USA a EÚ sú nespokojní s rozšírením rusko-čínskej spolupráce v oblasti energetiky
2020-07-12 (15:16) 14.11.2014
Západní a americkí experti sa všeobecne negatívne stavajú k posledným dohodám medzi Ruskom a Čínou v oblasti energetiky. Zvýšenie dodávok plynu do Číny môže podľa expertov viesť k posilneniu rokovacích pozícií Ruskej federácie vo vzťahu k európskym partnerom a zníženiu závislosti Ruska od EÚ. To zrejme nezodpovedá záujmom EÚ a Ameriky.
Celkovo v nedeľu Rusko a Čína podpísali 17 dohôd o spolupráci v energetike a v rámci nich aj memorandum o dodávkach plynu do Číny takzvanou západnou cestou. Plynovod označovaný ako Altajský plynovod, by mal spojiť ložiská na západe Sibíri so severozápadnou oblasťou Číny cez Altajskú republiku. Na základe týchto dohôd, altajský kontrakt bude podpísaný v roku 2015 a dodávky sa začnú v roku 2019. Ak vezmeme do úvahy projekt Sila Sibíri, ku koncu desaťročia Čína tak začne dostávať od Ruska plyn prostredníctvom dvoch silných plynovodov.
Kým ruskí liberáli a ich ukrajinskí kolegovia súťažia v hlasitých tvrdeniach o tom, že Rusko sa „definitívne dostalo od závislosti od Číny“ a „o nezmyselných plynových dohodách“, západní experti sa k týmto dohodám stavajú o dosť serióznejšie a minimálne ich považujú za „adekvátnu odpoveď Putina na západné sankcie“.
Ešte pred pekinským stretnutím Vladimira Putina a čínskeho prezidenta Si-Ťin Pchinga americký denník The New York Times uverejnil článok o nežiaducnosti budovania plynovodu Altaj, pretože to „znižuje zraniteľnosť“ Ruska od západných sankcií. Rusko aktívne podporuje túto dohodu, hľadá si nové trhy za európskymi hranicami a druhá veľká dohoda s Čínou, jediným členom Bezpečnostnej rady OSN, ktorý neodsúdil Rusko za pripojenie Krymu, zníži jeho zraniteľnosť vo vzťahu k sankciám Západu.
„Medzi Ruskom a Západom sa teraz, v 21. storočí vedie neviditeľná, ale celkom reálna ekonomická vojna“, myslí si Keun-Wook Paik z londýnskeho výskumného centra Chatham House. „Ak sa export cez Altaj bude realizovať, potom to bude mať oveľa negatívnejší dopad na medzinárodné spoločnosti než sankcie USA a EU proti Rusku. Putin si dobre uvedomuje, že Číne stačí plyn zo Strednej Ázie, ale je pevne rozhodnutý ukázať, že Rusko más veľmi silnú zbraň proti sankčnej politike Washingtonu a Bruselu“.
Okrem geopolitických hrozieb pre západné ekonomické subjekty existujú aj otvorené ekonomické hrozby. „Kroky Ruska na upevnenie energetických vzťahov s Čínou sa negatívne podpisujú na rozvoji a perspektívach amerických, kanadských a austrálskych projektov zameraných na vývoz skvapalneného plynu“, píše 11. novembra Bloomberg.
Začiatkom nasledujúceho desaťročia s ohľadom na dosiahnuté dohody medzi Ruskom a Čínou, bude energetický trh preplnený. Ak sa v tom čase začnú plánované dodávky, Čína sa stane najväčším trhom pre odbyt plynu pre Rusko a vytlačí Nemecko. Čím viac ruského plynu bude v Číne, tým menší bude dopyt po kvapalnom plyne z amerického kontinentu a úmerne bude klesať aj jeho cena. Musíme sa hýbať aktívnejšie, inak sa okno zavrie,“ povedal predstaviteľ PricewaterhouseCoopers v Calgary Reynold Tetzlaff.
Mimochodom, Tetzlaff neupresnil ako má vyzerať tento aktívny pohyb. Zrejme sa plánuje zapojenie „verejnosti“ v podobe ekologických organizácií, ktoré roky vedú kampane proti výstavbe plynovodu Altaj, prikrývajúc svoje čisto ekonomické a geopolitické záujmy svojich sponzorov ekologickou rétorikou.
Regnum .ru
Analytický seriál Klimatická katastrofa
Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...
Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.
