insight

Zážitky z najslobodnejšej krajiny na svete-1

Tieto cestovné zápisky boli napísané počas vynúteného viac ako dvojročného pobytu istého občana Ruskej federácie v Spojených štátoch Amerických.

Ak sa chystáte cestovať do Ameriky, dám vám radu – ak chcete, tak choďte. Len sa v žiadnom prípade nevzdávajte svojho občianstva a nepredávajte svoj byt... Ja som mal byt a pas svojej krajiny, a len preto som sa mohol vrátiť. A porozprávať čo-to o Amerike svojim krajanom.

Primitívne obchody a tovar

Najprv vám porozprávam o obchodoch. Predtým sa u nás o obchodoch najviac snívalo.

Samozrejme, že každý hlupák si myslí, že v Amerike majú ten najlepší tovar. V skutočnosti je to však presne naopak. Nedajú sa tam zohnať ani tie najelementárnejšie veci. A tovar je tam presne ten istý ako v Moskve. Jeho výber, kvalita aj kvantita je rovnaká. Akurát ceny sú vyššie. Ceny na elektroniku a počítače sú vyššie 1,5-2 krát. Mnohí ľudia pracujú s predhistorickými počítačmi 486-kami, ktoré stoja toľko, koľko Pentium II v Moskve! Pamäť pre počítače je dvojnásobne drahšia. Monitory stoja približne toľko čo v Moskve (ale sú cca o 25 % drahšie kvôli daniam). Klávesnice – to už je celkom smiešne – stoja 30 dolárov (v Moskve 3-6 dolárov). Videokamery, ktoré u nás stoja 250-300 dolárov, vás New Yorku vyjdú prinajmenšom 400-450. Videokamery nemá takmer nikto. (Možno mi neuveríte, ale nakrúcať na uliciach je fakticky zakázané. Aby ľudia nepoznali pravdu. Okamžite k vám pristúpi policajt. Ja som však aj tak potajomky nakrúcal.)

Oblečenie je o niečo lacnejšie. Jeho výber je o trochu bohatší, to je pravda. Bohužiaľ. Ale iba o niečo. Asi tri hodiny som hľadal vhodné topánky.

Potraviny sú presne tie isté ako v Moskve. Stoja rovnako, možno trochu viac. Výber je rovnaký, možno o čosi horší ako v Moskve. Chlieb majú gumený, umelý, stonásobne horší než v Moskve. Mlieko máme chutnejšie. Jablká a pomaranče presne také isté. Mám na mysli dovážané.

Niektorí hovoria o stovkách druhov salámy a podobných nezmysloch. Hej, do niektorých obchodov vojdeš – a naozaj tam visí asi 50 druhov salámy. Ale cenovo sú to nedostupné druhy. Či sú, alebo nie sú, to je celkom jedno... Reálne cenovo dostupnú salámu pre bežného človeka majú len 1-2 druhy. A ostatných 48 druhov – to sú VEĽMI drahé druhy, asi 10-násobne drahšie než obyčajné, len tak každý deň si také niečo nekúpiš, iba ak malý kúštik na sviatok. Preto tu nemôžeme hovoriť o „slobodnom výbere z 50 druhov salámy”. Človek s bežným príjmom si môže reálne vybrať len z 1-2 druhov.

Príšerná doprava v Amerike

Metro je v Amerike špinavé, medzi koľajnicami behajú potkany, povaľuje sa tam papier, všade špina, kaluže a blato. Vyzerá to otrasne, ako na smetisku.

Metro často ide nad zemou a vtedy stojí na oceľových pilieroch, ktoré sa kývu vo vetre. Naozaj nie sú pevné. Pražce na koľajniciach sú rôznej dĺžky – ako keby boli urobené ľavou zadnou, napochytro. Tak to aj je.

Metro chodí raz za polhodinu-hodinu. To nie je Moskva, kde chodí každú 1-2 minúty! Pravda, v New Yorku metro funguje 24 hodín v kuse, ale na vlak v noci si budete musieť počkať hodinu. Prečo tak zriedkavo chodí metro? Je tu veľmi malá hustota obyvateľstva. Všetci bývajú v 1-2 poschodových maličkých domčekoch, ľudí metrom chodí málo, vozne sú poloprázdne.

Lístok je veľmi drahý – 1,5 dolára. Cesta tam a späť vás tak stojí 3 doláre. Často zvažujete, či ísť alebo neísť, je to príliš drahé.

V metre neexistujú ani len základné orientačné tabule a nie je jasné, kam cestuješ. Stanice ohlasuje hlásateľ černoch tak nezrozumiteľne, že samotní Američania sa ma pýtajú, čo povedal, a nerozumejú. Neexistujú tam žiadne nahrané hlásenia zastávok. Sledovať zastávky je náročné – názvy sú napísané malým písmom na stĺpoch zboku a treba poriadne vytriešťať oči, aby ste ich rozlúštili. Preto orientovať sa v metre je ťažké pre všetkých.

Metro ide veľmi pomaly. Zastávok je veľa a sú od seba veľmi blízko. Medzi susednými stanicami je vzdialenosť 5 minút pešo. Preto výlet na Manhattan (kde sú mrakodrapy) zaberá 1,5 hodiny. V Moskve takúto vzdialenosť metro prejde za 20 minút.

