Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Vitalij Zacharčenko: Prečo nebol rozohnaný Majdan? - Dokončenie - chelemendik.sk

 

Vitalij Zacharčenko: Prečo nebol rozohnaný Majdan? - Dokončenie

2019-10-10  (08:45)

 - Vitalij Zacharčenko: Prečo nebol rozohnaný Majdan? - Dokončenie

20.5.2015

Časť 1. nájdete TU: 

Pre pochopenie situácie je potrebné  sa zmieniť aj o zvláštnej role poslancov Vrchnej rady za opozíciu, ktorí nielen neustále rozpaľovali intenzitu konfrontácie v médiách, ale aj, využívajúc svoju poslaneckú imunitu, otvorene kryli radikálov.   S ich pomocou sa na Majdan privážali aj zbrane, aj drogy; kryjúc sa poslaneckou imunitou obmedzovali akékoľvek zákonné kroky milície. Zdalo by sa, protiváhou mala by byť provládna koalícia v parlamente, ale ani jeden regionálny poslanec  alebo komunista nielenže sa nepokúsil poukázať na zákon svojim kolegom, iniciujúc napríklad zrušenie imunity u poslancov, porušujúcich zákon, ale ani neposkytol žiadnu pomoc strážcom zákona na Majdane. А stačilo len sa postaviť vedľa poslanca za opozíciu a  nepripúšťať zneužívanie statusu. Nie, poslanci – tí istí regionáli  - potichu sedeli v Rade alebo vôbec odcestovali z  plápolajúceho Kyjevu do letovísk. Apropos, po prevrate parlamentná väčšina veľmi operatívne „prebehla“ na stranu putčistov a svojim hlasovaním prakticky legitimizovalo zmocnenie sa štátnej moci.

Takže, dispozície milície a protestujúcich boli také, že sa účinne konať proti radikálom sme mohli iba v prípade prijatia politického rozhodnutia. Nepretržite som referoval vedeniu krajiny, že takáto patová situácia nemôže trvať večne. Skutočnosť, že sme sa držali tak dlho, už svedčí o tom, že ministerstvo vnútra bolo v skutočnosti jediná inštitúcia v krajine, ktorá bola  schopná konať v tejto kritickej situácii.

Bohužiaľ, sme míňali veľmi veľa energie a zdrojov. Stojí za zmienku, že okrem ochrany vládnej štvrti a konfrontácie s radikálmi priamo na Majdane, sme strážili všetky prístupové cesty do Kyjeva, kde na zátarasách slúžila milícia. Súčasne sme sa museli starať aj o pravidelné udržiavania poriadku v  Kyjeve. Naši pracovníci boli nesporne  unavení z  mesiacov státia. A nebol nikto, kto by  ich nahradil. Už na začiatku februára sme začali pociťovať značný nedostatok dokonca aj tých prostriedkov, ktoré nám umožňovali brzdiť radikálov. Končili  zásoby omračujúcich granátov, elastických projektilov, slzného plynu.

Vyžadujúc neustálu pripravenosť k aktívnym krokom, rozkaz ich zahájiť sme stále nedostali.  To, samozrejme, nepridávalo optimizmus našim vojakom. Okrem toho, po celú dobu konfrontácie bolo zadržaných, a potom na základe rozhodnutia Najvyššej rady prepustených v troch takzvaných amnestiách 1000 radikálov. Samozrejme, že to  im dávalo istotu beztrestnosti a dostávalo konfrontáciu na  vyššiu úroveň. Aj keď dokonca aj vtedy som videl  spôsoby, ako riešiť krízu. Takto, v priebehu rokovaní o tretie amnestii som varoval opozíciu, že na Majdan  prichádzajú  zbrane. "Už teraz nemáte pod kontrolou radikálov a zajtra, keď sa definitívne  ozbroja a zmocnejú už to vôbec nedokážete. Preto vám dávam šancu zostať v právnej oblasti politického protestu a dištancovať sa od radikálov. Musíte odviesť pokojných demonštrantov z Majdanu na iné námestie. Potom moji ľudia dokážu skrotiť zostávajúcich ozbrojených radikálov "- hovoril som vtedy.  Avšak, moje návrhy zostali bez odpovede, opozícia to nechcela urobiť.

Keď sa na západnej Ukrajine začali obsadzovať vojenské sklady, začalo byť úplne jasné, že radikáli budú chcieť spraviť ozbrojený prevrat. Videl som, že západní bábkari sa nechystajú  mierumilovne vyriešiť konflikt, potrebovali zvrhnutie vlády, a preto sme zámerne vedení do situácie, kedy iné než vojenské riešenie nebude.

Aj napriek kritickej situácii, politické vedenie aj naďalej sa spoliehalo len na politickej metódy vysporiadanie. Ja som zase si nerobil žiadne ilúzie, a v prípade akýchkoľvek dohôd ma zaujímala len   jedna otázka  - kto bude odzbrojovať radikálov, ako sa s tým počíta v návrhu daného politického riešenia?

Až do posledných dní som hovoril, že v prípade, ak bude  tím – strážcovia poriadku dokážu silovými metódami  rozohnať Majdan. Ale potom musíme jasne pochopiť, že nevyhnutne budú obete. Koľko? Nie je možné to povedať; je zrejmé, že v prípade takého zhromaždenia ľudí - veľmi veľa. Zrejme práve toto nebezpečenstvo spútalo vôľu politického vedenia, a príkaz sme stále nedostali. A keď do našich pracovníkov (poznámka - neozbrojených) začali strieľať 18. a 19. februára 2014, ešte pred smrťou protestujúcich od guliek neznámych ostreľovačov, bolo jasné, že  situácia definitívne prechádza do krvavého scenára. 

18. februára som poprosil, aby nás posilnili armádou, ktorá mohla aspoň zodpovedať za  ochranu vládnych budov, uvoľniac tak viac milicionárov pre aktívnejšie kroky. Vedenie moje prosby podporilo verbálne, ale jeden vojak tento príkaz predsa len nesplnil.

Po streľbe na ulici Institutskaja (20. februára) som v noci na 21. februára vydal príkaz vojsť do administratívnych budov vládnej štvrti a vydať vojakom strelné zbrane. Čo som aj verejne vyhlásil  v prejave, vysielanom v televízii. Nachádzajúc sa v administratívnych budovách, v súlade s právnymi predpismi naši pracovníci v prípade útoku mali plné právo strieľať na každého, kto by na nich zaútočil.

Toto bolo nasledované podpísaním známych dohôd  prezidentom a opozíciou v rámci záruky ministrov zahraničných vecí v európskych krajinách, ktoré počítali ako s odchodom strážcov poriadku, tak aj odzbrojením radikálov. Ako som aj očakával, mechanizmus odzbrojenia radikálov nebol popísaný a, samozrejme,  nebol ani realizovaný. Ale už po  niekoľkých hodinách po podpise zo scény Majdanu súčasný šéf pre-prezidentské frakcie v Najvyššej rade Jurij Lucenko a ďalší opoziční vodcovia otvorene vyzývali do útoku na vládne budovy. Bolo jasné, že potrebujú viac krvi a žiadne politické rozhodnutia nefungujú. Cynickosť výziev opozície bola ešte v tom, že si boli vedomí: pre nich neexistuje žiadna cesta späť, a ak neuchopia moc teraz (aj keby to stálo životy stoviek demonštrantov), ​​budú skôr či neskôr musieť sa zodpovedať za krv, ktorú už preliali na Majdane.

Uvedomujúc si, že sa situácia prudko vyhrocuje, navrhol som vedeniu krajiny ustúpiť spolu s vnútornými vojskami a  jednotkami  Berkut  z Kyjeva do východných oblastiach Ukrajiny, a to najmä do  Donecku. S mojimi návrhmi prezident súhlasil a dal príslušný príkaz. Ale, ako sa často stáva pri prevratch, došlo k zjavnej zrade. V čase, keď som sa snažil dostať do Donecku a so mnou bola dočasne narušená komunikácia, vnútorné vojská na príkaz zástupcu veliteľa boli vrátené do Kyjeva, a Berkut nenechali odísť z mesta na rozkaz  jedného z mojich zástupcov.


Hrozba a zodpovednosť 

Pri  častú otázku, prečo po celý ten čas som, vidiac nerozhodnosť prezidenta a nečinnosť parlamentu, ktorý nedal potrebné rozkazy strážcom poriadku  samostatne,  môžem odpovedať jednoducho.  Čisto hypoteticky,  to pravdepodobne bolo možné. Navyše, takéto rady zneli opakovane. Áno, obraz sa to zdal byť pekný, povedal by som, filmový, Hollywood miluje takéto príbehy. Ale život - to nie je film. A musíte pochopiť, čo by sa stalo v skutočnosti.

Po prvé, mojim ďalším logickým krokom sa nevyhnutne muselo stať   zatknutie prezidenta a parlamentu. Pretože takéto kroky sa v každom prípade  označujú za vojenský prevrat.

Po druhé, tieto kroky by mať šancu uspieť iba s podporou armády, a to nielen nebolo, to nemohlo  byť. Na Ukrajine nie je a nikdy nebola vojenská elita schopná prevziať politickú zodpovednosť za osud štátu. To  výrečne potvrdili všetky následné udalosti: aj Krym, a vojna na  Donbase. Výborne som bol vedomý situácie a ilúzie pri  tejto príležitosti nerobil.

A čo je najdôležitejšie, hlavný argument ponúkajúcich  také riešenie je vždy rovnaký. Stovky by zomreli, ale podarilo by sa zachrániť krajinu a zachrániť tisícky životov. Pre začiatok, je to od základu zle. Zachrániť krajinu pred  občianskou vojnou týmto spôsobom nie je možné,  začala by potom nie na Donbase, ale v strede a na západe. A čo je najdôležitejšie: myslíte si, tí, ktorí ste naklonení tejto hypotetickej možností, vážne tomu veríte, že západné krajiny by pripustili takýto vývoj udalostí? Západ by nás okamžite odsúdil ako vojnových zločincov  a udalosti vo vojenskom ohľade by sa začali vyvíjať podľa sýrskeho scenára. A čo v takejto situácii malo robiť  Rusko? Som presvedčený, že v prípade takéhoto rozvoja udalostí,  hrozba veľkej  európskej vojny by bola oveľa realistickejšia, než je teraz.

И последнее. Я до сих пор очень сильно переживаю, вспоминая те времена. Без сомнения, я чувствую и свою ответственность за случившуюся трагедию. Но я точно знаю, что свой долг офицера я выполнил до конца и с честью. Главное, я не преступил закон,  до последней возможности защищал государство от разрушения. Я горд, что мои милиционеры, бойцы «Беркута», простые солдаты внутренних войск, оказались куда честнее и мужественнее, чем многие политики. Они защищали не власть конкретного президента Януковича – они отстаивали само государство Украина. И я уверен, что их подвиг еще будет оценен по достоинству. 

A posledné. Stále som veľmi znepokojený, keď si spomeniem na tie dni. Niet pochýb o tom,  že cítim svoj podiel zodpovednosti za tragédiu, ku ktorej došlo. Ale presne viem, že svoju povinnosť  dôstojníka som splnil  až do konca a so cťou. Hlavná vec, že som neprekročil  zákon, až do konca som bránil štát pred pred zničením. Som hrdý na to, že moji milicionári, vojaci Berkutu,  jednoduchí vojaci vnútorných vojsk boli oveľa čestnejšie a odvážnejší ako mnoho politikov. Nebránili vládu konkrétneho prezidenta Janukoviča - bránili  samotný štát Ukrajina. A som si istý, že ich hrdinstvo ešte bude adekvátne ocenené.

http://www.ng.ru/ideas/2015-04-03/5_maidan.html


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |