Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Budúce dlhové vojny Európy - chelemendik.sk

 

Budúce dlhové vojny Európy

2019-12-05  (00:35)

 -  Budúce dlhové vojny Európy



Štátny dlh Grécka je iba prvou lastovičkou v celom rade   dlhových bômb, ktoré hrozia výbuchom.
Hypotekárne dlhy postsovietskych krajín a Islandu sú ešte  nebezpečnejšie. Hoci   tieto krajiny  nie sú v eurozóne, väčšina dlhov  je v európskej mene. Približne 57% lotyšských dlhov je nominovaných v euro alebo iných európskych menách a tieto dlhy sú najmä voči švédskym bankám. Maďarsko a Rumunsko tiež dlhujú v eurách, no hlavne rakúskym bankám.  Tieto štátne pôžičky krajín, ktoré nie sú členskými štátmi eurozóny, vznikli na podporu výmenného kurzu, aby mali možnosť vyplácať rôzne súkromné dlhy zahraničným bankám, ale nie na financovanie vnútorného deficitu rozpočtu, ako sa to stalo v Grécku.
Je iba málo pravdepodobné, že dlhy budú vrátené, pretože väčšina týchto krajín je v situácii prehlbujúceho sa obchodného deficitu a hlbokej krízy. Teraz, keď ceny na nehnuteľnosti padajú, obchodný deficit sa nedá refinancovať vďaka prílevu zahraničnej meny do sektoru hypotekárneho úverovania a výkupu vlastníctva. Neexistujú nijaké viditeľné prostriedky, ktoré by dokázali udržať stabilnosť meny (napr. zdravá ekonomika). V minulom roku tieto krajiny podporovali kurzy vlastnej meny prostredníctvom pôžičiek od EÚ a MMF. Avšak podmienky návratu týchto pôžičiek sú politicky nestabilné: prudké zníženie financovania rozpočtovej sféry, zvýšenie daní a poplatkov už aj tak preťaženého obyvateľstva a uťahovanie opaskov, ktoré dusia ekonomiku a nútia pracovnú silu k emigrácii.
Bankári Švédska, Rakúska, Nemecka a Veľkej Británie môžu onedlho zistiť, že úvery krajinám, ktoré nemôžu alebo nechcú platiť, sa stávajú ich vlastným problémom, a nie problémom dlžníkov. Nikto nechce prijať fakt, že dlhy, ktoré nemôžu byť zaplatené, nebudú zaplatené. Niekto musí niesť straty, keďže pre dlhy môže byť vyhlásený bankrot, môžu byť odpustené alebo zaplatené  v prudko devalvujúcej sa  mene a mnohí právnici tvrdia, že dlhová povinnosť, ktorá vyžadujú vyplatenie dlhov v európskej mene, sa nemusí splniť.
Každý suverénny štát má právo prijímať vlastné zákony, týkajúce sa vyplatenia dlhov. V tomto prípade  revízia menového kurzu a dlhové odpisy budú niečo veľké, než iba rizikovým faktorom.
Devalvácia nemá nijaký význam  okrem toho, ako „prekonať“, teda naozaj zmeniť podmienky obchodu a výroby. Práve preto v roku 1933 Roosevelt devalvoval dolár o 75% oproti zlatu, čo zvýšilo oficiálnu cenu z 20$ do 35$ za uncu. Aby sa zabránilo rovnomernému zvýšeniu dlhovej zaťaženosti Spojených štátov, zrušil „zlatú doložku“, ktorá brala do úvahy indexizáciu dlhovej zaťaženosti vo vzťahu ku kurzu zlata.  Hlavný politický zápas bude  v súčasnosti odohrávať okolo vyplatenia zadlženosti v devalvovanej  mene. Druhým vedľajším produktom Veľkej  hospodárskej krízy v USA a Kanade bolo zbavenie hypotekárnych dlžníkov osobnej zodpovednosti, čo im umožnilo spamätať sa z bankrotu.
Banky môžu mať pohľadávky na založený majetok, ale nemôžu predkladať nejaké doplňujúce požiadavky k zástavnému veriteľovi. Táto prax (založená na spoločnom práve) poukazuje na to, ako sa severná Amerika oslobodila od feudálnej moci veriteľov, čo  v minulosti robilo európske dlhové zákony také surové.
Otázkou je, kto ponesie straty. Zachovanie nominácií dlhov v eure povedie k bankrotu miestneho podnikania a nehnuteľností. A naopak, prevod týchto dlhov do miestnych devalvovaných mien, zníži kapitály mnohých európskych bánk. Tieto banky sú však zahraničné a koniec koncov, vláda každej krajiny sa musí starať o svojich vlastných voličov. Zahraničné banky nevolia.
Zahraniční držitelia dolárových rezerv stratili  v rokoch 1929-1930 zlaté  hodnoty vlastného majetku, keď USA zrušili viazanosť deficitu svojej platobnej rovnováhy k zlatu v roku 1971. V súčasnosti dostávajú menej ako tridsiatinu, keďže cena za uncu vzrástla na 1100 $ za uncu.
Postupne rastie uvedomenie si faktu, že postsovietske ekonomiky sa od začiatku použili na uspokojenie záujmov zahraničia, a nie týchto štátov. Napríklad, lotyšská práca sa vyznačuje daňou viac než 50% (pracujúci, zamestnávateľ a sociálna daň), čo je tak veľa, že ju robí nekonkurencieschopnou, kým dane na vlastníctvo predstavujú menej než 1%, čo je stimulom   mnohých špekulácií, Táto prekrútená daňová filozofia urobila z „pobaltských tigrov“ a strednej Európy hlavné trhy pre úverovanie švédskych a rakúskych bánk, ale pracujúci týchto krajín nemohli nájsť dobre platenú prácu doma, Nič podobné (alebo podobné hrozné zákony o ochrane práv pracujúcich) nenájdete v krajinách západnej Európy, Severnej Ameriky alebo Ázie.
Očividne   je nerozumné a nereálne očakávať, že široké vrstvy novej Európy sa môžu stať tými, koho mzda bude zhabaná a  budú splácať dlhy po celý život, keďže uviazli v dlhoch. Budúce vzťahy medzi starou a novou Európou budú závisieť od pripravenosti eurozóny  zmeniť postsovietske ekonomiky na viac platbyschopné, s efektívnejším úverovým a lepším daňovým systémom, ktorý by napomáhal zamestnanosti a zabránil inflačnému rastu zadlženosti. Na doplnenie menovej reorganizácie, aby sa zamedzilo obrovskej zadlženosti, jediným riešením pre tieto krajiny je podstatné prerozdelenie daňovej zaťaženosti z práce na pôdu, čím sa systém bude podobať na západoeurópsky. Alternatívy neexistujú. V opačnom prípade, starý  konflikt záujmov medzi veriteľmi  a dlžníkmi hrozí rozkolom Európy na proti sebe stojace politické tábory, kde Island bol iba skúškou.
Dovtedy, kým problém zadlženosti nebude vyriešený (a jediný spôsob jeho riešenia  je v rokovaniach o odpustení dlhov) rozšírenie Európy (t. j. absorbácia novej a starej Európy) bude zastavená. Cesta k riešeniu však bude neľahká. Finančné záujmy, rovnako ako v minulosti, sú dominantnou silou v EÚ a budú sa brániť nevyhnutnému. Gordon Brown sa už prejavil, keď pohrozil Islandu (nezákonne a neoprávnene) využiť MMF (ktorému Španielsko nič nedlhuje) ako agenta na vymáhanie pohľadávok  a zablokovať vstup Islandu do EÚ.
Tvárou v tvár šikanovaniu Browna, 97% islandských voličov hlasovalo proti podmienkam regulácie zadlženosti, ktoré sa Veľká Británia a Holandsko snažili vnútiť členom Althingu (islandského parlamentu). Takúto jednotu hlasovania svet už veľmi dlho nepamätá.
Od výberu, aký Európa urobí, závisí mnohé. Veľa ľudí môže byť vyhodených na ulicu. Politické a ekonomické odbory sa zrušia, padnú meny, vlády budú zvrhnuté. Európsky zväz a medzinárodný finančný systém sa zmení na nepredvídateľný. Stane sa tak najmä vtedy, ak štáty prijmú argentínsky model a odmietnu platiť, pokým sa nepristúpi k veľkým zľavám.
Označenie „tvrdý plán“, ktorý používa MMF a EÚ je eufemistickým technokratickým žargónnym termínom, ktorý označuje plán činnosti na zníženie priemernej dĺžky života a smrtiaceho účinku na úroveň príjmov, sociálnu sféru, výdavky na zdravotníctvo a nemocnice, vzdelanie a iné základné potreby, ako aj na rozpredaj štátnej infraštruktúry. Aby sa krajina zmenila na „miesto výberu dane“, kde každý občan musí zaplatiť prístup k cestám, vzdelanie, zdravotníctvo a iné, pre život nevyhnutné veci, ktoré sa už dávno hradia, vďaka progresívnemu zdaňovaniu v severnej Amerike a západnej Európe.
Konflikty budú vznikať v závislosti od toho, ako sa budú hasiť súkromné a štátne dlhy. Na krajiny, ktoré odmietnu zaplatiť dlhy v eurách, ma veriteľská krajina svoje páky – úverové ratingové agentúry. Pri prvých zmienkach, že štát odmieta platiť vo voľne konvertibilnej mene, alebo pri prvom náznaku na jeho vyhlásenie, že úroveň vonkajšej zadlženosti je neoprávnene vysoká, ratingové agentúry budú krajine znižovať úverový rating. To povedie k zvýšeniu hodnoty úverov a k hrozbe rozkladu ekonomiky, zbavenej úverových zdrojov.
Jeden z nedávnych „výstrelov“ sa konal 6. apríla, keď Moodys znížila  úverový rating Islandu zo stabilného na negatívny. Moodys uznala, že „Island dokáže efektívnejšie riešiť problémy v rámci rokovaní, ale vyhlásila, že súčasná neistota škodí krátkodobým ekonomickým a finančným vyhliadkam  krajiny“.
Boj pokračuje. Dekáda bude veľmi zaujímavá.

 

warandpeace.ru


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |