Známy svet sa rozpadol: Rusko a Čína by mali vytvoriť nový - Časť 1.

2019-04-17 (17:59)

12.5.2015

Michail Deliagin o nevyhnutnosti zjednotenie potenciálov dvoch veľmocí

Článok je založený na správe z vedecko-praktickej konferencie Rusko a Čína v meniacom sa svete, ktorá sa konala v Pekingu 4. mája 2015.

Základné trendy globálneho vývoja: koniec trhu

Žijeme vo vzrušujúcich, nádherných, neuveriteľne zaujímavých časoch, keď všetky obvyklé pravidlá a predpisy sa rúcajú a vytvárajú nanovo a možnosti historickej tvorivosti sú nekonečné, hoci aj nákladné.

Globálna ekonomická kríza maskuje prechod ľudstva do kvalitatívne nového stavu. Informačné technológie menia samotnú podstatu vývoja: ak predtým sme menili okolitý svet, tak teraz stále viac meníme naše vnímanie tohto sveta (keďže najvýnosnejšou zo všeobecne dostupných foriem biznisu sa stalo formovanie vedomia). Ak sa začne masívne využitie biotechnológie, budeme meniť už sami seba.

Zmenila sa motivácia spoločnosti: ľudia začali vedome obetovať svoje záujmy emóciám. Uspokojovanie primárnych materiálnych potrieb spravilo hlavným problémom spoločnosti zmyslovú depriváciu: motiváciou činov sa stala deficit nie materiálnych alebo duchovných výhod, ale emócií.

Štáty zaujali podriadenú pozíciu vo vzťahu ku globálnemu biznisu a globálnej vládnucej triede, zastupujúcej jeho záujmy, ktorá sa stala najvplyvnejšou silou sveta.

Vysoká výkonnosť informačných technológií robí potrebných na výrobu tovaru spotrebovaného ľudstvom stále menej ľudí. Zároveň vzostup globálneho podnikania nad štátmi už spravil dominantnou logiku účinnosti, nie z hľadiska spoločnosti, ale z hľadiska konkrétnej firmy. Preto problém „zbytočných ľudí“, uvoľnovaných vďaka supervýkonným technológiám sa prestal brať do úvahy, pretože je vnímaný ako problém spoločnosťou, a nie firmou.

Ako výsledok tu máme - dehumanizáciu (keďže človek sa stal nadbytočným a prestal byť nástrojom nadobúdania zisku a prestal byť potrebný pre najvplyvnejšie sily sveta) sociálnu likvidáciu strednej triedy dokonca rozvinutých krajín (ktorá má maximálny rozdiel medzi vyrábaným a konzumovaným a nemá vplyv, aby sa ochránila).

To likviduje tradičnú demokraciu (ktorá existuje v mene strednej triedy), nahradiac ju informačnou diktatúrou v záujmoch globálneho biznisu.

Likvidácia strednej triedy likviduje aj trhovú ekonomiku (keďže práve ona má najväčší dopyt a trh bez dopytu už nie je trh).

Vyčerpanie trhových vzťahov sa prejavuje v tom, že zisk prestal slúžiť dokonca aj ako chabá náhrada zmyslu života. Jediná alternatíva je sebarozvoj osobnosti, ale to je zložitá a navyše popierajúca komerčnú motiváciu cesta. Preto Západ našil dočasné východisko v likvidácii „nadbytočného“ obyvateľstva. Ale toto riešenie dôvodu svojej neľudskosti môže byť iba dočasné. Nie je to naša cesta: ani ruská, ani čínska.

Peniaze strácajú význam, prenechávajúc svoje miesto technológiám nielen v podobe symbolu a nástroja sociálneho úspechu, ale aj v podobe priameho nosiča a vyjadrovateľa najdôležitejšieho spoločenského vzťahu.

Technológie absorbujú kapitál, rovnako ako kedysi kapitál absorboval zlato ako vyjadrenie spoločenských vzťahov. Pritom na prvé čo do svojho významu miesto sa dostávajú technológie regulácie pocitmi más ľudí a význam našich zvyčajných výrobných technológií neúprosne klesá.

Svet v globálnej depresii: dva póly, tri meny

Ekonomická kríza bola vyvolaná formovaním globálneho trhu, budovaním na ňom globálnych monopolov a ich hnitím. Priamym prejavom tohto hnitia je zníženie komerčného dopytu. Za účelom odvrátenia pádu do depresie, veľké ekonomiky sú nútené nahrádzať klesajúci komerčný dopyt rastúcim štátnym (prostredníctvom emisie peňazí).

Rozvinuté krajiny nemajú možnosť masových produktívnych investičných príležitostí, takže nárast verejného dopytu nie je investíciou, ale rozdeľovaním peňazí a odráža sa na raste dlhu.

Počas celých 2000-tých rokov Spojené štáty hnali globálne kapitály do svojich dlhopisov „exportom chaosu“, ale po kríze v 2008-2009 táto stratégia prestala fungovať (hlavná časť rastu dlhu začala byť financovaná FRS – Federálnym rezervným systémom). Americká stratégia voči Islamskému štátu a Ukrajine naznačuje prechod od stratégie financovania dlhu k stratégii jeho odpisu s pomocou podnecovania k Tretej svetovej vojne. To je hlavnou hrozbou našej doby.

Ale aj bez toho rozpad globálnych monopolov činí hlavnou hodnotou dopyt, a krajiny ho začínajú brániť zvýšením protekcionistických prekážok, čo objektívne vedie k rozpadu globálneho trhu na makroregióny.

Tento proces skončí v prípade prepadu sveta do globálnej depresie. Avšak, jeho výsledky, akási „dočasná rovnováh“ už možno pozorovať. V politike je to obnovenie bipolárnej konfrontácie v podobe súťaže USA a Číny zatiaľ čo Rusko, EÚ, Japonsko a India v roli „veľmocí druhej úrovne“ zmierňujú túto konfrontáciu a nedovoľujú, aby sa stala deštruktívnou. Na globálnej úrovni, to bude vyjadrené v konfrontácii čínskych kapitálov, vrátane štátnych a západných v rámci globálnej riadiacej triedy.

V ekonomike je zjavné už identifikované rozdelenie na globálnom finančnom trhu na zóny dolára, eura a juanu. Bude to veľmi napätý a nestabilný svet.

Čína vďaka kombinácii interných procesov spomalí svoj rast, čo sa stane katalyzátorom prepadu sveta do globálnej depresie a spôsobí jeho rozpad na makroregióny. Zasiahne to aj samotnú Čínu, pretože to obmedzí jej prístup na trhy na Západe.

Tento scenár si vyžaduje návrh preventívnej reakcie, vrátane prehĺbenie a racionalizácie komplexnej spolupráce s Ruskom.

Spolupráca medzi Ruskom a Čínou: trendy a úlohy

Kľúčom k našej spolupráce je fakt, že naše schopnosti sa navzájom dopĺňajú. Musíme vyvinúť spoločnú globálnu víziu problémov ľudského rozvoja a metódy ich riešenia.

Svet padá do nového stredoveku, a naším strategickým cieľom je chrániť naše národy od troch seba navzájom podmieňujúcich základných procesov súčasnosti:

1) zastavenie kvalitného technického pokroku (komercializácia technických princípov, objavených počas "studenej vojny", pokračuje a prináša fantastické výsledky);

2) archaizácia kultúry každodenného života: degradácia vzdelania, zdravotníctva, logického myslenia, racionálneho formovania cieľov a správania sa, atomizácia spoločnosti a jej formovanie do nových kást so stratou ako solidarity, tak aj konkurencie;

3) dehumanizácia spoločnosti.

Pokračovanie čoskoro

Zdroj: http://svpressa.ru/politic/article/121275/