v Nabokovovej Lolite.

Napoleon. Homosexuálne vzťahy s bratom Jozefom. Zviedol všetky svoje sestry. Epileptik. Neprestajné kŕče v pravom ramene a perách (tiky), počas hnevu taktiež aj kŕče v nohách. Od detstva tendencia klamať. Výrazne prejavený komplex ničenia (vo vzťahu, okrem iného, k nábytku, deťom, umeleckým dielam, zvieratám). Počas záchvatov šialenstva sa kotúľal po zemi. Kožu mal bez vlasov, hladkú, mäkkú. Otec – alkoholik (aj Stalinov otec bol alkoholik!). Chronické bolesti hlavy. Brat Louis – paranoik. Nemanželský syn Napoleona – ťažký psychopat. Brat Ľudovít – úplný psychopat. Sestra Paulína – maniakálno-degeneratívna osoba. Podľa stavby tela Napoleona sa dá predpokladať narušenie činnosti žliaz vnútornej sekrécie: malá výška (151 cm), nesúmernosť tela, ženské črty tela, kože a vlasov, taktiež detsky nedovyvinuté pohlavné orgány.

– Pokiaľ sa pamätám, ľudí nižších ako 150 centimetrov dokonca ani neberú do armády, považujúc ich za nevhodných pre vojenskú službu. A výška veľkého vojvodcu Napoleona je 151 cm! Priemerná výška muža je približne 178 cm. A viete, aký vysoký bol Stalin? – 155 cm. Súdruh Lenin tiež nebol oveľa vyšší – 166 cm. Generalissimus Franco meral 157 cm. A pôvodca sadizmu markíz de Sade – 155 cm. Pre muža je takáto výška – jeden z vonkajších príznakov degenerácie. Často je to zdrojom taktiež komplexu moci, komplexu Napoleona.

Nasledujú ďalší géniovia:

Budha , zakladateľ budhizmu. Bez toho aby sa rozlúčil, opustil ženu a dieťa. Trpel mániou veľkosti: vládca sveta, všemocný, vyššia bytosť. Halucinácie o bohoch, anjeloch, démonoch. Melancholik, askéta, skromný a poddajný. Viedol túlavý spôsob života, žobral.

Luther , zakladateľ protestanstva. Stále ho prenasledovali vidiny a hlasy čertov. Z  protestu proti celibátu kňazov (sám bol kňaz) si zobral mníšku, ale jeho deti boli narušené.

Rousseau , ideológ Francúzskej revolúcie. Pred revolúciou, v rokoch 1760 – 1789 ho viac krát vyhlasovali za blázna. Exhibicionizmus (odhaľovanie pohlavných orgánov), masochizmus, fetišizmus (sexuálna fixácia na neživé predmety), kleptománia, impotencia atď. Od roku 1766 – mánia prenasledovania, zmiešaná s mániou veľkosti. Hypochondria. Schizofrénia, ktorá vo veku 40 rokov prerástla do chronickej paranoidnej formy. Homosexualita. Sexuálna fixácia na moč. Rád kradol a klamal. V dôsledku mánie prenasledovania si myslel, že nie on je chorý, ale celý svet, ktorý ho obklopuje, je chorý a potrebuje liečenie s pomocou revolúcie.

Kierkegaard , dánsky filozof, otec existencializmu. Zjavný homosexuál.

– Môžeme ešte dodať, že bol od narodenia hrbatý, síce sa oženil, ale žena ho okamžite opustila. Druhý dánsky génius, rozprávkár Andersen je tiež homosexuál. Pre géniov je to akoby profesionálna choroba.

Schopenhauer , filozof-pesimista. Latentný homosexuál. Preto bol zrejme taký pesimista.

– Tento zoznam geniálnych šialencov môže pokračovať donekonečna, už je však načase ukončiť našu dnešnú prednášku. V závere svojej knihy Génius, šialenstvo a sláva doktor Lange píše:

„Ľudstvo ešte nemá filozofiu bionegatívnych hodnôt. Ukázali sme, že patologické korene môžu byť zdrojom veľkých genetických kultúrnych hodnôt. Niekedy to môže byť aj inak: patologické korene, zamaskované do náboženských, filozofických alebo etických škrupúľ, môžu podstatne prekážať zdravému životu“.

„Pravdaže, môže sa objaviť filozof hodnôt, ktorý by bol úplne zdravý, celkom jednoduchý človek a povedal by: „Nechceme nič bionegatívne v žiadnej podobe. Chceme iba zdravý a prekvitajúci život. Pravda, jasnosť a zdravie sú neoddeliteľné. Preč s ilúziami, halucináciami a šialenstvom! Preč so všetkými tými klamlivými mystériami v oblasti šialenstva a negatívneho! Preč s tou svätožiarou okolo hmlistých nezmyslov a čarodejníctva! Chceme žiť ako slobodní zdraví ľudia na slobodnej zemi...“

„Možno, že by sme mohli súhlasiť so slovami tohto zdravého, jednoduchého človeka. Možno. Jedného dňa sa však môže stať veľmi zvláštna vec. Pochopíme, že s naším ideálom zdravia sme menšina. A väčšina ľudí pod vplyvom  temných hlbín svojich inštinktov bude opäť túžiť po iracionálnom, divokom, neobmedzenom, nepochopiteľnom, nenormálnom, po šialenstve v akejkoľvek podobe... Človek, to je tragické zviera!“

– Dosť pesimistický záver. Preto filozofovia hovoria, že diabol degenerácie je nesmierne prefíkaný a všetko dokáže poriadne zamotať.

 

 

 

Hlavná stránka