Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Stratégia prežitia Slovenska a Slovákov - chelemendik.sk

 

Stratégia prežitia Slovenska a Slovákov

2019-07-19  (03:24)

 - Stratégia prežitia Slovenska a Slovákov

V Európe a vo svete čoraz silnejšie páchne vojnou


Zatiaľ si to uvedomujú len máloktorí.

Vyrástli generácie, ktoré pach vojny nepoznajú, sú vychovaní v duchu presvedčenosti o budúcom mieri a blahobyte.

V Európe a na Slovensku preto doteraz vládne všeobecné nepochopenie toho, čo sa deje na pozadí totálneho klamstva zo strany médií.

Noviny klamali vždy, v tom je ich prvotné určenie, ale teraz klamú príliš a akoby nezmyselne, pretože ich majitelia sú v rozpakoch a nevedia, čo bude zajtra.

Pred vyše rokom som na podobnú tému napísal a uverejnil text “Stratégia prežitia Ruska”, ktorý prešiel ruskými médiami. - odkaz. Aby to bolo spravodlivé, po rozsiahlej eseji Slovenské Kosovo napíšem formou téz, čo Slovensko môže a musí robiť pre to, aby prežilo.

Napíšem tak, ako mi je to dané vidieť dnes, 3. septembra 2009.

Aby sme nedostali nezmyselnú odpoveď, treba položiť zmysluplnú otázku.

Tieto tézy odpovedajú na aktuálnu otázku o prežití Slovenska a Slovákov v období malých a veľkých vojen, ktoré sa už začali.


Pre koho je tento text napísaný



Samozrejme, všeobecne pre všetkých.

V prvom rade ale pre tých, ktorí chcú rozmýšľať - a takých ľudí bude stále viac.

Život prinúti rozmýšľať.

Dôležitejšie je však hneď na úvod povedať, komu tento text nepomôže, kto ho nemusí čítať a zbytočne si tak nemusí kaziť oči a zaťažovať mozog.
Sú to ľudia, ktorých na Slovensku zatiaľ nazývajú politikmi.

Nie som politik, som spisovateľ, ktorý sa snažil porozumieť zmyslu parlamentnej demokracie európskeho vzoru. O tom, čo som pochopil, napíšem špeciálne, zrozumiteľne a prístupne, podrobne vysvetlím, ako budú onedlho politikov na Slovensku označovať a čo s nimi budú robiť. “Politik” je už teraz veľmi nepopulárne slovo, hoci všetko sa iba začína.

Tento text nie je určený predsedom strán, nie je ani pre ministrov a, bohužiaľ, ani pre mnohých poslancov slovenského parlamentu, ktorí podľa na základe mojich pozorovaní takmer nič nečítajú.

Prečo nie pre nich?

Lebo tento text im nepomôže ani vtedy, ak si ho náhodou prečítajú.

Títo ľudia majú celkom iné záujmy, inú motiváciu, iné priority.

Nie sú ani stratégovia, dokonca ani taktici.

Sú posledným výhonkom postkomunistickej nomenklatúry, odchovanej zlodejskou privatizáciou výdobytkov zlovestného socializmu.

Tento výhonok onedlho zmetie uragán dejín.

Samozrejme, postkomunistickí európski politici sa budú musieť ešte nejaký ten čas “žrať” medzi sebou v ruvačke okolo možností, ako čo najsprávnejšie minúť štátne peniaze. Pravda, tých čo sa prehrabávajú je stále viac, peňazí čoraz menej a finále procesu sa už črtá malebné, priam divadelné. Niekto z nich ešte bude musieť zbohatnúť, iný skrachovať, niekomu sa vôbec môžu prihodiť veľmi nepríjemné prekvapenia, ktoré však všetci očakávajú.

Ale tak či onak zdĺhavá agónia prevratovej generácie “politikov” na Slovensku, týchto “nežných prasiat”, ktoré onedlho oslávia dvadsaťročnicu svojho bodrého a beztrestného krochkania, nijako nesúvisí s tézami o prežití Slovenska a Slovákov.

Tieto tézy nie sú pre prasatá, ale pre ľudí.

A ešte pre Dejiny, ktoré ničomu neučia, ale existujú a budú existovať.

Verím v Spravodlivosť Dejín.



Tézy na tému prežitia Slovenska a Slovákov



1.Určite sa objavia noví lídri.


Nielenže je to zákon dejín, ale aj zákon prírody, zákon obnovy všetkého živého. Slováci v svojom konzervativizme niekedy pripomínajú deti, zdá sa
im, že všetky tie vyprchané figúrky slovenského politického divadla sú  navždy. Tento dojem nevzniká preto, že to Slováci tak chcú, ale preto, že
myšlienky o zmenách zbytočne namáhajú. Nie, milí spoluobčania, figúrky, ktoré celých tých dvadsať rokov ustavične hovoria a robia jedno a to isté, tu
nie sú navždy, aj keď si to mnohé z nich o sebe myslia.

Slovensko a Slováci budú musieť nájsť a zvoliť si nových lídrov, ktorí budú viesť svoj národ v období vojen. Zvrhávať starých vodcov nebude treba, sami pozaliezajú do svojich noriek, aby si zachránili všetko to nadobudnuté úmornou prácou, len čo vo vzduchu bude cítiť pach spáleniny. Svoj majetok však zachránia iba jednotlivci – ostatným majetok hrubo a vulgárne zoberú.

Slovensko v horizonte už nie rokov, ale mesiacov čaká bezprecendentný chaos v “politike”, ktorý vyplaví na povrch očividnú neakcieschopnosť “nežných prasiat” v akýchkoľvek otázkach, netýkajúcich sa “rozpílenia” štátneho rozpočtu. Neakcieschopnosť najmä v otázkach vojny a mieru. Takýto chaos zvyčajne predchádza vojnám.

Kardinálnou otázkou je - kto príde k “moci”. Slovo “moc” beriem zámerne do úvodzoviek, lebo pri zachovaní súčasných tendencií, sa vo vedení krajiny ocitnú úbohé a smiešne bábky, riadené zvonku, pri ktorých “Bushov spojenec” Dzurinda bude pôsobiť ako Napoleon.


2. Noví lídri sa musia dohodnúť a konať spoločne.



Tu si dovolím opatrný optimizmus. Po šoku z chaotického rozpadu politickej scény, pod tlakom vonkajšej hrozby – napríklad slovenského Kosova – sa k moci dostanú tí, čo sľúbia zachrániť, nie kradnúť. Na splnenie tohto sľubu sa nebude dohliadať tak, ako sa dohliada dnes na rozkrádanie, na ktorom sa takmer všetci dohliadajúci buď zúčastňujú, alebo dúfajú v túto účasť. Za sľub zachrániť krajinu a národ sa bude treba zodpovedať.

Uvedené neznamená, že v novej vlne lídrov nebudú tí, ktorí sa do politiky hrnú za peniazmi. Isteže budú, ale ich postavenie nebude také, ako dnes. Bude to celkom iná hra, celkom iné stávky, a tieto stávky sa nebudú merať v peniazoch.

Nová generácia slovenských lídrov sa bude musieť dohodnúť na hlavnej veci – akým smerom viesť svoju peknú, ale malú a bezbrannú krajinu, v ktorej už takmer všetko patrí cudzím.

Dohodnúť sa na stratégii, v ktorej prvým bodom bude – držať sa spolu a konať spolu. Pretože my - sme Slováci. Nie náhodou používam slovo „lídri“ namiesto „politici“, pretože dohodnúť sa a konať spoločne bude musieť predovšetkým niekoľko kľúčových ekonomických hráčov, ktorí stoja v pozadí slovenskej politickej scény rovnako, ako v akejkoľvek inej „demokratickej“ krajine.

“Kapitáni” slovenského biznisu, tí, ktorí sústredili v svojich rukách vlastníctvo a peniaze, budú musieť konať a možno aj vystúpiť z tieňa, lebo chaos, ktorý nastúpi, zaútočí v prvom rade na nich. Ocitnú sa v úlohe lídrov nie preto, že by v “mladých žralokoch” náhle vyrašil patriotizmus, ale preto, že ďalej nebude mať kto viesť. Vlastne v tomto spočíva hlavné nóvum: žraloci a kapitáni slovenskej ekonomiky, zvyknutí zaobchádzať s politikmi ako s handrami, sa ocitnú zoči-voči ťažkému faktu - nie sú strany, nie sú lídri, ani lobisti. Je len chaos, v ktorom všetci naraz a zúfalo kričia. A navzájom sa nepočujú.

Samozrejme, tých, čo si želajú, aby ich pretlačili do politiky v mene správnej výstavby diaľnic, elektrární alebo železníc, bude dokonca viac než predtým. Nedokážu však splniť svoju hlavnú funkciu - nasmerovať potoky štátnych peňazí potrebným smerom, lebo celý systém sa zrúti. A samotných peňazí bude tiež oveľa menej, nezostanú potoky, ale iba pramienky.

Práve v tomto súmraku chaosu sa noví lídri budú musieť dohadovať a konať spoločne.

“To je nerálne, hlúposť!” Veď teraz nie sú schopní na niečom sa dohodnúť, a čo už potom?” povie si čitateľ, ale kategoricky s ním nesúhlasím.
Keď prichádza mor, vojna alebo hlad - vždy vstanú noví bojovníci. O tom sú celé dejiny a Slovensko nebude výnimkou.

Iná vec je, že nových lídrov môžu pripraviť a podstrčiť Slovákom nedobroprajníci, či dokonca nepriatelia. Nieže môžu, ale chcú, pripravujú sa. A určite sa im to menším či väčším úspechom podarí.

Ale!

V období ozajstných zmien, v období vojen a revolúcií sa falošní “nastrčení” vodcovia dlho neudržia. Odhaľujú ich, vyháňajú, dokonca zabíjajú, ak títo nastrčenci rýchlo nevezmú nohy na plecia. Predseda Dočasnej vlády Kereneskij preoblečený za ženu, ktorý stihol v roku 1917 utiecť zo Zimného paláca, klasický “nastrčený vodca”, je skôr výnimkou než pravidlom. Väčšinou utiecť nestihnú.

Tak či onak, keď ponúkam stratégiu prežitia, musím vychádzať z toho, že noví lídri sa objavia a budú konať spoločne. Inak nebude ani stratégia, ani prežitie.


3. Noví lídri sa musia naučiť rozpoznať hrozbu a nepriateľov.



Krátko pred svojou smrťou sa Stalin na svojich spolupracovníkov obrátil s prorockými slovami: “Budete ako slepé mačence, svojich nepriateľov nedokážete rozpoznať!”

V minulom storočí nebolo vo svete takého človeka, ktorý by o moci vedel viac než Stalin, ktorý nám na pamiatku zanechal oceľovo vybrúsenú frázu. “vedieť rozpoznať nepriateľov”.

Vo vzťahoch medzi národmi priatelia neexistujú. Sú iba večné rozhovory o večnom priateľstve, ale samotné priateľstvo neexistuje.

Zato nepriateľov je vždy veľa. Práve ich budú musieť noví lídri Slovenska rozpoznať a táto úloha nebude ľahká. Bude nutné rozhodnúť, “kto je v danom okamihu väčším nepriateľom” a s kým sa dá na niečom dohodnúť.

Slovensku a nielen jemu v blízkej budúcnosti hrozí maďarská expanzia - zdalo by sa, aký jednoduchý a zrozumiteľný nepriateľ.

Aké pohodlné by bolo povedať: nepriatelia sú Maďari, bude to však nebezpečné zjednodušenie.

Maďari však nie sú nepriatelia. Ak sa odosobníme od pestovaných v tomto národe komplexov, sú rovnaké objekty a obete cudzej činnosti, ako Slováci. Veď boli azda nepriateľmi dvaja gladiátori, ktorých postavili do arény pre to, aby jeden druhého pre potešenie publika zabíjali?

Na tomto mieste nezaškodí spomenúť dejiny veľkých národov, napríklad Rusov. Rusko bolo vždy obklopené väčšími a menšími nepriateľmi. Ako každý veľký národ, každé impérium. V ruských dejinách ale takmer nikdy neexistovali obdobia, kedy by nejaký národ bol označený za nepriateľa. Výnimkou boli vpády

Francúzov a Nemcov, ktoré sa do ruských dejín zapísali ako vlastenecká vojna - vtedy boli za nepriateľov označení Francúzi a Nemci, označení oficiálne. Jedni aj druhí sa však stali nepriateľmi vlastnou vinou a iniciatívou - sami vtrhli do Ruska.

Rusi nikdy neoznačovali za nepriateľov svojich susedov, s ktorými stále bojovali - či už to boli Poliaci alebo Turci. Rovnako ako Angličania neoznačovali za nepriateľov Francúzov, hoci s nimi donekonečna bojovali.

Pre Slovákov nie sú slovenskí Maďari iba susedia - sú to spoluobčania, krajania, ak máme veriť v reálnosť existencie slovenského štátu. Označiť ich za nepriateľov, znamená pomastiť bruško všetkým reálnym nepriateľom, ktorí Slovensko a Slovákov reálne ohrozujú.


4. Noví lídri musia vedieť analyzovať situáciu vo svete.



Toto je najproblematickejší bod stratégie. Ľudia, ktorí to vedia, sú na Slovensku ojedinelí - dobre viem, o čom hovorím. Títo jednotlivci, ktorí viac či menej vedia, čo sa vo svete deje, zaujímajú prevažne antislovenskú pozíciu a svoje znalosti ponúknu skôr nepriateľom než svojej nešťastnej vlasti. Noví odborníci na svetovú politiku, po slovensky “znalci”, sa nemajú odkiaľ nabrať. Nemôžu spadnúť z neba, nedajú sa kúpiť v zahraničí a zobrať do služby - peniaze vezmú a budú slúžiť, ibaže nie Slovensku.

Hlavná nádej spočíva v tom, že sa objavia samorasti, ktorí sa to rýchlo naučia.

Obraciam pozornosť čitateľov týchto riadkov na jednu veľmi dôležitú okolnosť: ani Stalin, ktorého vyhnali z cirkevného seminára, ani Hitler, ktorého neprijali na rakúsku akdémiu umení nemali vyššie vzdelanie, dokonca ani neovládali cudzie jazyky, ale boli najlepšími znalcami svetovej politiky počas mnohých rokov.

Vyznačovali sa schopnosťou fenomenálne rýchlo sa učiť. Preto noví lídri vôbec nemusia mať za sebou prestížne univerzity, či dokonca diplomatickú kariéru, ktorá človeka obvykle mení na zbabelého úradníka.

Musia to byť vlastenci, vyznačujúci sa analytickým myslením, ktorí sa vedia rýchlo učiť a ktorí sa rozhodnú poskytnúť svoje umenie do služby svojmu národu.


5. Môže existovať reálny mechanizmus odporu voči maďarskej expanzii?


Nedávno na prechádzke po centre Bratislavy som počul úryvok vety postaršieho muža popíjajúceho v kaviarni pivo: “Keď Maďari nás okupujú...” Muž hovoril seriózne. Môže sa Slovensko vzoprieť maďarskej expanzii? Isteže, áno, ak bude chcieť. Správnejšia otázka znie, či bude chcieť? Slovenskí lídri môžu mať takúto jednoduchú a večnú stratégiu malého národa, ktorý nevie bojovať: “Keď okupujú, tak okupujú. Taký je náš osud”. Táto stratégia má právo na svoju existenciu. Rusov utláčali svojho času dobre organizovaní a silní Tatári a Rusi si celé stáročia opakovali magickú formulku: “Vyčkáme, pravoslávni, pokým sa Tatári pominú!” A Tatári sa nakoniec pominuli. Mimochodom, táto stratégia má aj veľa mínusov. Napríklad môže sa dlho čakať a nedočkať sa. Treba znášať ťarchu a poníženie okupácie. Ale možno si Slováci povedia: “Vyčkáme, kým niekto opäť nezačne okupovať Maďarov”, Tým viac, že v minulom storočí sa to stalo niekoľkokrát. A čo je pre Maďarsko zvlášť ponižujúce, po prvej svetovej vojne ho okupovali Rumuni, zďaleka nie najúspešnejší dobyvatelia v Európe. Dobre, povedzme ešte tak Nemci alebo Rusi... Ale rumunská okupácia bola pre Maďarsko veľmi ponižujúca...

Je jasné, že maďarská expanzia je zjavná už dnes, je jasné, že Slovensko sa proti nej nejakým spôsobom postaví.


6. Vedomý, nenásilný odpor.


Noví lídri budú musieť stráviť jednoduchú myšlienku: ak mocní tohto sveta začnú krájať mapu Európy a juh Slovenska opäť dajú Maďarom, potom sa možnosti Slovenska postaviť sa proti tomu, obmedzia na možnosti dohodnúť sa s mocnými tohto sveta alebo využiť ich konflikty. Sú to slabé možnosti a je to ťažké, hoci nie beznádejné.

Dohovárať sa s Maďarmi a Maďarskom nebude o čom. Sever krajiny Maďari nebudú okupovať. Myslím si, že nebudú ani juh, Maďari už dávno nemajú čím okupovať. Ale pripojiť k “Veľkému Maďarsku” juh Slovenska teoreticky môžu. Ak aj nie navždy, aspoň na nejaký čas.

Scenáre, ktoré som opísal v eseji Slovenské Kosovo, majú právo na svoju existenciu a môžu byť realizované. Môžu byť aj základne NATO, aj mierotvrocovia na čele s Nemcami, môžu byť zobraté zásoby pitnej vody. Bude to smutné a nepríjemé, ale čo sa dá robiť. “Silný vždy považuje za vinného slabého!” povedal klasik. U Slovákov sa určite nájde “vina” a nechajú ich bez vody, najmä, ak Slováci na to budú čakať s otvorenými ústami. Život sa tým ale nekončí, tak ako sa neskončil po Viedenskej arbitráži, napriek generálovi Horthymu a jeho bielemu koňovi. Zato Slováci majú zatiaľ čas popremýšľať a bez zbytočnej hystérie preskúmať svojich susedov Maďarov, s ich mapami, zástavami a militantnými výkrikmi a pripravovať sa na svetlý zajtrajšok, skúmať svoje možnosti, s vedomím, že maďarská expanzia sa ako vždy skončí maďarskou katastrofou. A život opäť pôjde ďalej.


7. Potrebné je vziať pod kontrolu slovenský informačný priestor.



Tak postupuje akýkoľvek štát v situácii nebezpečenstva. Ak je Slovensko naozaj štát, urobí to. Ak to noví lídri Slovenska nedokážu urobiť, slovenský štát sa rozloží iba preto, že jeho občanov povedú do otroctva alebo na jatky, predajné, prehnité, najaté nepriateľmi za pár strieborných slovenské médiá.


8. Niektoré politické idey pre prežitie Slovenska a Slovákov.

Slovensko by mohlo vopred vytvoriť antimaďarskú koalíciu, začať sa dohadovať a hľadať nové spojenectvá na zadržiavanie maďarskej expanzie, nečakajúc na začiatok regionálneho etnického konfliktu na juhu Slovenska, keď dohodnúť sa už bude neskoro. Dejinám sú známe pokusy poloutvorených, poloúspešných antimaďarských koalícií. Pre Slovensko je v každom prípade osožné, aby začalo rokovania s Rumunskom - druhá potenciálna obeť - a Srbskom. Hovoriť s Ukrajinou zatiaľ nemá význam, pokým na jej čele stojí slovanský judáš Juščenko. Situácia sa tam však zmení. Dôležité je hovoriť a vedieť sa dohodnúť s Čechmi, ktorých podpora môže byť rozhodujúca. Bratom Čechom treba už teraz vysvetliť: Najprv bude juh Slovenska, potom budú určite nasledovať Sudety. Nemci sa dohodnú s Maďarmi a Čechom môže byť horšie než Slovákom.

Pre Slovensko je životne dôležité principiálne NEVERIŤ nijakým “veľkým” spojencom. Zabudnúť na NATO a EÚ, ku ktorým sa všetci, nevedno prečo, upínajú ako k nejakému záchrannému kruhu. Neveriť Nemcom, Francúzom, Talianom. Osobitne neveriť Angličanom a Poliakom. Vôbec neveriť Američanom - ktorým, mimochodom, už teraz nikto neverí. Opatrný postoj zaujať voči Rusom a ich bratským sľubom. Rusko momentálne nie je v stave vmiešavať sa do takýchto konfliktov v Európe. Rusko zatiaľ nedokáže reálne pomôcť svojim historickým bratom na Ukrajine - a pokým je tak, akékoľvek jeho sľuby sú iba čistá rétorika.
Slovensko, ak chce ešte nejaký čas žiť, musí detailne prepracovať hlavnú otázku - ako naložiť so zásobami pitnej vody, kým sú ešte slovenské a otvorene na ne nikto nesiaha. Možno by bolo rozumné vybrať si seriózneho, veľkého patróna a pustiť ho k týmto zásobám za istých podmienok, ako jednoducho o ne prísť. Aby patrón brániac svoje bohatstvo, obránil aj Slovensko. Podľa takéhoto modelu už desaťročia žijú ropné monarchie na Blízkom východe.

Pre Slovensko je životne dôležité nezasahovať do veľkých európskych knfliktov, ktoré sa čochvíľa začnú. Neopakovať večné historické chyby Poliakov a Maďarov nezaliečať sa silnému, ktorý sa zajtra môže zmeniť na slabého, zbytočne nevytŕčať. Nebyť užitočným hlupákom, neťahať za iných gaštany z ohňa. Najmä ak udalosti na Ukrajine začnú naberať na obrátkach - a to je viac než pravdepodobné - a Slovensko začnú provokovať, aby zasiahlo. Je potrebné zamyslieť sa nad budúcnosťou Európy ako celku. Multikulturalizmus už tak silno tlačí na Západoeurópanov, že konkrétne Angličania už začali vo veľkom opúšťať miesta tradične osídlené ich predkami a sťahovať sa do Španielska a Portugalska. Zatiaľ navonok preto, aby tam prežili sýtu slnečnú jeseň svojho života.
Ale aj v Španielsku a Portuglasku z roka na rok rastie tlak multikulturalizmu. Tieto krajiny napriek slnečným pobrežiam onedlho prestanú slúžiť ako útočisko pre Angličanov, ktorí trpia presilou cudzincov. Navyše, do pohybu sa dajú aj Francúzi, Holanďania, pohnú sa Nemci - je to otázka krátkeho času. Kam sa pohnú, za akých podmienok, kto prichýli Európanov a dá im možnosť žiť bez každodenného náreku mullu z veže minaretu, pripomínajúceho raketu stredného doletu? Kto prichýli tých Európanov, ktorých, ak veriť predpovediam klimatológov, začne zatápať more?

To všetko sú otázky veľké, dôležité a zaujímavé. Pretože málo osídlených pokojných miest, vhodných pre život, v Európe zostalo už celkom málo. Sú v Čechách, na Slovensku a možno aj v samotnom Maďarsku, ktorého sa začínajú všetci organizovane báť. Poľsko, Rumunsko, Balkán a bývalé krajiny Sovietskeho zväzu sú príliš civilizačne odlišné a utečencov z Európy pred multikulturalizmom neprilákajú. Posledná myšlienka z okruhu priam absurných nepatrí mne. Dostávam listy od čitateľov, medzi ktorými je veľa mladých ľudí. Jeden z nich sa pýta, či neprišiel čas, aby sa odsťahoval na Sibír, aby prežil, podľa neho nevyhnutnú svetovú vojnu. Na takto formulovanú otázku som nevedel jednoznačne odpovedať - možno sa mu oplatí: je mladý, Sibír je veľká. hoci sa tam nežije ľahšie ako na Slovensku.

Iný čitateľ zase vyslovil strategickú myšlienku. Uviedol, že prečo by slovenský štát nemal k sebe presídliť Rusov z Pobaltska, ktorí sú diskriminovaní a utláčaní s mlčanlivou zhovievavosťou EÚ. Podľa neho stačí priviezť na Slovensko polmilióna pobaltských Rusov a maďarská otázka razom odpadá. Maďarská otázka, samozrejme, v tomto prípade odpadá, môžu však vzniknúť iné otázky. Hoci myšlienka je to zaujímavá a svieža, no na jej ralizáciu chýba to hlavné - peniaze na prijatie presídlencov. Nie sú a niet odkiaľ ich vziať. Na druhej strane, peňazí je všeobecne vo svete veľa a čoraz viac - Amerika tlačí, aby stačilo pre všetkých.
Príklady takýchto počinov existujú, hoci sú ojedinelé. Presnejšie existuje jeden príklad, keď Nemecko presťahovalo k sebe približne tri milióny ruských Nemcov z Kazachstanu, Strednej Ázie a Sibíre, a všetkým poskytlo občianstvo - vtedy sa našli peniaze, našlo sa aj želanie a pochopenie skutočnosti, že Rusi, presnejšie sovietski Nemci sú oveľa užitočnejší ako tureckí Turci a Kurdi, ktorí Nemecko osídľujú úderným tempom a ktorí sa sťahujú a rozmnožujú aj bez podpory nemeckého štátu. Najoptimistickejšia, hoci utopická myšlienka znie: Slovensko a Slováci si môžu aj šťastne nevšimnúť všetky tie európske a svetové kataklizmy, žiť ďalej vychutnávajúc si svoju zdravú vidiecku ohraničenosť.

Bolo by to pekné, pokojné a harmonické riešenie, ale v takom prípade by si Slovensko malo vymeniť územie s Novým Zélandom. Žiaľ, idylickí Novozélanďania takúto ponuku celkom iste neprijmú.


V Bratislave, 3. septembra 2009


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |