Stalinov dvojník: Stalin  zanechal hlbokú stopu v pamäti národa. Rodičia, babičky a dedkovia naučili svoje deti, že Stalin  vytvoril základ dnešného Ruska. A je to naozaj  tak. Továrne, ktoré postavil, doteraz fungujú.

A sám pre seba Stalin postavil  v Moskve pompézny bunker. Dnes sa tu nachádza múzeum, kde sa často uskutočňujú školské prednášky a exkurzie.

Keď sa nemecké vojská dostali až k Moskve, práve tu chcel Stalin uskutočniť zasadanie vojenskej rady.

Práve o Stalinových  úspechoch v roli vojnového veliteľa tu rozprávajú školákom počas exkurzií po bunkri. O miliónoch obetí jeho politických represií a neľútostnej industrializácii krajiny tu nikto nehovorí.

Dievča 1: Myslím si, že Stalin bol trochu príliš prísny alebo dokonca krutý, ale to je práve dobre, lebo práve vtedy existuje pevný poriadok.

Mládenec: Z krajiny roľníkov a robotníkov spravil industriálny štát.

Dievča 2: Každý má pravdaže právo na svoj vlastný názor, ale vďaka nemu sme vyhrali vojnu, hovoríme rusky a nie nemecky, žijeme v mieri. Človek má chuť sa mu zato poďakovať.

Odborníčku na vzdelávanie Irinu Ščerbakovu neprekvapuje, že mladí ľudia obdivujú Stalina. Ide o to, že nedávno vydané pod dozorom Kremľa školské učebnice sa zmieňujú o Stalinovi výlučne ako o úspešnom sovietskom lídrovi. Všetky jeho skutky sa ospravedlňujú, vyjadruje sa kriticky Ščerbakova:

Irina Ščerbakova, odborníčku na vzdelávanie: Tieto učebnice donútili veľmi zbystriť pozornosť všetkých tých, kto vystupuje proti restalinizácii našej spoločnosti. Učebnice ovplyvnili to ako Stalina vníma celá generácia. Nejde tu o jeden pamätník alebo televízny film, ide tu o politiku.

Pre Sergeja Kovaleva zmenšovanie Stalinových zločinov nanucované vládou je neprijateľné. Bojovník za ľudské práva trpel počas sovietskych čias –  strávil  v sovietskych lágroch desať rokov.

Doteraz je preňho ťažké hovoriť o tom, čo tam zažil.

Nie je prekvapivé, že Sergej Kovalev kritizuje súčasnú ruskú vládu, ktorá založila komisiu pre dejiny, ktorej poslaním je zabraňovať takzvanému „poškvrňovaniu“  spomienky na sovietske časy. Pre Kovaleva to znamená falšovanie dejín.

Sergej Kovalev, disident, bojovník za ľudské práva: Táto komisia bola vytvorená nato, aby Rusi vnímali cudzincov ako nepriateľov. Každý, kto kladie neopatrné otázky o našich dejinách,  je nepriateľ. Taká je oficiálna ideológia nášho súčasného štátu. Je primitívna a odporná.

Prevažne tí, ktorí žili za Stalinových čias, sú pobúrení z toho, že sa vracia do moskovskej mestskej architektúry. Na stanicu metra Kurskaja vrátili tabuľu s citátom zo starej sovietskej hymny. „Vychoval nás Stalin  k vernosti národu, k práci a hrdinským skutkom nás inšpiroval.“

A tu sa čoskoro možno objaví pamätník Stalinovi.

Všetko to vyvoláva nejednoznačné reakcie.

Pasažier v metre: Je dávno známe, že to bol vrah. Ako môžu stavať sochu vrahovi!

Ten, kto v dnešnom  Rusku kritizuje sovietske časy, sa považuje za antivlastenca. Školáci to vedia a ctia si Stalina.

Zdroj: Deutsche Welle

KNIHA O SPRAVODLIVOSTI - Predslov

2010-02-08  (23:41) [Edit Delete Unpublish]

Sergej Chelemendik

KNIHA O SPRAVODLIVOSTI

Predslov

Svätý Augustín v 4. storočí povedal, že „pri absencii spravodlivosti sa štát mení na obyčajnú zbojnícku bandu...“.

Svätý Augustín si asi sotva dokázal predstaviť, že štát „pri absencii spravodlivosti“  raz  môže zo „ zbojníckej bandy“   vyrásť    v celosvetové monštrum, regiment ziskuchtivosťou  pomätených „nespravodlivých vládcov“,  ktorí ľudstvo vedú ku vzájomnému vyhubeniu nebývalých rozmerov.

 

Sergej Chelemendik

DINOSAURI SLOVENSKEJ POLITIKY

 

V známom filme  sa Jurským parkom označovala  rezervácia dinosaurov kdesi na ostrove, kde prehistorické dinosaury, ktoré sa nejakým zázrakom zachránili, priniesli hrdinom filmu veľa nových nezabudnuteľných pocitov.

 Čo s tým má spoločné slovenská politika?

 

 

Veľa rokov som nepísal o slovenskej politike, ale pri pohľade na udalosti posledných dní si kladiem otázku, či to bolo správne. Čo ak náhodou  sú moje texty o slovenskej politike potrebné a užitočné?

Ešte ani nestihol poriadne vyschnúť „elektronický atrament“ eseje Dinosauri slovenskej politiky, keď nastalo epochálne zemetrasenie na slovenskej politickej scéne, ktoré Fico opísal približne takto: ukázalo sa, že stačili dve tlačové besedy (mali sa na mysli jeho vlastné vystúpenia o korupčnej minulosti  SDKÚ), a Dzurinda „pustil do gatí“.

Pokúsim sa prebiehajúce udalosti opísať trochu literárnejším  a elegantnejším štýlom.

Predstavme si veľký ponurý palác, kam dôvtipný detektív vyšetrujúci zločiny, Hercule Poirot,  listami pozve účastníkov jedného veľkého zločinu storočia – slovenskej privatizácie.
Hostia sa zišli, porozchádzali do svojich izieb, nastala noc, keď sa zrazu ozval srdcervúci výkrik.  Uprostred veľkej obradnej sály ležala s podrezaným hrdlom mŕtvola jedného z hlavných podozrivých, predčasne šedivého a neúmerne svojmu veku vyschnutého strýčka Mikuláša.