Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Viliam Hornáček - BALADA O SUVERENITE - chelemendik.sk

 

Viliam Hornáček - BALADA O SUVERENITE

2019-12-12  (18:13)

 -  Viliam Hornáček    - BALADA  O  SUVERENITE

 

    Sloboda – či osobná alebo národná – býva ako slovo snáď najčastejšie zneužívaná. Najmä pri spoločenských zmenách. Vtedy sa jej obsah vysvetľuje vždy tak, ako to manipulátorom vyhovuje.
    Sloboda má však aj konkrétnu tvár a presné, exaktne určené podmienky a jej najpriliehavejším synonymom je – nezávislosť. V skutočnom živote to znamená - aspoň, čo najnižšia miera závislosti na iných a cudzej pomoci. Zároveň si treba uvedomiť, že jedným z najponižujúcejších stavov je stav odkázanosti na druhých, čo sa už bezprostredne dotýka aj najcitlivejšej oblasti ľudského života – ľudskej dôstojnosti.
    V týchto súvislostiach možno konštatovať, že – keď hrozí stav odkázanosti na iných, navyše cudzích, vždy ide o alarmujúci stav vyžadujúci okamžité a rázne opatrenia, aby neboli ohrozené hodnoty najvyššie. V našom konkrétnom prípade je to národná sloboda a štátna suverenita, ktorých obnovenie bolo podstatou zavŕšenia slovenského emancipačného zápasu  vyhlásením Slovenskej republiky 1.1.1993.
    Vzhľadom na dnes už takmer 20- ročný vývoj určite nezaškodí – najmä pre mladšiu časť slovenskej populácie – pripomenúť si na akých základoch a pre čo vznikol súčasný slovenský štát. Ústava SR o tom hovorí jednoznačne slovami jej prvého článku v základných ustanoveniach „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“
    Zvrchovanosť – suverenita je teda prvou ústavnou charakteristikou nášho štátu, čo logicky – však žiaľ nie automaticky – znamená, resp. malo by znamenať, že prvoradým záujmom nášho štátu je suverenita. A znamená to tiež, že každý,  kto koná proti suverenite alebo ju oslabuje, koná proti Ústave a teda aj proti štátu. Teda oslabovanie či likvidácia suverenity je protištátnou činnosťou. Vzťahuje sa to predovšetkým na predstaviteľov štátu, ktorí sú povinní konať výhradne iba tak ako im ukladá Ústava SR. A týka sa to aj tzv. privatizácie národného a štátneho majetku, aj likvidácie potravinovej či inej bezpečnosti nášho štátu.
    Mohli a mali by sme sa spýtať - prečo nekoná Ústavný súd SR a ostatné orgány činné v trestnom konaní? Je predsa známe a históriou mnohokrát potvrdené, že tí, ktorí nedbajú o podstatu svojej suverenity o ňu určite a spravidla vždy prídu. Neraz aj definitívne...
    Venujme sa však konkrétnej téme, ktorej podstatou je využitie pôdneho fondu nášho štátu a ostatných zdrojov a kapacít na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti alebo aspoň dostatočnej bezpečnosti v uspokojovaní potrieb obyvateľstva SR základnými produktami nevyhnutnými  pre jeho prežitie a zdravú výživu. Aby sme pochopili súčasný stav, musíme sa vrátiť k procesom na jeho začiatku.
    Keď česká – vtedy označovaná ako československá – vládnuca politická garnitúra pražských centralistov a ich odslovenčených prisluhovačov (tzv. federálnych Slovákov) nezvratne zistila, že slovenský národno-emancipačný proces prirodzene ústiaci do obnovenia štátnej samostatnosti už nemožno zastaviť, vytvorila tzv. katastrofický scenár. Katastrofický bol však nielen pre ČaSFR, ale najmä pre Slovensko, budúcu samostatnú slovenskú republiku a jej obyvateľov. Súčasťou tohto scenára bola – okrem okradnutia slovenského národa o ČSA, loďstvo, ČEDOK a iné hodnoty ... , aj tzv. konverzia špeciálnej vojenskej výroby na slovenskom území, aj likvidácia slovenského poľnohospodárstva.  A to jednak prvovýroby a jednak aj vybudovaných a fungujúcich dodávateľsko-odberateľských vzťahov.  „Znovarozrezancovanie“ kolektivizáciou spojených lánov, rozbitie poľnohospodárskych družstiev na konkurencieneschopné jednotky, spolu so zastavením dotácií položilo slovenské poľnohospodárstvo nielen na „lopatky“, ale priamo do truhly. Výsledkom bolo a zostáva, že dlho budovaná potravinová sebestačnosť Slovenska je dnes už iba „zbožným snom“ niektorých triezvych, sedliackym rozumom rozmýšľajúcich slovenských vlastencov - tendenčne označovaných ako „nacionalisti“. To, čo nám zostalo sú tisícky hektárov neobrobených plôch, vysoká nezamestnanosť a povinnosti plniť pre nás nevýhodné, ponižujúce, ba v mnohých prípadoch priam likvidačné dohody s EÚ.  Tak, ako ich dohodli naši „vrcholoví predstavitelia“.  Škoda, že sa nestali aj reprezentantmi našich národnoštátnych záujmov...
    Čo je však vôbec najhoršie na súčasnom stave slovenského poľnohospodárstva -a bezprostredne sa dotýka každého občana SR - je vysoká, až fatálna závislosť a v mnohom doslova odkázanosť, na cudzích, ktorých obchodné reťazce vládnu nášmu trhu. A vládnu aj nám, tak ako nám vládli kedysi feudálni páni zo svojich nedobytných hradov. Pritom im stačí zastaviť na týždeň či dva prísun potravín k nám a nepotrebujú – keby sme náhodou neposlúchali – ani mocenský zásah.
    Keď sme pri mocenských tlakoch, treba si uvedomiť, že –konflikty záujmov prebiehajú sústavne a vlastne nikdy neprestávajú. Tak je to v prírode, tak je to v spoločenských, ale aj medzinárodných vzťahoch. Či sa už tá vojna nazýva „studená“ alebo „ideologická“ či napríklad „ekonomicko-potravinová“... A vieme si predstaviť aký všelijaký „pušný prach“ – teda aký možný aj nemožný materiál  spôsobujúci napríklad aj oslabenie imunity či celkovej kondície obyvateľstva „záujmového územia“ - môže byť proti nám použitý napríklad  pod lákavým krycím názvom „ekologické potraviny“ či výrobky typu „light“?! Majú nás skrátka „v hrsti“!  Čo k nám dovezú, na to sme odkázaní...
    Či sme neboli svedkami „humanitárneho bombardovania“ bývalej Juhoslávie tzv. ochudobneným uránom? Či si nepamätáme „humanitárnu pomoc“ tzv. tretím krajinám kontaminovanými potravinami? Či sme nezažili potravinárske aféry s glykolmi či smrtiacimi olejmi v sardinkách? Či sme už zabudli na skúsenosť našich otcov a ich zdravý rozum, ktorý káže veriť iba tomu, čo si sami dopestujeme? A napadlo niekedy „ochrancov nášho zdravia“, aby sa išli pozrieť z akej pôdy a akými prípravkami sú „dotované a ošetrované“ potraviny, ktorými obchodné reťazce zásobujú náš trh? Alebo akými „zmesami“ je kŕmený dobytok, ktorého mäso sa predáva na našich pultoch?
    Pravidelne, z takmer každej konferencie našich Združení slovenskej inteligencie sme v odborných odporúčaniach  zdôrazňovali, že výživa je základom zdravia človeka aj celej spoločnosti, že základom ľudsky dôstojného života je sloboda, čiže nezávislosť na cudzích, že múdry človek ani múdrymi ľuďmi riadený štát nikdy nezverí výživu, zdravie, výchovu, obranu, bezpečnosť... svojich občanov do cudzích rúk! Asi sme to hovorili  nesprávnym ľuďom alebo na príslušných postoch nie sú tí správni ľudia.
    Jedným zo sloganov zmien, ktoré viedli k súčasnému stavu bolo aj nami nesprávne pochopené heslo -  „ Otvorme sa svetu“!  My sme sa otvorili dokorán. Svet sa však ani zďaleka neotvoril pre nás tak ako my pre neho. Výsledok? Okupujú nás cudzí. Ale nie preto, že by sem vtrhli a dobyli naše územie, ale preto, že - my sme sa im dobrovoľne podriadili cudzím záujmom. Radoví občania to však určite nespôsobili. Ten, kto nás zradil a predal, boli naši predstavitelia! Boli to oni, kto nerešpektoval životné záujmy slovenského národa ani výsledky stáročných zápasov za náš dôstojný život, ani Ústavu SR, ktorá hovorí o suverenite, čiže aj o potravinovej sebestačnosti. A nerešpektovali ani zdravý rozum a našu historickú skúsenosť.
    Poznali sme už od začiatku našej tzv. transformácie, že základná charakteristika kapitalizmu je  - bezohľadná nenásytnosť a hromadenie kapitálu. Aj to, že jeho prvoradým záujmom nie sú ľudia (maximálne úzka skupina boháčov), ale – zisk. A v nemilosrdnom boji spravidla – zisk za každú cenu. Tou cenou, ktorú za cudzí zisk platíme, je dnes už v hrozivých číslach vyjadrená prudko stúpajúca chorobnosť obyvateľov nášho štátu, vysoká nezamestnanosť a s ňou súvisiace vysťahovalectvo – žiaľ aj špičkovej inteligencie! – či  burinou a tŕním zarastené lúky a vinice,  ale najmä už zmienená ponižujúca a demoralizujúca odkázanosť na cudzích... Treba ešte pokračovať?!
    Nie, v takomto trende pokračovať nemožno!  Treba ho už konečne zastaviť, lebo ide nielen o pohŕdanie Ústavou SR, ale aj našimi tradíciami národa, ktorý celé svoje doterajšie dejiny žil z plodov svojej práce. A treba tiež neodkladne ukončiť súčasný úpadok spôsobený   ani nie tak absenciou tvorivých rozvojových projektov či stratou motivácie ľudí, ale - vinou ľahostajnosti a sebeckosti politických predstaviteľov, ktorí nás doslova predali a vydali napospas cudzím!
Z dnešnej konferencie jednoznačne vyplynulo, že máme dostatok pôdy a kapacít na uživenie dvojnásobného počtu obyvateľov ako má súčasná Slovenská republika. Vyplynulo tiež to, že máme vodné zdroje pre viac ako päťnásobný počet obyvateľov nášho štátu. A predsa máme vyše 400 000 nezamestnaných. Pritom chodíme budovať cudzí blahobyt do zahraničia a doma je práce „ako na kostole“! Tak na čo čakáme? Že nás naša, nami nezužitkovaná voda utopí a naša, nami zanedbaná zem pochová? Alebo čakáme, že na nej budeme opäť slúžiť na cudzí prospech a našu vodu – ako najvzácnejšiu a nenahraditeľnú životodarnú surovinu - budú predávať cudzí  aj nám, ktorým zatiaľ ešte patrí?!
Odnepamäti platí, že kto si nevie urobiť poriadok, stane sa obeťou neporiadku. Alebo cudzieho poriadku, ktorý vždy – a celkom prirodzene - slúži predovšetkým cudzím. Rovnako platí aj skúsenosťou dejín potvrdené, že  - kto nedokáže potrestať vinníkov, potrestá sám seba!
A čo sa týka našej nepoučiteľnosti,  dôverčivosti a našej naivnej, doslova detinskej viery v to, že cudzie projekty budú slúžiť nám, treba si uvedomiť, že žiadnym sľubom ani rozprávkam o zázrakoch nemožno nekriticky veriť.  Zato poučiť  sa možno na všetkom - aj na vlastnej škode. Mali sme na to celé dejiny!
    Práve naše dejiny dokazujú, že jediné, na čo sa môžeme s dôverou spoľahnúť sú nami overené skúsenosti, vlastné zdroje a náš tvorivý potenciál.
    A napokon – keď si ani vlastnú ústavu, ani sami seba nevážime my, prečo by to mali robiť cudzí? Oni sa predsa – na rozdiel od nás – správajú k svojim životným záujmom rozumne a zodpovedne.


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |