Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Prečo Putin zaskočil Západ - chelemendik.sk

 

Prečo Putin zaskočil Západ

2019-12-07  (18:12)

 -  Prečo Putin zaskočil Západ

11.3.2015


Od samotného začiatku ukrajinskej krízy západné vlády nedokázali pochopiť skutočné zámery Kremľa.


Sylvie Kauffmann
 

Slovo „zaskočil“ v názve článku vôbec nebolo vybrané náhodou: v správe Komory lordov o Rusku a Európe, uverejnenej 20. februára sa hovorí o „námesačnosti“ Európskej únie vo vzťahu k ukrajinskej kríze. Členské štáty EÚ sa dopustili „katastrofického zlyhania“ a boli „zaskočené“ pozíciou Kremľa ohľadne ukrajinskej krízy, ktorá začala pred rokom a je  najzávažnejšou európskou  krízou od skončenia studenej vojny.


Odkaz na námesačnosť nevyhnutne pripomína knihu austrálskeho odborníka a profesora na Oxforde Christophera Clarka Námesační: ako Európa dospela k vojne v roku  1914.  Opisuje s v nej reťaz udalostí, ktoré priviedli mocné veľmoci k prvému svetovému konfliktu. V roku 2014, teda v roku storočného výročia začiatku vojny, sa tešila takej popularite v celej Európe, že anglickí lordi sotva použili toto slovo náhodou.


„Strata analytických schopností“


V správe sa poukazuje na to, ako sa Rusko behom desiatich rokov postupne vzďaľovalo od EÚ, zatiaľ čo európske krajiny neboli schopné ho adekvátne zhodnotiť, už ani nehovoriac o tom, že spraviť potrebné závery: „EÚ otáľala s prehodnocovaním svojej politiky ako reakcie na rozsiahle zmeny v Rusku.“ Medzi príčinami takejto nečinnosti sa autori zmieňujú o „kolektívnej strate analytických schopností“.  Počas zasadania v Komore lordov minister pre záležitosti Európy David Lidington priznal, že existuje ozajstná „diera“  v „analýze“ správania Ruska. Podľa jeho slov to súvisí s ustálenými počas gorbačovovských a jeľcinovkých rokov rozdielnymi názormi.

Inak povedané,  po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 britská vláda nepovažovala Rusko za hrozbu alebo prioritu a zameralo pozornosť svojich odborníkov na iné regióny.  Rovnako sa zachovala aj väčšia časť Západnej Európy. Francúz Pierre Vimont, ktorého počúvali ako hlavného tajomníka diplomatickej služby EÚ, potvrdil existenciu rovnakých medzier vo Francúzsku. Podľa jeho slov, bol „ohromený úrovňou expertných znalostí“ o Rusku v európskej diplomacii v porovnaní s francúzskym Ministerstvom zahraničných vecí.  V tej chvíli EÚ prijala do svojich radov bývalé krajiny socialistického bloku, ktoré poslali do Bruselu svojich diplomatov, ktorí výborne ovládali ruštinu a vyznali sa vo vzťahoch s Moskvou.

Po skončení studenej vojny a prijatí Ruska do spoločenstva demokratických národov v Európe sa ustálilo nadbytočne optimistické vnímanie udalostí, ktoré  v mnohom bolo podobné teórii „konca dejín“   Francisa Fukuyamu. V mnohom vysvetľuje to, prečo ukrajinská kríza sa stala pre Západ tak veľmi nečakanou: na vlne eufórie pri pohľade na pád Berlínskeho múru  a rozpad ZSSR Američania a Európania poľavili v ostražitosti.

Príchod Vladimira Putina k moci v roku 2000 nijako neovplyvnil túto pozíciu. EÚ mala dosť iných starostí: budovanie eurozóny, rozširovanie EÚ o Centrálnu Európu a Pobaltie. Každopádne, uprostred  2000-tých rokov sa objavili prvé príznaky blížiacich sa problémov. V roku 2007 Vladimir Putin predniesol na Mníchovskej konferencii pre bezpečnosť dosť tvrdý prejav, predstaviac takto expanzívny svetonázor Ruska. O rok neskôr ruská intervencia v Gruzínsku nezabránila prezidentovi Sarkozymu predať dva vrtuľníky Mistral Rusku, ktoré Paríž nevnímal ako zdroj potenciálnej hrozby. V tom istom roku na summite v Bukurešti Francúzsko a Nemecko  zastavili rozširovanie NATO, aby týmto ukľudnili Rusko, ktoré, ako sa myslelo, sa malo uspokojiť s týmto statusom quo.

To však neznamenalo formovanie západnej stratégie vo vzťahu ku krajinám „blízkeho zahraničia“EÚ a Ruska, do ktorého patrí aj Ukrajina. Autori vynikajúcej biografie Vladimira Putina Fiona Hill a Clifford Gaddy predpokladajú, že po finančnej kríze roku 2008, ktorá spôsobila ruskému lídrovi psychickú  traumu, odhaliac zraniteľnosť ekonomiky krajiny, si prezident vybral novú stratégiu: stratégiu Eurázijského zväzu. Ukrajina mala tvoriť jeho kľúčovú zložku.


„Obrovský omyl“ 


USA boli tak znepokojené posilnením Číny, že mali k Rusku dosť zhovievavý vzťah a navrhli mu  v roku  2009 prehodnotiť obojstranné vzťahy na základe slávneho (a v súčasnosti už neaktuálneho) „reštartu“. Zatiaľ čo EÚ zo svojej strany začala v 2010-tých rokoch rozširovať program Východné partnerstvo a diskutovať dohody o spojenectve so susednými krajinami, neuvedomujúc si, že Ukrajina hrá pre Rusko zvláštnu rolu. V roku 2012 zvolený už po tretíkrát za prezidenta Vladimir Putin odštartoval drahý program modernizácie armády. Počas konferencie v Jalte v septembri 2013 Putinov poradca Sergej Glazjev podotkol, že „ukrajinská vláda robí  obrovskú chybu, ak si myslí, že reakcia Ruska (na podpísanie dohody) bude neutrálna“. Okrem toho, podotkol v  The Guardian, že „je možnosť objavenia sa separatistických hnutí na rusky hovoriacom juhovýchode Ukrajiny“ a zrušenia ôobojstrannej dohody o rusko-ukrajinskej hranici“.

Behom leta  2013 Rusko schvaľovalo stále nové obchodné obmedzenia voči susedným krajinám. Aj napriek tomu novembrové zrieknutie sa dohody o spojenectve, revolúcia na Majdane, anexia Krymu a sotva skrývaný zásah Ruska na Donbase prekvapili Západ.  V marci 2014  proti Moskve boli zavedené sankcie ako reakcia na Krym. Tragédia s letom МН17 (298 osôb na palube), ktorý bol zostrelený v júli 2014  raketou z územia, nachádzajúceho sa pod kontrolou proruských povstalcov, konečne otvorila Európanom oči na zložitosť existujúcej  situácie. Avšak o hrozbe „totálnej vojny“ v Európe lídri, vrátane prezidenta Hollanda začali hovoriť až v januári. 4. januára  v éteri  France Inter hlava francúzskeho štátu ešte znel optimisticky: „Putin sa nechystá anektovať východ Ukrajiny. Som o tom presvedčený. Sám mi to povedal. Chce si len zachovať vplyv.“

Medzitým Angela Merkelová podľa všetkého si uvedomila, čo sa deje už dávno. Predovšetkým, má dočinenia s Vladimirom Putinom už desať rokov, od roku 2005. okrem toho vyrastala vo Východnom Nemecku  a zvnútra pozná sovietsky systém. V komunikácii s ňou sa Putin dokonca ani nepokúšal zmierniť svoju „auru macha“, donútil ju sa skamarátiť s obrovským Labradorom v Soči, hoci sa, ako je všetkým výborne známe, bojí psov a donútil ju  čakať naňho 23 hodín v Miláne v októbri 2014, pretože sa zdržal na vojenskej prehliadke v Srbsku. V marci 2014  povedala Obamovi, že „Putin stratil pocit reality, žije v inom svete.“ Ale neprestávala usilovne pracovať. Na summite dvadsiatky v novembri minulého roka v  Brisbane strávila s Putinom šesť hodín v konferenčnej sále, aby sa pokúsila zblížiť ich pohľady na Ukrajinu. Márne. Táto situácia pre  ňu znamenala zvrat. Ďalší deň prejavila svoje  podráždenie počas vystúpenia v Sydney. Takto dala najavo, že odteraz, ako aj za čias studenej vojny, vo svete stoja jeden proti druhému dva systémy, dve vnímania svetového poriadku. A ako podotkla v Mníchove na začiatku februára, konfrontácia potrvá veľmi  dlho.


Zdroj: Le Monde, inosmi.ru 


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |