Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Rozpútavanie vojny - „Vždy vo mne žila myšlienka zaútočiť“. - Seriál pravda o 2. svetovej vojne - úrývky zo životopisu Adolfa Hitlera - chelemendik.sk

 

Rozpútavanie vojny - „Vždy vo mne žila myšlienka zaútočiť“. - Seriál pravda o 2. svetovej vojne - úrývky zo životopisu Adolfa Hitlera

2019-06-25  (19:45)

 -  Rozpútavanie vojny -   „Vždy vo mne žila myšlienka zaútočiť“.  -    Seriál pravda o 2. svetovej vojne - úrývky zo životopisu Adolfa Hitlera

                
Od jari 1939 púta pozornosť Hitlerova neschopnosť brzdiť svoju vlastnú dynamiku. Vynikajúci zmysel pre tempo, ktorý dokázal pred niekoľkými rokmi počas dobývania moci, začal teraz ustupovať neurotickému nutkaniu k činu. Pri vtedajšej slabosti a rôznorodosti jeho nepriateľov by nesporne mohol realizovať všetky svoje požiadavky na revíziu existujúceho stavu vecí a možno aj časť svojej veľkolepej koncepcie dobývania „životného priestoru“ pomocou krytia zo strany konzervatívnych veľmocí, ktorá mu preukázala takú výnimočnú službu.


Teraz sa jej však zriekol. Čiastočne z hazardu, čiastočne pod vplyvom svojho úspechu ako politika, ktorý vyrástol na proteste, zvykol si rozmýšľať v kategóriách  „neprijateľných požiadaviek“ a na horúčkovitej netrpezlivosti. Génius führera spočíva v umení čakať, presviedčala propaganda režimu. Hitler už ale teraz nechcel viac čakať.

Týždeň po vstupe do Prahy odcestoval do Swinemunde a keď nastúpil na palubu krížnika Deutschland, zvolil kurz na Memel. Malé prístavné mesto na severnej hranici východného Pruska anexovala v roku 1919 v povojnovom  chaose Litva. Požiadavka jeho vrátenia sa teraz stala iba otázkou času. Aby sa tomuto aktu dodal  patričnú dramatickosť a prvky triumfu, Hitler vydal rozkaz, aby do 21. marca vláda v Kaunase zobrala na vedomie požiadavku „priletieť zajtra lietadlom“ do Berlína, kde mal byť podpísaný dokument o odovzdaní mesta. Hoci sám nevedel, aká bude odpoveď, vydal sa na more sám. Pokým Ribbentrop „háchaizoval“ litovskú delegáciu, Hitler zmáhaný morskou chorobou a zlou náladou vysielal z paluby Deutschlandu netrpezlivé rádiotelegramy o tom, či  má do mesta vstúpiť pokojne alebo bude sa musieť prebíjať k mestu pomocou lodných diel. Dňa 23. marca približne o druhej hodine ráno Litva súhlasila s vydaním mesta a o nejaký čas Hitler vstúpil do Memelu -  opäť za jasania radostného davu.

Dva dni predtým von Ribbentrop si pozval poľského veľvyslanca Jozefa Lipskeho a požiadal ho o prerokovanie širokého okruhu otázok regulovania nemecko-poľských  záujmov.  S osobitou nástojčivosťou sa vrátil k rôznym požiadavkám, ktoré opakovane vyvstávali, najmä pokiaľ išlo o vrátenie slobodného mesta Gdanska a vybudovať exteritoriálnu komunikácie cez poľský koridor. Ako odvetný krok opäť navrhol predĺženie zmluvy o nenapadnutí z roku 1934 o 25 rokov a nedotknuteľnosti hraníc.  O tom, aký seriózny bol postoj k tomuto návrhu svedčí aj pokus pritiahnuť Poľsko k antikominternovskému paktu. Línia Ribbentropa pri týchto rokovaniach všeobecne viedla k upevneniu vzájomných vzťahov so „zjavne vyjadrenou antisovietskou tendenciou“. Jeden z projektov Ministerstva zahraničných vecí Nemecka dosť otvorene Varšave sľuboval  za upevnenie spolupráce ako korisť a odmenu časť ukrajinského územia. V súlade s touto líniou Hitler v rozhovore s Brauchicom 25. marca hovoril, že si neželá násilné riešenie Gdanskej otázky, ale predsa len považoval za  pozornosť stojace prerokovanie vojenskej akcie proti Poľsku pri „zvlášť priaznivých podmienkach“.

Hitlerova nápadná ľahostajnosť k alternatíve – dobytie alebo spojenectvo – zachovanie si možnosti ísť po jednej aj druhej ceste  mala pádny dôvod. Gdansk ho nejako mimoriadne nezaujímal. Toto mesto bolo iba zámienkou, ktorú využil na udržiavanie dialógu s Poľskom Dúfal,  že sa mu podarí nadviazať spoluprácu.  Svoju ponuku zrejme považoval za veľmi lákavú, pretože Poľsku sľubovala obrovské zisky ako odpoveď na odvetnú službu. Gdansk (Danzing) bol nemecké mesto a jeho oddelenie od ríše bolo ústupkom  vo Versaille  potrebe poľskej prestíži. Váha týchto ambícií však rokmi upadala a perspektívne by si Poľsko sotva toto mesto udržalo. Požiadavka vybudovať diaľnicu medzi hlavným územím ríše a východným Pruskom bolo nie neuvedomelým pokusom nejako utriasť problém územnej roztrieštenosti, ktorej spravodlivosť bola sporná. Ale  to, čo Hitler v skutočnosti chcel, súviselo s posledným veľkým cieľom jeho politiky – dobytia „životného priestoru“.

Ide o to, že jednou z nevyhnutných podmienok plánovaného dobyvateľského prístupu na východ boli spoločné hranice so Sovietskym zväzom. Nemecko bolo dovtedy oddelené od ruských rovín, ktoré si Hitler vyhliadol, pásmom štátov, rozprestierajúcich sa od Baltického mora po Rumunsko. Jeden z nich sa mal stať oblasťou strategického  rozvíjania síl pre akcie proti Rusku, inak sa vojna nedala začať. Teoreticky sa táto podmienka dala uskutočniť tromi spôsobmi: získať  na svoju stranu štáty tzv. „dočasnej Európy“, uzavrieť s nimi spojenectvo, anexovať niektoré z nich alebo dať ich anexovať Sovietskemu zväzu, ktorý by v takom prípade prekročil staré hranice a bol by v styku s Nemeckom. V nasledujúcich mesiacoch Hitler využil rad radom všetky tieto možnosti. vynaliezavosť a chladnokrvnosť, s ktorými pred očami sveta, ktorý zamrel, využil postupne všetky spôsoby, posledný raz ukazujú Hitlera na vrchole jeho taktických schopností.

Po vpáde do Prahy, bol očividne rozhodne naladený na to, aby sa pri prvej možnosti vrátil k predchádzajúcemu stavu. Bol rozhodnutý nájsť si spojenca v zápase proti ZSSR, pretože vážny konflikt so Západom by ohrozil všetky jeho aktuálne ciele. Medzi štátmi tzv. „dočasnej Európy“ sa najviac pre jeho plány, ako sa ukazovalo, hodilo práve Poľsko. Bol to autoritársky štát so silným antikomunistickými a antiruskými a dokonca antisemitskými tendenciami. Očividná bola jeho „spoľahlivá jednota“, ktorá sa mohla stať základom spoločnej expanzie  pod nemeckým vedením. Okrem toho Poľsko udržiavalo dobré vzťahy s Nemeckom, upevnené paktom o neútočení, ktorý Hitler sám presadil.

Od odpovede poľskej vlády  na návrh Ribbentropa teda záviselo oveľa viac. Nešlo o obyčajnú dohodu, ale o niečo oveľa viac, ako o uspokojenie jedného z plánov revízie existujúceho zriadenia. Pre Hitlera bola v stávke otázka „životného priestoru“. Iba v tomto kontexte sa dá pochopiť tvrdohlavosť a radikálna dôslednosť, akú prejavil v tejto otázke. Veci pre Hitlera naozaj vyzerali takto – všetko alebo nič.

Poľsko však veľmi zaskočené nemeckými návrhmi, pretože ohrozovali celú ich doterajšiu politiku a komplikovali už aj bez toho kriticky zložitú situáciu. Poľsko do posledku videlo podmienky svojej prosperity v prísnej rovnováhe medzi jeho veľkými  susedmi  - Nemeckom a Ruskom, ktorých dočasná slabosť mu umožnila v roku 1918 nielen obnoviť svoju štátnosť, ale v poslednom období rozšíriť svoje územie. Za celé svoje dlhé dejiny si Poľsko uvedomilo, že sa má obávať priateľstiev s ktorýmkoľvek z týchto dvoch veľkých susedov, rovnako ako aj nepriateľstva s nimi. Teraz táto lekcia bola dôležitá ako nikdy predtým. Nemecký návrh bol v hlbokom rozpore s týmto zásadným princípom poľskej politiky.

Táto veľmi nebezpečná situácia si vyžadovala tú najväčšiu rozumnosť, najväčší zmysel pre rovnováhu a umenie prispôsobiť sa, než tie, aké mohol prejaviť romantický národ, ktorý sa cítil po stáročia ponížený.  Všeobecne Poľsko, ktoré bolo postavené pred voľbu sa o niečo viac prikláňalo k Nemecku. Ale nové Nemecko bolo nespokojnejšie a nenásytnejšie než Sovietsky zväz, ktorý uviazol v mocenských zápasoch, čistkách a dogmatickej scholastike. Minister zahraničných vecí Jozef Beck, človek slizský a vyžívajúci sa v intrigách, ktorý doslova ako zúfalý žonglér hral hazardnú hru naraz s piatimi loptičkami, ešte viac skomplikoval postavenie, keď vystúpil so sebavedomým plánom Tretej Európy. Snažil sa o vznik neutrálneho bloku krajín od Baltského mora po Hellespont pod poľským vedením. Chcel pre Poľsko vyťažiť výhody práve z agresívnej politiky Hitlera. Jeho navonok opatrná pronemecká politika bola tajne zameraná na to, aby „metodicky posilňovala tendenciu Nemcov robiť chyby“, budovala sa v nádeji nielen na pripojenie  Gdanska  k poľskému štátu, ale mierila vyššie – pripojeniu celého východného Pruska, Sliezska a ešte aj na Pomoranska..., „naše Pomoransko“, ako sa začalo otvorene hovoriť.

Tajné poľské veľmocenské sny stáli v pozadí nečakaného radikálneho odmietnutia, ktorým Beck nakoniec odpovedal na Hitlerov návrh, vyzývavo to spojac s mobilizáciou niekoľkých divízií v pohraničných oblastiach. Ak pristúpime k celej veci prísne objektívne, sotva považoval nemecké požiadavky za neopodstatnené. Gdansk bol pre Poľsko istý symbol. Ale každý ústupok sa mal prijímať ako odklonenie sa od zásadných  formúl celej poľskej politiky – jej snahy o rovnováhu a obmedzenú hegemóniu. Z tohto dôvodu sa vylučuje jediné taktické východisko z danej situácie – získať čas, a pristúpiť na čiastočné ústupky. Na druhej strane Beck a vláda vo Varšave sa obávali, že po prvých požiadavkách Hitlera budú nasledovať nové, takže zabezpečiť neotrasiteľnosť pozícií mohlo iba principiálne odmietnutie.  Stručne povedané, Poľsko sa ocitlo v svojej pôvodnej pozícii – nemalo nijaký výber.

Táto dilema sa prejavila v tom, že Beck 23. marca zamietol britský návrh uzavrieť dohodu o konzultáciách medzi Veľkou Britániou, Francúzskom, ZSSR a Poľskom, pretože nechcel vstupovať do žiadnej skupiny, v ktorej bol Sovietsky zväz. Odmietol spojenectvo s ríšou, ktorý mal antisovietsku orientáciu a ešte menej bol pripravený uzavrieť spojenectvo s antinemeckou orientáciou so ZSSR. Nevidel, že v situácii vyostrenej Hitlerom si mal vybrať; ak pred Sovietskym zväzom bola jediná fatálna ochrana  obrátiť sa na Nemecko, rovnako tak ho od nemeckých požiadaviek mohla zachrániť podpora ZSSR. Dobre vedel, že aj ZSSR po prvý raz potvrdil toto podozrenie v komuniké TASS 22. marca, že prijať podporu znamenalo dať nad sebou kríž. Beck bol pripravený radšej zahynúť ako prijať ochranu odvekého východného utláčateľa Poľska. V politickom pláne sa jeho hrdosť zastavila na dogme o neprekonateľnej podstate nemecko-sovietskeho protirečenia. Ale tým, že odvrhol obidva susedné štáty vytvoril, napriek svojej vôli, predpoklady pre zblíženie sa medzi nimi. Začal formovať front síl, zameraný na rozpútanie vojny.

Beckovu sebaistotu podporovala britská vláda. Chamberlain, ktorý bol ešte stále dotknutý pražským vpádom sa rozhodol koncom  marca na zúfalý krok. Na základe niektorých nepotvrdených informácií  o náhlom nemeckom útoku na Gdansk, požiadal Varšavu, či nemá námietky proti tomu, aby britská strana ohlásila  záruky. Napriek upozorneniam viacerých predvídavejších krajanov, ktorí považovali za „detinsky naivné a súčasne nedžentlmenský krok ponúkať štátu, ktorý sa nachádza v takom postavení ako Poľsko, vyostrenie vzťahov s takým silným susedom ako Nemecko, Beck okamžite súhlasil... Na prijatie tohto rozhodnutia ako neskôr ubezpečoval nepotreboval viac času než otriasť popol z cigarety. 31. marca Chamberlain vystúpil so slávnym prejavom  pred členmi Britského parlamentu. Vyhlásil, že Veľká Británia a Francúzsko v prípade akejkoľvek  akcie, ktorá zjavne ohrozuje poľskú nezávislosť... považuje za svoju  povinnosť okamžite poskytnúť poľskej vláde všetku pomoc, aká je k dispozícii.

Tento sľub pomoci znamenal obrat v politike v tejto etape: Británia sa rozhodla  bezpodmienečne sa postaviť na odpor proti Hitlerovým expanzívnym snahám. Bolo to mimoriadne a pôsobivé a úctu vzbudzujúce rozhodnutie,   ktorému rovnako chýbala múdrosť, nech by bolo akokoľvek patetické. Zdroj jeho vzniku,  afekt sklamaného človeka – bol príliš zjavný a jeho kritici hneď od začiatku poukazovali na problematickosť; od Poliakov nevyžadovalo nijaké odvetné garancie    v  prípade, ak by Hitler zaútočil na hocijakú inú európsku krajinu. Nenútilo ich vstupovať do rokovaní o pomoci ZSSR, ktorého účasť mala mať rozhodujúci význam.

Navyše, otázku vojny a mieru v Európe dávalo do rúk skupinke tvrdohlavých ľudí vo Varšave, ľudí s vyostrenými národnými pocitmi, ktorí konali zarovno s Hitlerom proti Československu a zradili princípy nezávislosti , na ktoré sa teraz tak veľmi odvolávali. Rozhodnutie, ktoré 31. marca prijal Chamberlain však nútilo aj Hitlera, aby sa na veci pozrel po novom. V britských zárukách videl nielen plnú moc excentrických Poliakov zaťahovať Nemecko do vojenských akcií, podľa toho ako si zmyslia.  Oveľa dôležitejší bol ten fakt, že Veľká Británia sa v jeho očiach teraz definitívne vykryštalizovala v nepriateľa, ktorý nedával „zelenú“ pohybu smerom na Východ a očividne bol rozhodnutý vstúpiť do boja na život a na smrť. Mandát buržoáznych veľmocí na vojnu so Sovietskym zväzom – teraz to už bolo jasné -  sa nedal získať, čo následne  spochybňovalo celú jeho  veľkú koncepciu. Podľa všetkého, tento posledný marcový deň bol impulzom pre ten radikálny obrat, ktorý sa rysoval od konca roku 1936 v rôznych výrokoch, ale po celý čas sa odkladal. Teraz naozaj prechádzal, ako povedal tesne predtým „k likvidácii svojej mladíckej práce“. Nielenže prerušil nadbiehanie Veľkej Británii, ale dospel k záveru, že pri dobýjaní „životného priestoru“ na Východe, vždy bude narážať na odpor Británie a vždy bude nútený poraziť Spojené kráľovstvo. Z úsilia vyhnúť sa vojne na dvoch frontoch vyplýval ešte jeden dôsledok: treba dosiahnuť dočasné vzájomné chápanie sa  so zajtrajším nepriateľom. Okolnosti sa vyvinuli tak, že správanie Poliakov pred ním teraz otváralo takúto možnosť: spojenectvo so Sovietskym zväzom sa dalo dosiahnuť.


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |