červéna inkvizicia

Úryvok1

Živá voda

V auditóriu sedeli v laviciach riadiaci členovia ÚV KSSZ, poslanci Najvyššého sovietu ZSSR, ministri a diplomati, generáli a admiráli Sovietskeho Zväzu.

Prvú prednášku mal profesor Malinin, doktor sociálnych vied, z vedecko-výskumného inštitútu (NII-13) a súčastne generál 13. oddelenia KGB. Profesor Malinin sa stručne predstavil, povedal o sebe, že je profesorom temných záležitostí a že hoci má sladké priezvisko, jeho práca je veľmi horká. Potom zdvorilo zdôraznil, že v miestnosti nie sú ani zďaleka prítomné všetky riadiace osobnosti sovietskej vlády, ale iba ľudia svojím spôsobom vyvolení. Potom profesor temných záležitostí prešiel k veci:

– Súdruhovia, predovšetkým dovoľte mi oboznámiť vás s príčinami a cieľom našich prednášok. Za hlavnú príčinu môžeme považovať skutočnosť, že teraz žijeme v atómovom storočí. A to pre riadenie štátu znamená obzvlášť veľkú zodpovednosť. Preto je nevyhnutné, aby ste poznali niektoré zvláštne zákony, ktoré riadia osud sveta. Tieto zákony sú však dosť zložité, zamotané a trochu akoby tajné. V podstate je to to isté, čo kedysi bolo nazývané Boh a diabol.

– Vidím, že niektorí z vás sa usmievajú. Dobre, vezmime si konkrétny príklad. Je tu celý rad záhad. Mnohí z vás sa zúčastnili XX. zjazdu KSSZ, na ktorom sa diskutovalo o takzvanom kulte osobnosti Stalina. Myslím si, že v súvislosti s tým mnohých z vás doteraz trápia určité otázky. Napríklad, ako je to možné, že z najväčšieho génia všetkých čias a národov sa Stalin odrazu premenil na najväčšieho zločinca všetkých čias a národov?

– Ako je možné, že z mudrca mudrcov, najmocnejšieho vojenského stratéga, otca národov a vodcu svetového oslobodzovacieho hnutia sa Stalin zrazu premenil na krvilačného despotu, duševne chorého paranoika a falzifikátora dejín? A ak sa to dá spraviť tak jednoducho, nie je potom aj degradácia Stalina ďalšou falzifikáciou dejín?

– Otázok sa nazhromaždilo veľa. Napríklad, až dodnes nie je celkom jasné, čo treba robiť s posmrtne rehabilitovanými obeťami stalinizmu. Koho rehabilitovať, a koho nie? A čo s Trockým a trockistami? Nato však je treba vedieť, prečo sa to všetko stalo. Prečo počas moskovských procesov 30. rokov postrieľali ako besných psov takmer všetkých vodcov Októbrovej revolúcie? Prečo zaslúžilých politických väzňov, liberálov a humanistov opäť vyhnali na Sibír? Prečo počas Veľkej čistky zlikvidovali takmer celú špičku Červenej armády? Čo sú to za nezmysly?

– Aby sme mohli napraviť chyby minulosti, degradovali sme Stalina, pustili na slobodu väčšiu časť koncentračných táborov, dali ľuďom viac slobody. A aké sú výsledky? Čoskoro sa objavili noví buriči: takzvaní disidenti, nesúhlasiaci, ináč zmýšľajúci, ktorých opäť je nutné strkať za mreže alebo do špeciálnych psychiatrických kliník, blázincov. Mimochodom, medzi nami vám poviem, že blázince, to je náš špeciálny projekt Golem.

– Pritom však ihneď udrie do očí jedna zvláštna vec: takmer všetci títo noví revolucionári, ktorých dávame do blázincov, sú príbuzní starých revolucionárov, ktorých Stalin likvidoval ako nepriateľov ľudu. Akoby to boli akísi nekoneční buriči, permanentní revolucionári.

– A teraz si spomeňte na starú zvláštnosť stalinovských čistiek, keď zatýkali celé rodiny, keď ženy pykali za mužov, deti za rodičov atď. Vtedy sa vám to zdalo nesmierne nespravodlivé. Teraz sa však niektorí z vás zamýšľajú: a čo keď mal Stalin svojím spôsobom pravdu? Možno, že starý revolucionár Stalin vedel nejaké tajomstvá, ktoré vy nepoznáte?

– Paralelne s disidenciou a blázincami teraz bola otvorená židovská emigrácia zo ZSSR. Ale čo to má všetko znamenať? Medzi nami vám poviem, že židovská emigrácia, to je náš špeciálny projekt Agasfer alebo Večný Žid.

– Zdá sa, že ide o akúsi biblickú zákonitosť. A ak to chceme všetko pochopiť, je treba poznať teóriu antikrista, ktorú vám budeme prednášať neskôr. Na svete je veľa záhad. Pokúsime sa ich objasniť.

– Súdruhovia, dáme vám biblické kľúče poznania dobra a zla, múdrosti a šialenstva, života a smrti, kľúče šťastia a nešťastia. Ale majte na pamäti, že tieto kľúče sú otrávené a je treba s nimi zaobchádzať opatrne. Pod ich vplyvom sme už mali niekoľko vrážd a samovrážd. Takže, ak niekto z vás po tom, čo si tu vypočuje, bude chcieť zabiť svoju svokru, najprv nech sa poradí s nami.

– Okrem toho, všetko, čo sa tu bude hovoriť, je veľmi prísne tajné. Je to štátne tajomstvo. Preto vás žiadame poznámky nevynášať z budovy a nechávať ich v študovniach, kde bude každý z vás mať svoje miesto. Predmet, ktorý vám budeme prednášať, sa nazýva Krátky kurz vyššej sociológie.

– Prečo náš kurz nazývame vyššou sociológiou? Pretože vám vysvetlíme niektoré zákony sociológie, ktoré rovnako platia o Karolovi Marxovi a Leninovi, Stalinovi a Hitlerovi, Petrovi Veľkom a Ivanovi Groznom, Robespierrovi a Napoleonovi, Friedrichovovi Veľkom a Georgovi Washingtonovi, Iuliusovi Caesarovi a Alexandrovi Macedónskom, Nerovi a Caligulovi.

– Zaiste je vám, súdruhovia, známa tá sporná otázka: či dejiny robia veľkých ľudí, alebo veľkí ľudia robia dejiny? Ľudia, ktorých som pred chvíľou vymenoval, nepochybne hrali v dejinách veľkú úlohu. Mnohí z týchto veľkých ľudí sa stali veľkými predovšetkým preto, že, podobne ako Caesar, Napoleon a Hitler, začínali veľké vojny. Iní, podobne ako Robespierre, Washington a Lenin, začínali veľké revolúcie. Z nášho kurzu sa dozviete o vnútornom mechanizme takmer všetkých vojen a revolúcií.

– Zároveň sa dozviete, prečo vaša susedka ustavične bojuje s manželom alebo prečo v niektorých rodinách prebieha neprestajná revolúcia.

– Ja osobne si myslím, že túto vyššiu sociológiu by bolo dobré zaviesť ako povinný predmet v starších triedach stredných škôl. Učebnicu tohto predmetu však nenájdete nikde na svete. A ak by ju niekto aj napísal, takého človeka by za čias Stalina zastrelili, za Hitlera obesili, za Napoleona by skončil pod gilotínou a v demokratických krajinách by ho mohli vyhlásiť za blázna. Na jednej strane, je to jednoduché ako dva krát dva. Na druhej strane, priznám sa, ani ja vám ... nedokážem povedať o vyššej sociológii všetko.

Členovia ústredného výboru strany, ministri a generáli sa zaujato zamrvili vo svojich laviciach.

– Najprv však budete musieť chvíľu vydržať, – pokračoval profesor. – Aby ste to všetko pochopili, vrátane kultu osobnosti Stalina, budeme musieť začať dejinami vzniku náboženských kultov ako takých, to jest dobou kamennou.

– V dobe kamennej ľudia ešte nepoznali oheň, žili v jaskyniach, obliekali sa do zvieracích kožušín, chodili spať so slnkom aj vstávali so slnkom. Od slnka závisel úspech ich lovu, aj rast korienkov, ktorými sa živili. Od slnka záviseli ročné obdobia, teplo a zima, potrava alebo hlad a nakoniec aj život a smrť. Takto, praktickou cestou, ľudia v dobe kamennej pochopili, že slnko je to najdôležitejšie v ich živote, a začali uctievať slnko ako božstvo. Takto sa zrodilo prvé náboženstvo v dejinách ľudstva – kult uctievania slnka. Na tomto najjednoduchšom príklade vidíte, čo je vo svojej podstate náboženstvo a boh. Je to uctievanie tých síl prírody, ktoré človek považuje za najdôležitejšie v priebehu danej historickej etapy.

– Potom nastali časy, keď sa praľudia naučili zaobchádzať s ohňom. Prvý oheň zrejme prišiel z neba v podobe blesku. Začal sa lesný požiar. Ľudia zdvihli tlejúce uhlíky, odniesli ich do jaskyne, zapálili oheň. Oheň ich začal zohrievať, slúžil im ako obrana pred divokou zverou. Neskôr začali na ohni variť jedlo. Ešte však nevedeli získavať oheň s pomocou trenia. Preto museli udržiavať večný oheň a zostavovať pre tento účel špeciálne hliadky, ktoré dávali na oheň pozor vo dne v noci. Postupne oheň začal byť pre ich život rovnako dôležitý prírodný jav ako predtým slnko. Takto vznikol kult uctievania ohňa a hliadkujúci, ktorí strážili oheň, sa premenili na šamanov – strážcov ohňa.

– Teraz sa pozrime na kultúrnejšie kulty, – povedal profesor a kývol svojmu asistentovi.

Čierne záclony nečujne zakryli okná. Za profesorovým chrbtom sa objavilo biele plátno a vzadu sa rozsvietila filmová premietačka. Celý prvý deň profesor s pomocou filmového plátna rozprával o náboženských kultoch starovekého Egyptu, Mezopotámie, Asýrie a Babylónie. Na druhý deň prišli na rad Perzia, India, Staroveké Grécko a antický Rím. Potom nasledovalo zhrnutie:

– Ak zanalyzujeme celkovú tendenciu rozvoja starovekých náboženských kultov, uvidíme tu rôzne formy panteizmu a polyteizmu, to jest rozličné formy uctievania rozličných prírodných živlov a obzvlášť síl, pre človeka ešte neznámych, a preto tajomných.

– A teraz obraciam vašu pozornosť na jeden charakteristický detail. V niektorých starovekých civilizáciách, obzvlášť krátko pred zánikom týchto civilizácií, sa religiózne myslenie začínalo sústreďovať na problém pohlavia. Objavovali sa takzvané falické kulty, kde predmetom uctievania boli kamenné podobizne mužského pohlavného orgánu – fallosu. Vznikali slávnosti plodnosti nielen polí, ale aj ľudí, špeciálne chrámy, zvláštne obrady, zvláštni šamani a šamanky, ktorí uctievali rozličné problémy pohlavia. Niekedy, z nášho pohľadu, chorobné problémy. Nie je to prekvapivé, ak berieme do úvahy, že na zániku týchto civilizácií sa podieľali nielen vonkajšie udalosti, ale aj vnútorná biológia: okrem iného, tieto národy do určitej miery jednoducho biologicky degenerovali a vymierali. Preto sa ľudia začali zamýšľať nad týmto novým a pre nich tajomným zákonom prírody. V dôsledku čoho sa aj objavovali falické kulty.

– Stopy tohto procesu nájdete v dejinách všetkých čias a národov. Napríklad, v Indii existuje takáto náboženská legenda. Raz sa na svete objavil zlý démon, ktorý chcel zničiť všetko živé tak, aby zabránil rodeniu sa nových bytostí. Démon vsugeroval mužom a ženám, samcom a samiciam zvierat ľahostajnosť, ba dokonca odpor jeden k druhému. Koleso rodenia sa, koleso života sa zastavilo. Na jar si vtáky prestali viť hniezda, tigrica nemala žiadne tigríčatá, vo svete ľudí už nebolo počuť detský smiech. Vtedy všetky ženy a samice zvierat prišli k bohyni Kali, ochrankyni zákonov prírody, a začali prosiť: „Vráť nám deti! Vráť svetu mladosť!“ Bohyňa Kali si vypočula ich modlitby, zničila zlého démona a koleso života sa opäť začalo točiť.

– Pravdaže, hovoriť o degenerácii a vymieraní celých plemien a národov môžeme iba relatívne, pretože keď dané plemeno začínalo vymierať a slablo, okamžite ho zaplavovala vlna susedných národov, mladších a silnejších a koleso dejín sa pokračovalo točiť, ale už v novej podobe.

– Takto zhnilo zvnútra a rozpadlo sa Staroveké Grécko. Na akomkoľvek starogréckom exponáte uvidíte slávny grécky profil s absolútne rovným nosom. A súčasní Gréci sa už viac podobajú na svojich susedov z Malej Ázie, než na antických predkov. Takto pod nátlakom barbarov padlo aj Rímske impérium. Taký je zákon biologickej rovnováhy prírody.

Po prednáškach si študenti navzájom vymieňali dojmy. Generál atómového letectva Borodin nespokojne frflal:

– Sľuboval vysvetliť kult osobnosti Stalina. A dostali sme sa až, prepáčte za výraz, k fallosu. Ani také slovo som nepoznal.

***

Po rozbore pohanských kultov nasledovala prednáška o dejinách kresťanstva. Tieto prednášky prednášal profesor Toptygin, vysoký muž v uniforme generála štátnej bezpečnosti a s obrovskou hustou bradou. Ako študijnú pomôcku dostali poslucháči knihu Dejiny Biblie.

– Je to Biblia prerozprávaná moderným jazykom, – vysvetlil profesor. – Všimnite si, že je to doslovný preklad z angličtiny. Po všetkých falzifikáciách dejín v neďalekej minulosti máte plné právo neveriť ničomu a nikomu. Vrátane nás. Z toho dôvodu sa budeme v našom programe opierať zásadne o neutrálne, to jest zahraničné zdroje.

– Už viete, že v procese historického vývinu vymierajúce civilizácie striedajú barbari. Marxistická teória hlása, že kapitalizmus strieda komunizmus. Takže, ak veríme Karolovi Marxovi, potom z historického hľadiska sme my, súdruhovia, takí istí barbari. Mimochodom, po latinsky slovo barbar znamená bradatý, – generál Toptygin sa usmial a pohladkal svoju bujnú bradu. – Takže, súdruhovia barbari, nebudeme dvíhať hore nos a nebudeme tvrdiť, že sme múdrejší než dve tisícročia kresťanskej civilizácie. Až doteraz sa Biblia na celom svete považuje za knihu kníh. Pozrime sa, čo je tam napísané.

– Existuje veľa rozličných výkladov Biblie. Protestantských siekt je viac než dní v roku – a rovnako veľa je aj rozličných výkladov Biblie. Až po slobodomurárov, ktorí zamieňajú Boha diablom, hoci prisahajú na Bibliu. My sa pokúsime rozobrať Bibliu s pomocou dialektického materializmu.

– Biblia pozostáva z dvoch častí, z ktorých Starý zákon predstavuje akoby historické pozadie alebo predpoklad pre Nový zákon alebo Evanjelium, čo v preklade znamená Dobrá správa. Pozrime sa, v čom spočíva táto Dobrá správa, berúc do úvahy to, že je to kniha výlučne symbolická, kde mnohé veci treba chápať nie doslovne, ale v prenesenom význame.

– Evanjelium – to je dobrá správa o spasení ľudstva alebo konkrétneho človeka. Preto Ježiša nazývajú aj Spasiteľom. Okamžite sa však natíska logická otázka: spasenie pred kým alebo pred čím?

– Obraciam vašu pozornosť na to, že v Starom Zákone sa diabol nikdy nespomína. Nie je tam. Dokonca aj toho hada, ktorý pokúšal Evu v raji a ktorého bohoslovci považujú za diabla, v Starom zákone nenazývajú diablom, ale hadom. Po prvýkrát sa diabol ako taký objavuje až v Novom zákone: pokúša Krista v púšti, Kristus vyháňa légiu démonov z človeka posadnutého diablom atď. Pravdaže, aj v predkresťanských kultoch figurovali zlí duchovia a démoni, od ktorých pochádza aj rodokmeň nášho diabla. Ale pojem diabla ako priameho protivníka Boha – to je charakteristická zvláštnosť Evanjelia a kresťanského náboženstva. Neskôr, v období bojovného kresťanstva, to jest v stredoveku, zápas s diablom prebieha v podobe prenasledovania bosoriek a bosorákov.

– Takže, ak je diabol priamy protivník a antitéza Boha, logicky z toho vyplýva, že v Evanjeliu sa hovorí o spasení človeka práve pred týmto diablom. Nasledujúca otázka znie – kto je teda tento diabol?

– V bohosloveckej literatúre sa môžete stretnúť s nasledovnou charakteristikou diabla. Je to nepriateľ ľudského rodu, vrah ľudí, anjel smrti, priateľ smrti a zlodej života. Okrem toho, diabol – to je ničiteľ, ohovárač, klamár a Otec lži, krivý obraz Pána Boha, narušiteľ spravodlivosti, zdroj zla, koreň všetkých nerestí. A ak sa vám máli, dočítate sa ešte, že diabol je aj pokušiteľ ľudí, začiatok všetkých sporov a svárov, nosič nešťastí a utrpenia, zradca národov. Ako vidíte, diabol – to je osoba dostatočne rôznorodá a má množstvo práce. Čo to ale všetko znamená?

– Diabol sa považuje za protiklad Pána Boha – robí všetko po tme, odzadu a naopak. Preto, aby sme ho mohli polapiť, tiež budeme konať v súlade s jeho vzorcom – budeme robiť všetko naopak. Najprv vám poviem, čo je to diabol, a potom ho budeme rozoberať na kúsky a porovnávať s prapôvodnými zdrojmi, aby sme zistili, či je to naozaj tak.

Generál-profesor spravil pauzu a prešiel pohľadom po auditóriu.

– Takže, súdruhovia, prezradím vám tajomstvo: z hľadiska dialektického materializmu diabol nie je nič iné, ako zložitý súbor degeneračných procesov, ktoré sa prevažne skladajú z troch častí: pohlavných zvráteností, psychických chorôb a niektorých fyzických deformácií organizmu. S niektorými zložkami tohto procesu sme sa už stretávali v neskorých falických kultoch na konci niektorých starovekých civilizácií. Je celkom možné, že na základe praktických pozorovaní rozpadu týchto predchádzajúcich civilizácií sa v kresťanskom náboženstve vykryštalizoval vzťah k tomuto procesu degenerácie ako k diablovi.

– Takto z hľadiska dialektického materializmu všetci čerti, besy, démoni, nečisté sily a zlí duchovia sa stávajú objektívnou realitou. Nie je to nič iné ako rozličné druhy psychických alebo duševných chorôb. Duša – to je duch. Duševná choroba – to je zlý duch, nečistá sila.

– Pomocou tej istej metódy marxistickej didaktiky nie je ťažké sa dovtípiť, že všetci títo takzvaní bosoráci, čerti, čarodejníci a vlkolaky – to všetko nie je nič iné ako ľudia posadnutí nejakými zlými duchmi, to jest psychickými a duševnými chorobami.

V auditóriu mierne zašumelo. Profesor Toptygin si poškrabal bradu:

– Súdruhovia členovia sovietskej vlády, vidím vo vašich očiach isté rozpaky. Asi si v duchu hovoríte: na kieho čerta sú nám dnes, v storočí socialistického racionalizmu, potrební tvoji bosoráci a čarodejníci? Poviem vám, súdruhovia, načo a prečo. Po XXII. zjazde KSSZ už sami viete, že vám dobre známy Jozef Vissarionovič bol duševne chorý paranoik. Po grécky „paranoja“ znamená „šialenstvo“. V súčasnosti sa týmto slovom označuje chronická duševná choroba, pre ktorú sú príznačné utkvelé šialené myšlienky – mánia veľkosti, mánia prenasledovania atď. Z mánie veľkosti sa zrodil kult osobnosti Stalina. a z mánie prenasledovania nekonečné čistky, popravy a koncentračné tábory. Ide však o to, že paranoja, okrem iného, predstavuje jednu z najnebezpečnejších zložiek procesu degenerácie. Z toho vyplýva, že súdruh Stalin bol poslom diabla. Je to veľmi názorný príklad toho typu ľudí, ktorých za starých dobrých čias nazývali bosorákmi a čarodejníkmi – v tom najhoršom zmysle tohto slova.

– Proces degenerácie, to je masová záležitosť, – pokračoval generál Toptygin. – Preto sa v Biblii o diablovi píše: moje meno je légia. Ide o nesmierne zamotanú záležitosť. Preto bohoslovci hovoria, že diabol je nesmierne prefíkaný a dokáže všetko riadne zamotať. V tejto légii degenerovaných nájdete aj hriešnych, aj spravodlivých, aj ozajstných svätých. Taktiež sa tam potulujú aj hriešni svätí, aj svätí hriešnici. Nájdete tam aj dobré zlo, aj zlé dobro.

– Žiaľ, ak sa lepšie prizriete tejto légii, spravodlivých a svätých je tam zvyčajne menšina, a hriešnikov väčšina. Práve oni sú to sociálne zlo, ktoré kedysi nazývali nečistou silou. Sú to ľudia s nečistým svedomím, medzi ktorými občas je možné stretnúť naozajstných bosorákov a čarodejníkov. A v súlade so štatistikou práve oni sú zodpovední za väčšinu zločinov, ktoré sa udejú na svete – aj kriminálnych, aj politických.

– Aby ste sa príliš nečudovali, uvediem konkrétny príklad. Na Medzinárodnom kongrese ohľadne otázok eugeniky, to jest vedy o zlepšení ľudskej rasy, ktorý sa uskutočnil v New Yorku v roku 1932, jeden z  odborníkov v tomto vednom odbore otvorene vyhlásil nasledovné: „Nie sú žiadne pochybnosti, že ak by sa v USA zákon o sterilizácii používal vo väčšej miere, v dôsledku toho menej ako o sto rokov by sme ZLIKVIDOVALI MINIMÁLNE 90% ZLOČINOV, ŠIALENSTVA, IDIOTIZMU, POHLAVNÝCH ZVRÁTENOSTÍ, NEHOVORIAC O MNOHÝCH INÝCH FORMÁCH DEFEKTNOSTI A DEGENERÁCIE. TAKTO BY V PRIEBEHU STOROČIA NAŠE BLÁZINCE, VÄZENIA A PSYCHIATRICKÉ KLINIKY BOLI TAKMER ÚPLNE ZBAVENÉ SVOJICH OBETÍ ĽUDSKÉHO NEŠŤASTIA A UTRPENIA“.

– Toto píšu profesor Dann a profesor Dobžansky z Kolumbijskej univerzity v New Yorku, vo svojej knihe Dedičnosť, rasa a spoločnosť (str. 86), ktorá bola vydaná v New Yorku v roku 1957. Aj tu vidíte tie isté zložky degeneračného procesu: fyzická degenerácia, pohlavné zvrátenosti a duševné choroby. A to všetko má na svedomí 90% všetkých zločinov. Tento vzorec si dobre zapamätajte.

– Pred revolúciou sa na všetkých školách vyučoval Zákon Boží. My vám dáme náš nový sovietsky Zákon Boží – vyššiu sociológiu. A keďže analyzujeme všetko z hľadiska marxistického dialektického materializmu, v dôsledku toho dostaneme čosi ako dialektické kresťanstvo. Aby sme mohli oživiť kresťanstvo, je treba pochopiť jeho podstatu.

– Jedným zo základných zákonov vyššej sociológie je 1. zákon profesora Kalmykova, s ktorým sa zoznámite neskôr. 1. zákon Kalmykova znie: „90% všetkých zločinov, ako kriminálnych, tak aj politických, 90% všetkého zla a ľudského nešťastia, počínajúc od najjednoduchšieho rozvodu muža so ženou a končiac svetovými vojnami a revolúciami, sú dôsledkom dedičnej degenerácie, ktorá sa skladá z psychických chorôb a pohlavných zvráteností“. Preto tieto veci už dlhé stáročia ľudia nazývajú diablom.

– Bohoslovci tvrdia, že diabol, to je antitéza Pána Boha. Neskôr, po tom, ako sa lepšie oboznámite s diablom, postupujúc od antitézy k téze, sami pochopíte, čo je to Boh.

– Veda o Bohu a diablovi je však záležitosť nesmierne protirečivá. Napríklad, na Medzinárodnom kongrese venovanom otázkam eugeniky, o ktorom som vám už hovoril, za účelom zápasu s diablom degenerácie navrhovali ako riešenie hromadnú kastráciu a sterilizáciu defektných ľudí.

– Realizovať podobný program však mohol iba taký šialenec ako Hitler. A súčasne sa tento zákon predovšetkým týkal práve jeho. Diabol degenerácie – to je jav paradoxný, postavený principiálne na extrémoch a protirečeniach. Neskôr, keď budeme rozoberať tohto diabla na malé kúsky, sami pochopíte, že nie nadarmo tento jav ľudia pomenovali diablom.

Knieža tmy

 

V priebehu nasledujúcich dní profesor Toptygin stručne zhrnul dejiny kresťanstva. Rozprával o tom, ako prenasledovali prvých kresťanov v časoch, keď predstavovali náboženskú menšinu. Ako títo kresťania, šíriac kresťanstvo iba prostredníctvom kázní, sa o nejaký čas premenili na väčšinu. A, nakoniec, ako v stredovekú sami začali prenasledovať náboženské menšiny, to jest stúpencov zbytkov pohanských kultov, a nazývať ich kacírmi, bosorkami a bosorákmi.

– A teraz sa pozrime bližšie na prvotné pôvodné pramene, – povedal profesor. – Držím v rukách Dejiny čarodejníctva a démonológie od Montague Summersa (The history of Whitchcraft and Demonology, N.Y., 1956). Je to jeden z najserióznejších prameňov v tejto oblasti a z neho vám prečítam niekoľko opisov takzvaných šábesov bosoriek a bosorákov:

„Vedec Bartolomeo de Spina vo svojom traktáte Tractatus de Strigibus et Lamiis, vydanom v Benátkach v roku 1533, opisuje, ako jeden roľník žijúci v dedine Malaguzzi jedného rána vstal veľmi skoro, pretože išiel do susednej dediny, a okolo tretej hodiny v noci, ešte pre svitaním, sa ocitol na poľane pri lese. Tam uvidel skupinu ľudí, ktorí tancovali za svetla faklí a ďalší sedeli na tráve, jedli a pili víno, ako na pikniku. Potom svedok uvidel, že mnohí z nich sa správali škandalózne – verejne vykonávali pohlavný akt tými najnehanebnejšími spôsobmi. Vtedy roľník pochopil, že vidí pred sebou šábes bosoriek a bosorákov, vystrašene sa prekrižoval a, odriekajúc modlitbu, náhlivo sa vzdialil z toho prekliateho miesta. Pritom medzi účastníkmi tohto šábesu spoznal niektorých vychýrených naničhodníkov žijúcich neďaleko, ktorých už všetci podozrievali z bosoráctva“ (str. 119).

– Všetko to nesmierne pripomína žúry súčasných amerických hippies. Alebo pitky našich takzvaných disidentov, nesúhlasiacich a inak mysliacich, ktorých dávame do blázincov, t.j. do špeciálnych psychiatrických kliník. Nasleduje ďalší príklad z pôvodného prameňa:

„Hysterická psychopatka Maria de Sains, svedkyňa na procese zo 17. až 19. mája roku 1614, svedčila, že každý deň mávali šábesy, počas ktorých praktizovali tie najodpornejšie pohlavné zvrhlosti, akých je len človek schopný. Táto žena bola zjavne sexuálne nenormálna, trpela mániou bohorúhačstva a mániou nadávania“ (str. 116).

– Podobá sa to na súdny proces našej poetky-disidentky Natálie Gorbanevskej, úplnej hysterky, ktorá  nemôže otvoriť ústa bez toho, aby nenadávala, a ktorú sme vyhnali do zahraničia. Podobný je aj prípad nášho slávneho spisovateľa-disidenta Andreja Siňavského, píšuceho pod pseudonymom Abraham Terc, ktorého sme tiež vyhodili do zahraničia. Západní diablovi advokáti ho dlhé roky vychvaľovali ako bojovníka za „slobodu a ľudské práva“. A keď sa ocitol na Západe, začal písať také veci o Gogoľovi a Puškinovi, že všetci uvideli, že je to jednoducho šialenec, idiot, vyvrheľ. Teraz uvádzam tretí príklad z pôvodného prameňa:

„Títo odporní zvrhlíci uskutočňovali hriešne a špinavé pohlavné akty, súložiac so samotným diablom, ktorý sa im zjavoval v podobe človeka a bol využívaný mužmi počas pohlavného aktu pasívne, a  ženami aktívne“ (str. 129).

– Podobné veci nájdete v protokoloch takmer každého procesu čarodejníc a bosoriek, – pokračoval generál-profesor novej sovietskej inkvizície.

– Ako sa dajú vysvetliť tieto šábesy z pohľadu dialektického materializmu? Veľmi jednoducho. Predkresťanské pohanské kulty, obzvlášť v období rozpadu Starovekého Grécka a Ríma, boli veľmi liberálne v otázkach pohlavného života. Mimochodom, podobne vyzerá situácia aj v súčasnom západnom svete. Ak si prečítate opisy orgií a pohanských slávností na počesť bohov Bakcha a Saturna, patrónov vína, veselíc a plodnosti, presvedčíte sa, že to boli divoké orgie, na ktorých sa niekedy celé týždne otvorene praktizoval sex všetkých druhov: nielen mužov so ženami, ale aj mužov s mužmi a žien so ženami, t. j. styky homosexuálne a lesbické. Taktiež vykonávali aj súlož so zvieratami a deťmi, teda sodomiu a zneužívanie maloletých. Vtedy to bola iba zábava. V súčastnom svete sa to považuje za pohlavné zvrátenosti. Stredoveká cirkev sa na tieto veci pozerala ako na hriech. Preto odrodilci, ktorí mali sklon k týmto zvrátenostiam, usporadúvali svoje orgie tajne. A inkvizícia ich nazývala šábesmi bosoriek a čarodejníc. A to je celá dialektika.

Profesor zabuchol Dejiny čarodejníctva:

– Možno, že si, súdruhovia, pomyslíte: „Ako sa všetky tieto bosoráctva a zvrátenosti týkajú nás, maršalov s diplomatov ZSSR?“

– Po prvé, – povedal profesor, – ruka v ruke s pohlavnými zvrátenosťami kráčajú aj psychické choroby. Po druhé, vďaka pohlavným zvrátenostiam títo zvrhlíci majú vždy sklon vytvárať svoje tajné spolky. Po tretie, niektoré kombinácie psychických chorôb vytvárajú špeciálne typy ľudí, na ktorých navonok vôbec nič nespoznáte. Jeden z takýchto typov predstavujú nihilisti a anarchisti, veční buriči, profesionálni revolucionári.

– Preto keď historici začínajú spätne hodnotiť rôzne revolúcie a psychológovia analyzovať vodcov týchto revolúcií, dostávajú paradoxné výsledky: takmer všetci títo zapálení revolucionári, milovníci slobody a humanisti sú v skutočnosti psychickí chorí odrodilci. A všetky revolučné strany, prinajmenšom ich špičky, – to sú samé zhromaždenia bosoriek a bosorákov.

– Pritom hýbu týmito hnutiami vôbec nie láska k slobode a humanizmus, o ktorých tak hystericky kričia, ale celkom iné motívy. Napríklad skrytá paranoja, ktorá sa niekedy prejavuje v podobe zamaskovaného velikášstva, t. j. chorobnej túžby po sláve. Odtiaľ nie je ďaleko k masochizmu, ktorý vo svojich niektorých prejaveniach je zdrojom zdanlivého humanizmu. Alebo sadizmus, ktorý je zdrojom posadnutosti mocou, krvou a ničením. Odtiaľ nie je ďaleko ani k sadomasochizmu. Všetkých týchto odrodilcov revolúcie nesmierne priťahujú.

Profesor opäť otvoril Dejiny čarodejníctva:

– Preto učený bohoslovca Montague Summers vo svojom predslove k prvému vydaniu tejto knihy v Londýne v roku 1926, komentujúc slávnu Pápežskú Bulu z roku 1484, píše: „Bosorky a bosoráci, to je sociálna nákaza... Ich zhubná činnosť privádza k vojnám medzi národmi, k anarchii a červenej revolúcii, pretože bosoráctvo vždy bolo a bude politickým faktorom... V dôsledku toho bosorky a bosoráci predstavujú neprestajné nebezpečenstvo pre každú usporiadanú spoločnosť.“

– Teraz sa približujeme k tajomstvu Stalinovej Veľkej čistky v 30. rokoch. Po revolúcii celé to spoločenstvo revolucionárov-psychopatov rozpútalo medzi sebou krvavé zápasy. Tak to bolo od čias Francúzskej revolúcie, keď girondisti a jakobíni začali likvidovať jedni druhých, kým ich všetkých nevykynožil Napoleon. Hitler sa dostal k moci s pomocou vzbúrencov, a potom vodcov týchto vzbúrencov do jedného vyvraždil. Revolucionári po revolúcii sú ako jedovaté pavúky vo fľaši. Budú si navzájom prehrýzať krky dovtedy, kým nezostane iba jeden veľký pavúk – Napoleon, Hitler alebo Stalin.

– Teraz, súdruhovia, už chápete, prečo Stalin neľútostne likvidoval všetkých starých boľševikov, celú Leninovu gardu, od ktorej Lenin vyžadoval, aby to bola „strana profesionálnych revolucionárov“? Chápete teraz, prečo Lenin postrieľal ako besných psov takmer všetkých vodcov strany a vlády, ktorí sa dostali k moci v dôsledku revolúcie, prečo zaslúžilých politických väzňov opäť vyhnali na Sibír? Chápete, prečo Stalin zlikvidoval takmer všetkých generálov Červenej Armády, ktorí prišli k moci počas občianskej vojny?

– Všetky tieto produkty revolúcie si navzájom hryzú krky, organizujú sprisahania, opozície, bonapartizmus dovtedy, kým ich niekto nezničí. Paranoik Stalin, okrem mánie veľkosti, trpel aj mániou prenasledovania (stihomam), ale práve preto sa mu podarilo výjsť z tohto chaosu ako víťazovi. V jednotlivých konkrétnych prípadoch sa možno aj mýlil, ale Veľká čistka – to bola historická zákonitosť. Taký je zákon všetkých revolúcií.

– Preto Dostojevskij, ktorého mnohí považujú za proroka a ktorý v mladosti sám bol účastníkom krúžku revolucionárov-petraševcov, vo svojom románe Besy píše o revolúcii nasledovne:

„Všetky tieto besy, to sú všetky rany, všetky nádory, všetko nečisté, čo sa nazhromaždilo v našom veľkom, milovanom a chorom Rusku... A úplne šialení a zúriaci sa vrhneme zo skaly do mora a všetci sa utopíme, a tak nám treba... Ale chorý vyzdravie a sadne si k nohám Ježišovým... a všetci budú pozerať prekvapenými očami...“

V auditóriu zavládlo ticho. Vyvolení členovia strany a vlády ZSSR, generáli a admiráli, ministri a diplomati sedeli a snažili sa nepozerať jeden na druhého.

– Všetko toto potrebujete vedieť nielen pre uspokojenie zvedavosti, – povedal generál-profesor 13. oddelenia KGB. – Takí ľudia ako Lenin, Stalin alebo Hitler boli, sú a budú. A vy, súdruhovia, ak chcete robiť politiku, ak chcete žiť v mieri, a nie podľa vôle psychicky chorých maniakov, musíte vedieť, s kým máte do činenia. Ja som vám poskytol iba stručný historický prehľad. Podrobnejšie sa s vami na túto tému bude rozprávať môj kolega, profesor psychiatrie Ivan Vasilievič Bykov.

***

Profesor Bykov sa objavil na katedre v uniforme generála-plukovníka KGB. O jeho príslušnosti k medicíne nasvedčovali iba náplecníky so symbolmi zdravotníctva. Na hrudi tohto generála-profesora bojujúceho s nečistými silami, sa však skvelo viac vyznamenaní, než majú generáli bojujúci s obyčajnými smrteľníkmi. Okrem stúh jednotlivých rádov sa tam blýskala aj hviezdička Hrdinu socialistickej práce.

Člen ÚV KSSZ Poddubnyj sa naklonil k poslancovi Najvyššieho sovietu ZSSR Novikovovi:

– Vieš, za čo sa stal Hrdinom socialistickej práce? Povráva sa, že... hmm... pomohol Stalinovovi zomrieť.

– Súdruhovia, – začal profesor. – Kvôli jednoduchosti si predstavte proces historického vývoja ako nekonečne sa hýbuci bežiaci pás, ktorý sa objavuje na jednom konci horizontu a mizne na druhom. Na konci tohto procesu sa však objavujú určité zvláštnosti. Napríklad, klasické Grécko bolo o veľa storočí múdrejšie než tí, ktorí ho vystriedali. Civilizácia a kultúra antického Rímu bola na oveľa vyššej úrovni než kultúra tých barbarov, ktorí ho zničili. A podobný bol príbeh cárskeho Ruska pred revolúciou. Vo vnútri všetkých týchto skvelých civilizácií, ktorých slávny anglický historik Arnold Toynby narátal 21, pôsobili akési tajomné samodeštrukčné sily, v dôsledku čoho konec koncov víťazili vždy nie silní, ale slabí. Slabí duchom, ako to bolo v prípade Grécka, alebo slabí v oblasti materiálnej kultúry, ako v prípade Ríma a barbarov.

– Alebo si vezmime Ruské Impérium. Veď v deň Októbrovej revolúcie z vojenského hľadiska stačil jeden batalión verných vojakov („za Vieru, za Cára a za Vlasť!“), aby po Leninovi a boľševikoch nezostal ani mastný fľak. Ale ani hysterik Kerenskij, ani celé cárske Rusko v ten deň takýto batalión nemalo. Náhoda? Nie, zložitý reťazec historických zákonitostí.

– Už viete z fyziky, že príroda sa snaží o rovnováhu. Podobný zákon rovnováhy platí aj vo vzťahu k človeku. Zákon, ktorý sa snažia rozdeliť duchovné a materiálne výdobytky medzi ľuďmi keď nie rovným dielom, tak aspoň po poradí. Je to neúprosný zákon biologického bežiaceho pásu, ktorý sa do rovnakej miery týka akejkoľvek formácie ľudskej spoločnosti: rodiny, komunity, spoločenskej triedy, národa, štátu, ľudstva ako celku – aj každého človeka konkrétne.

– Pochopiť tento zákon nie je ľahké. Nad touto, dalo by sa povedať, úlohou si lámali hlavy najlepšie mozgy ľudstva a vždy sa ocitli vo filozofickej slepej uličke. Stadiaľ pochádza aj otázka Leva Tolstého, ktorý hľadal Boha: „Aký je zmysel života?“, aj labyrint filozofických myšlienok existencialistu Jeana-Paula Sartra – už názov jeho knihy hovorí sám za seba: Bytie a ničota. Ak chceme pochopiť ich hmlisté filozofovanie, je potrebné položiť otázku takto: “Načo je treba žiť a zdokonaľovať sa, ak nakoniec sa aj tak dostaneš na bežiaci pás degenerácie, pomalej smrti, ktorá je oveľa horšia než obyčajná smrť?“

– Ak poznáte tento zákon degenerácie, pochopíte aj niektoré zložité miesta v Evanjeliách. Ak si prečítate kázeň Kristovu na hore Olivovej, nájdete tam nasledovné slová:

„Blahoslavení sú chudobní duchom, pretože ich je kráľovstvo nebeské!“

– Majte však na pamäti, že Evanjelium, to je kniha výlučne symbolická, akoby zašifrovaná. Čo je to kráľovstvo nebeské? To je jednoducho budúcnosť. Ďalej čítame:

„Blahoslavení sú plačúci, lebo nájdu útechu“.

„Blahoslavení sú krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú“.

– Čo to znamená? To isté: budúcnosť je vaša! Na druhej strane však v Evanjeliu sú aj takéto riadky:

„Naopak, beda vám, bohatí! Lebo vy ste už dostali svoju útechu“.

„Beda vám, presýtení dnes! Lebo budete hladovať. A beda vám, tí, čo sa teraz smejete! Lebo budete plakať“.

– Všimnite si, že Ježišova kázeň na hore Olivovej predstavuje jeden z najdôležitejších momentov v učení Krista. A všimnite si, že uvedené slová sú písané na úplnom začiatku kázne na vrchu. Odtiaľ treba začínať, ak chceme pochopiť všetko, čo sa deje vo svete. Všetko ostatné bude tvoriť iba súčasti tohto hlavného zákonu prírody vo vzťahu k človeku. Je to zákon rovnováhy a jeho zložky sú natoľko silné a spravodlivé, že ich starovekí mudrci nazvali ich jedným slovom – Boh. A toho, kto tieto zákony sformuloval – Synom Božím.

– Takže, ak hovoríme o človeku v procese historického vývoja, ak preložíme slová apoštolov do jazyka dialektického materializmu, potom konštruktívne sily prírody majú meno Boh, a deštruktívne – diabol. Práve oni predstavujú dva hybné motory, ktoré posúvajú ľudstvo smerom k jednotlivým koncom nášho historického bežiaceho pásu.

– Možno vám, súdruhovia, vŕta v hlave, prečo som ja, profesor medicíny, začal svoje rozprávanie históriou a Evanjeliom? Viete, dokonca aj taká presná veda ako vyššia matematika sa na svojom úplnom vrchole stáva natoľko abstraktnou, že sa približuje k filozofii, a filozofia zase sa svojím vrcholom opiera o teológiu, to jest náuku o Bohu.

– A ak sa pozriete na vyššiu medicínu, – pokračoval profesor Bykov, – ak máme pod medicínou na mysli štatistiku chorôb a hľadanie ich spoločných koreňov, obzvlášť v oblasti psychických chorôb, neodvratne narazíte na genetiku, t. j. náuku o dedičnosti, a genetika plynulo prechádza do histórie, história do filozofie a filozofia do teológie – najvyššej formy filozofie.

– Napríklad, zdalo by sa, hlúpa otázka: aký vzťah má cukrovka k teológii? Je to veľmi jednoduché. Ide o to, že cukrovka je dedičná. A tu pred vami okamžite vyvstane problém kresťanskej morálky – o zodpovednosti rodičov pred deťmi: smú vedome počať choré deti?

– Hovorí sa, že Pán Boh býva na nebi, a diabol medzi nami, na zemi. Vráťme sa teda z neba na zem. Môj vážený kolega profesor Toptygin vám už hovoril, že z hľadiska dialektického materializmu diabol nie je nič iné, ako zložitý proces degenerácie, ktorý sa skladá z pohlavných zvráteností, psychických chorôb a niektorých fyzických deformácií ľudského organizmu. Je to akoby svojrázny mlynček na mäso na konci historického bežiaceho pásu. Ďalej budem kvôli jednoduchosti taktiež nazývať tento proces jedným slovom – diabol.

– Čo odlišuje človeka od zvieraťa? Ľudský rozum. Tam ma svoj pôvod aj vedecké definovanie ľudského rodu – homo sapiens, to jest človek rozumný. Pohlavnými zvrátenosťami diabol začína ničiť ľudský rozum.

– Svoje rozprávanie však začnem nie od pohlavných zvráteností, ale od psychických alebo duševných chorôb. Pozrime sa, koľko ich vôbec je? Profesor neurológie Fordamskej univerzity v New Yorku doktor Joseph Bern v časopise Medical record z 25. septembra roku 1920 píše: „DÁ SA PRIPUSTIŤ, ŽE VO VIAC AKO 90% VŠETKÝCH ĽUDSKÝCH CHORÔB JE DOMINUJÚCIM FAKTOROM PSYCHIKA“.

– Môže sa vám to zdať zvláštne. Vezmime si však takú jednoduchú chorobu, ako sú žalúdočné vredy. Asi aj sami viete, že táto choroba úzko súvisí s nervami a psychikou človeka. Rovnako aj mnohé iné choroby, ktoré sa nazývajú psychosomatické, to jest vznikajúce pod vplyvom psychiky.

– Profesor Bern tvrdí, že väčšina týchto 90% ľudských chorôb má sklon sa „samovyliečiť“, ak budú zlikvidované „dominujúce psychické faktory“, to jest psychické ťažkosti. Preto sa za starých dobrých čias hovorilo: „V zdravom tele – zdravý duch!“

– Celá záležitosť sa však značne komplikuje tým, že väčšina týchto psychických ťažkostí má dedičný charakter. Deti platia za hriechy otcov a matiek. A ak chceme zlikvidovať tieto psychické choroby, najjednoduchšie by bolo včas zlikvidovať alebo vykastrovať daných rodičov.

– Všimnite si, že s týmito 90% sa stretávame už druhý raz. Spomeňte si na Medzinárodný kongres eugenikov a 1. zákon Kalmykova: „90% všetkých zločinov sú dôsledkom dedičnej degenerácie“ atď.

– A teraz sa pokúsime zrátať psychické choroby konkrétnejšie. Napríklad, podľa oficiálnej americkej štatistiky bolo v  roku 1960 v USA 9 miliónov ľudí trpiacich ťažkými psychickými chorobami. A táto krivka neustále stúpa nahor. Psychickí chorí tvoria viac ako 50% celkového množstva chorých v nemocniciach USA. Na liečbu psychicky chorých sa v USA míňa 12 miliárd ročne, t. j. 25% z vojenského rozpočtu USA tých čias.

Podľa tej istej americkej štatistiky sa každý 12. Američan skôr alebo neskôr dostane do psychiatrickej liečebne. A ostatní psychicky chorí ľudia si chodia po uliciach a kazia život iným ľuďom. Mimochodom, pozoruhodná náhoda: každý 12. Američan je členom aspoň jedného z mnohých tajných spolkov, členovia ktorých sami seba nazývajú humanistami, a ostatní ich nazývajú satanistami. A tieto tajné spolky zohrávajú na Západe takmer takú istú rolu ako v ZSSR komunistická strana.

– Táto štatistika sa neprestajne mení: šplhá sa čoraz vyššie a vyššie. Newyorské noviny Daily News z  2. augusta roku 1966 oznamujú takúto správu: v USA je 18 tisíc lekárov-psychiatrov a 19 miliónov Američanov (už každý 10.), ktorí potrebujú psychiatrickú liečbu, ale iba 3 milióny z nich sa liečia. Preto zo všetkých amerických lekárov najlepšie zarábajú psychiatri. Predstavte si, 19 miliónov potenciálnych pacientov!

– Schválne uvádzame americké príklady, pretože Amerika predstavuje popredný štát západného sveta. V newyorských večerných novinách sú hlavnou témou vraždy, znásilnenia, samovraždy, nekonečné krádeže, pornografia, drogy a podobne. A veľmi často sa píše, že hrdinovia týchto udalosti už predtým strávili istý čas v psychiatrických klinikách. Ak tam chytia niekoho, kto sa pokúšal o vraždu, okamžite ho vlečú k psychiatrovi. Všetko to nie je nič iné, než smutná cena za pokrok. Cena za to, že každý Američan môže mať automobil.

– Ide o to, že množstvo psychických chorôb je, žiaľ, priamo úmerné úrovni kultúry a civilizácie danej krajiny. To isté sa týka aj samostatných tried alebo sociálnych skupín v rámci krajiny. Čo ako je to zvláštne, ukazuje sa, že najväčšie percento psychicky chorých pochádza.... z vrstvy intelektuálov. Vyzerá to ako paradox, ale fakt zostáva faktom: rozum určitým spôsobom súvisí so šialenstvom. A niekedy je ťažké pochopiť, kde končí jedno a začína druhé.

– Každá pozitívna vlastnosť v prehnanej miere sa mení na vlastnosť negatívnu: neobmedzená sloboda sa mení na anarchiu, šialená láska sa mení na egoizmus, a geniálny rozum sa mení na šialenstvo. Odtiaľ zrejme pochádza aj zvláštne príslovie, že ústami bláznov hovorí pravda. Túto súvislosť medzi genialitou a šialenstvom si už všimli mnohí vedci. A keďže sa zaoberáme nielen sociológiou, ale vyššou sociológiu, obzvlášť nás zaujíma tento problém.

– V novinách New York Times z  3.6.1962 sa píše, že skupina amerických vedcov uskutočnila prieskum veľkých ľudí a dospela k nasledovnému záveru. Hoci spojitosť medzi genialitou a šialenstvom vôbec nie je nevyhnutná, väčšina géniov je spravidla psychicky nenormálna. Keď vedci vybrali 78 najväčších mien z dejín ľudstva, zistilo sa, že viac ako 37% z nich malo ostré duševné choroby prinajmenšom raz v živote, že viac ako 83% z nich boli zjavní psychopati, viac ako 10% z nich boli mierni psychopati a iba približne 7% boli normálni ľudia. Keď sa prieskum zúžil na 35 úplne najväčších géniov v dejinách ľudstva, spolu s genialitou vzrástla aj smutná zákonitosť: 40% supergéniov trpelo ťažkými duševnými chorobami a viac ako 90% bolo psychopatmi.

– Všimnite si, že s týmito 90% sa stretávame už tretí raz. Je tu istá zákonitosť. Kvôli jasnosti nazývame tieto skutočnosti zákonmi Kalmykova. To je jeden z našich profesorov, ktorý systematizoval tieto veci. Takže, pripomínam:

1. zákon Kalmykova: „90% VŠETKÝCH ZLOČINOV SÚVISÍ S DEGENERÁCIOU“.

2. zákon Kalmykova: „90% VŠETKÝCH CHORÔB MÁ PSYCHICKÝ PÔVOD, T.J. OPÄŤ SÚVISÍ S DEGENERÁCIOU“. Pravdaže, okrem infekčných chorôb vyvolaných bacilmi.

3. zákon Kalmykova: „90% GÉNIOV JE PSYCHICKY NENORMÁLNYCH, ČO OPÄŤ SÚVISÍ S DEGENERÁCIOU“.

– Teraz sa pozrime, ako spojitosť medzi genialitou a šialenstvom vyzerá v praxi. Všetci viete, čo je to kardanový hriadeľ. Je to veľmi prefíkaný hriadeľ-diferenciál, ktorý spája motor s kolesami a hýbe naše automobily, traktory a tanky. A povedzte, kedy bol vynájdený?

Vedúci Ústredného riaditeľstva automobilového priemyslu ZSSR, poznamenal: „Vtedy, keď aj automobily, nie? Tak asi pred 70 rokmi...“

– Nie, princíp kardanového prevodu objavil geniálny taliansky matematik Cardan v 16. storočí. Predbehol dobu o štyri storočia. Génius! Taký génius, že pomocou matematiky presne vypočítal dokonca aj deň svojej smrti. Keď však ten deň nastal, zistil, že sa cíti vynikajúce a nič nenasvedčuje, žeby mal zomrieť. Vtedy, aby dokázal to, že sa nepomýlil vo svojich výpočtoch, sa geniálny matematik otrávil. A zomrel. Je to dôsledok chorobnej ctižiadosti, príznačnej pre géniov.

– Ak otvoríte filozofický slovník, dozviete sa, že jedným zo zakladateľov materialistickej filozofie, ešte dávno pred Feierbachom a Marxom, bol anglický filozof Thomas Hobbes, ktorý žil v 17. storočí a ktorý kategoricky popieral existenciu akýchkoľvek nemateriálnych substancií, ako sú duchovia a prízraky. A profesor-psychiater Lombroso píše, že len čo sa tento slávny materialista Hobbes ocitol v tmavej izbe, okamžite ho začínali prenasledovať... prízraky. Tie isté prízraky, existenciu ktorých tak zúrivo popieral.

– Vychádzajúc z tejto smutnej súvislosti medzi rozumom a šialenstvom, niektorí filozofovia – Rousseau, Bergson a súčastní existencialisti – si myslia, že vyšší rozum leží na druhej strane racionálneho rozumu. Tak povediac, na druhej strane dobra a zla.

– Tu však niektorých filozofov napadla lákavá myšlienka: ak rozum – je dar Boží, a šialenstvo je od diabla, a ak považujeme šialenstvo za vyššiu formu rozumu, čo z toho vyplýva? Logicky z toho vyplýva, že svetu vládne diabol. Preto sa vraj aj v Evanjeliu píše, že diabol, to je knieža tohto sveta. Podobnú filozofickú sofistiku svojho času nazývali satanizmom. A za našich čias sa tým zaoberajú existencialisti – Kierkegaard, Sartre a náš Berďajev. Napríklad, Sartre má filozofický traktát Diabol a Boh, kde zámerne diabol stojí v názve na prvom mieste.

– Poznajúc tieto filozofické predpoklady, pochopíte niektoré epizódy zo života slávnych ľudí. Napríklad jednou z kľúčových osobností francúzskej dekadencie je Jean Cocteau, ktorý sa považuje za univerzálneho génia. Okrem dekadencie sa však, ktovie prečo, zaujímal aj o čiernu mágiu a zbieral kolekciu nástrojov a formúl potrebných na čarovanie. Okrem iného, si zadovážil aj špeciálne kreslo s nohami v podobe kozích kopýt, pomaľované rozličnými podobizňami satana a čertovými rohmi. A predtým toto kreslo patrilo spisovateľovi Anatolovi Franceovi, ktorý na ňom sedával počas tajných zhromaždení čiernych bohoslužieb. A čierne bohoslužby, to je to isté ako stredoveké šábesy bosoriek a bosorákov.

– Najhoršie je však to, že tento dvojaký problém rozumu a šialenstva sa týka taktiež aj géniov v oblasti politiky. V našom atómovom storočí sa takí géniovia ako Napoleon alebo Hitler nezastavia ani pred tým, aby začali atómovú vojnu. A to bude horšie než to, čo sa píše v Apokalypse. Vinníka však nenájdete. Vinný bude ten neviditeľný diabol, ktorý hniezdi v mozgoch takýchto pološialených géniov. A módni filozofi povedia: „Čo už, svet je preľudnený, a tento génius plní vôľu zhora, ktorá prichádza z opačnej strany dobra a zla“. Práve preto, súdruhovia, potrebujete poznať tieto veci. Jasné?

– Jasné, – zamračene povedal minister obrany ZSSR. – Všetkých filozofov treba zastreliť.

– Nie, – namietol minister zdravotníctva. – Treba ich zavrieť to blázincov.

***

– Súdruhovia, teraz vám prečítam najzaujímavejšie časti z knihy profesora Lombrosa Geniálnosť a šialenstvo.

– Profesor Cesare Lombroso je otcom kriminológie, t. j. náuky o zločinoch a zločincoch z hľadiska psychológie a taktiež otcom degeneralógie, teda náuky o degenerácii. Profesor Lombroso (1835 – 1909) bol vynikajúci psychiater a riadil blázince, v ktorých zhromažďoval materiály na svoje výskumy. Všimnite si systematickosť jeho práce. Najprv vytvoril klasifikáciu typov zločincov podľa stavby lebky a čŕt tváre, tak zvanú Lombrosovu tabuľku. Čoskoro si však sám všimol, že táto klasifikácia nie je dostatočne presná, pretože zločinnosť závisí predovšetkým nie od vonkajších charakteristík, ale od vnútorných, psychologických. Kráčajúc po tejto ceste, sa Lombroso logicky dostal k problému degenerácie. A neskôr napísal monografiu Politické zločiny a zločinci.

– Knihy tohto otca kriminológie sa považujú za zaujímavejšie než akýkoľvek kriminálny román. Obsahujú množstvo veselých momentov. Navyše, súdruhovia, ak niekto z vás má komplexy menejcennosti a závidí veľkým ľuďom, odporúčam vám prečítať si práce Lombrosa. Okamžite prestanete závidieť úbohým veľkým ľuďom a uvedomíte si, že ste veľmi šťastní. Takže, citát profesora Lombrosa z jeho knihy Geniálnosť a šialenstvo:

„Pre duševne chorých je len zriedkakedy príznačná úplná nefunkčnosť rozumových schopností, akú im pripisuje väčšina ľudí. Naopak, choroba v nich vyvoláva nezvyčajnú bystrosť“.

– Týka sa to niektorých z našich disidentov a inak mysliacich, ktorých dávame do blázincov. Tiež majú túto „nezvyčajnú bystrosť“. Len zameranú nesprávnym smerom. Stalin ich vyháňal do koncentračných táborov. A my ich teraz jednoducho vyhadzujeme za hranice. V rámci sanitárno-politickej prevencie.

– Ďalej Lombroso píše: „Aj géniovia, aj duševne chorí sú nesmierne citliví na výchylky teploty a atmosferického tlaku. Majú radi teplo a dobré počasie a počas zlého počasia a zimy absolútne nedokážu tvoriť. U psychicky chorých pri zvýšení tlaku a telesnej teploty narastá aj množstvo záchvatov“. Mimochodom, niektorí odborníci si myslia, že Napoleon nevyhral bitku pri Borodine iba preto, že bola jeseň a mal nádchu.

„Geniálni ľudia majú extrémne zvýšenú nervovú citlivosť. To, čo normálny človek vníma ako pichnutie špendlíka, je pre génia bodnutie nožom. Zároveň je to však začiatok neurózy. Génius môže zomrieť od šťastia nielen na papieri, ale aj naozaj. Chorobná vnímavosť plodí rovnako chorobnú ctižiadosť, charakteristickú pre mnohých geniálnych ľudí. Chateaubriand nikdy nedokázal ľahostajne počúvať pochvaly určené komukoľvek inému než jemu, dokonca ani jeho obuvníkovi. Newton bol schopný zabiť každého, kto kritizoval jeho prácu“.

„Najvýraznejšie sú genialita a šialenstvo viditeľné u básnikov... Jeden slávny básnik umýval svoje básne vo vode, aby zneli čistejšie. Úplne jednoduchí a málovzdelaní ľudia po tom, ako sa dostanú do blázinca, zrazu začínajú písať básne, a niekedy veľmi dobré“.

„Stáva sa, že maliar, ak sa dostane do blázinca, sa zrazu stane básnikom. A človek, ktorý nikdy nebral do ruky štetec, pod vplyvom straty rozumu sa stáva maliarom. Iba bezvýznamná časť takýchto výtvorov z blázinca je však naozaj zaujímavá. Väčšina z nich sú plody šialenstva. Niekedy strata rozumu otupuje umelecké schopnosti, ale pridáva im na originalite“.

– V tom je kľúč k takzvanému modernizmu vo výtvarnom umení. Mimochodom, títo výtvarníci-modernisti sú úzko spätí s našimi inak mysliacimi v poézii a literatúre. Takýchto modernistov teraz taktiež vyhadzujeme za hranice.

„V honbe za originalitou géniovia a šialenci majú sklon vymýšľať nové slová, nepochopiteľné pre iných (tým sa zaoberal už aj Dante). U maniakov sa často stretneme s vášňou k slovným hrám. V textoch napísaných v blázincoch sa stretnete s takou istou hojnosťou rýmov a takou istou stavbou periód ako v biblických textoch“.

– Vôbec to neznamená, že Bibliu napísali šialenci. Ale všimnite si tú paralelu. Ďalej profesor Lombroso píše: „PODĽA NÁZORU VÄČŠINY VEDCOV, ŠIALENSTVO JE V 90 PRÍPADOCH ZO 100 VÝSLEDOK DEDIČNOSTI“.

„Aj genialita, aj šialenosť sú dedičné, ale šialenstvo sa prejavuje oveľa intenzívnejšie... Deti geniálnych ľudí, ak aj dedia genialitu, tak vo veľmi malej miere. Zato však šialenstvo sa dedí úplne, ba dokonca vo väčšej miere“.

„Väčšina geniálnych ľudí neprenáša svoje vlastnosti na potomkov, pretože zostávajú bezdetní v dôsledku degenerácie, rovnako ako aj v aristokratických rodinách. Bezdetnými starými mládencami boli nasledovní géniovia: filozof-pesimista Schopenhauer, Decartes++, Leibniz, Kant, Spinoza, Michelangelo, Newton, Lassale, Gogoľ, Lermontov“.

– Pridajte sem ešte Leonarda da Vinciho, ideológa Francúzskej revolúcie Rousseaua, ktorý sa vo svojej Spovedi sám priznal, že tá hlúpučká pastierka kráv, s ktorou žil, rodila deti nie od neho, ale od okoloidúcich. Nasledujú Nietzsche, Majakovskij, Sartre. Lenin a Hitler boli ženatí iba za účelom maskovania – boli to fiktívne manželstvá.

– Ďalej profesor Lombroso píše: „Zo ženatých géniov nasledovní boli veľmi nešťastní v manželskom živote – Sokrates, Shakespeare, Dante, Byron“.

– Môžeme do tohto zoznamu pridať aj Ivana Hrozného, ktorý vystriedal množstvo žien a zabil vlastného syna. Peter Veľký dokonca aj počas prvej svadobnej noci spal oddelene od svojej ženy a jeho syn, cárovič Alexej, bol blázon a alkoholik, ktorému Peter trochu pomohol zomrieť. Katarína II. (Jekaterina Veľká) poslala na druhý svet svojho manžela Petra III., vnuka Petra Veľkého. Mimochodom, tento vnuk bol taký istý blázon ako cárovič Alexej. To, že syn Jekateriny Veľkej, Pavol I.,  bol šialenec, je všeobecne známy fakt. Peter III. so svojou ženou Jekaterinou nikdy nespal a od koho sa narodil Pavol I. – to je štátne tajomstvo. Dokonca aj v predrevolučnej encyklopédii sa dočítate, že rodný brat Petra Veľkého cárovič Ioann bol slabomyseľný. A teraz si spomeňte na vraždu – či samovraždu – ženy Stalina Nadeždy Allilujevovej.

– Karol Marx, Bakunin a Trockij majú medzi svojimi potomkami celú sériu samovrážd. Obyčajný prípad s revolucionármi. Revolucionár George Washington, otec americkej demokracie, nemal deti. George Bernard Shaw sa oženil so svojou ženoue Šarlotou iba za podmienky, že od neho nikdy nebude vyžadovať plnenie manželských povinností. Lev Tolstoj písal o svojej žene, že je preňho kameň na krku. Turgenev mal manželský trojuholník: žil ako príživník u svojej francúzskej milenky Pauliny Viardeau, ktorú živil spolu s jej manželom. Podobný francúzsky trojuholník mal aj básnik-futurista Majakovskij s Lilou Brik a jej manželom. O takýchto trojuholníkoch si pozrite hru Sartra Bez východiska.

– Ďalej Lombroso píše: „Deti a príbuzní drvivej väčšiny geniálnych ľudí sú epileptici, idioti, maniaci – a naopak. Friedrich Veľký mal šialenú matku. Byron mal tiež šialenú matku, Schopenhauer mal blázna strýca a dedka a jeho otec sa zastrelil. Schopenhauer kázal teóriu štvorženstva a mrzelo ho, že má iba jednu nevýhodu – štyri svokry. Zároveň však cítil odpor k ženám a dokonca aj rodnú matku obviňoval z cudzoložstva. Sám bol filozof, ale nenávidel filozofov a časť svojho majetku po smrti zanechal psom“.

„Sestra kardinála Richelieua si myslela, že má sklenený chrbát, a sestra filozofa Hegla si myslela, že sa premenila na... poštársku tašku“. Mimochodom, z dialektiky Hegla nakoniec vzišiel dialektický materializmus Karola Marxa.

„Z hľadiska dedičnosti má príšerné následky alkoholizmus. Od jedného zakladateľa rodu, alkoholika Maxa Jukeho, sa v priebehu 75 rokov narodilo 200 zlodejov a vrahov, 280 ľudí trpiacich na slepotu alebo idiotizmus, 90 prostitútok a 300 detí, ktoré zomreli predčasne. Celá táto rodina stála štát, ak zrátame straty a výdavky, viac ako milión dolárov. Sú príklady aj horšie ako tento“.

– Teraz vám uvediem jeden takýto „horší“ príklad. Otec Stalina bol tiež alkoholik. Aj Stalinov syn Vasilij bol alkoholik – a zomrel v izolátore pre alkoholikov.

– Tých, ktorí si radi vypijú, však môžem upokojiť: nejde ani tak o alkohol, ako o samotných alkoholikov. Ak privediete 100 naozajstných alkoholikov, presvedčíte sa, že väčšina z nich sú degeneráti. Odtiaľ prevažne pochádza aj zlá dedičnosť. A alkohol – to je len druhoradý jav. S pomocou alkoholu sa snažia zabudnúť, utiecť sami pred sebou. Taký istý príbeh je aj s väčšinou narkomanov. Sú to veľmi zapletené psychologické komplexy, kde sa vždy nájdu výnimky a analogické prípady, ktoré nemajú nič spoločné s degeneráciou. Preto filozofovia hovoria, že diabol má množstvo alibi a inkognito. Preto sa zásadne vyhýbame slovu „všetci“ a, všimnite si, spravidla používame slovo „väčšina“.

Úryvok 2

Kľúče poznania

Počas nasledujúcej lekcie generál-profesor Bykov naďalej citoval profesora Lombrosa:

„Veľký mysliteľ Auguste Comte, zakladateľ pozitivistickej filozofie, tvrdil, že v budúcnosti sa oplodňovanie žien bude realizovať bez účasti mužov, a v priebehu desiatich rokov sa liečil na psychické ťažkosti“.

– Tento Comte spolu so San Simonom a Fourierom vytvorili utopický socializmus: so spoločnými ženami, spoločnými deťmi a jednou prikrývkou pre 100 ľudí. Gróf San Simon zjavne trpel mániou veľkosti – kázal svojmu sluhovi budiť ho každé ráno slovami: „Vstávajte, gróf, čakajú vás veľké skutky!“ V honbe za veľkosťou sa počas Americkej revolúcie zapísal ako dobrovoľník do armády Georga Washingtona. Potom tento San Simon sedel v blázinci. Podľa slov Engelsa, San Simon disponoval najuniverzálnejším rozumom tých čias“. Fourier bol paranoik, teda tiež blázon. Aj Comte sa nakoniec úplne zbláznil a vyhlásil sám seba za „Mesiáša a Najvyššieho Šamana Ľudstva“. Ale aj napriek tomu Karol Marx nazýva San Simona a Fouriera „patriarchami socializmu“. Vidíte, z akých koreňov sa zrodili socializmus a komunizmus?

„Geniálny matematik Boulier, ktorý opravil Euklidovu geometriu, mal sklony k šialeným činom. Raz vyzval na súboj 13 ľudí naraz (všimnite si, 13!) a rozoslal pozvánky na svoj pohreb, vytlačené bielymi písmenami na čiernom pozadí. V prestávkach medzi súbojmi sa bavil hrou na husliach, ktoré predstavovali jeho jediný majetok.“

„Keď Archimedes zakričal svoje slávne „Heuréka!“, nielen vyskočil z vane, ale aj vybehol holý na ulicu“.

„Otec irónie a humoru Jonathan Swift, ktorý napísal Gulliverove cesty++, bol kňazom a súčasne písal antireligiózne knihy, a potom celkom zošalel“.

„Ideológ francúzskej revolúcie Rousseau bol počas celého svojho života duševne chorý a krátko pred smrťou sa definitívne zbláznil, trpel mániou prenasledovania, hypospádiou a spermatoreou (spontánne vylučovanie spermy). Rousseau písal listy Bohu a namiesto poštovej schránky ich kládol pod oltár chrámu“. Ale keďže od Boha nedostával odpovede na svoje listy, Rousseau z toho logicky vyvodil, že Boh neexistuje. A náš Solženicyn podobným spôsobom píše svoj List vodcom Sovietskeho zväzu. Mimochodom, ten istý Rousseau sa trikrát vzdal svojej viery: najprv sa zriekol katolicizmu, potom protestantizmu a nakoniec aj vlastného „náboženstva filozofov“.

„Veľký matematik a filozof Pascal tvrdil, že najväčšia genialita hraničí s úplnou šialenosťou, a dokázal to na vlastnom príklade. Pascal aj Newton v obdobiach slabomyseľnosti zanechávali svoj vedecký odbor (fyziku) a púšťali sa do teológie“.

„Mohamed, Luther aj Savonarolla boli tiež šialení géniovia. To isté sa týka zakladateľov keď nie všetkých náboženstiev, tak minimálne všetkých siekt, ktoré sa objavili v staroveku aj novoveku“.

„Celé stránky Koránu Mohamedovi diktoval „duch“. Luther sa sám priznával, že často sa zobúdzal o polnoci a viedol diskusie so satanom, ktorého niektoré argumenty potom sám používal vo svojich kázniach“.

„Istý Picar považoval sám seba za syna Božieho poslaného na Zem naučiť ľudí, aby nenosili oblečenie a mali spoločné ženy – tak sa objavila sekta adamistov. Rovnako vznikli sekty anababtistov, kalvinistov a jansenistov, kvôli ktorým sa prelialo toľko krvi. O bosorkách a bosorákoch netreba ani hovoriť – tento jav je celkom jasný.“

„Švédsky filozof, teológ a mystik Svedenborg tvrdil, že celé dni, ba priam mesiace diskutoval s duchmi, ktorí bývali na iných planétach. Rozprával, že obyvatelia Jupiteru chodia sčasti po rukách, sčasti po nohách, že obyvatelia Marsu rozprávajú očami a obyvatelia Mesiaca – bruchom. Napriek všetkému však má Svedenborg až dodnes množstvo stúpencov, ktorí zdieľajú jeho názory“.

– Popritom bol Svedenborg významný švédsky vedec a dokonca čestný člen Peterburgskej akadémie vied. Bol to významnejší vedec než náš akademik-disident Sacharov. Ale v druhej polovici svojho životu sa geniálny Svedenborg jednoducho zbláznil. S akademikom Sacharovom sa tiež stalo čosi podobné. Ale podstate tejto záležitosti rozumejú iba odborníci.

– Lombroso píše: „Ozajstní blázni sa niekedy vyznačujú takou nevšednou bystrosťou a často takou nezvyčajnou energiou, že to chtiac-nechtiac núti iných ľudí prirovnávať ich, aspoň čiastočne, ku geniálnym osobnostiam“.

– Tu máte kľúč k záhade niektorých našich „inak zmýšľajúcich“, ktorých strkáme do blázincov. A západná propaganda robí krik, že to nie sú blázni, ale géniovia, ktorí bojujú za „slobodu a ľudské práva“. Jedna vec sú úplní blázni, tak povediac čestní blázni, a niečo iné sú napoly blázni, t.j. nečestní blázni.

– Profesor Lombroso zdôrazňuje, že takmer všetci títo šialení géniovia boli nejakým spôsobom pohlavne nenormálni: „Michelangelo neprestajne tvrdil, že umenie mu nahrádza ženu. Goethe, Heine, Byron, Cellini, Napoleon, Newton to síce nehovorili, ale svojími skutkami dokazovali ešte horšie veci“.

– Profesor Lombroso uvádza praktický príklad: „Gróf A., slávny diplomat, počas slávnostných obedov nalieval do pohára a pil moč svojej milenky. Niektorí šialenci zase jedia výkaly“.

– Ďalej Lombroso píše: „Jedna žena začínala zvracať, keď videla svojho manžela, ktorého pritom veľmi ľúbila“.

„Jednou z hlavných zvláštností šialených géniov je striedanie stavu extázy a apatie (úpadok síl, lenivosť, podráždenosť)“. Mimochodom, tieto stavy sa dali pozorovať na súdruhovi Leninovi: jeho biografie zdôrazňujú striedanie stavov absolútneho nadšenia s obdobiami úplnej apatie.

„Človek – to je najctižiadostivejšie zviera, a básnici sú najctižiadostivejší ľudia“, – písal básnik Heine, majúc na mysli seba samého. A teraz si spomeňte, že naša disidencia v literatúre začala od básnika Pasternaka a jeho Doktora Živaga.

– Tu je jedna perlička z Lombrosa: „Práve medzi Židmi je množstvo vzdelaných a talentovaných ľudí, ale aj bláznov je medzi Židmi 4 – 6-krát viac než medzi ostatnými ľuďmi. Lombroso píše, že „v politike Židia vytvorili nihilizmus a socializmus“.

– Prechodné štádium medzi geniálnymi  bláznami, normálnymi ľuďmi a úplnými šialencami Lombroso nazýva matoidi-grafomani. Niektorí vedci ich definujú ako psychopatov alebo neuropatov. My však nazývame túto zmes géniov s idiotmi jednoducho – genioti.

– Profesor Lombroso konštatuje, že z 215 geniotov, ktorých preveroval, 44 boli „proroci“. Genioti majú zvyčajne ploskú ušnicu a často majú nervové tiky tváre. Zároveň Lombroso poznamenáva, že medzi geniotmi bolo „5 univerzitných profesorov, 3 primátori nemocníc, 3 poslanci v parlamente, 2 senátori a 5 kňazi“.

– Ďalej Lombroso píše: „Zvyčajne sa takéto osoby stavajú na čelo tajných spoločností, ktoré zasadajú v kaviarňach alebo politickom klube, stávajú sa z nich zakladatelia siekt alebo apoštolovia siekt... Politici by sa mali zamyslieť nad problémom geniotov, je treba ich liečiť, inak môžu spôsobiť spoločnosti veľa nepríjemností“.

– Naše 13. oddelenie KGB sa zaoberá práve tým, čo odporúča profesor Lombroso. Práve preto zatvárame našich psychopatov, geniotov a jednoducho idiotov do psychiatrických kliník a blázincov. Volá sa to špeciálny projekt Golem. Niektorých z týchto bláznov potom vyhadzujeme za hranice. Spravidla do Izraelu. A na Západe týchto bláznov vítajú ako nových prorokov. Ale ani to nie je nič nové. Profesor Lombroso píše na túto tému nasledovné:

„Dav, divosi a barbari si často vážili bláznov. V jazyku Biblie, po fenicky a po kartáginsky na označenie proroka, blázna a zločinca slúžilo jedno a to isté slovo. Blázni boli nedotknuteľní, pravdepodobne v dôsledku predsudku, ktorý sa preniesol na Židov od Arabov, ktorí proroka aj blázna nazývajú rovnako – „navi“. V Indii sa brahmani radili s bláznami a brali ich pod svoj patronát. Turci sa správali k bláznom s veľkou úctou, považovali ich za ľudí blízkych k Bohu a boli pre nich otvorené dvere dokonca aj do domov ministrov. Na Madagaskare sa pred bláznami klaňali. Patagónci udeľovali epileptikom výhradné právo na funkciu šamana. V 80. rokoch 19. storočia sa Moskva klaňala pred slabomyseľným Ivanom Korejše“.

„Zoznamy šialených spisovateľov a prorokov, ktoré uvádzajú viacerí vedci-psychiatri, sú svedectvom nesmiernej  ľudskej hlúposti, ak berieme do úvahy, že väčšina týchto duševne chorých mala množstvo stúpencov“.

– Teraz už chápete, prečo našich bláznov, geniotov a idiotov vítajú na Západe ako prorokov? Stačí sa pozrieť na nášho druhého mesiáša Solženicina s jeho sprievodom bláznov a slabomyseľných.

***

Ďalší profesor sa objavil za katedrou už nie v uniforme KGB, ale v čiernej sutane kňaza s veľkým zlatým krížom na hrudi. Niektorí členovia sovietskej vlády sa začali prekvapene hniezdiť vo svojich laviciach.

– Nebojte sa, súdruhovia, – upokojil ich profesor. – Pred Bohom som pokorný arcibiskup Pitirim. A vo svete som generál štátnej bezpečnosti Pitirim Fiodorovič Dobronravov.

– Súdruhovia, – začal generál-arcibiskup. – Teraz už viac-menej viete, ako funguje zákon biologického a historického bežiaceho pásu, ktorý rovnomerne rozdeľuje duchovné aj materiálne výdobytky medzi rôzne skupiny obyvateľov Zeme. Viete aj to, čo sa deje na konci tohto pásu, kde sídli zákonitosť, ktorú nazývame diabol.

– O smutnej spojitosti medzi rozumom a šialenstvom píše nielen profesor Lombroso, ale aj prvé stránky Biblie, počas opisu prvotného hriechu. Strom poznania, ktorý je zrejme symbolom ľudského intelektu, sa ktovie prečo považuje za strom poznania nielen dobra, ale aj zla. Keď Adam a Eva okúsili plod z tohto stromu, po prvýkrát spoznali hanbu, to jest svoje pohlavie a hriech. V symbolickej podobe tu vidíte prekliaty trojuholník: rozum – dobro, šialenstvo – zlo a pohlavie – hriech. Vrcholy tohto trojuholníka sú navzájom spojené takým spôsobom, že túto úlohu nevyrieši žiaden filozof. Dá sa to konštatovať iba ako nepríjemný fakt – prvotný hriech.

– Ak to však viete, pochopíte niektoré čudné náboženské sekty, napríklad ruskú sektu golikov a sektu „synov Slobody“, členovia ktorých kategoricky odmietajú posielať svoje deti do školy, pretože si myslia, že vzdelanie je hriech. Podobne je to aj v prípade jednej americkej sekty z Pensylvánie, ktorá odmieta akékoľvek formy pokroku, dokonca aj gombíky, pretože v nich vidí diabla civilizácie. Aj náš Solženicyn odporúča vrátiť sa od traktora ku koňom.

– Ak chceme odhaliť súvislosť medzi inteligenciou a degeneráciou, vezmime si jednoduchý príklad – porovnajme človeka a zviera. Napríklad, s homosexualitou sa stretneme aj u opíc, ale o toľko zriedkavejšie než u ľudí o koľko je inteligencia opíc nižšia než inteligencia človeka. Rovnaká je situácia aj s inými zvieratami. Zdá sa, že pohlavné zvrátenosti sú priamo úmerne inteligencii.

– Nedávno v Anglicku objavili chovného býka s homosexuálnymi sklonmi. Pravdaže, tohto býka by bolo treba poslať za psychoanalytikmi-freudistami, ktorí liečia takéto veci. Namiesto toho sa však hlúpe anglické ministerstvo poľnohospodárstva rozhodlo poslať tohto býka na bitúnok.

– Prečo? To, že nevyskakoval na iné kravy, ale na býkov, by nemuselo vôbec vadiť, pretože v súčasnosti sa rozmnožovanie dobytka aj tak uskutočňuje s pomocou umelého oplodnenia. Znamená to, že chovatelia vedeli, že potomkovia tohto býka môžu zdediť jeho abnormalitu.

– Pozrime sa teraz, súdruhovia, podrobnejšie na prvé štádium degenerácie – pohlavné zvrátenosti. Niektorí z vás si možno pomyslia: „Načo by sme sa my, členovia sovietskej vlády, mali zaoberať takou pikantnou témou, vhodnou akurát tak do anekdot?“ Žiaľ, v tejto téme sa skrývajú psychické choroby a s nimi súvisia takmer všetky záhady ľudskej psychiky.

– Napríklad, keď vedci prvý raz skúmali šamanov sibírskych národov (Jakutov, Čukčov...), objavili tam zvláštnu vec: pre väčšinu týchto šamanov je charakteristická homosexualita alebo iné pohlavné zvrátenosti. A čím silnejšie sú tieto charakteristiky, tým mocnejší je daný šaman. Ruka v ruke s pohlavnými zvrátenosťami kráčajú psychické choroby, ktoré sú zdrojom špeciálnych psychických komplexov, predstavujúcich kľúč k pochopeniu šamanov a šamanstva. A tieto komplexy sú natoľko silné, že ak sa šaman prestáva zaoberať šamanstvom, často chorľavie a dokonca zomiera. Čosi podobné sa udialo aj s Napoleonom, keď sa ocitol na ostrove Sv. Heleny – vo veku 52 rokov.

– Celý zástup západných vedcov sa zaoberal podobnými výskumami černošských čarodejníkov v Afrike a na ostrovoch Južných morí. A vedci-sociológovia si taktiež všimli tú istú zvláštnu zákonitosť. Väčšina černošských čarodejníkov mala rozličné sexuálne úchylky. A zároveň, z klinického hľadiska, to boli psychopati, neurotici, t.j. duševne chorí.

– Takže, väčšina černošských čarodejníkov boli degeneráti. A zároveň, v podmienkach primitívnej černošskej spoločnosti, tak povediac, v podmienkach prvotnej demokracie, sa títo degeneráti nejakým záhadným spôsobom stali čarodejníkmi, čiže vodcami svojej spoločnosti. Presne tak ako aj šamani na Sibíri. Ten istý jav, pritom v celkom odlišných častiach sveta. To znamená, že aj psychická dynamika tu funguje tá istá. Musí tu byť nejaká zákonitosť. Ale aká?

– Tu sa približujeme k záhade „komplexu moci“, ktorý vytvára to, čo nazývame „prirodzený vodca“, počínajúc sibírskymi šamanmi a černošskými čarodejníkmi až po Kerenského a Trockého, Lenina, Stalina, Hitlera či dokonca Roosevelta.

– Ak chceme nájsť kľúč k vyriešeniu záhady tohto „komplexu moci“, musíme nahliadnuť do oblasti sexuálnej psychopatológie. Tento kľúč je schovaný v temnej uličke, do ktorej málo kto nazerá, na  špinavom mieste, ktoré sa nazýva sadizmus.

– Hovoriac o sadizme, väčšina autoritatívnych vedcov dospieva k záveru, že psychologickým koreňom sadizmu je vôľa k moci, to jest chorobná, patologická potreba dominovať, rozkazovať, vládnuť. A keď má takýto sadista moc, otvárajú sa pred ním široké perspektívy mučiť iných ľudí nielen psychicky, ale aj fyzicky.

– Na jednej strane, sadizmus je zdrojom „komplexu moci“, ktorý často privádza k samotnej moci. Na druhej strane však sadizmus zvyčajne súvisí s homosexualitou – úplnou alebo čiastočnou, otvorenou alebo skrytou, latentnou alebo potlačenou. Je to svojim spôsobom cena, ktorú diablovi degenerácie platia tí, ktorí môžu vychutnávať moc, slávu a veľkosť.

– Okrem „komplexu moci“, homosexualita je zdrojom celého zástupu pikantných komplexov. Principiálne homosexualita môže byť dvoch typov – aktívna a pasívna. Ak si vezmete dvojicu homosexuálov alebo lesbičiek, zvyčajne jeden z nich je aktívneho typu, akoby mužského, a druhý zvyčajne pasívneho, akoby ženského.

– Aktívna homosexualita často je spojená so sadizmom, ktorý je zdrojom nielen „komplexu moci“, ale aj komplexu ničenia, ktorého definitívnou formou je zvyčajne vražda. A pasívna homosexualita je často spojená s masochizmom, ktorý je zdrojom druhého extrému – komplexu samoničenia, ktorého konečnou formou je samovražda.

– Tieto komplexy ničenia a samoničenia sú veľmi charakteristické pre nihilistov, anarchistov a vôbec pre revolucionárov ako takých, ktorí v konečnom dôsledku ničia jeden druhého. Marxistická jednota a zápas protikladov. Najlepší príklad toho predstavuje Veľká Čistka v 30. rokoch.

– Mimochodom, o Karolovi Marxovi. Hoci na papieri písal o bratstve robotníkov, v súkromnom živote robil všetko naopak. Za ženu si vôbec nevzal proletárku, ale aristokratku, zatiaľ čo sám hlásal potrebu zničiť aristokraciu. Navyše, sám bol potomkom mnohých pokolení rabínov.

– Z ich manželstva sa narodilo 6 deti, z ktorých 3 zomreli v detstve, čo sa degenerátom často stáva. Apropos, Hitlerovi 4 bratia a sestry zomreli v kojeneckom veku. Stalinova matka mala najprv 3 neživotaschopné deti a Stalin bol 4. – jediné dieťa, ktoré prežilo. Vidíte, opäť akási zákonitosť.

– Karol Marx si taktiež rád vypil, nerád pracoval tak, ako normálni ľudia, vôbec sa nestaral o ženu a deti, ktorí často hladovali. Mal nemanželské dieťa so slúžkou, ktoré si adoptoval Engels. Celý život žil na rozličné nepracovné príjmy a mohol by si žiť ako ozajstný buržuj, keby všetko vždy neprehral na burze. A potom ho živil kapitalista Friedrich Engels. V súčasnom ZSSR by sa Karol Marx okamžite dostal do koncentračného tábora ako darmožráč a sociálny parazit.

– Pred tým, ako sa stali komunistami, Karol Marx a Friedrich Engels boli členmi rozličných pochybných tajných spolkov ako Liga spravodlivosti alebo Zväz rovných, ktorých členovia sami seba nazývajú humanistami, a iní ich nazývajú satanistami. Hlavné tajomstvo týchto spolkov však spočíva v tom, že sa ich členovia zhromažďujú podľa princípu pohlavných zvráteností, kde hlavnú úlohu zohráva homosexualita.

– Práve na objednávku takýchto tajných spolkov  humanistov-satanistov apoštol komunizmu Karol Marx napísal svoj slávny Komunistický manifest, ktorý sa v priebehu prvých 20 rokov vydával anonymne a dokonca bez zmienky o Marxovom  mene. Blízkym Marxovym spolupracovníkom pri tvorbe tohto manifestu bol Jean Laffite-Laflinne,++ ktorý striedavo pôsobil ako pirát, obchodník s pušným prachom a s otrokmi a ktorý vytvoril v Amerike v štáte Louisiana++ špeciálne komúny, v ktorých „choval“ černochov na predaj.

– V židovských encyklopédiách je potomok rabína Karol Marx zaregistrovaný ako horlivý antisemita. Predovšetkým obviňoval Židov zo všetkých hriechov kapitalizmu. Ale dokonca aj svojho blízkeho stúpenca Žida Ferdinanda Lassala nazýval Marx „židovským černochom“ a vo svojom liste z 30.7. 1862 napísal, že „podľa tvaru jeho lebky a vlasov je celkom zjavné, že pochádza z rodu černochov, ktorí sa pripojili k Mojžišovi na ceste z Egyptu, s výnimkou prípadu, že sa jeho matka alebo babka vyspala s černochom“. Karol Marx písal presne ako hitlerovský odborník na čistotu rasy.

– Mimochodom, o Mojžišovi a černochoch. Otec psychoanalýzy Freud vo svojom diele Mojžiš a monoteizmus vyjadruje názor, že prvý židovský mesiáš Mojžiš, ktorý vyviedol Židov z Egypta, podľa všetkého vôbec nebol Žid, ale egyptský šaman-disident, ktorý sa k Židom iba pripojil. Navyše, si vzal za ženu černošku (Biblia, 12:1). A to je celá čistota rasy.

– Hlavnou hybnou silou, ktorá pôsobila na uvažovanie Karola Marxa, bola patologická nenávisť ku všetkým a všetkému, sublimovaný sadizmus, ktorý freudisti nazývajú komplexom ničenia. Okrem Židov nenávidel napríklad aj Rusov, o ktorých sa vyjadroval ako pravý hitlerovec. Pravdaže, nenájdete to v sovietskych vydaniach jeho diel. Ale z  iných vydaní v podstate vyplýva, že myšlienka ruského „untermenschu“ nepatrila Hitlerovi, ale Marxovi.

– Z hľadiska psychoanalýzu sú zaujímavé Marxove študentské básne. Tu je úryvok jednej z nich:

Chcem si postaviť trón

Na veľkej studenej hore,

Obklopený ľudským strachom,

Kde panuje temná bolesť.

– Ako sa vám to páči? Sú to verše dobráka, spasiteľa ľudstva, alebo sadistu a satanistu? Pripomínam, že v tom čase bol Marx už členom spolkov humanistov-satanistov. Za zmienku stojí taktiež aj Marxov výzor – dlhá brada a vlasy. Takýto porast v tých časoch vôbec nebol v móde a taký imidž mali iba takí ľudia ako súčasní hippies. Podobný výzor mali aj niektorí Marxovi priatelia – anarchisti Bakunin a Prudov; neskôr vyzeral podobne aj slávny disident Solženicyn.

– Ďalšia zaujímavosť: Marxov partner Engels, ktorý naňho minul okolo 6 miliónov zlatých frankov, zomieral veľmi dlho a mučivo – na rakovinu ústnej dutiny, t. j. hnil za živa. Medicínske autority v oblasti rakoviny tvrdia, že jednou z hlavných príčin rakoviny je chronické podráždenie v dôsledku trenia. Tu logicky vyplýva na povrch otázka: čo tak veľmi podráždilo Engelsove ústa? Veď hriešnikov Boh trestá tak ako hrešia...

– Mimochodom, doktor Freud, otec psychoanalýzy a „orálneho sexu“, tiež zomieral veľmi dlho a veľmi mučivo – taktiež na rakovinu ústnej dutiny. Pravda, Freud fajčil cigary a tvrdil, že cigary sú „falický symbol“.

– A ešte jeden malý detail. Freudisti tvrdia, že pre degenerátov je revolver taktiež falický symbol. Možno, že preto degenerát Adolf Hitler, keď ukončil život samovraždou, inštinktívne si tento revolver strčil práve do úst, aby si ešte naposledy užil.

– Za starých dobrých čias by takíto ľudia ako Karol Marx a Hitler jednoducho skončili v plameňoch inkvizície. Posúďte sami, či by to bolo lepšie alebo horšie pre ľudstvo?

– Súdruhovia, naučíme vás naozajstný marxizmus, čistý marxizmus. Marxov marxizmus bol potrebný iba v chorej, zomierajúcej spoločnosti, ako nástroj na likvidáciu tejto spoločnosti. Aj sám Karol Marx si to zrejme uvedomoval, súdiac podľa jeho básni. Ale marxizmus a revolúcia stáli Rusko viac ako 50 miliónov ľudských životov. Krvavý pôrod novej spoločnosti. A teraz my, tajná štátna polícia nového mladého Ruska, žiadneho nového Karola Marxa nepripustime. Teraz potrebujeme marxizmus iba ako nástroj vonkajšej politiky.

– Treba si však čestne priznať, že v oblasti ekonomiky nás marxizmus priviedol do slepej uličky. Veď naša socialistická ekonomika silne pokrivkáva v porovnaní s kapitalistickou ekonomikou. Geniálny Karol Marx vymyslel nový ekonomický systém, ale na burze vždy prehrával ako posledný idiot. A tu máte výsledok. Dokonca aj chlieb musíme kupovať v kapitalistickej Amerike.

 

 

 

 

 

 

 

 

Hlavná stránka