Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Sergej Chelemendik: Ruská Spravodlivosť a svetové zlo - chelemendik.sk

 

Sergej Chelemendik: Ruská Spravodlivosť a svetové zlo

2020-08-05  (16:44)

 -  Sergej Chelemendik: Ruská Spravodlivosť a svetové zlo





Spravodlivosť je viera


Spravodlivosť je základný sociálny inštinkt, ktorý zodpovedá za ľudskú existenciu a prežitie, pretože človek je tvor spoločenský.
Spravodlivosť je hlavná navigácia ľudí životom, umožňuje im rozlišovať Dobro a Zlo, a tak nachádzať Cestu.
Spravodlivosť objektívne existuje a vzťahuje sa nielen na svet ľudí.

Neriešiteľný paradox môže vyzerať takto: Spravodlivosť existuje, je jedna pre všetkých, pretože táto Spravodlivosť sa snaží o jednoznačnú odpoveď. Pritom však jediná a nedeliteľná Spravodlivosť, ktorá objektívne existuje, je u každého rôzna.

Všetci sa donekonečna hádajú o tom, čo je spravodlivé a čo nie, a tieto spory predstavujú dominantu života každého človeka, spoločnosti, národa a civilizácie. V týchto sporoch sa nerodí pravda, ale Dejiny – spory sa vedú preto, lebo Spravodlivosť jestvuje, a ľudia v ňu veria.

Možné vysvetlenie paradoxu: Spravodlivosť je viera, ktorá má blízko k náboženstvu, jej pôvod nie je racionálny, ale duchovný.
Viera býva daná rôznym ľuďom v rôznej forme a v rôznych dávkach.
Ale aj tí, čo naozaj veria v spravodlivosť iba na nebi, hľadajú a dožadujú sa jej na Zemi. A to je spravodlivé.
Tento text bude o Ruskej Spravodlivosti v kategóriách vojny a mieru v Európe.



Čím som ťa splodil, tým ťa aj zahluším


Nedávno som so záujmom a pôžitkom sledoval zábery z Tbilisi – dosadeného „otmorozka“ Saakašviliho nakoniec duria z nory, do ktorej sám našpinil a ktorá sa ešte nedávno zdala byť nedobytnou pevnosťou.

„Miša, go, Miša, go!“ skandovali, pózujúc pred televíznymi kamerami mladí ľudia, ktorých zovňajšok presne zodpovedal štandardom, ako má vyzerať ozajstný farebný revolucionár, „pracovník revolúcie“ - revolution worker.
Strapatí, umastení, s lacným povinným entuziazmom v očiach.
Opäť raz rozhorčený národ, celkom ako počas nedávnej revolúcie ruží.
Pravda, teraz presne naopak.
A to je spravodlivé.

„Čím som ťa splodil, tým ťa aj zahluším! Presnejšie, vyženiem!“ povedal by vzkriesený Taras Buľba na adresu toho, čo sa dnes deje v Gruzínsku, na Ukrajine alebo v Moldavsku. A nielen tam.

Dnes z plátna epochálneho filmu, na ktorý Rusi nakoniec nešetrili ani talentom ani peniazmi, Taras Buľba hovorí vážne a hrozivo: my, Rusi, prežijeme spolu, ak nezabudneme na to, kto sme. Ak sa nezriekneme sami seba.




Nájdite na googli: Otmorozok Saakašvili





Moldavské svetlo v ukrajinskom súmraku



„Proces sa začal“, povedal kedysi Gorbačov, celosvetový dôchodca, nositeľ Nobelovej ceny a dobrodinec celého ľudstva na ruský úkor. Náš rodný, povinne uctievaný judáš, ktorý by mohol ako-tak stlmiť svoju hanbu, keby prišiel do Tbilisi, posadil sa na chodník medzi strapatých žoldnierov „mäkkej sily“ a to isté povedal Saakašvilimu, ktorý už stihol zožuť všetky zásoby kravát v gruzínskych butikoch:
„Mišiko, proces sa začal! Využili ťa tak, ako kedysi mňa! Teraz budeš zametať schody v Štrasburgu a do Ameriky ťa tiež nevezmú! Tam je veľký nadbytok judášov – všetci sa ukázali ako judáši a chvália sa tým.“

Zdá sa, že Rusko si už celkom osvojilo technológiu „farebných“ revolúcií, prispôsobilo si dosť primitívne americké modely na svoje kopyto a začína éru „ruského mäkkého vplyvu“ podľa ruských predstáv o mäkkosti a tvrdosti.
A to je správne.

Celkom nedávno sa v Moldavsku, prvy raz po perestrojkovom období temna, Rusko rozhodne postavilo na odpor proti úkladom svetového zla v rámci skromnej vinohradníckej republiky, ktorej obyvatelia sa v sovietskych časoch mali ako prasiatka v žite a doteraz na to nezabudli.
V Moldavsku Rusko prejavilo múdrosť hodnú jeho významu a reálne pomohlo „prozápadnému“, „proeurópskemu“ a „proamerickému“ prezidentovi Voroninovi udržať sa, napriek všetkým jeho hriechom.
Prirodzene, Moldavsko je malé, Pridnestrovská republika za riekou a pomôcť jemu, zdá sa, nebolo ťažké.
Ale veď Ukrajine sa dalo pomôcť ešte ľahšie!
Prečo potom nepomohli včas?

Prečo vpustili majdanskú lepru do ruskému srdcu posvätného miesta, do Kyjeva, matky ruských miest, kde mal tú česť uzrieť svetlo sveta aj autor týchto slov?
Pustili a potom roky lamentovali: vidíte, národ tam povstal!
Ukrajinský národ v stanoch a uniformách NATO.
Ešte šťastie, že Juščenko sa neukázal ani ako Mazepa, ani ako Bandera.
Drobný judášik so škaredou tvárou.
Bledá žena s vrkočom a modrým plynovým plameňom v očiach tohto škaredého Juščenka teraz dojedá.
A s chuťou, len tak juščenkovské koštialiky praskajú – raz tu, raz tam. Raz v Bruseli, inokedy v Moskve.
No veď nepustili včas túto bledú ženu, nevytvorili jej podmienky, po väzniciach trápili.


Prezidenta Kučmu vydali napospas svetovému zlu, prinútili hľadať a nachádzať početné telesné ostatky hrdinu Gongadzeho – vidíte, aký zlý bol ten Kučma.
Nedemokrat.
Zato banda v oranžových šáloch – tí sú dobrí.
Veru, prekašlali ruskí ľudia majdan v Kyjeve.
Všetci spolu ho prekašlali.
Ale chvalabohu, spamätali sa.





Nájdite na googli: Slovanský judáš Juščenko





Svetové zlo v Európe: trochu histórie


Svetové zlo sú tí, ktorí teraz svojimi vírusmi infikujú prelietavé prasatá a púšťajú ich do sveta, aby dvíhali indexy ich rozpadávajúceho sa lochotronu-podvodu. Teda opäť drzo všetkým lezú do vreciek – tentoraz smradľavými paprčami chrípkových prasiat.

Svetové zlo - to sú egocentrickí Yankeeovia, ktorí sa nakoniec predrali k svetovej moci a začali vystrájať tak, ako ešte nikdy nikto pred nimi nevystrájal. Yankeeovia rozšírili svoj bláznivý experiment na celý svet a svojhlavo sa usilujú o fatálny pre nich výsledok – onedlho sa ľudia, ktorí hovoria po anglicky s odporným náročne ráčkujúcim americkým prízvukom, stanú živým cieľom pre všetkých, kto nie sú takí ako oni. Hoci práve títo konkrétni jednoduchí Američania zdanlivo za nič nemôžu.

Ešte zopár prasacích chrípok, dve-tri vojenské „víťazstvá“ v irackom štýle, pod rúškom ktorých sa uskutoční definitívne rozkrádanie svetovej pokladne americkými bankármi, - a na Yankeeov bude vyhlásená celosvetová poľovačka, pred ktorou ich nezachráni nijaká letadlová loď.
A nepomôže ani bomba.
Ešte včera sa zdalo, že svetové zlo sa zahniezdilo v Európe navždy. V súčasnosti to však začína vyzerať trochu inak.
Ešte včera rozpadnutý Sovietsky zväz odovzdal ako dar z rúk najlepšieho stavropoľského traktoristu veľkú časť Európy svetovému zlu. Len tak.

Dobrák Gorbi nevedel ako by ešte ulahodil Bushovi staršiemu – a tak odovzdal všetkých ospalo pochrapkávajúcich varšavských spojencov naraz.
Odovzdal ich v noci na americkej lodi, uprostred duchov a tieňov tajomných maltézskych rytierov, ktorí sa húfne zhŕkli, aby mohli zízať na štedrého traktoristu.

To bolo veľmi nespravodlivé.
Svetové zlo, teda Yankeeovia, si takéto dary vôbec nezaslúžili.
Pretože Európu krvou polievali ruskí ľudia – vlastnou aj fašisticko-nemeckou.
Práve ruskí ľudia v roku 1945 zmenili svet.

Oni urobili svet najlepším miestom pre život – urobili a zbytočne naprázdno nemleli jazykom - že let us make the world the better place to live in („urobíme svet najlepším miestom pre život“).
Rusko sa za slobodnú a od hnedého moru moru zbavenú Európu bilo, krvácalo a zvíťazilo.
A keď dnes Rusi hovoria: „Víťazstvo môjho deda, je moje víťazstvo!“, nie sú to iba slová.
Je to Ruská Spravodlivosť, ktorej zatiaľ nerozumejú dokonca ani tí, čo to hovoria.
Keďže ale hovoria, znamená to, že pochopia.
Rusko svoje víťazstvo darovalo všetkým, vrátane Angličanov, ktorí dnes dohnívajú od liberalizmu a úpadku.
Vrátane Francúzov, Španielov, Holanďanov.

A úplne vrátane slovanských národov v Európe, ktoré na znak vďaky svorne a bodro neskôr vstúpili do Varšavskej zmluvy.
Špeciálne brigády bojovníkov NKVD v civile v Prahe, vyslané na pomoc Gotwaldovi, keď sa Gotwalda či už uľútostilo, alebo sa čosi zamarilo, nebránili Čechom oslavovať svoje nezaslúžené víťazstvo nad Nemcami.

Títo stalinskí hrdlorezi, ktorých v Prahe nebolo veľa a ktorí nielenže ani raz nevystrelili, ale ani nikoho neudreli, neprekážali. Prekážali výčitky svedomia Čechov v súvislosti s neadekvátnym nešvejkovským, sadistickým vyhnaním sudetských Nemcov.
„V roku 1945 sme zabíjali sudetských Nemcov, mstili sme sa im za to, že sme s nimi spolupracovali!“ poctivo sa mi priznal jeden postarší český intelektuál. Sám obnažil svoju českú spravodlivosť. Čo už, keď mstiť, tak mstiť, tým viac, ak sami spolupracovali.

Praha vítala Nemcov v roku 1938 kvetmi, ešte viac kvetov zasypávalo sovietske tanky v roku 1945 – bola jar a Česi si spomenuli na to, že sú Slovania.
Spomenuli si tak horlivo, že sudetskí Nemci, ktorí zostali nažive sa doteraz nemôžu uspokojiť. Aj oni hľadajú spravodlivosť – a určite ju nájdu.
Zato Anglosasi v čase, keď ruská pechota krvou polievala nemecké polia, sa zaoberala „morálnym bombardovaním“ nemeckých miest a kynožili Nemcov, porazených Rusmi ako škodlivý hmyz.
To bolo nespravodlivé.

Koľko si vytrpeli iba Drážďany. Drážďanské ženy, deti a starci zhoreli zaživa v mene svetlého Marshallovho plánu. Počtom vysoko prevyšujúcom Hirošimu a Nagasaki.
To všetko je história, na ktorú akoby sa zabudlo.
Na ktorú sa však raz určite rozpomenú.
Pretože história sa nedá zabudnúť – taká je jej Spravodlivosť.





Nájdite na googli: Sergej Chelemendik: My... ich!
Nájdite na googli: Sergej Chelemendik: Naše impérium dobra






Svetové zlo vo východnej Európe slabne



Čo urobili Yankeeovia, toto svetové zlo, s Východnou Európou, teda aj Strednou, keď ju získali darom celú a naraz od zahľadeného do seba nositeľa Nobelovej ceny Gorbiho?
Vycicali všetko, čo sa dalo, určili svojich dosadencov a rútili sa ozlomkrky ďalej. Podobne ako kedysi mongolské hordy, ale bezhlavo, bez chochmesu.
Do Juhoslávie – bombardovať Belehrad.
Na Ukrajinu, do Gruzínska a do Strednej Ázie.
Do Iraku – brať Husajnovi ropu, ktorú bol pripravený odovzdať sám.

Do Afganistanu – zbierať úrody ópiového maku.
Do Kosova – budovať veľké albánske impérium.
Yankeeovia sa rozliezli po svete, bez toho, aby poznali dejiny, geografiu a bez dobroprajného prísneho oponenta, akým bol Sovietsky zväz.
Zablúdili, stratili sa a veľmi sa vyplašili.
A to je spravodlivé a toto spravodlivé sa iba začína.
Yankeeovia ukázali celému svetu svoju ozajstnú tvár, ktorá sa volá svetové zlo.
Prirodzene, zatiaľ túto tvár nevideli všetci, ale veď proces sa iba začína.

Podstata tohto procesu je takáto: východná Európa bude musieť s údivom prísť na to, že Amerika potichúčky, pod rúškom, za kanonády osetskej kampane a krochkania chrípkou usoplených prasiat, odišla z východnej Európy a nestihla ani za sebou zabuchnúť dvere. Zanechala západných Slovanov s Maďarmi a Rumunmi ako siroty pri ešte žijúcej macoche.
Najzanietenejší a najúprimnejší spojenci Ameriky, Česi a Poliaci, sa ocitli v pikantnej situácii. Niekoľko rokov postávali v zvodnej polohe, ktorá podľa Čechov a Poliakov napomáhala hlbokému prenikaniu zámorského spojenca až do samotnej podstaty európskej bezpečnosti. Teda do Čiech a Poľska.

Ako sa ukázalo, v tejto polohe zotrvávali zbytočne. Nie sú ani rakety, ani radar, ktorým sa nenásytní Poliaci predčasne tešili.
Hrubí barbari Rusi tomu hovoria „postaviť odzadu, a nepretiahnuť“.
Mimochodom, Poliaci. Práve keď vrcholila iracká kampaň, šiel som autom po rozbitej a poplátanej poľskej diaľnici, ktorú Nemci vybudovali veľmi dávno kvôli okupácii Poľska a od tých čias ju ponechali napospas osudu. Myslím, že Poliaci čakajú a dúfajú, že ich Nemci opäť obsadia a cesty im dobudujú.
Šiel som a rad-radom som počúval poľské rozhlasové stanice.

Tieto stanice vysielali nadšené predpovede poľských politológov, analytikov a publicistov o tom, ako Amerika umožní Poľsku spracovávať ropné náleziská v Iraku na znak vďaky za statočnosť poľského kontingentu, ktorý vraj už v prvé hodiny svojho pobytu na irackej pôde predal nenáročným irackým Arabom všetko, čo mál vrátane zbraní.

To čo som si vypočul v poľskom rozhlase mnou natoľko otriaslo, že odvtedy som v Poľsku nebol. A ani sa nechystám. Nešťastná oklamaná krajina! Miestni liberasti celkom vážne nešťastným Poliakom vtĺkali do hláv absolútne bludy a to bolo veľmi nespravodlivé.

Poliaci sú hlavnými spojencami Yankeeov v Európe. Veľký, silný, fenomenálne trpezlivý národ, ktorého príslušníci dokážu aj tri dni a tri noci stáť v radoch na ukrajinských a bieloruských hraniciach, len aby mohli natankovať o desať eur lacnejšie.
Poliakom sľubovali rakety, sľubovali ich toľko rokov a potom ich oklamali, čím celé Poľsko priviedli do obrovského pomykova, takmer do tranzu.

Veď poľské rádio ich, Poliakov rok čo rok ubezpečovalo o niečom, čo pripomína fatamorgánu irackej ropy: ak Yankeeovia privezú svoje rakety, vtedy určite Poľsko ochránia.
Ochránia ho raz a navždy. Pred všetkými odrazu, najmä pred Ruskom.
Jednoducho biť sa budú Yankeeovia s Rusmi – ako levy.
Za Poliakov, za Poľsko, za európsku bezpečnosť pred strašným Iránom.

Mimochodom, nejde len o poľské rakety alebo český radar. Veci sa majú oveľa vážnejšie: Yankeeovia nemajú čas na východnú Európu.
Je to seriózne a nadlho.
Samozrejme, staručký bruchomluvec Brzezinski veští aj ďalej, ale bývalé bratské štáty Varšavskej zmluvy, ktoré si už zvykli na americké vedenie, začínajú pociťovať geopolitický diskomfort a pochybnosti.

Občas sa dokonca dostavuje aj neistota.
Veď zdalo sa, že Yankeeovia prišli navždy.
A ukázalo sa, že sa zdalo nesprávne.
Yankeeovia nie sú navždy, tak ako nie navždy boli nemeckí fašisti, sovietski osloboditelia a svetlá komunistická budúcnosť.
Nie navždy bola perestrojka.

A dnes sa práve ukazuje, že ani demokracia a trh nie sú navždy.
Že euroatlantická integrácia nie je večná.
Že Európsku úniu môže úspešne rozbúravať akýkoľvek Američan s írskym pasom: podráždi prostodušných Írov – a Európska únia sa hneď začne kývať.

Najpozoruhodnejšie je však niečo iné – Yankeeovia sa zrazu stávajú vyhnancami.
Yankeeovia, ktorí všetkým osvecovali rozumy, všetkých okradli odmenou za toto osvecovanie, sa ukazujú ako svetové zlo, ktoré tak zábavne v rôznych podobách zobrazoval Hollywood.
„Čo bude ďalej?“ pýtajú sa niektorí obyvatelia východnej Európy, ktorým nie je ľahostajná ich budúcnosť.
Ďalej bude Ruská Spravodlivosť.




Miestnym riťolízačom: Ruská Spravodlivosť určite príde



Poloslepým a veľmi obmedzeným rusofóbom vo východnej Európe sa onedlho začne ťažko žiť. Všade, okrem Poľska, ktoré si z rusofóbie opäť urobilo svoju oficiálnu štátnu doktrínu.
Yankeeovia ich prestali prikrmovať, sami sa živiť nedokážu a teraz to vychádza tak, že títo ľudia vykrikovali a pľuli smerom na Rusko zbytočne – a onedlho sa budú musieť stretnúť s dôsledkami svojich nehorázností.
Je zábavné, že v Česku a na Slovensku sa hlavnými rusofóbmi stali tí, ktorí do prevratu zanietene a vášnivo olizovali zadok každého sovietskeho úradníka, ktorý sa v socialistickom Československu objavil.


V slovenčine existuje jedno výrazné slovo - pätolízač, v češtine - patolízal.
Nenávistníkmi Ruska sa v bývalom Československu iróniou Dejín stali „riťolízači“ s veľkými mozoľmi na jazykoch. Práve oni sa stali vodcami svetlej demokracie, nájduc si pre seba nové rite, tentoraz americké.


Na Slovensku nie je veľa rusofóbov, sú však medzi nimi ozajstné talenty. Hlavný teoretik demokracie na Slovensku bol za sovietskej éry aj hlavným teoretikom vedeckého komunizmu, oficiálnym komunistickým ideológom ešte stalinských čias, keď niektorých československých súdruhov, najmä ideológov ako on, trýznili vo väzeniach či dokonca popravovali.
No jeho ktovie prečo nepopravili.

V zlovestných stalinských časoch bol mladý muž menom Miroslav Kusý straníckym funkcionárom, nadchýnal sa Sovietskym zväzom a sovietskymi ľuďmi. Jeho práce o mrzkosti buržoáznej demokracie sa dajú v slovenských knižniciach nájsť hneď vedľa jeho prác o víťazstve slobody a trhu. Pretože v sychravú jeseň 1989 Kusý vnútri seba uskutočnil ideový prevrat a stal sa novým ideológom a teoretikom – slobody, ľudských práv, demokracie a trhu.
A ešte nenávisti k Rusku a Rusom.

Na Slovensku sa takýto prerod udial obzvlášť ľahko z prostého dôvodu: ani prosovietske, ani antiruské knihy pána Kusého takmer nikto nečítal. Skúšky robili všetci – čítať nebolo treba. Hoci autora si zapamätali.
A všetko vyšlo tak pekne a hladko aj preto, lebo Kusý mal patrónov, pre ktorých bol potrebný.
„Bol“ je dôležité slovo pre pochopenie plynúceho okamihu.


Pre českých a slovenských rusofóbov, posmutnelých a vyhladnutých bez washingtonského balíčka, prvé vysvetlenie Ruskej Spravodlivosti, ktorá sa opäť objavila na horizonte :


- Rusko sa dávno vrátilo do Európy, presnejšie neodišlo z nej, napriek Gorbiho zrade a hanebnej porážke v studenej vojne. Z dôvodu svojho ohraničeného umu to nechápete, čítate iba vlastné noviny, ktoré sami aj píšete. Úlohu Ruska by vám však na prstoch mohli vysvetliť Merkelová alebo Berlusconi.
- Rusko buduje nové spojenectvá s európskymi veľmocami na bilaterálnom základe a pozná cenu eurointegrácie a NATO lepšie než všetci Európania dohromady.

- Rusko sa určite vráti do Východnej Európy, teda do Strednej Európy, do Višegrádskej skupiny, do „sanitárneho kordónu“. Urobí poriadok s Ukrajinou a Kaukazom a vráti sa. Vlastne sa už vracia. Deje sa tak z jednoduchého a očividného dôvodu – posledné stáročia Rusko predstavovalo jednu z hlavných síl, tvoriacich Dejiny Európy. Možno o tom neviete, alebo sa vám to nepáči, ale je to tak. A bude tak aj ďalej.

- Rusko má svoje záujmy na Slovensku, v Česku, dokonca aj Poľsku, ktoré ho nenávidí. Existujú veľké záujmy v Bulharsku, na ktoré krikľavé proamerické a proatlantické, pravda, dočasné vedenie tejto krajiny nedávno zareagovalo veľmi spontánne, keď súhlasilo s Južným potokom a upevnilo svoje šance nedať sa v najbližších rokoch pohltiť Turkami a Albáncami.
- Rusko bude za svoje záujmy zápasiť, ako aj vždy zápasilo. A tento zápas nebol zbytočný – pozorne sa pozrite na mapu sveta.

Taká je Ruská Spravodlivosť.


2.Mája 2009
Bratislava


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |