Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Seriál Pravda o Mníchovskej "zrade" v roku 1938 - chelemendik.sk

 

Seriál Pravda o Mníchovskej "zrade" v roku 1938

2019-03-21  (21:18)

 -  Seriál   Pravda o Mníchovskej   "zrade"  v roku 1938

(Joachim FEST: TRIUMF  A PÁD DO PRIEPASTI) - Úryvok 1.

Už na druhý deň, 29. septembra 1938 približne o 12.45  sa začala Mníchovská konferencia vlád Veľkej Británie, Francúzska, Talianska a Nemecka. Hitler nástojil na okamžitom stretnutí, pretože viac než kedykoľvek predtým chcel vstúpiť do Sudetskej oblasti 1. októbra.

Aby sa predbežne dohodol s Mussolinim, cestoval mu  oproti do Kufsteinu; podľa všetkého sa na polovicu prikláňal k tomu, aby prekazil konferenciu, a predsa dosiahol úplný triumf. Každopádne Mussolinimu vysvetlil na mape svoje plány bleskovej vojny s Československom a následnej kampane proti Francúzsku. Veľmi neochotne súhlasil s tým, aby sa neurýchľovali všetky zámery súčasne, ale nijako nespochybnil svoje pozície: „Konferencia buď zabezpečí úspech v čo najkratšom čase, alebo sa otázka bude riešiť násilím a zbraňami“.

Ukázalo sa, že túto tvrdú alternatívu nebolo nutné použiť. Cieľom rokovaní západných veľmocí, najmä Veľkej Británie, bolo presvedčiť Hitlera o tom, že môže dostať Sudetskú oblasť aj bez vojny. Pokiaľ išlo o túto požiadavku, medzi štyrmi veľmocami vládol jednotný názor. Stretnutie slúžilo na jeho upevnenie. Vďaka absencii odlišných názorov a skutočnosti, že konferencia bola zvolaná v takom krátkom čase, stretnutie malo neobyčajne nenútený charakter. 

Po privítaní Hitler, stojaci v popredí medzi ostatnými účastníkmi konferencie, prešiel do zasadacej sály nového domu führera na mníchovskom Königsplatz, zvalil sa do jedného z masívnych kresiel, umiestnených  okolo nízkeho okrúhleho stola a nervóznym gestom vyzval hostí, aby zaujali svoje miesta.  Bol bledý a vzrušený. Spočiatku napodobňoval sebavedomého Mussoliniho - hovoril, smial sa a mračil sa ako on. 

Chamberlain pôsobil síce aristokratickým dojmom, ale ešte viac zostarnutým, Daladier bol mĺkvy, akosi nebol vo svojej koži. Návrh pozvať zástupcov Československa Hitler hneď na začiatku odmietol.  Štyri veľmoci ostali sami a onedlho sa Daladier, ktorého si Hitler obzvlášť obchádzal, sťažoval na „tvrdohlavosť Beneša“  a vplyv „podpaľačov vojny vo Francúzsku“. Neskôr do sály začali vchádzať splnomocnenci a osoby, ktoré ich sprevádzali a zaujímali miesta okolo rokovacieho stola ako poslucháči. Postupne stále niekto prichádzal, odchádzal, a tak sa konferencia rozpadala na jednotlivé krúžky. 

Popoludní Mussolini predstavil projekt dohody, ktorý v skutočnosti deň predtým večer zostavili  Göring, Neurath a Weizsäcker, aby predbehli Ribbentropa, ktorý naliehal na Hitlera začať vojnovú akciu.  Na tomto základe bola medzi druhou a treťou hodinou ráno podpísaná Mníchovská dohoda.  Zahŕňala okupáciu Sudetskej oblasti medzi 1. a 10 októbrom. Detaily mala stanoviť komisia štyroch veľmocí a Československa; Veľká Británia a Francúzsko sa zaviazali garantovať nedotknuteľnosť zvyšku štátu.

Všetci účastníci boli, ako sa zdalo, na istý moment spokojní, iba Francois Poncet  povedal s náznakom znepokojenia: „ Voila comme la France traite les suels allies qui lui etaient restes fidels“ (Hľa, ako Francúzsko zaobchádza s jedinými spojencami, ktorí mu zostali, pozn. prekl.) pokým sa úradníci zaoberali prekladom textu dohody, účastníci chaoticky sedeli a postávali v sále. Vyčerpaný Daladier  sa schúlil v hlbokom kresle, Mussolini debatoval s Chamberlainom. Hilter meravo stál bokom s prekríženými rukami, hľadiac – podľa svedectva jedného  z účastníkov - uprene pred seba.

Jeho zlá nálada pretrvávala aj nasledujúci deň. Keď Chamberlain navštívil Hitlera v jeho súkromnom byte na Prinzregenten, bol neobyčajne skúpy na slovo a váhavo súhlasil s ponukou dvojstranných konzultácií. Jeho podráždenie sa ešte viac  vystupňovalo, keď sa dozvedel, že obyvateľstvo s ováciami vítalo britského premiéra, pri príchode do Mníchova. Zopakovala sa situácia spred dvoch dní v Berlíne; tento národ  ešte zjavne nebol pripravený na plnenie „prvotriednych úloh“, ktoré sa im chystal klásť. Zdalo sa, že hrdinom dňa je Chamberlain.

Hitlera však znepokojovala nielen očividná letargia a negatívny vzťah obyvateľstva k vojne. Ak sa lepšie pozrieme na hlbšie príčiny jeho rozladenia, jeho urážku vyvolali serióznejšie motívy. Mníchovská dohoda bola nesporne jeho osobným triumfom. Bez toho, aby bolo použité otvorené násilie, Hitler vytrhol silnejšej koalícii rozsiahlu oblasť, zbavil Československo jeho vychýrenej obrannej línie, podstatne si  vylepšil svoje strategické pozície, získal nové priemyselné podniky a prinútil nenávideného prezidenta Beneša odísť do emigrácie. Naozaj, „v priebehu stáročí  sa v európskych dejinách takéto hlboké premeny neudiali bez vojny“.

Hitlerov úspech charakterizovala práve okolnosť, že dostal súhlas tých veľmocí, vďaka ktorým sa uskutočnila celá táto akcia.  Opäť dosiahol klasické fašistické rozloženie síl – zväzku revolučného násilia a establishmentu, svojho druhu „Harzburského frontu na európskej úrovni“.  Je príznačné, že onedlho po podpísaní Mníchovskej dohody Československo ohlásilo prerušenie spojenectva so Sovietskym zväzom a zakázalo Komunistickú stranu.

Hitlerovi sa však zdalo, že všetky tieto triumfy dosiahol za príliš vysokú cenu. Bol nútený podpísať sa pod dohodou, ktorá mu nemohla nadlho zviazať ruky, ale predsa ho nútila prejavovať zdržanlivosť počas obdobia, ktoré stačilo na to, aby sa narušil harmonogram, a teda aj jeho veľký plán: chcel vstúpiť do Prahy tak, ako pol roka predtým vstúpil do Viedne. Cítil, že ho oklamali, keď ho zbavili triumfu dobyvateľa a možnosti uskutočniť svoje plány v stanovenom termíne. „Ten Chamberlain mi nedovolil vstúpiť do Prahy,“ povedal raz. 

V rovnakom duchu sa priznal, maďarskému ministrovi zahraničných vecí, pokyvkávajúc  hlavou, že „vydanie Československa na tácke jeho priateľmi“ považoval za možné. Až oveľa neskôr, vo februári 1945, keď v svojom bunkri rozmýšľal o minulosti, vylieval si svoj hnev na „filistrov – veľkokapitalistov“: „Vojnu bolo treba začať v roku 1938. Bola to naša posledná  šanca lokalizovať ju. Ale oni vo všetkom ustupovali, ako zbabelci plnili všetky naše požiadavky. Bolo naozaj ťažké vziať na seba iniciatívu a prejsť k vojenským činom.

V Mníchove sme upustili unikátnu možnosť“. Prejavili sa tu staré sklony dostať sa až na hraničný bod a zahnaný do kúta, snažiť sa zohrať veľkú hru. Mníchovská dohoda sa dosiahla príliš hladko, príliš jednoducho, aby jeho   mal z nej  pocit zadosťučinenia. Cítil odpor k ľahkým riešeniam a považoval za „nebezpečný názor, že sa možno lacno vykúpiť“.

Takéto svojrázne predstavy o osude sa vrstvili  v jeho racionálnom uvažovaní. Určite aj z tohto dôvodu po Mníchove utkvela v jeho hlave myšlienka, nakoniec si násilím k sebe pripútať tvrdohlavý národ, ktorý mu nemo odporoval.

V tomto trojitom kontexte racionálneho výpočtu času, potreby silných emócií  a mytologizovaných predstáv o politike treba skúmať teraz už zjavne viditeľné sklony k vojne. Chamberlainova ústupčivosť „v istom zmysle zamiešala jeho karty“, hovoril  takmer ospravedlňujúco neskôr. Táto snaha bola ešte viac  znásobená pohŕdaním, ktoré cítil od toho momentu k nepriateľovi. Pred generalitou ich posmešne označoval ako „úbohé červy“. V prejave vo Weimare 6. novembra, narážajúc na Chamberlaina, hovoril o „typoch s dáždnikmi nášho minulého buržoázneho mnohostraníckeho sveta“ a Maginotovu líniu označoval za hraničnú líniu národa pripravujúceho sa na smrť.

Hitlerova snaha začať vojnu bola vo výraznom  rozpore s reálnym pomerom síl –   dá sa to považovať za prvý znak počiatočnej straty zmyslu pre realitu. Dnes je jasné, že na jeseň 1938 by sa Nemecko mohlo udržať v prípade ozbrojeného konfliktu iba niekoľko dní. Hodnotenia vojenských expertov spojeneckých krajín a samotného Nemecka, dokumenty a štatistické informácie nenechávajú nikoho na pochybách: „Bolo absolútne vylúčené, - vyhlásil napríklad Jodl v Norimbergu - „aby päť vojenských a sedem tankových divízií sa udržali na obrannej línii, ktorá sa len budovala, pred tlakom sto francúzskych divízií.

Z vojenského hľadiska to bolo nemožné“. Tým nepochopiteľnejšia je ústupčivosť a následné vlastné oslabovanie západných mocností. Ich správanie najpresvedčivejšie vysvetľuje  Hitlerova interpretácia – bola to prekračujúca rámec pacifistickej politiky   psychológia politického pesimizmu. Zrieknutie sa spojeneckých záväzkov, ktoré na seba zobrali ako aj tradičných európskych hodnôt, voči ktorým Hitler prejavoval nepriateľský postoj takmer v každom svojom vystúpení, v každom zákone a každej akcii by sa ešte dali vysvetliť okolnosťami – zmesou súhlasu, vydierania a zmätenosti.

Zarážajúce však je, že západné veľmoci si podľa všetkého neuvedomili politický efekt a najmä obrovskú stratu prestíže, ktorú mala vyvolať Mníchovská dohoda.  Veľká Británia a Francúzsko takmer úplne  stratili autoritu, zdalo sa, že ich slová od toho momentu takmer nikto nebral na vedomie. Onedlho ostatné štáty, najmä východoeurópske, každý na vlastnú päsť, sa začali snažiť  vychádzať s Hitlerom. Ale táto akcia mala hlavne vplyv na Sovietsky zväz. Ten nezabudol na to, že západné veľmoci ho v Mníchove ignorovali a už o štyri dni po skončení konferencie nemecké veľvyslanectvo v Moskve poukázalo na to, že „Stalin... vyvodí závery“ a  zreviduje svoju  zahraničnú politiku.



 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |