Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Srbov trápi to, čo Slovákov, hovorí ich minister - chelemendik.sk

 

Srbov trápi to, čo Slovákov, hovorí ich minister

2020-02-23  (05:23)

 - Srbov trápi to, čo Slovákov, hovorí ich minister

5. júna 2010  7:00


Jednostranné kroky sú podľa šéfa srbskej diplomacie receptom na nestabilitu. Uviedol to na margo prijatia nového maďarského zákona o občianstve. Podobne však zmýšľa aj o Kosove. "Iba rokovaniami sa môže vyriešiť akýkoľvek medzinárodný problém, nie jednostrannými krokmi," povedal pre Pravdu Vuk Jeremič.

Nový maďarský zákon ponúkajúci občianstvo krajanom žijúcim v okolitých štátoch vyvolal v Bratislave ostrú reakciu. Belehrad sa neozval. Pre Srbsko to nie je problém?
K tomuto konkrétnemu prípadu musíme pristupovať veľmi citlivo vzhľadom na to, že Srbsko má tiež zákon o dvojakom občianstve. Ten umožňuje získať srbské občianstvo aj bez podmienky trvalého bydliska v Srbsku. Treba však pripomenúť, že v Srbsku a celkovo v priestore bývalej Juhoslávie máme veľmi osobitú situáciu v dôsledku vojny i histórie spoločného štátu. Na druhej strane hranice zostali ľudia, rodiny, majetok. Preto nie je dobré porovnávať situáciu v bývalej Juhoslávii s akoukoľvek inou situáciou. Veríme však, že všetko, čo sa týka susedov, sa musí diať prostredníctvom konzultácií s nimi. Sme proti akýmkoľvek jednostranným krokom vo vzťahoch medzi susedmi. Unilateralizmus je podľa nás recept na nestabilitu. Naopak, blízke konzultácie a v najlepšom prípade konsenzus by mali byť nevyhnutnou súčasťou všetkého regionálneho diania. V tomto zmysle som hovoril aj so slovenským prezidentom a ministrom zahraničných vecí. Vysvetlil som im, že hoci Srbsko musí udržiavať istý odstup, pretože je samo v situácii, že poskytuje dvojaké občianstvo, vzhľadom na naše dvojstranné vzťahy všetko, čo je problémom pre Slovensko, je problémom aj pre Srbsko. Čo trápi Slovensko, to trápi aj Srbsko. Sme partneri, spojenci a to je v takom vzťahu normálne.

Dožadoval sa Belehrad konzultácií s Budapešťou o novom maďarskom zákone?
Boli isté rozhovory v tejto otázke. Ale, ako som spomínal, sme v špecifickej situácii, keďže sme umožnili získať naše občianstvo mnohým ľuďom žijúcim za hranicou, konkrétne v bývalých juhoslovanských republikách.

Spomenuli ste, že Srbsko trápi to, čo Slovensko. Mnohých na Slovensku trápi hystéria okolo výročia Trianonu. Načo sa teraz, po 90 rokoch, znova oživuje táto dávno uzavretá historická udalosť?
Nie je dobré, keď sa takýmto spôsobom oživujú historické udalosti, ktoré majú protichodné interpretácie. Naša juhoslovanská skúsenosť s tým je veľmi negatívna. Práve to spečatilo osud juhoslovanského štátu. Nie konkrétne Trianon, ale oživovanie diskusií z minulosti, na ktoré existujú z rôznych uhlov protichodné pohľady. S tým máme veľmi neblahé skúsenosti. A nebol by som rád, keby sa to, čo sa stalo nám, udialo hocikomu inému. My sa principiálne zasadzujeme za to, aby sa hľadelo dopredu, do spoločnej budúcnosti európskych národov. Prirodzene netreba zabudnúť na svoju vlastnú históriu, ale sústredenie sa na budúcnosť je jediné, čo môže priniesť pokrok. Taký je aspoň postoj srbskej vlády.

Tento týždeň ste v Sarajeve v rámci ministerskej konferencie EÚ - západný Balkán sedeli za jedným stolom s predstaviteľom kosovskej vlády. Je to nový začiatok dialógu medzi Belehradom a Prištinou po tom, čo jednostranne vyhlásila nezávislosť?
Nebolo to prvý raz, čo sme sedeli za jedným stolom, a to ani odvtedy, čo porušili ústavu jednostranným vyhlásením nezávislosti. Naposledy to bolo na zasadaní Bezpečnostnej rady OSN. Pre nás je však dôležité - a bolo to tak v Sarajeve aj na ostatných stretnutiach, že existuje jasná asymetria v zastúpení. Vždy musí byť jasné, kto reprezentuje štát a kto ho nereprezentuje. Každé vystúpenie ktoréhokoľvek predstaviteľa Prištiny musí byť v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN číslo 1 244, čiže pod patronátom OSN a jej misie v Kosove známej pod skratkou UNMIK. Aj v Sarajeve to tak bolo. Šéf UNMIK sedel pri predstaviteľovi Prištiny a hovoril pred ním. Bol tak zachovaný zaužívaný postup. Účasť predstaviteľa Prištiny na rokovaní tak neznamená zvrat ani zmenu postoja Srbska v otázke Kosova. Ten je nemeniteľný a za nijakých okolností sa ho v otázke územnej celistvosti nášho štátu nevzdáme.

Teraz je predsedajúcou krajinou EÚ Španielsko, ktoré ako jeden z piatich členov únie neuznáva Kosovo. Po ňom však prídu na rad Belgicko, Maďarsko a Poľsko, ktoré Kosovo uznali. Myslíte si, že aj ďalšie predsedajúce krajiny únie zachovajú tento model spoločných schôdzok?
Nemyslím si, že by sa to malo zmeniť. Nezávisí to len od predsedajúcej krajiny. Potrebný je konsenzus. A ja neočakávam, že ktorákoľvek z krajín EÚ, ktoré tak ako Slovensko neuznávajú Kosovo, by mala zmeniť svoj postoj. Nemajú na to dôvod. Rátam preto s tým, že doterajší model sa zachová.

A neobávate sa, že sa to môže zmeniť po rozhodnutí Medzinárodného súdneho dvoru v Haagu, ktorý skúma, či Kosovo vyhlásilo nezávislosť legálne?
Nie, neočakávam, že by súdny dvor odobril jednostranné vyhlásenie nezávislosti. Predpokladám, že už v lete sa celý právny proces skončí výzvou na nové rokovania. Lebo iba rokovaniami sa môže vyriešiť akýkoľvek medzinárodný problém a nie jednostrannými krokmi.

Priština však tvrdí, že je pripravená rokovať o všetkom s výnimkou štatútu Kosova. Belehrad, naopak, chce rokovať o ňom. Ako tak možno dosiahnuť kompromis?
Nemôžeme rokovať nijako inak, ako v rámci procesu, ktorý zahŕňa aj hľadanie kompromisu vo veci štatútu. A verím, že po rozhodnutí súdu bude jasné, že nie je iná alternatíva. My budeme trpezliví, mierumilovní, ako sme boli aj doteraz. Nepoužijeme silu a ani ňou nikomu nebudeme hroziť. A veríme, že sa napokon tá trpezlivosť vyplatí. Kým budeme mať podporu väčšiny sveta vrátane Slovenska, dovtedy sa nemáme prečo znepokojovať. A neverím, že by mohlo dôjsť k situácii, že veľký počet krajín zmení názor. A to napriek tomu, že niektoré z najmocnejších krajín sveta vyvíjajú sústavný nátlak na tých, ktorí doteraz neuznali Kosovo.

Hoci oficiálne EÚ nespája budúce členstvo Srbska v únii s tým, že by muselo uznať nezávislé Kosovo, viaceré jej členské krajiny spomínajú ako podmienku regionálnu spoluprácu. Nemôže to byť napokon pre Belehrad vinou jeho rozporov s Prištinou hlavná prekážka?
Napriek tomu, že existujú odlišné názory na budúci štatút Kosova, sarajevská konferencia ukázala, že to neznamená koniec regionálnej spolupráce. Možno v nej postupovať vpred aj popri týchto rozdieloch. Každý, kto by sa pokúšal zneužiť termín regionálnej spolupráce na to, aby prinútil Srbsko zmeniť postoj v otázke Kosova, teraz, po sarajevskej konferencii, zostal bez argumentov. A Srbsko svoj postoj ku Kosovu nezmení za nijakú cenu.

Ani za cenu toho, že by sa nedostalo do EÚ?
Zopakujem: Za nijakú cenu.

Európska únia napriek obavám, že v nej zavládla únava z rozširovania, na sarajevskej konferencii potvrdila prísľub integrácie krajín západného Balkánu. Posilnilo to v Srbsku optimizmus?
Dôležité je, že v Sarajeve región ukázal zrelosť i pripravenosť na spoluprácu a vyslal o tom silné posolstvo Európe. A dôležité je tiež, že napriek všetkým svojim problémom, predovšetkým ekonomickým, aj Európska únia vyslala signál o svojej pripravenosti. Samozrejme, že nikdy nemôžeme dostať konečné, takpovediac nebeské záruky. Hlavné však je, že ideme správnym smerom a verím, že bude možné postupovať aj rýchlo. Pre nás platí, že čím rýchlejšie, tým lepšie.

Z niektorých európskych metropol však počuť hlasy, že po vstupe Chorvátska, s ktorým sa ráta do dvoch rokov, by mala nastať pauza. Čo si o tom myslíte?
Bola by to vážna chyba, keby sa proces rozširovania EÚ na Balkáne po Chorvátsku zastavil. Nevyhnutne by to viedlo k destabilizácii v regióne, čo určite nie je v záujme ani balkánskych krajín, ani EÚ.

Ešte nie tak dávno sa v EÚ hovorilo o roku 2014, stom výročí celosvetových otrasov, ktoré sa začali výstrelmi atentátnika v Sarajeve, ako možnom horizonte vstupu západobalkánskych krajín do EÚ. Najnovšie sa už spomína rok 2018, výročie konca prvej svetovej vojny. Nie je to pre vás neskoro?
Je nevďačné hovoriť o akýchkoľvek termínoch.

Aj vy ste však hovorili o roku 2014...
Agenda roku 2014 je plán, s ktorým prišiel grécky premiér Jorgos Papandreu. Je to veľmi ambiciózna vízia pre Balkán, za ktorú sme Grécku vďační a ktorú plne podporujeme. O termínoch však skutočne nie je vďačné hovoriť, aj keď ja osobne si myslím, že by sa malo. Veľká väčšina krajín Európskej únie však na to momentálne nie je pripravená, pričom v tejto otázke je nevyhnutný konsenzus.

Minister Lajčák v Sarajeve zdôraznil, že dôležité je nielen to, aby integračný proces balkánskych krajín pokračoval, ale aby aj ony si plnili domáce úlohy. Aké sú najvážnejšie domáce úlohy Srbska
Doterajšie domáce úlohy sme splnili. Ďalší krok by mal byť, že dostaneme od Európskej únie dotazník. Čakáme naň, lebo práve ten bude obsahovať naše ďalšie domáce úlohy. Najskôr však naša prihláška o členstvo musí byť doručená Európskej komisii. To sa, žiaľ, ani šesť mesiacov po tom, čo sme prihlášku podali, nestalo. Z nejakých dôvodov ju stále držia v zásuvke. Keď sa dostane k Európskej komisii a tá nám predloží dotazník, potom budeme na ťahu my.

Zdroj: pravda.sk


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |