Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Slovenská štátnosť je mnohým tŕňom v oku - chelemendik.sk

 

Slovenská štátnosť je mnohým tŕňom v oku

2019-08-15  (20:15)

 - Slovenská štátnosť je mnohým tŕňom v oku

Slovenská štátnosť bola a je tŕňom v oku mnohým. Či už sú to veľkomaďarskí pajtáši a ich piata kolóna na Slovensku alebo protislovensky naladení neSlováci so slovenským domicilom, či kozmopoliti rôzneho pôvodu, všetci sa snažili, snažia a nepochybne budú snažiť sofistikovaným spôsobom ohlupovať verejnosť a dokazovať, že národný princíp je anachronizmus a preto nemá miesto ani v základnom zákone štátu. Nasledujúci príspevok je stručnou sondou do ústav tzv. starých štátov Európskej únie, ktorej cieľom je ukázať, ako je tento problém vyriešený v týchto štátoch.

 

JUDr. Milan Janičina

  Národný a občiansky princíp v ústave

(príspevok do Stálej konferencie Panslovanskej únie)

29. jún 2010


Je po voľbách a reálne možno očakávať, že (skôr, či neskôr) opäť bude na programe dňa charakter štátu. Rozprúdia sa diskusie a spory o tom, čo treba v slovenskej ústave zmeniť, čo z nej vypustiť a čo pridať. Je nepochybné, že prax ukázala niektoré nedostatky našej ústavy, ktoré je vhodné napraviť. Dovolím si však poukázať na skutočnosť, že uplatňovanie práva závisí predovšetkým od kvality právneho vedomia občanov (a najmä tých, čo v mene štátu, a za peniaze daňových poplatníkov, právo vykladajú, aplikujú a realizujú). Kvalita legislatívneho spracovania právnych noriem nikdy nemôže nahradiť podpriemernú úroveň právneho vedomia. Inými slovami, ak sa v spoločnosti stane porušovanie práva normou, tak by nepomohlo ani keby právne predpisy formuloval zbor archanielov. S pobavením som v minulosti zaznamenal názor expertov (?) na ústavné právo, že slovenská ústava je nemoderná, že treba z nej odstrániť národný princíp, že vlastne treba prijať úplne novú ústavu založenú výlučne na občianskom princípe a začať éru druhej Slovenskej republiky (páni by sa mali naučiť rátať do troch). Vôbec ma neprekvapuje ani (často skrytý) tlak maďarskej iredenty na zmenu znenia preambuly slovenskej ústavy. Možno tiež očakávať, že (síce bezvýznamná, ale zato nadmieru sebavedomá) OKS, ktorá opäť našla parlamentný výťah, v snahe zvýšiť svoje chabé preferencie, príde s nejakým „geniálnym“ návrhom. Ak sa na vec pozeráme z nadhľadu, tak ich snahy sú logické. V dôsledku týchto snáh však môžu ohrozené niektoré základné národno-štátne záujme Slovenska, vrátane nezávislosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky. Je to tak, aj keď to možno na prvý pohľad až tak jednoznačne nevyzerá, či skôr - mnohí to nechcú vidieť. Tieto veci nesmieme nikdy podceňovať. O potrebe zmien v slovenskej ústave by bolo možné dlho diskutovať a dalo by sa toho veľa popísať. Pozrime sa však len na zakotvenie národného a občianskeho princípu v základnom zákone slovenského štátu. Národný princíp je v našej ústave zakotvený na dvoch miestach, a to v preambule (kde vystupuje etnický slovenský národ ako štátotvorný subjekt) a v Čl. 6 (kde je slovenčina ustanovená ako štátny jazyk); inak je slovenská ústava postavená na občianskom princípe. Mnohí (či už z nevedomosti, či v dôsledku vlastnej indolencie, alebo vedení zlými úmyslami) v minulosti žiadali a nepochybne opäť budú žiadať odstrániť zo slovenskej ústavy akúkoľvek stopu národného princípu. Pozrime sa teda na to, či a akým spôsobom je národný princíp zakotvený v ústavách tzv. starých členských štátov EÚ. Veď práve od nich sa vraj máme učiť a preto by nám základné zákony týchto štátov mohli poslúžiť ako zdroj poučenia. V ústavách Belgicka, Dánska, Fínska, Francúzska, Grécka, Írska, Luxemburska, Nemecka, Nizozemska, Portugalska, Rakúska, Španielska, Švédska a Talianska je národný, či občiansky princíp formulovaný rôzne. Veľká Británia je z ústavného hľadiska celkom osobitný prípad – oni písanú ústavu, ako osobitný zákon vôbec nemajú.

V ústavách Francúzska Grécka Írska a Nemecka je národný princíp zakotvený zreteľným spôsobom, a to či už v preambulách alebo v ich normatívnej časti.

1.    Francúzska ústava vychádza z existencie politického národa (francúzskeho), pričom pojem „národ“ niekedy splýva s pojmom „štát“. Francúzka ústava francúzštinu konštituuje ako jazyk republiky (štátu) - francúzština je teda štátnym jazykom.

2.    Grécka ústava vo svojej preambule hovorí o „Ústavomennom zhromaždení Helénov“, v ďalšom texte používa formulácie ako napríklad „Gréci majú právo...“, „Grécki muži a grécke ženy...“; v jej texte sú národný a občiansky princíp vyvážené.

3.    Írska ústava vychádza z existencie politického národa (írskeho), pretože každý írsky občan má automaticky írsku národnosť. Írština je konštituovaná ako národný jazyk a je prvým úradným jazykom, pričom angličtina je uznávaná za druhý úradný jazyk, čo má však svoje osobitné historické dôvody.

4.    Nemecká ústava vychádza jednoznačne z existencie politického národa (nemeckého). Definuje pojem „Nemec“, pričom tento pojem je obsahovo zhodný s pojmom „občan“ a v prípade splnenia ústavou ustanovených náležitostí považuje za Nemca aj príslušníka inej národnosti.

Ústavy Belgicka, Fínska, Luxemburska, Rakúska, Španielska, Talianska vychádzajú z existencie politického národa, pričom národný princíp nie je veľmi zdôraznený, aj keď je prítomný (napríklad pomenovaním politického národa, či zakotvením povinnosti chrániť národné historické dedičstvo, alebo zakotvením štátneho jazyka, ako jednotného komunikačného nástroja).

1.    Belgická ústava vychádza z existencie politického národa (belgického), ktorý sa skladá z troch etnických komunít, a to z komunity francúzskej (valónskej), komunity flámskej a komunity nemeckej. Príslušník politického národa belgického je totožný so štátnym belgickým občanom, teda pojem „Belgičan“ v kontexte belgickej ústavy možno stotožniť s pojmom „občan“.

2.    Fínska ústava vychádza z existencie politického národa (fínskeho) zloženého z dvoch etník, pričom dvom etnikám, a to etniku fínskemu a etniku švédskemu priznáva rovnaké právo na používanie ich jazyka, dokonca obidva tieto jazyky sú úradnými jazykmi. Ďalšiemu etniku, a to etniku laponskému, však fínska ústava právo na používanie materinského jazyka nepriznáva, a to napriek tomu, že Laponci sú pôvodnými obyvateľmi (dnes) fínskeho územia.

3.    Luxemburská ústava vychádza z existencie politického národa (luxemburského), pričom používa pojem „Luxemburčan“, ktorý  je obsahovo zhodný s pojmom „občan“.

4.    Rakúska ústava vychádza z existencie politického národa (rakúskeho), pričom nemčinu zakotvuje ako štátny jazyk.

5.    Španielska ústava vychádza z existencie politického národa (španielskeho), zloženého z etnických Kastílcov, Kataláncov a Baskov, pričom zakotvuje ako úradný jazyk kastílčinu.

6.    Talianska ústava veľmi nezdôrazňuje národný princíp, zdôrazňuje skôr princíp občiansky, avšak pretože zakotvuje povinnosť štátu chrániť historické dedičstvo národa (talianskeho), možno tu hovoriť o zreteľnej  prítomnosti národného princípu.

Je tu aj skupina štátov, ktorých ústavy sú jednoznačne formulované na občianskom princípe, a to Dánsko, Nizozemsko, Portugalsko a Švédsko. Aj ústavy týchto štátov však vychádzajú z existencie politického národa, ktorý tvoria všetci občania (prípadne poddaní). Len tak mimochodom spomeňme si na hlasovanie Dánov o ďalších integračných krokoch ich vlasti v rámci EÚ v polovici 90 rokov. Nech len niekto skúsi Dánom povedať, že oni nie sú v prvom rade Dáni ale Európania. Tento pokus možno skúsiť aj v prípade Fínov, či Švédov a najlepšie počas medzištátneho hokejového zápasu Fínsko – Švédsko. A pretože som bol v Portugalsku a o tento problém som sa tam zaujímal, som presvedčený o tom, že ani Portugalci by neprijali s nadšením, ak im niekto upieral ich národnú identitu, na ktorú sú oni mimoriadne hrdí.
Ústavu Veľkej Británie tvorí systém princípov a ustanovení, ktoré upravujú vzťah občana (poddaného) k štátu, ako aj organizáciu a kompetencie štátnych orgánov a ich vzájomných vzťahov, pričom dokumenty sú datované až do roku 1215 (Magna Charta Libertatum). Poddaní Jej (Jeho) Veličenstva majú rovnaké postavenie ako občania iných štátov EÚ. Národný pohyb v Británii, najmä v Škótsku však určite skôr, či neskôr otázku národného princípu nastolí.

Ako vidno národný princíp je prítomný vo viacerých ústavách tzv. starých štátov EÚ a netreba ho považovať za čosi anachronického, či nebodaj zavrhnutia hodného. Národný princíp predsa rešpektuje aj medzinárodné právo. Veď napríklad Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach vo svojom článku 1 výslovne ustanovuje, že: „Všetky národy majú právo na sebaurčenie. Na základe tohto práva slobodne určujú svoj politický štatút a slobodne uskutočňujú svoj hospodársky, sociálny a kultúrny vývoj.“. Domnievam sa, že ako národný tak aj občiansky princíp v každej spoločnosti existujú a pôsobia bez ohľadu na to, či a ako sú zakotvené v základom zákone štátu a ako ho prezentujú stranícki idedológovia. Tieto princípy pôsobia objektívne, v závislosti od konkrétneho stupňa historického vývoja a od konkrétnej politickej situácie, pričom raz dominuje národný a raz občiansky princíp. Národný a občiansky princíp nemusia nevyhnutne pôsobiť antagonisticky ale môžu sa vzájomne dopĺňať. Dôkazom sú práve ústavy väčšiny vyššie uvedených európskych štátov. Je načase aj u nás verejne a oficiálne hovoriť o politickom národe (slovenskom), ktorého jednotným komunikačným nástrojom je štátny jazyk (slovenčina). Takýto pohľad je napokon veľmi blízky chápaniu pojmu „národ“ vo viacerých západných štátoch. Je však v záujme zachovania genofondu ľudstva a jeho a kultúrneho bohatstva, aby existovala mnohosť národov a skupín národov. Umelé vytváranie amorfmnej masy, akýchsi neidentifikovateľných „Európanov“ je scestné. Som presvedčený, že my nemáme dôvod hanbiť sa za to čo sme a popierať svoju identitu, prípadne dovoliť to iným – obzvlášť preto, lebo náš národ skutočne patrí medzi najstaršie autochtónne európske národy. Slovenský politický národ však už reálne existuje (pretože existuje slovenský štát) a ak to príde na program, nedajme sa zviesť demagógiou svetoobčanov či protislovensky naladených neSlovákov so slovenským domicilom a vyriešme vec s chladnou hlavou a s pocitom zodpovednosti voči sebe a voči našim potomkom tak, ako je obvyklé vo väčšine vyspelých európskych štátov.


JUDr. Milan Janičina,
predseda Panslovanskej únie


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |