Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Hranice a obranné zóny Spojených Štátov Európskych - Ondelho príde chvíľa, keď aj oficiálne vyhlásia Spojené Štáty Európske (SŠE) - OPEN TEXT - chelemendik.sk

 

Hranice a obranné zóny Spojených Štátov Európskych - Ondelho príde chvíľa, keď aj oficiálne vyhlásia Spojené Štáty Európske (SŠE) - OPEN TEXT

2020-07-31  (08:34)

 -  Hranice a obranné zóny Spojených Štátov Európskych - Ondelho príde chvíľa, keď aj oficiálne vyhlásia Spojené Štáty Európske (SŠE) - OPEN TEXT

http://www.jovonk.info/2011/10/13/hranice-obranne-zony-spojenych-statov-euro
pskych




Hranice a obranné zóny Spojených Štátov Európskych


*       Slovak <http://www.jovonk.info/slovak>

|

Ondelho príde chvíľa, keď aj oficiálne vyhlásia Spojené Štáty Európske
(SŠE). Samozrejme sa znovu neopýtajú ani členské krajiny ani národy.

Okrem menej očividných vecí to má viac, veľmi ľahko viditeľných znakov.

1. Ostrá zmena v smerovaní západnej propagandy. Západný hlavný mediálny prúd
(mainstream) predtým ospevoval necentralizované hospodárstvo a pri každej
príležitosti zdôrazňovali, že štát nesmie zasahovať do ekonomiky. Malo to
viac významov, ale predovšetkým pomocou prispôsobenia domácich médií hlavným
princípom určeným medzinárodnými médiami chceli dosiahnuť, aby obyvateľstvo
legalizovalo odbúravanie národných štátov. V tejto oblasti bola propaganda
obzvlášť silná, pretože všetky podmienky vstupu do EU, ochota na odbúranie
národného štátu a ekonomické podmienky sú definované v tomto smere.
Obyvateľstvo by to takto, v tejto forme nepodporilo, preto bolo treba dať
odsúhlasiť, že štát nesmie hovoriť do ničoho a všetko pôjde samo od seba.
Liberalizácia, deregulácia, privatizácia (dezorganizácia, neporiadok, voľné
rabovanie) sa stali hlavnými princípmi. Keďže vo všetkých členských
krajinách úspešne uskutočnili deštrukciu všetkých pozostatkov národného
štátu, proces vstúpil do ďalšej fázy, podľa ktorej v európskych
mainstreamových médiach nastal ostrý zvrat. Nový smer je: jednotné riadenie
vo všetkých oblastiach, centralizácia a koncentrácia súkromného kapitálu.
Samozrejme to už netreba chápať v rámci národných štátov, nová vlna
oblbovania je potrebou jednotného európskeho štátu. Nech je nová vlna krízy
umelo vyvolaná alebo nie, využíva sa len pre tento jediný cieľ. Presvedčiť
ľudí, že väčšie znesie viac a že v súčasnej ekonomickej situácii jediný
rozumným riešením centralizovaný európsky štát. Preto sa hlavný prúd médií
začal zaoberať myšlienkami kolapsu - pretože väčšina ľudí je ochotná si
vybrať to menšie zlo.

Táto propagandistická vojna je praktickým ekvivalentom tej lži
slobodomurárskych politikov, že "členské krajiny sa musia samy rozhodnúť".

2. Geopolitické pomery. Aj keď na prvý pohľad až tak nebije do očí, ale
súčasné vojny sa nevedú iba pre ukradnutie potrebných zdrojov, ale majú aj
obrannú úlohu. Pozrime sa na mapu Európy a predstavme si jej hranice. Kde sú
dnešné hranice a kde by boli hranice SŠE? Zrušenie hraníc doteraz nemalo
trvalý charakter, členské krajiny únie sa oddeľovali od seba. Medzinárodné
vztahy tiež fungovali v dvoch dimenziách: jedna bola pozostatkom
predchádzajúceho stavu - vlastná zahraničná politika členských krajín - a
druhou bola zahraničná politika prevedená mašinériou únie. Vyhlásením SŠE by
sa táto situácia zmenila od základov. A ktoré by boli susednými krajinami?
Ak prejdeme mapu od západu na východ, tak uvidíme nasledujúce krajiny:
Alžírsko, Lýbia, Egypt, Izrael, Sýria, Turecko. Záhadným spôsobom krajiny
susediace so SŠE sú takmer výlučne krajiny, ktoré buď už majú sionistickú
vládu alebo nedávno prebehla, respektíve prebieha nejaká úžasná demokratická
premena a oslobodenie ľudu spod hroznej tyranie. Rozumiete? Kaddhafi
vytvorením nezávislej Afriky sa stal pre nich už príliš nebezpečným. Preto
NATO už pol roka zhadzuje zbrane odporcom lýbijskej vlády ale keďže to
nebolo dosť efektné, NATO samo obsadilo tie územia, ktoré sú preňho
zaujímavé. Tými sú: miesta, kde je rafinéria alebo iný dôležitý zdroj,
miesta, ktoré sa môžu stať hospodárskym centrom novej vlády a miesta, ktoré
by mohli byť prístavom cudzej flotily v tesnej blízkosti SŠE, keby zostali v
rukách susednej krajiny. Napríklad na Stredozemnom mori. Prečo asi chceli
vytlačiť ruskú vojenskú prítomnosť zo Stredozemného mora? Pre aký účel sa
buduje jednotný protiraketový systém? Všimnime si: NATO v Lýbii obsadilo
skoro výlučne mestá nachádzajúce sa na pobreží Stredozemného mora. A aká je
situácia v Alžirsku alebo aj v Sýrii? Prečo sú tieto krajiny v centre
udalostí? Za tými susednými krajinami sa už začína moslimský svet, kde sa
veci nedejú podľa pravidiel západu.

Hranice a obranné zóny Spojených Štátov Európskych

NATO a média

Pomocou plánu vybudovania SŠE sa dá ľahšie pochopiť fungovanie západnych
médií, vrátane našich domácich. O zápanych masových informačných orgánoch
bude výstižnejšie, ak ich nazveme masovými dezinformačnými orgánmi. Cieľom
západnej mediálnej mašinérie je spevnenie a zjednotenie západného
hospodárskeho, vojenského a politického systému. Zmeny prevedené v systéme
vzdelávania smerujú k tomu istému. Všimnime si, že človek vychovaný v
západnom edukačnom systéme si nedokáže predstaviť iný politický systém ako
demokráciu. Princíp rovnosti a demokratické usporiadanie sú vo všetkých
oblastiach prezentované, ako jediná pozitívna možnosť, pričom historické
skúsenosti by hovorili skôr o opaku. Pravda je taká, že demokratický systém
je jediný, ktorý umožňuje, aby sa organizácie aj jednotlivci bez charakteru
a ideológie dostali k moci. Keďže niet k čomu prirovnávať, je
najjednoduchšie ovplyvniť tieto organizácie a jednotlivcov a držať ich pod
priamou alebo nepriamou kontrolou. Takto sa demokratický systém stane
najvhodnejším na to, aby sa nejaká krajina dala riadiť s čo najmenším počtom
začlenených osôb čisto pomocou pridania a odobratia materiálnych výhod.
Demokratický systém je preto najľahšie organizovateľným politickým systémom
západnych materialistických spoločností. Podporu mu poskytujú západný
mediálny systém a masové vzdelávanie.

Všetky prvky západných médií sprostedkujú tú myšlienku, že demokratická
spoločnosť sa má považovať za vyspelú a slobodnú, a všetky ostatné sú
barbarské a primitívne, ktoré skôr či neskôr budú musieť prejsť
transformáciou k demokracii. Táto myšlienka sa hlboko zakorení a masy
prijmú, keď NATO obsadzuje územia, pretože to hodnotia ako nejaký nutný
zásah. Kvôli usmernenosti myšlienok más nespočetne veľa ľudí dospeje k
názoru, že bez zásahu NATO by osud podmanených národov bol oveľa
neznesiteľnejším a je to len nutné zlo k vybudovaniu neskoršej lepšej
situácie. Títo ľudia si to myslia úplne úprimne, čo zaistí politickú a
ekonomickú stabilitu západného systému. Z tohto dôvodu NATO má splnomocnenie
na agresiu proti demokratickým aj nedemokratickým režimom, ktoré nie sú pod
západnou kontrolou bez toho, aby to vyvolalo spoločenské napätie v zázemí.

Keďže masové vzdelávanie a mediálny aparát neumožnia aby sa spojili
pozitívne hodnoty so spoločenskými systémami, ktoré nemožno považovať za
demokratické, obyvateľstvo vidí východisko zo všetkých problémov v rámci
demokratického systému a teda je ho možné držať pod kontrolou. Demokratický
systém je dokonalým pasívnym systémom, ktorý nie je vhodný na precízne
riadenie a rýchle rozhodnutia, preto obyvateľstvo prijímaním demokratického
systému prijme aj to, že spoločnosť ako celok je v bezmocnom stave.

Masové média podávajú kolonizáciu potrebnú pre vybudovanie obrannej siete
SŠE, ako keby dochádzalo k dávno očakávaným pozitívnym zmenám, ktoré OSN a
NATO vykonajú viac-menej z núdze a nie ako akt presadzovania vlastných
záujmov. Momentálne výsledok revolúcií v severnej Afrike a na Blízkom
Východe rozhodujú o osude Európy, pretože ak sa tieto procesy budú vyvíjať
podľa slobodomurárskych záujmov vytvoria sa ekonomické a vojenské podmienky
jednotného európskeho štátu, čo načrtváva temnú budúcnosť pre každý európsky
národ, pretože tento štát už nestojí po spoločným vedením európskych národov
ale jeho sociálnu a ekonomickú politiku určujú slaboduché slobodomurárske
ideje a presadzovanie sionistických záujmov.

Počas vojien NATO prvým prejavom, ktorý bije do očí je, že západné média
jednoducho bezuzdne sprostedkujú lži pre obyvateľstvo. Tým sústreďuje
rozmýšľanie obyvateľstva na prijímanie masových vrážd spáchaných silami
NATO, pretože o tých sa správy väčšinou ani nedostanú k veľkej časti
obyvateľstva. Predtým, ako sa nejaká krajina dostane do kategórie, že v
budúcnosti prichádza do úvahy aj zasahovanie NATO, v danej krajine kvôli
rozkladnej činnosti liberalizmu prebehne aj centralizácia médií. V prípade
neúspechu úplneho filtrovania toku informácií NATO jednoducho zbombarduje
prostriedky portebné k tomu, aby sa informácie mohli dostať von a tým aj
časť civilnej infraštruktúry. Takto to robilo nedávno aj v Lýbii, v dôsledku
čoho o lýbijských udalostiach a masových vraždách spáchaných NATO do Európy
nedostali takmer žiadne informácie. Odborníci NATO zaútočili proti
internetovým uzlom v krajine, potom armáda proti televíznym a rozhlasovým
staniciam, systematicky zničiac všetky formy možnosti vysielania. O
zohranosti ofenzívy svedčí, že časť najbrutálnejších záberov o masakroch
ešte aj z internetu odstránili, aj keď tu už narazili na problémy, pretože
sa priebežne zverejňovali nové a nové obrazové aj zvukové materiály. Príčiny
ofenzívy NATO preto nezostali úplne neznáme pre európske obyvateľstvo.

Obranná línia

http://jovonk.info/sites/default/files/kepek/hir/2011-10-05-az-europai-egyes
ult-allamok-hatarai-es-vedelmi-zonai-protektoratusok.pngFrancúzska
 armád
odjakživa rozmýšľa v obranných líniach. Prvé vznikli ešte pred Napóleonom a
dodnes je to typické pre ich spôsob uvažovania. Európa a celý svet by sa v
prípade väčšieho konfliktu mali pripraviť skôr na vojnu s raketami. Predtým
bola rozhodujúcou vojna "tank-tank" ale dnes už žijeme v dobe
"raketa-protiraketa". Počas rozporu Spojených Štátoch Amerických a
Sovietskeho Zväzu sa obidve krajiny pripravili na túto možnosť, ale skutočné
obranné rakety ešte nemali - a potom vnzikli rôzne obmedzujúce dohody. Dnes
ale každá krajina, ktorá má aspoň stredne vyvinutý priemysel, ľahko si môže
vyvinúť hoci aj rakety stredného doletu (Rusko už takýmito nedisponuje,
pretože táto kategória v zmysle dohôd bola zrušená), a vybaviť ju určitými
manévrovacími schopnostiami. Časom vzdialenosť odvrátenia útokov posunula z
"tankovej vzdialenosti" na "raketovú vzdialenosť" a preto bolo treba obranné
línie vysunúť o niekoľko sto až tisíc kilometrov.

Európska slobodomurárska hegemónia teraz rozmýšľa v takýchto dimenziach.
Predsunutie obrannej línie v ich prípade znamená rekolonizáciu
predchádzajúcej ríše kolónií. Cítiť, ako pumpujú peniaze do podpory určitých
skupín, respektíve iniciujú sami revolúcie ak na už začatý proces nemôžu
stavať. Ak v prípade Lýbie a Alžírska úplne obsadenie krajiny je
nezrealizovateľné, riešením bude rozdelenie na sever a juh. Severné územia
väčšinou neobývajú černosi. Sem sa priebežne smerovalo prisťahovanie počas
egyptskej, kartágskej, rímskej, osmanskej a nakoniec európskej kolonizácie a
preto dnes toto územie je obývané silne pomiešaným obyvateľstvom, ktoré však
našlo svoju sebaidentitu ohľadne svojho národa. Medzi obyvateľstvom
severných regiónov a černochmi však ľahko možno vystupňovať napätie štvaním
na základe náboženstva, farby pleti, etnicity alebo kultúrnych rozdielov.
Tieto krajiny s miešaným obyvateľstvom sa teda dajú ľahko rozdeliť na dve
časti.

Severoafrický región

Všetky severoafrické krajiny (s výnimkou Maroka) sú členmi Africkej Únie.
Kaddhafiho snom bola taká africká únia, ktorá disponuje veľkým materiálnym
zázemím a dokáže vyprodukovať dostatok potravín. V takomto systéme kvôli
nábožnosti obyvateľstva nie je vylúčené silné islamské pozadie. Najväčším
nebezpečenstvom zo všetkých bola Kadhafiho ekonomická politika, pretože by
Afriku osamostatnila od dolára tak, že by zaviedla zlato (zlatý dinár) ako
platidlo. Európska Únia by za všetko, čo od Afriky kupuje by teda mala
platiť zlatom (alebo zlatým dinárom), ktorého nie je beztak dostatok - nech
ide na plné obrátky rabovanie sedmohradských (a dodajme: aj slovenských... -
pozn. prekl.) zlatých baní. Tým by Africká Únia dosiahla, aby bola Európska
Únia, ktorá je čoraz menej schopná platiť zlatom, ešte viac vystavená tej
krajine, kde za suroviny ešte môže platiť dolárom: Rusku. Arabský svet a
revolúcie, respektíve premeny a diania vyhlásené za demokratické v severnej
Afrike nie sú vo všetkých prípadoch diktované zo Západu, ale vo viacerých
prípadoch sa dostali pod silný západný vplyv a veľa skupín má od začiatku
finančné zázemie zabezpečené od západu.

Maroko sa oslobodilo spod francúzskej nadvlády a stalo sa slobodnou krajinou
v roku 1956. V krajine je kráľovstvo, ale sa konajú aj demokratické voľby.
Ľud je samozrejme silne utláčaný a podkvalifikovaný. Krajina vystúpila z
Africkej Únie (vtedy ešte Organizácia Africkej Jednoty), nadviazal zväz so
Spojenými Štátmi a uzavrel dohodu s Európskou Úniou o voľnom obchode. V
tejto krajine sa už aj v januári konali demonštrácie ale polícia v zárodkoch
potlačila všetko, mnohých zatkli, mučili a odsúdili - a západná politika a
tlač to nechali bezo slova. A nie náhodou. Francúzsko teraz vypravilo
niekoľko fregát do Maroka a prebieha aj stavba viacerých francúzskych
bojových ľodí v tejto severo-africkej krajine.

Aj v Tunisku sa začali "demokratické zmeny" a odvtedy trvajú chaotické
pomery, pretože vláda nie je schopná ponúknuť prijateľné zmeny a ľud zase
neprijíma nových a nových ministrov. Demonštrácie trvajú od jari. Ben Ali,
prezident Tuniska už bol veľmi dlho pri moci a viedol silne západne
orientovanú politiku. Islamské skupiny zakázal a zo strany vedenia štátu sa
prejavovalo silné protináboženské cítenie. Kvôli tlaku ľudu vláda síce
praktizovanie náboženstva dovolila, ale nepodporovala. Tunisko uznalo štát
Izrael tým, že prijali izraelského veľvyslanca a neskôr aj uzavreli dohodu
si židovským štátom. Odvtedy v krajine Židia môžu robiť čo sa im zachce, v
podstate prezident tancuje ako oni pískajú. Tunisko je slabo
industrializovaná krajina, turizmus je prakticky najhlavnejším priemyselným
odvetvím. Tunisko utrpelo obrovský podvod gigantickými pôžičkami, ktoré
vrazilo do rozvoja turizmu ale nie hociako. Všetky hotely postavili židovské
firmy pomocou zo západu privezených robotníkov za neuveriteľne vysoké ceny,
reku, že takto budú mať určite dobrú kvalitu. Pobrežie Tuniska je prakticky
celé obstavané hotelmi a inými ubytovacími reťazcami. Tieto obrovské
investície nedokáže nikto vrátiť a tak podnikatelia skrachovali a spolu s
nimi aj celý obslužný priemysel v pozadí. Sionisti takto získali za haliere
celé turistické odvetvie, "de facto" celé pobrežie. Tunisko je dnes
približne v takom stave ako Maďarsko, ktorého priemysel a hlavné zdroje
príjmu získali sionistickí finančníci. Ľud pracuje čoraz viac za čoraz menej
peňazí.

V Alžírsku sa pokúsili rozkývať systém, ale doteraz neúspešne. Nie je
náhoda, že prozápadní lýbijskí povstalci čoraz častejšie napádajú aj
alžírske územia. Pokúšajú sa zatiahnuť Alžírsko do vojny. Politika krajiny
sa nedá nazvať jednoznačne priateľskou pre Západ, ale nie je postavená ani
proti Západu, vládne umiernený vzťah. Alžírsko nikdy nezabudne na masakre
Francúzmi. Naftu a zemný plyn krajiny ale západná ekonomika potrebuje. Okrem
nich sa v Alžírsku ťaží ešte niekoľko dôležitých surovín a Francúzi sa dlho
snažili krajinu získať späť, pretože má uránové bane a je bohatá aj na iné
kovy.

Lýbia a Alžírsko sú krajinami, ktoré tiahnu hlboko do afrického vnútrozemia.
Pre vyrovnanie tohto faktu sa začalo s vyvolávaním napätia medzi príbrežným
obyvateľstvom (ktorí nie sú černosi) a černochmi. Tieto krajiny NATO
nedokáže úplne obsadiť, budú teda roztrhnuté na sever a juh pre ľahšiu
kontrolovateľnosť.

Egypt je v horšej situácii: zo severu stála izraelská hrozba, presahujúce
povstavnia, naviac v krajine sa rozpadol poriadok. Egypt sa ale nedá
rozdeliť na dve časti. Pod Mubarakovým vedením ho mali celého. Na tomto sa
dá usúdiť, že jarná revolučná vlna nebola čisto ich dielom, ale sionistický
vplyv znamená v každom prípade riziko. Aj lýbijská prechodná vláda stojí na
hlinených nohách. Už teraz sa ukazujú znaky rozkladu a viaceré povstalecké
mestá vyhlásili, že im nejaký bývalý minister - ktorý k tomu všetkému ešte
aj pochádza z nepriateľského kmeňa - nech nechce rozkazovať. Popritom sa
množia ozbrojené konflikty medzi jednotlivými povstaleckými skupinami.
Znamenia rozpadu sú jasne a presne viditeľné. Do popredia sa tlačia
náboženské, kmeňové a niekedy aj ideové rozdiely. Niektoré kmene z juhu by
sa dali vyburcovať proti Západu, ale nepredstavujú vážnejšiu vojenskú silu.
Čiara medzi nimi sa stane novou hranicou.

Blízkovýchodná oblasť

Na západných hraniciach Egypta je ten bod, kde sa obranná línia stáva
zložitejšou, pretože v tejto oblasti sa jasnejšie vyrysujú záujmové sféry
moslimských krajín a tu silnejšie pôsobí aj vplyv konkurenčného
spoločenského systému v regióne a je silnejší aj odpor voči šíreniu
západného sionistického rozmýšľania.

Izrael je predsunutou baštou zaklinenou do arabského sveta. Pod obrovským
vplyvom USA sú sionistické mocenské kruhy uznané za partnerov. Arabské
národy sú veľmi zaujímavé, pretože síce odjakživa stoja proti Židom, ale keď
ide o obchod, sú ochotné odsunúť na bok tieto rozpory. Vďaka tomu aj arabský
svet sa stal mimoriadne rozštiepenou. Existencia Izraela je životne dôležitá
pre Západ, pretože je to most do arabského sveta, odtiaľto sa začína každá
(vojenská) operácia. Izrael je klinom vrazeným medzi arabské národy, jeho
existencia zabezpečuje stále napätie medzi arabskými štátmi.

Pre Židov je Izrael mimoriadne dôležitý z náboženských, etnických aj
historických dôvodov. Jeho podržanie nie je iba ekonomickou otázkou, ale aj
srdcovou záležitosťou Židovstva (hlavným cieľom vtedajšieho sionizmu bolo
založenie židovského štátu - "sen Theodora Hertzla" - ale súčasný sionizmus
to prekročil a snaží sa dosiahnuť svetovládu). Napriek tomu, že veľmi veľa
Židov nechce tam žiť, buď pretože je nebezpečný, alebo sa im podnebie nepáči
alebo jednoducho "je tam príliš veľa Židov" (sic! - áno, veľe Židov si to
naozaj myslí). Zachovanie Izraela súvisí aj s mierou vplyvu rozšíreného na
okolité krajiny.

Existuje šanca, že sa im podarí zachovať Egypt ako spojenca, aj keď tieto
šance sa postupne zuťujú kvôli silnejúcemu vplyvu islamskej revolúcie. V
Egypte sa demonštrácie určite nazačali na západné popudy, pretože
proti-Mubarakovské nálady, ktoré sa náhle objavili spôsobili značné
problémy. Egypt vďaka svojej spolupráce so Západom disponuje veľkou a
vyspelou armádou. Podobne ako aj Turci, poznajú možnosti Židov. Obyvateľstvo
je však nadpriemerne naladené proti Izraelu. Moslimské Bratstvo sa preto
teší takej podpore, pretože formácia, ktorá sa len nedávno sformovala do
strany je silne protizápadná aj protiizraelská. Svoje vzťahy si vybudovala
najprv s Iránom. Ak sa do volieb neudeje niečo, organizácia s dobrými
šancami môže vstupovať do volieb ako politická s veľkou podporou
obyvateľstva. Ak armáda pod vplyvom Západu zasiahne, krajinu to môže uvrhnúť
do občianskej vojny na dlhé roky. Môže sa vytvoriť hoci aj Lýbijská
situácia. Pre Západ by to bolo stále lepšie, než stratiť Egypt. Podpopra na
základe náboženstva je však typická pre kmeňovo žijúce obyvateľstvo na juhu,
obyvateľstvo severných miest sa rozhoduje skôr podľa politických úvah. Ak sa
im to podarí využiť, aj Egypt sa stane rozdeliteľným. Ak však kmeňoví
vodcovia budú postupovať múdro, nebude sa dať využiť tieto rozdiely proti
nim.

Kráľ Jordánska sa po poslednej vojne poddal a prestal podporovať
Palestíncov. Uzavrel mier s Izraelom a odvtedy sa uplatňuje postupne
silnejúci západný vplyv. Po dohode medzi Izraelom a Jordnáskom v 1994 sa
Jordánsko stalo jedným z hlavných odberateľov západných zbrojných výrobcov.
Jordánsky kráľ nepodporuje žiadne vojenské akcie proti Izraelu. Za ním stojí
tiež prozápadne orientované Saudské Kráľovstvo. Z tejto strany sa Izrael
môže považovať za chránený. Sever Iraku ho chráni zo smeru od Iránu. V tejto
oblasti už s najväčšou pravdepodobnosťou umiestnili - alebo prinajmenšom
naplánovali - obranné rakety. Udržanie Iraku je z toho dôvodu ešte aj
dôležitejšie ako Afganistan. V Jordánsku sa na jar konali menšie
demonštrácie, ktoré jordánske vedenie okamžite potlačilo, v stretoch bolo aj
niekoľko mrtvých. Západ ani tu nezačal s vystupňovaním situácie, hlavne
potom, ako jordánsky kráľ začal nakupovať vojenské vrtulníky ideálne na
masakrovanie davu a vzdušné pevnosti z USA. Obchod je obchod, a mrtví hneď
nehrajú žiadnu úlohu pre západné vedenie. Vzťahy medzi Jordánskom a Sýriou
sa stali mimoriadne napäté.

http://jovonk.info/sites/default/files/kepek/hir/2011-10-05-az-europai-egyes
ult-allamok-hatarai-es-vedelmi-zonai-sziria-k%C3%B6rbeveve.pngV
 Sýrii sa
silne uplatňuje ruský vplyv a krajina preto z viacerých dôvodov ohrozuje
Izrael. V krajine môžu kotviť ruské ľode a ponorky (to bude mať úlohu
neskôr). Na druhej straane Damašk takto má dostatok kapitálovo silných
obchodných partnerov, čo umožňuje rozvoj armády. Sýria oznámila svoj zámer
nakupovať ruský protivzdušný systém S-300 ale pripadajú do úvahy aj
modernejšie, hoci aj S-400 alebo čínska verzia S-300. Sýria je jedinou
krajinou, ktorá neprijala výsledky izraelských vojien a nezmierila sa so
židovským štátom. Zlomenie Sýrie je preto, možno povedať, kľúčovo dôležité.
Pred OSN chcú teraz prebrať sýrske záležitosti, ale tak ruská ako aj čínska
diplomácia vyhlásili, že neodsúhlasia žiadne zásahy v Sýrii. Môže dôjsť
nanajvýš k nejakým obmedzeniam alebo určitému embargu, ale vojenské
zasahovanie nepripadá do úvahy.

Libanonsko - izraelská vojna v 2006 bola hanebnou porážkou židovskej armády,
a to z viacerých dôvodov. Predovšetkým preto, pretože sa rozplynul mýt o
neporaziteľnej armáde. Po druhé preto, pretože ich porazila neregulárna
armáda Hezbollah, ktorá má iba pechotu a vážnejšiu vojenskú techniku pozná
iba z počutia. Aj keď táto pechota je nepopierateľne výborne pripravená a
slušne vybavená zbraňami, použili dokonca aj najnovšie ruské protitankové
rakety. Židovská armáda stratila za pár dní až 22 neporaziteľných tankov
Merkava a aj viacero menších vozidiel. Postupujúca židovská armáda stratila
iniciatívu už hneď v prvých dňoch a musela začať doplňovať medzery útočnej
fronty, po neúspechoch začali ustupovať až nakoniec prijali ponuku OSN na
prímerie. Hezbollah si celý čas zachoval svoju dobrú komunikáciu a dobrú
organizáciu obrany. Oficiálna štátna armáda vládnuceho Hezbollahu takmer ani
nezasiahla do bojov, bojovali iba dobrovoľníci. Židovské vzdušné sily ale
spôsobili obrovské škody v infraštruktúre. Využijúc tento fakt, prozápadná
opozícia vyhrala nasledujúce voľby. Hezbollah však nedokážu vychýliť zo
svojej skutočnej mocenskej pozície, pretože má svoju vlastnú, dobre
organizovanú armádu. Preto všetky pokusy Západu o infiltráciu zlyhali.
Trejšia vládnuca moc nemá dobrý vzťah so Sýriou, pričom Hezbollah podporujú
Irán aj Sýria. Libanon napriek všetkým povrchovým veciam neznamená väčšiu
hrozbu pre Izrael.

Jemen nedávno nájle opustil izraelský veľvyslanec. Jeho návrat urýchlili
skúsenosti z udalostí v Káhire. Procesy, ktoré sa začali v Jemene smerujú
tiež proti prozápadnému vedeniu. V horských oblastiach prebiehajú vážne boje
a v mestách série demonštrácií, ktoré neraz prerastú do ozbrojených stretov.
Veľa je mrtvých. Súčasný systém do plnej miery riadi USA. V horských bojoch
sa zúčastňujú americkí vojaci, agenti a veľa žoldnierov Blackwater/Xe.
Napriek tomu demonštrácie naberajú na sile. Západné média sa s Jemenom
nezaoberajú, tvária sa, ako keby taká krajina ani neexistovala. Zriedkavé
správy hovoria o bojoch, ktoré sa postupne rozširujú aj do miest a veľkom
počte vojakov, ktorí prešli na opačnú stranu.

Pásmo Gazy zapláta tú medzeru, ktorú Západ doteraz nedokázal úplne pokryť.
Odpor proti čiastočnej okupácii Palestíny medzinárodne urobí židovskú
vojenskú prítomnosť prijateľnou. Vlastný raketový obranný systém Židov,
ktorý bol zdôvodnený raketovými útokmi Hamasu a iných radikálnych
moslimských skupín, vypĺňa medzeru na raketovej obrane chrániacej USA a
prítomnosť izraelskej flotily na Stredozemnom mori je protiváhou pre
ohrozenie zo smeru atiaľ ešte nezabezpečených obranných zón. Palestína je
nárazovým bodo medzi slobodomurárskymi SŠE a arabsko-moslimským svetom.
Prijatie krajiny do OSN dlhodobo neznamená zákonite stratu regiónu pre
Západ, pretože izraelskou armádou zničená infraštruktúra sa môže
zrekonštruovať pomocou rýchlo prúdiaceho západného kapitálu, čo rozdelí
obyvateľstvo a tak vytvorí priaznivé podmienky pre vytvorenie demokracie
západného typu. Okrem vychytania zásielok zbraní to je hlavným dôvodom toho,
že Izrael ďalej pokračuje v blokáde Gazy. Po takmer 100%-nej nezamestnanosti
a úplnom chýbaní infraštrukturálneho vybavenia vojna proti Izraelu neponúka
okamžité riešenie a otvára priestor pre západný vplyv. Keďže oblasť je
prvoradou nárazovou zónou, tieto procesy sa môžu zaseknúť na hospodárskej
podpore moslimských krajín.

Turecko je najsilnejšou krajinou v oblasti. Silná je ekonomicky a práve
preto môže vydržiavať významnú armádu. Treba vedieť, že Turecko až do
izraelského napadnutia tureckej lode Mavi Marmara poskytovalo sily NATO v
regióne a bolo jedným z hlavných spojencov Izraela. Toto spojenectvo sa však
zdá byť naštrbené. Ankara sa ešte drži svojich záväzkov voči NATO ale každú
chvíľu sa môže zapliesť do vojny s druhou členskou krajinou NATO: Gréckom.
Preto zmena tureckého postoja má vázne príčiny. Čo môžu stratiť Turci zmenou
svojho postoja? Izrael má možnosti uplatniť svoje záujmy voči Turecku. V
Turecku žije početná židovská diaspóra, v ktorej - vzhľadom na kohéznu silu
židovskej etnickej súdržnosti - sa každý môže považovať za izraelského
agenta, rovnako ako Židia hocikde inde na svete. Tí hneď môžu zmobilizovať
značný kapitál a ekonomickú silu proti súčasnému politickému vedeniu.
Popritom sa obnovila podpora kurdských povstalcov, tak peniazmi ako aj
zbraňami. Tieto faktory spolu môžu vyvolať veľké vnútorné napätia. Oficiálne
stanovisko je teraz také, že Turecko je členom NATO ktoré podpísalo dohodu o
protiraketovom systéme a začalo pripravovať jeho vybudovanie.

Východoeurópsky región

Prvou krajinou európskeho protiraketového štítu je Rumunsko. Rumunské
opzbrojené sily sú však úmyselne držané na vysokej úrovni, sú dobre vybavené
a silne sa rozvíjajú. Krajina dostáva obrovské dotácie od Západu. Nie je ted
náhodou, keď ho voláme "miláčikom NATO" a keď sme vo svojej analýze
vyjadrili názor, že ide o prvostupňovú armúdu proti Rusku všetci si mysleli,
že sme sa zbláznili. Odvtedy však už vyšlo najavo (viaceré správy, kauza
špiónov, diplomatické hádky atď. Jednoznačne smerujúce proti Rusku), že
vedenie rumunského štátu si to veľmi dobre uvedomuje a boli takí, ktorí
vyjadrili svoje obavy, iní zas svoje odhodlanie.

Grécko je zatiaľ stále členskou krajinou EU a je ekonomicky na dne. Na jeho
záchranu sa snažia už dlhší čas nájsť nejaké riešenie ale s malým úspechom.
Vojensky však môže byť potrebné, aby zostalo v Únii. Grécka námorná flotila
predstavuje veľkú silu, disponuje viacerými takými ľoďami, ktoré majú len
veľmoci, ako USA, ale napríklad Turecko už nie. Okrem toho kvôli obrovskej
morskej rozlohe a množstvu ostrovov si Grécko rozvíjalo najsilnejšie svoje
vzdušné sily, má vyše 4000 stíhačiek a stíhacích bombardérov. Eventuálna
turecko-grécka vojna by mimoriadne zaťažila tureckú armádu. Ale Turecko je
prvoradé kvôli raketovej obrane. Môžeme si dovoliť povedať, že pre Brusel by
ešte aj z finančného hľadiska bolo dôležitejšie udržanie Turecka, než
záchrana Grécka. Gréci sa ale nesmú zanedbať kvôli dominovej teórii
finančnej krízy v EU - ak jedna členská krajina spadne, stiahne so sebou aj
ostatné. Obe cesty spolu sú ale neschodné, nie je k tomu ani finančný rámec
a ani potrebná sila. Preto je dôležité, ako sa postaví Turecko. Bulharsko z
hľadiska nie je také dôležité, pretože medzera medzi Rumunskom a Tureckom,
ktorú necháva otvorenú sa dá preklenúť.

Ak by sa Ankara stala z tohto hľadiska neovládateľnou, jej miesto prevezme
Bulharsko. Bulharsko však jazykovo aj historicky sa viaže k Rusku a tu sa
vynárajú prekážky. Napriek tomu sa začali tajné rokovania s bulharskou
vládou. Ak ale juhovýchodnú obrannú zónu bude treba presunúť, aj priemysel
Chorvátska, Talianksa a dokonca aj Rakúska sa môže dostať do ohrozenej zóny.
Naša vlasť podľa súčasného stavu je už okrajové pásmo a vidieť, že sa žiadny
taký dôležitejší priemysel nezaložil v Maďarsku, ktorý by sa zaoberal
výrobou alebo vývojom, ba aj to, čo bolo, bolo zničené. Bulharsko sa môže
tiež zaradiť medzi náhradníkov. Jeho ozbrojené sily - podobne ako naše -
boli zdecimované, ale akonáhľe si to situácia bude vyžadovať, bude sa s ním
zaobchádzať ako s Rumunskom.

Kvôli Poľsku, Maďarsku a Slovensku nemusíme príliš nafukovať tieto riadky.
Naši politici medzi prvými skočili do lona Západu a dodnes ich slúžia tým
najhanebnejším spôsobom.

Zaujímavejšie je, a v tomto svetle to aj dostáva zmysel, prečo EU zhltlo ako
prvé práve Litvu, Lotyšsko a Estónsko. Týmto ťahom Rusko prakticky odrezali
od Európy na mori. Ten maličký úsek, ktorý zostal pri Fínskom zálive medzi
Tallinom a Helsinkim ako východ na Baltické more je úplne kontrolovateľný a
uzatvárateľný. Západné torpéda podobné tým automatickým torpédam regagujúcim
na zvuky, ktoré Irán umiestnil v Hurmuzskej úžine neprepúšťajú ani ponorky.
Od Čierneho mora Turecko, na severe Fínsko a Estónsko nepúšťajú ruské
jadrové ponorky na európske vnútorné moria.

Ktoré sú teda tie krajiny, ktoré sa počítajú do prvej línie? Západné
mocnosti v severných krajinách už rozmietňujú protiraketový systém.
Ovládanie Severného pólu sa tiež posunulo do popredia, pretože Rusko kvôli
svojej rozlohe môže napadnúť Kanadu, USA alebo Európu aj nad severným pólom.
Jeho kontrola je preto dôležitá rovnako ako aj protiraketový systém
severoeurópskych krajín - čo nebudú rozkrikovať na plné ústa.

Našu analýzu v tomto bode prerušíme kvôli dĺžke textu. V ďalšej časti budeme
rozoberať palestínsku otázku, prisťahovanie Židov, slobodomurárskom štáte a
nakoniec - ale nie v poslednom rade - o najdôležitejšej západnej snahe: o
prípravách a možných dôsledkoch invázie NATO proti Rusku.

Jövőnk - Ústav pre Spoločenskú a Politicko-strategickú Analýzu

Preklad: Balázs Kürti - Jövőnk.info


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |