Pred 25 rokmi došlo k havárie na Černobyľskej atómovej elektrárni. Táto tragédia zrodila množstvo mýtov o rozsiahlych následkoch rádioaktívneho pôsobenia. Rádioaktívne ožiarených bolo tisícky ľudí – likvidátori následkov havárie a takisto miestne obyvateľstvo, ktoré sa ocitlo v zóne pôsobenia radiácie. Odborníci ruského Ústavu všeobecnej genetiky uskutočnili vyšetrovanie zdravotného stavu detí, ktoré sa narodili po havárii.

Vedci sa snažili zistiť, ako ovplyvnilo žiarenie novú generáciu. Vyšetrovanie neožiarených potomkov ožiarených rodičov nezistilo žiadne genetické choroby, podčiarkuje riaditeľ oddelenia genetických chorôb ruského Ústavu všeobecnej genetiky Alexander Rubanovič:

-Nerastie počet narodení detí so syndrómom Dauna, alebo iné anomálie. Čiže u detí nič nenašli. Takisto bolo aj v prípade jadrového bombardovania. Sme dobre chránení pred radiáciou – pôsobenie, o ktoré ide, je veľmi malé, aby vyvolať genetické zmeny v budúcich generáciách.

Od Černobyľskej katastrofy už uplynulo 25 rokov a to znamená, že už môžeme sledovať predstaviteľov tretej generácie. Vedec je presvedčený, že u nich nezistia žiadne anomálie. U neožiarených detí sa vôbec nepozorujú výchylky. Treba považovať za viac ohrozených samých mladých rodičov žijúcich v zamorenej zóne, hovorí odborník. Na okamžik havárie boli deťmi, alebo dorastom a tvorba ich pohlavných buniek prebiehala za nevhodných podmienok. Majú väčší počet narušených chromozóm v lymfocytoch krvi. Priemerne je u ľudí defekt u jednej z tisícky chromozóm. U ožiarených je tento ukazovateľ vyšší – 2-3 na tisíc.  

Chromozómové zmeny v lymfocytoch samé o sebe nie sú veľmi hrozné, pretože život buniek je obmedzený. Ale zvýšená nestabilnosť chromozóm v porovnaní s normou, je zlý faktor.  Nestabilnosť génov u detí – potomkov ožiarených rodičov – môže zapríčiniť ochorenie, ale nie vždy.