Autobus stojí tiež 1,5 dolára. Tiež chodí zriedkavo a pomaly. Majú v nich typickú „vzornú ukážku“, podobne ako v celej Amerike – pri zadných dverách majú zdvižnú plošinu, ktorá dokáže dvihnúť zo zeme invalidný vozík. Vraj, máme tu všetok komfort dokonca aj pre invalidov! V skutočnosti však obyčajný smrteľník nemôže ani len prísť k lekárovi a dostať elementárnu lekársku pomoc. Dokonca nemôže privolať ani záchranku! Mimochodom, v Amerike je veľa invalidov a mrzákov na elektrických invalidných vozíkoch. Je ich všade plno – na uliciach, v obchode. Pýtal som sa, prečo je všade tak veľa invalidov. V podstate, mi to nikto poriadne nevysvetlil, a tak to zostalo pre mňa záhadou. Vraveli mi, že v Rusku takýchto invalidov schovávajú do špeciálnych zariadení, a preto nie je ich vidieť. Ale u nich vraj majú všetci rovnaké práva. Ale to nie je pravda! Neverím v také veľké množstvo ruských invalidov. Domnievam sa, že v Amerike je príliš veľa stresov a príliš veľa ľudí užíva antidepresíva a iné prípravky, a preto sa z nich stávajú mrzáci.

Autá v odpornej Amerike

Kedysi Amerika vyhlásila: „V 60. rokoch Amerika dosiahla to, že každá rodina má auto!” V skutočnosti je v Moskve áut 100-násobne viac. A možno, že aj 200-násobne. Prinajmenšom 100. A ešte dačo: v Amerike si len málokto môže dovoliť auto. Je to prepych, ktorý je pre mnohé rodiny nedostupný. Prečo teda klamú? Pretože vytvárajú „obraz” Ameriky pre zvýšenie jej prestíže. V skutočnosti však všetko, čo hovoria o slobode slova a podobne, sú stopercentné klamstvá. Je to totalitný policajný štát, kde sú ľudia ako otroci, ktorí sa boja každého zašuchotania. Do Ameriky napríklad emigroval Chruščovov syn. Chcel si tam len tak kúpiť na chov kozu. No nepovolili mu to! Len si predstavte, ktorý idiot sa u nás bude pýtať na kozu a ktorý idiot mu zakáže, aby choval kozu? A oni to tak majú všade: buď na to potrebujete papier, alebo tam stojí policajt.

Pokiaľ ide o autá. Áno, sú tam autá aj za 300 dolárov, ktoré vyzerajú lepšie než naše nové. Ale toto všetko sa docielilo na úkor otrockej práce amerických a žltých robotníkov. Ale za 300 dolárov auto nekúpite. Pretože na takéto auto vás poistka bude stáť 3000 dolárov ročne (250 dolárov mesačne si nikto nemôže dovoliť platiť), a za auto, ktoré stojí 3000 dolárov zaplatíte poistku 1500 dolárov ročne (120 mesačne). A zarobiť si 3000 dolárov v Amerike je oveľa ťažšie než v Moskve. Č vlastne je tá ich poistka? Jednoducho musíte platiť štátu za právo jazdiť autom. Pričom platí, že ak máš vodičák (ako ho získať, to je celá story) a kúpiš si auto, ale vezieš sa v ňom bez toho, aby si zaplatil poistku, okamžite ťa môžu šupnúť do väzenia na niekoľko rokov. Považuje sa to za ťažký zločin. Za vraždu ťa nemusia posadiť do väzenia, ak zaplatíš, ale za poistku ťa zavrú určite.

Chcete ísť autom do práce? To je nemožné. Na Manhattane, kde mnohí pracujú s vysokoškolským vzdelaním a vysokým príjmom, sa auto dá zaparkovať iba na parkovisku za 8 dolárov na hodinu. Teda za 80 dolárov denne. Toto si môžu dovoliť iba veľmi bohatí. Preto ísť na Manhattan autom a pokochať sa mrakodrapmi je nemožné – cez túto štvrť sa dá prejsť iba naraz, nikde sa nezastavujúc. Ak niekde zastaneš, odtiahnu ťa na najbližšie parkovisko a čaká ťa pokuta 200 dolárov a 40-50 dolárov za každý ďalší deň pobytu tvojho auta na tomto mieste. Iba taxíky a autá s nákladnými licenciami môžu dočasne zastavovať na Manhattane. Preto sú tam len samé taxíky a autobusy.

Dajme tomu, že budete chcieť ísť do iného mesta. Alebo na vidiek. Aj to pre bežného človeka tiež nedostupné. Je to príliš drahý špás. Na každom moste budú od vás pýtať 4-7 dolárov, po každých 100-200 míľach alebo na hraniciach štátov si budú pýtať to isté. Všetky cesty sú platené. Hotely popri cestách stoja zhruba 50 dolárov na noc. Benzín stojí približne 20 dolárov za plnú nádrž, ktorá vám vystačí na 200-300 míľ. Jedlo vo fast foodoch na benzínových pumpách cca 15 dolárov na osobu.

Po ceste sa nesmiete zastavovať. Najpravdepodobnejšie pôjdete po diaľnici, a aby ste mohli zastaviť, musíte zabočiť na pumpu alebo do nejakého mestečka. Len tak sa zastaviť pri ceste a prejsť sa po lesa nesmiete, hneď sa prirúti polícia a prinúti vás odísť. Preto lesy na okrajoch cesty sú prakticky nedostupné. To je až smiešne – po ruskej slobode. Zo všetkých strán sa cítiš obmedzený a stiesnený. A peniaze za nič si pýtajú na každom kroku.

Existuje názor, že policajti tam neberú úplatky. Zato vám však môžu len tak dať pokutu. Túto pokutu síce môžeš na súde napadnúť, dokonca môžeš tento proces aj vyhrať (ak si, samozrejme, budeš môcť dovoliť najať právnika za 500 dolárov na hodinu). Ak to nie si schopný, potom si stále musíš platiť pokuty. Môj známy napríklad platil pokutu za to, že nemal poznávaciu značku na aute. Značku síce mal, ale len dočasnú a v súlade s predpismi visela na zadnom skle. Policajt však napísal: „Dotyčné auto so značkou ... (uviedol značku) nemá značku”. Viete si to predstaviť? V pokutovom bloku uviedol poznávaciu značku auta a napísal, že auto nemá značku. Pokuta 150 dolárov. Skús sa s ním pohádať – najmi si právnika.

Ďalší známy jednoducho šiel na zelenú. Vtom zboku doňho nabúral narkoman, ktorý sa veľkou rýchlosťou rútil na červenú. Všetci videli, že kamarát šiel na zelenú, všetko sa zapísalo a nafotilo, ale narkoman sa okamžite porozprával s policajtmi, dal im úplatok a za vinníka uznali môjho známeho. Prišiel o auto, poistku a dostal trestné body do vodičáku, s ktorými ďalšiu poistku bude mať ešte drahšiu. Teraz má s tým problém na celý život – trestné body vo vodičáku spôsobili, že jeho poistka je taká drahá, že si prakticky nemôže kúpiť auto.

Myslel som si, že americké autá sú spoľahlivé, a pritom sa kazia presne tak ako naše a hocijaká oprava nevyjde menej ako na 400 dolárov. Vymeniť olej stojí 35-40 dolárov. Jeden môj priateľ pracoval ako taxikár a videl som, že sa jeho ford veľmi často kazí.

Otrasný systém amerického zdravotníctva

Viete, že v Amerike nemôžete privolať záchranku? Nikto ju nevolá, ani keď je veľmi zle. Ak je veľmi zle – volajú car service ( súkromný taxík ) a idú do nemocnice. Príjem u lekára stojí 170 dolárov. Tá najzákladnejšia prehliadka, krvné a iné odbery – 800 dolárov. Operácia slepého čreva – 8000 dolárov. Kto nemá poistku, nemôže si to dovoliť. A poistka stojí 300-400 dolárov mesačne – to si bežný človek tiež nemôže dovoliť. Tak aj žijú. Dôchodcovia, pravda, majú zadarmo lekársku starostlivosť – „medicaid”. No ponižujú ich, nútia ich chodiť, aby sa prišli ukázať raz za mesiac na dôkaz toho, že ešte nezomreli a nežijú si príliš dobre, a vyhrážajú sa mu, že mu zoberú túto medicaid. Preto sú v nemocniciach iba dôchodcovia.

Prečo sa teda nedá zavolať slávnu záchranku 9-1-1, o ktorej nakrúcajú seriály?

Raz som pri jednom obchode videl takýto obraz: dve policajné autá s blikačkami, sirénami, dve požiarne autá, ktoré zatarasili celú cestu, a tri záchranky. A celý húf zvedavcov. Myslel som si, že prinajmenšom tam museli nejaké kriminálne živly zajať rukojemníkov. Aj ja som sa pridal k húfu. Nedialo sa však nič. Neskôr asi o päť minút z obchodu vyviedli dedka, podopierajúc ho pod pazuchami, posadili do sanitky a odviezli ho preč. Ukázalo sa, že dedkovi v obchode prišlo zle a niekto zavolal záchranku. A toto sa robí na telefónnom čísle 911, rovnako ako aj privolanie polície a požiarnikov. A tak prišli požiarnici, policajti aj sanitka, aby odviezli jedného dedka a narobili okolo toho taký rozruch. Prečo? Pretože potom budú od tohto dedka pýtať peniaze za privolanie záchranky – približne 2000 dolárov. Chudák starký, pravdepodobne také peniaze nemá, a tak mu na krk povesia dlh, ktorý bude musieť splácať po 200-250 dolárov mesačne (a on nemá ani na to). A tak sa na zvyšok života dostane do takých dlhov, ktoré nikdy nesplatí.

Preto nech vás ani nenapadne v Amerike volať záchranku – prídu dve požiarne autá, dve sanitky, tri polície a potom vám pošlú účet na 2000 dolárov, ktorý ak im nesplatíte, tak vám tento dlh automaticky budú stŕhať z  platu a  ešte bude narastať. Zadĺžite sa na celý život.

Takýto zdravotný systém majú v Amerike. Tak ako, zoberiete tam svoje dieťa? Ja nie.

Otrasné medziľudské vzťahy

Rozprávať sa s ľuďmi sa tam dá iba z pozície sily – tlačiť na spolubesedníka a neprestajne klamať. Inému jazyku nerozumejú. A to nielen v oblasti politiky, ale aj pokiaľ ide o každodenný život.

Možno mi neuveríte, ale v Amerike je celkom normálne, že ak, povedzme, prídete do práce, musíte tam každému tlačiť kaleráby do hlavy, že ste prinajmenšom šľachtic, máte tri domy, účty vo všetkých bankách, jachtu a podobne. To je normálne. Stále sa treba na niekoho hrať, niečo predstierať. Pričom je zjavné, že človek klame, že sú to len bludy a dá sa tomu len zasmiať alebo povedať: „Čo keby si sklapol, už ma nebavíš”. Ale tam je to normálny štýl komunikácie.

V Amerike vládne veľmi silná byrokracia. Kam sa na nich hrabú moskovskí milicionári! To sú úplne deti v porovnaní s mrzkou Amerikou. Úžasne milujem moskovských policajtov a s úsmevom im dávam úplatky po tom, čo som zažil v New Yorku. Tam od vás všade požadujú množstvo potvrdení a dokladov. Preto existuje obrovské množstvo organizácii a úradov, ktoré treba obehávať. (A potom na toto potvrdenie čakať takmer týždeň.) Keď tam prídeš, treba sa správať adekvátnym spôsobom. Ak tam prídeš a zdvorilo ich požiadaš o potvrdenie, jednoducho ťa pošlú do kelu a povedia, že ti chýba to a to. Preto netreba postupovať takto. Hneď ako prídeš, treba urobiť scénu a len čo odmietnu spolupracovať, treba sa im začať vyhrážať. Vyhrážať sa však treba vedieť. V rôznych prípadoch treba používať rôzne vyhrážky. Občas, napríklad, povedať, že hneď si zavolám vášho manažéra a poviem mu, že nevieš zaobchádzať s klientom a urazil si ma – a preto vôbec môžeš prísť o prácu – vtedy hneď zmäknú. V úradoch, ktoré sa zaoberajú ruskými záležitosťami, to však nie vždy funguje. Tam je niekedy potrebné kričať a nasilu sa dostať dnu, kým ťa nevyhodí nejaký černošský strážnik. Alebo jednoducho ich donekonečna otravovať, neodchádzať a dožadovať sa toho, čo potrebujete. Inak potvrdenie, ktoré vám náleží podľa zákona, nedostanete. Iste, ak treba, môžem sa vyhrážať a robiť scény. Ale nerád takto žijem!

 

Zážitky z najslobodnejšej krajiny na svete-2

Plat v Amerike v porovnaní s platom v Rusku

Čo sa nám len v Rusku toho narozprávali o americkej životnej úrovni.

V skutočnosti je však v Amerike životná úroveň asi 10-násobne nižšia ako v Moskve. Neveríte? Poďme to porovnať.

Plat väčšiny obyvateľstva je 6-7 dolárov na hodinu. Býva aj 3-4 doláre za hodinu. Ale ak sa dlho potrápiš, povedzme rok, dosiahneš plat 6 dolárov na hodinu (čistého je to 5) alebo dokonca aj 7 (čistého 6,25). Mesačne to bude 1000 dolárov. To sú však zriedkavé prípady. Priemerný plat je prevažne 800 dolárov. Ďalej všetko závisí od toho, ako bývaš.

Ak bývaš s tromi spolubývajúcimi v jednej izbe (nie byte – izbe!), nemáš telefón a vozia ťa do práce, napríklad na stavbu, v takom prípade, áno, minieš iba 150 dolárov za ubytovanie a 100 za stravu a môžeš si odložiť 750 mesačne. Aj tak máš nejaké drobné výdavky a ti zostane 500-600 dolárov. V takom prípade, pravdaže, žiješ ako otrok, ale dačo si zarobíš.

Ak si prenajímaš izbu (300 dolárov mesačne) a máš aj telefón (a bez telefónu je tam život prakticky nemožný), minieš naň 60-80 dolárov plus na celosieťový lístok 63 dolárov, plus na stravu 100 dolárov. Ak nevoláš domov, nefajčíš, dostaneš: 300+80+63+100=543 dolárov. Zdalo by sa, že ti zostáva 450 dolárov z tisícky. V skutočnosti máš však každý mesiac extra výdavky (raz platíš za vybavovanie potvrdení a dokladov 30-40 dolárov, raz ešte niečo, výdavkom sa nevyhneš). Reálne sa za mesiac dá odložiť tak 200-250 dolárov z tisícky. Ak zarábaš 800 (čo je najčastejší prípad), ušetriť sa nič nedá. Okrem toho, na hľadanie práce minieš mesiac – minul si 600 dolárov, za nájdenie práce si zaplatil 300, skús všetko splatiť! Reálne je odkladať si za mesiac 100-200-250 dolárov. Čo si za ne môžete dovoliť? V Amerike takmer nič. Zdravotné poistenie vás stojí 300-400 dolárov mesačne, poistka za auto 2000 ročne (150 mesačne), lístok do kina – 50 dolárov, oblečenie (akýkoľvek predmet) 30-40 dolárov. Čo si môžete dovoliť za 200 dolárov? Jednoducho sa vyparia.

Prenajať si byt je už celkom nemožné. Ten najhorší byt stojí 650 dolárov. Za 650 je to „štúdium”, teda miestnosť, v ktorej je kuchyňa, záchod a samostatný vchod. A také byty, ako sú obyčajné dvoizbáky v „chrurščovkách” v Moskve, stoja 1200-1500 dolárov mesačne. Okrem toho, aby ste mohli žiť v takomto byte, potrebujete dobré doklady. Také domy ako „chruščovky” sa v Amerike považujú za luxus, volajú ich „buildingy” a žijú v nich vyvolení, len tí, ktorí majú bezchybné doklady a plat prinajmenšom 2000-3000 mesačne. Väčšina však žije v malých azbestových domčekoch so švábmi a v špine. Steny takýchto domov sa dajú preraziť prstom, klinec sa dá do steny vtlačiť rukou (a zavesiť naňho jedno sako – ak zavesíte dve, klinec vypadne) a cez steny je všetko perfektne počuť, napríklad keď si suseda pozýva na noc „boyfrienda”. Pritom všetkým susedom zo stropov opadáva omietka, steny sa trasú a ráno ju všetci susedia prosia, aby nabudúce aspoň odsunula posteľ od steny, lebo to dom nevydrží, a trochu tichšie stonala a kričala.

V takýchto domoch žije 99 % Američanov. V mrakodrapoch žije veľmi málo ľudí. Po prvé, samotných mrakodrapov je málo. Mrakodrapy sa stavajú v „downtowne” – neveľkej štvrti v centre mesta a zaberajú iba niekoľko ulíc. Celé ostatné mesto tvoria takéto azbestové domy. V mrakodrapoch alebo len v jednoducho vysokých domoch sa nachádzajú kancelárie. Ak si to zoberieme z percentuálneho hľadiska, možno 5 % plochy celého mestá zaberajú vysoké domy (viac ako 3-poschodové), ostatných 95 % sú malé predhistorické domčeky z azbestových tabulí, so špinou, švábmi a potkanmi. Všetci žijú v takýchto domčekoch. A tak to vyzerá v celej Amerike. Iba veľmi málo ľudí tu žije tak dobre ako v Rusku – v 5-poschodových či 9-poschodových domoch. Typické americké mesto vyzerá nasledovne: ak nakreslíme kruh s polomerom 5 centimetrov a predstavíme si, že je to typické americké mesto, mrakodrapy budú zaberať iba maličký kruh s polomerom 0,5 centimetra v strede. Ostatné – to sú len malé predhistorické domy. Zrejme, niekde sú aj štýlové štvrte pre nesmierne bohatých, ale s boháčmi sa nepoznám.

Preto, aby ste si mohli dovoliť to, čo si môže dovoliť v Moskve človek s platom 50 dolárov mesačne, v Amerike musíte zarábať 5000 dolárov mesačne. Tak zarábajú iba inžinieri alebo vysokoplatení odborníci ako napr. programátori, lekári, právnici.

A čo je to 5000 dolárov mesačne v Amerike? 38 % vám zoberú hneď na dane (platí zákon, čím väčší plat, tým väčšie dane). Zostane čosi nad 3000. Za byt treba zaplatiť 1000-1200, za kúrenie a elektrinu ešte 100, za telefón ďalších 80. Zostáva už len 1800 dolárov. Za zdravotnú poistku zaplatíš 400, zostane 1400. Na stravu 100, na poistku za auto 200 a zostane ti 1200. Plus pokuty (nevyhnete sa im v žiadnom prípade, pretože tak funguje systém), za ktoré dáte ešte 100-150 (všetci vodiči hovoria, že menej to nevychádza, ak máš auto). A pretože si študoval, aby si neskôr mohol dostať plat 5000 dolárov, musel si vziať úver, ktorý však teraz každý mesiac musíš splácať po 300-400 dolárov. Takže ti zostane 800 dolárov. Za týchto 800 dolárov budeš môcť žiť viac-menej na tej úrovni ako v Rusku. Napríklad horko-ťažko živiť rodinu.

Ale 5000 dolárov mesačne iba veľmi málokto dostáva. V Moskve je viac ľudí, ktorí zarábajú 5000 dolárov mesačne, než v New Yorku. Teda tam skoro vôbec takí nie sú.

Prostitútky a narkomanky

Mnohé dievčatá-emigrantky po tom, ako chvíľu pracujú ako bejbisiterky, prestanú znášať nároky amerických paničiek v domácnosti, a ak sa neodídu domov, stávajú sa z nich narkomanky. Veľa amerických narkomaniek stojí večer čo večer na ulici a ponúka svoje telo za pár šupov. Sú to otrasné ženy. Normálny človek ich obíde na 50 metrov. Keď stoja či kráčajú, alebo sa snažia dačo robiť, akoby ich „lámalo”, neprestajne sa mierne ohýbajú na všetky strany a ich pohyby sú akési krivé. Všetky sú vychudnuté – hovorí sa, že drogy vyciciavajú všetky sily z organizmu. Mnohé majú povypadávané zuby. Za drogu sú pripravené na všetko – nielen na sex, ale môžu pred vami aj padnúť na kolená alebo začať okolo vás nechutne tancovať, chytať vás za oblečenie, presviedčať zo všetkých síl. Je to ako v pekle. Ak sa snažíš vytrhnúť, začínajú nahlas nadávať, kričať, že ste sa pokúsili ich napadnúť a pod. Sám som sa, chvalabohu, v takej situácii neocitol, ale zdiaľky som to pozoroval a úplne mi to stačilo.

Postávajú tam aj veľmi tučné černošské prostitútky. Aj vedľa nich je nebezpečné prechádzať – okamžite začínajú kričať, pokúšajú sa človeka schmatnúť a kamsi odvliecť. Vrelo odporúčam obchádzať ich veľkým oblúkom, ak nie ste príliš vysoký a svalnatý.

Niečo o ruských dievčatách-prostitútkach. Americká vláda stavia veľké prekážky a  do Ameriky nechce púšťať mladé pekné dievčatá. Prečo? Lebo mnohé z nich tam cestujú pracovať ako prostitútky. Firmy si ich najímajú, privážajú a nútia ich robiť túto prácu. Myslíte si, že vláda USA je taká „úžasná”, že sa stará o čistotu mravov? Nedajte sa vysmiať! Ide o čosi celkom iné. Jednoducho ruské prostitútky zarábajú 5-10 alebo aj 15 tisíc dolárov mesačne a potom... TIETO PENIAZE ODVÁŽAJÚ NASPÄŤ DOMOV!!! Tomu sa vraví bezočivosť! Predstavte si, peniaze odvážajú preč z Ameriky! Preto ich vláda do Ameriky nepúšťa.

Dievčatám však neodporúčam, aby do Ameriky cestovali za prácou prostitútky. Pomyslite na to, akú cenu budete musieť zaplatiť. Budete musieť spať s černochmi, Španielmi, s kadejakými netvormi a mrzákmi, pritom takými, akých v Rusku ani nenájdete. Takéto dievčatá sa o nejakých pár mesiacov - pol roka samy stávajú invalidkami. Stávajú sa z nich aj narkomanky – videl som to na vlastné oči, keď sa nejaké sympatické dievča najprv chválilo svojimi peniazmi a rozhadzovalo ich na všetky strany, kupovalo si oblečenie, a neskôr o mesiac sa krčilo od bolesti a kradlo staré handry z okien, snažiac sa dať dokopy pár drobných.

Ešte niečo o dievčatách. Všetky Američanky sú tučné, krivé a také krokodílice. Aj to najškaredšie ruské dievča je stokrát krajšie než najkrajšia Američanka, a možno aj tisíckrát. Jediné sympatické dievčatá v Amerike sú emigrantky, dosť veľa je aj pekných černošiek a mulatiek. Majú veľmi pekné postavičky. A na uliciach veľmi pekne tancujú.

Odporná televízia v Amerike

Zapamätajte si, že všetko v Amerike je klamstvo. Všetko, čo hovoria úradníci, prezident a iní, sú klamstvá. Ak hovoria, že v Amerike majú 40 televíznych staníc, to nie je obyčajné klamstvo, ale klamstvo na druhú. V skutočnosti môžete chytiť len 3-4 stanice. A aj to, čo sú to už len za stanice? Obyčajný odpad v porovnaní s našimi. Stále bežia nejaké talk show a reklamy. Filmy takmer nedávajú. SPRÁVY NEDÁVAJÚ!!! Ako mi chýbal náš starý dobrý program Vremia! Keď som sa vrátil, každý večer som ho pozeral s nesmiernym pôžitkom. A tam som mohol len snívať, aby som si pozrel aspoň nejaké správy o Rusku, nebolo kde. Presnejšie, správy tam dávajú, v určitom čase, nie každú hodinu. Ale aké? Hlásateľ 10 minút huláka, ako nejaký hráč v rozhodujúcom zápase trafil pálkou do loptičky – a celá Amerika je z toho v eufórii! A potom o 5 sekúnd povie, že v Rusku je epidémia, hlad, ľudia na uliciach zomierajú a pod. a Jeľcinsa s niekým stretol... A čo sa deje vo svete? O tom sa hovorí nezrozumiteľne a veľmi stručne, nedá sa to ani zďaleka porovnať s našimi spravodajskými reláciami. Preto Američania nevedia, čo sa deje vo svete. Zato všetci sledujú, či nejaký debil trafil pálkou do loptičky, alebo nie.

A čo filmy? To je jednoducho smiešne. Film v takejto televízii dávajú raz do týždňa. Všetci ho čakajú – ako inak, film zadarmo. V piatok vždy premietajú starý film, ktorý som v Moskve videl už pred 10 rokmi, niečo na spôsob Policajta z Beverly Hills. A viete, ako dlho ten film trvá? Tri hodiny! Teda film by mal trvať 1,5 hodiny, ale je neprestajne prerušovaný reklamnými blokmi, ktoré trvajú 10-15 minút. A viete si predstaviť, čo je to reklamný blok, ktorý trvá 15 minút? Je to na porazenie. V Rusku reklamné bloky netrvajú dlhšie ako 3-4 minúty a už to je otravné. A hľa, všetci sedia a pozerajú do noci FILM ZADARMO!

Ako je to teda s tými 40 kanálmi? Áno, existujú. Sú to však platené kanály. Každý stojí 40 dolárov. (Okrem iného, aj ruská televízia, 40 dolárov mesačne plus inštalácia 150 dolárov). Kto si to môže dovoliť? Približne jedna z 5-10 rodín si môže dovoliť kúpiť jeden kanál za 40 dolárov. Ale dokonca ani dva platené kanály si nikto nemôže dovoliť, okrem milionárov. A tak chodia na návštevy jeden k druhému, aby si pozreli ruský kanál alebo požičali film. Aha, sused si požičal nový film, poďme si ho pozrieť! Čo už k tomu dodať – smiešne, ak by to nebolo smutné.

Zábavu tam tiež nemajú. Lístok do kina stojí 50 dolárov. Nikto tam nechodí. Väčšina si požičiava filmy v požičovniach. Existujú, pravda, aj nejaké kiná za 8 dolárov, ale mne sa ich nepodarilo nájsť, hoci som ich špeciálne hľadal.

A ešte jeden príklad z oblasti zábavy. Zhodou okolností som prechádzal okolo mesta Daytone beach. V tom čase tam malo prebiehať známe ralley. Spýtal som sa teda známych, čo ma viezli: poznáte ralley v Daytone? Je to super! (Poznám ich z počítačovej hry). Poďme sa tam pozrieť! Iba sa zasmiali. Tak im hovorím: „Prečo nie, však ideme okolo? Kašleme na 100 dolárov za lístok, poďme, budeme mať zážitok na celý život!” A oni mi hovoria: „Nebuď smiešny. Vieš, koľko stojí lístok? 1000 dolárov”. A tak som pochopil, že auto ralley je tiež pre bežných ľudí nedostupné... Zhromažďujú sa tam akurát pracháči z celej Ameriky...

Zážitky z najslobodnejšej krajiny na svete-3

Prečo všetci odchádzajú a nevracajú sa?

90 % ľudí sú tzv. utečenci. Vraj ich naháňali a oni utiekli. Sú to tí najnešťastnejší ľudia. Predali svoje byty, odovzdali svoje ruské (ukrajinské, bieloruské) pasy – späť ich už nepustia a nemajú ani kam ísť. Peniaze z predaných bytov sa okamžite vyparia. Čo im zostáva? Utešovať samých seba. S radosťou spomínať, ak sa hovorí o Rusku niečo zlé – potom aspoň nie je hanba tu trčať. Napríklad sa tešia, keď začujú správu v médiách o tom, ako nejaký otec v Rusku zjedol svoje deti.

Mimochodom, pár slov o ruskom pase. S akou hrdosťou som ho nosil v Amerike, bál som sa ho stratiť, stále som ho nosil so sebou! A skutočne má nesmiernu hodnotu! Neviete si ani predstaviť, akí ste šťastní takýmto pasom – pas najkrajšej a najslobodnejšej krajiny! Po celej tej americkej hrôze človek začína milovať svoju rodinu, svoju vlasť... Ba poviem niečo viac – to, čo nám predtým hovorili o Amerike komunisti, bola pravda iba spolovice. Celú pravdu o americkom marazme nám nepovedali.

Po utečencoch je tu druhá kategória – tzv. nelegáli. Sú to ľudia, čo pricestovali do Ameriky na falošné pozvánky, ale zostali si privyrobiť. Hlavný dôvod, kvôli ktorému sa nevracajú domov, je nemožnosť zarobiť si peniaze. Išli do Ameriky s nádejou, že si zarobia a vrátia sa domov ako boháči, aby si mohli kúpiť byt alebo auto. A teraz sa nevracajú, pretože sa budú hanbiť susedom pozrieť do očí (aj keď to znie smiešne). Nemôžu sa predsa z Ameriky vrátiť ako žobráci! (Mimochodom, aj mňa to trápilo, ale vykašlal som sa na to a vrátil sa ako žobrák). Títo nelegáli, dúfajúc, že si zarobia, zostávajú v krajine dlhšie, než je termín uvedený vo víze. To znamená, že naspäť ich už nikdy nepustia. Preto stále žijú takto v provizóriu – nemôžu si ani zarobiť, ani vrátiť sa bez peňazí.

A zarobiť si v Amerike je nemožné. Ešte raz vysvetľujem situáciu: plat za bežnú prácu dostanete nie viac ako 6-7 dolárov na hodinu. Dokonca aj keď je to stála práca, robí to 1000-1200 dolárov mesačne. Ak si hľadáte prácu celý mesiac (a práve toľko to trvá, ak nie dlhšie), čas plynie, peniaze sa míňajú a zrazu už ste v mínuse 600-800 dolárov. Už len aby ste si ich odpracovali naspäť, potrebujete 4-6 mesiacov! A skúste vydržať v jednej práci aspoň mesiac! Dobre, ak sa vám to podarí týždeň! O tom, že si niečo zarobíte, už nemôže byť ani reč. Mnohí si stanovujú také ciele, že zarobia 5-10 tisíc a vrátia sa. Veľmi zriedkavo sa to niekomu podarí. Väčšina nemá ani stálu prácu, ani len tých 1000 dolárov mesačne.

Prečo podaktorí hovoria, že v Amerike je dobre?

To je veľmi zaujímavá otázka. Tí, ktorí si našli dobrú prácu, nehovoria pravdu, pretože by ich hneď vyhodili. Sloboda slova tam neexistuje. V Rusku je slobody slova 100-násobne viac. Tí, ktorí vám v súkromnom rozhovore hovoria, že v Amerike je dobre, si to niekedy myslia preto, lebo dávno neboli v Rusku. Niekedy sa im darí presvedčiť samých seba. Ale v 100 % prípadov, keď ich provokujem a hovorím: „Dobre, tak poďme porovnať, čo ste mali tam a čo máte tu”, o päť minút sa vzdávajú a pritakajú, že sú až po uši v riti. A východisko neexistuje. A že celá Amerika je hovno a samé klamstvá. Nikomu sa ani raz ma nepodarilo presvedčiť o opaku.

Mnohí telefonujú do Ruska príbuzným a o Amerike spievajú ódy, akoby boli v raji. Najčastejšie preto, lebo sa hanbia priznať, že sú hlupáci a že sa chytili na americkú udicu. A niektorí dokonca k sebe volajú aj príbuzných, aby neskončili sami ako hlupáci a aby sa im nežilo tak smutne samým.

A  čo píšu americké noviny o Rusku? O tom, že tam všetci kradnú, že hladný otec zjedol v Samare svoje deti. Keď som im hovoril, že sú to bludy, bývalí Rusi odpovedali: „Ale však je to napísané v novinách, tak to musí byť pravda. Nie, do Ruska nepôjdeme. Navyše je tam antisemitizmus”. Všetci sú presvedčení, že v Rusku vládne veľmi silný antisemitizmus. Pogromy. Hoci o päť minút neskôr, keď zabudnú na túto tému a rozhovoríme sa o ich bývalom živote v Rusku, tak spomínajú: „A ja som mal taký skvelý byt, 5 izieb... A pracoval som ako hlavný inžinier... Každé leto sme chodili na dovolenku na juh... A ešte som v Rusku mal zahraničné auto a daču... A akí tam boli ľudia, aké priateľky, akí susedia, ja som sa tam cítil tak dobre... A nikto tam neklamal...”

Emigranta, ktorý vám klame o tom, aké je všetko v Amerike skvelé, je veľmi jednoduché dostať. Len mu povedzte približne toto: „Vám sa tu páči, a ja som prišiel a stále sa len trápim. V Rusku som mal auto, byt, prácu, kamarátov, chodil som na dovolenku k moru, nemal som žiadne problémy...” A emigrant sa hneď začne chváliť: „To je ešte nič! Ja som mal vlastný dom, bol som správca skladu, stretával som sa s generálnym tajomníkom aj s prezidentom a chodil som do reštaurácií s diplomatmi a hercami...” A potom náhle zmĺkne...

Otrasné telekomunikácie v Amerike

O Amerike treba povedať aj pár dobrých slov. Raz som zašiel na návštevu k susedom v byte (8 izieb, 8 rodín, jedna kuchyňa, jeden záchod, 300 dolárov mesačne). Sú to utečenci z Ukrajiny, starci. Dá sa povedať, že ich život sa skončil. Sedia a plačú. Ešte ja žiarovku majú slabú, 25 wattovú. Hoci to je vlastne dobre, aspoň nevidia behať po zemi švábov. Sedím a rozmýšľam, ako by som ich mohol utešiť? Treba niečo dobré povedať o Amerike. Akože nie všetko je tu úplne zlé. Tak som dumal, dumal a nakoniec vymyslel. Aha, hovorím, dobrú telefonickú sieť tu majú!

Naozaj, telefonické spojenie je veľmi kvalitné. Číslo sa vám vytočí za 5 sekúnd tonálnou voľbou a spojenie s internetom je tiež dobré. Ale pochválil som svojim susedom telekomunikácie a hneď som si spomenul, ako ma dobehli. Z telefonickej spoločnosti mi prišiel účet – 20 dolárov v ňom bolo navyše, za nejaký telefonát s Los Angeles. Tak som sa šiel sťažovať a nadávať telekomunikáciám: dočerta, aké Los Angeles? Ja tam nikoho nemám! Ospravedlnili sa, hovoria, že ďalší mesiac mi výdavky kompenzujú. A ďalší mesiac – bum! – oklamali ma o 30 dolárov! Potom mi známi vysvetlili, že je to bežná prax. Telekomunikácie majú monopol a drahých právnikov. Súdiť sa s nimi nemá zmysel, čo si zaumienia, to dokážu.

Návrat z hnusnej Ameriky

Aby som odcestoval z Ameriky, musel som sa spojiť s podvodníkmi, chceli sme dobehnúť banku – zobrať si pôžičku na moje meno a nevrátiť ju. Potom by ma za to nepustili naspäť do Ameriky. Figu borovú! Dobehnúť banku sa nepodarilo a podvodníci, aby sa ma zbavili, mi dali peniaze na letenku späť.

A tak som vo februári roku 1999 priletel domov, do Moskvy. Cestoval som z letiska – všade polia, brezy... Bože, aká krása!

Dvere mi otvorila žena. Pozrel som sa na ňu a takmer sa rozplakal. „Oj, Gaľa, – hovorím jej, – aká si ty krásavica! Určite stojíš prinajmenšom 3000 dolárov.” V Amerike totiž človek stojí presne toľko, koľko zarába. Bezdomovec, napríklad, nestojí vôbec nič a každý policajt ho môže len tak beztrestne zabiť. A žena stojí toľko, koľko zarába jej muž, ktorému patrí. Krásne ženy si tam majú iba majetní ľudia.

„Aká si ty, Gaľa moja, krásna!” hovorím. Obzrel som sa okolo seba – Bože, aký mám nádherný dvojizbový byt! Veď to sú na americké pomery šialené peniaze!

Položil na zem kufre a z nich okamžite vybehli šváby! Ozajstné americké šváby! Tak sme kufre vyhodili na balkón – ukázalo sa, že americké šváby môžu po našom mraze prebehnúť najviac pol metra. Potom im dochádza palivo...

Vestinet

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Hlavná stránka