Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10
chelemendik.sk - Vladislav Bachár - Charakteristické znaky súčasnej krízy – ako ďalej?
chelemendik.sk
born in the ussr
chelemendik.ru
chelemendik.tv

Vladislav Bachár - Charakteristické znaky súčasnej krízy – ako ďalej?

Vladislav Bachár  - Charakteristické znaky súčasnej krízy – ako ďalej?


Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 41

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 44

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 47




Súčasná hospodárska kríza svojím rozsahom, intenzitou a dopadmi, čoraz viacej pripomína veľkú hospodársku krízu 30. rokov minulého storočia. Obe krízy vykazujú rovnaké charakteristické znaky: začali krachom na burze, prerástli do finančnej krízy a následne do krachu podnikov a domácností. Obe začali v USA, odkiaľ sa rozšírili do celého sveta.

Podobnosť nekončí pri všeobecných znakoch krízového vývoja. Podobný je aj spôsob, akým sa hľadá východisko z krízy; analyzuje sa dopad krízy na svetovú ekonomiku a ekonomiku jednotlivých štátov. Kríza 30. rokov minulého storočia vyústila do obnovy materiálno – technickej základne národných ekonomík. Umožnila sformovať novú paradigmu ekonomickej teórie a hospodárskej politiky, ktorá sa v rôznych obmenách udržala podnes. Vyústila aj do nového zákonodarstva, ktoré vymedzilo úlohu štátu a hospodáriacich subjektov v národnom hospodárstve. Nové usporiadanie medzinárodných menových vzťahov a celý rad závažných dopadov politického a globálneho charakteru bol podmienený vznikom a riešením hospodárskej krízy.

Úlohou hospodárskej krízy je „ozdraviť“ ekonomiku, urýchliť prechod na kvalitatívne novú úroveň. Problematické sú náklady „ozdravného“ procesu, jeho sociálne a politické dôsledky. Hospodárska kríza je spravidla krízou z nadvýroby. Súčasná kríza bola umocnená deregulovaním a inováciami v úverovo-peňažnej sfére, vznikom virtuálnych peňazí, derivátov. Navonok vznikla a rozvíjala sa ako hypotekárna kríza, ktorá prerástla do finančnej a globálnej hospodárskej krízy.

Bankroty veľkých bánk, finančných inštitúcií a podnikov, najskôr v USA a následne aj v ďalších štátoch, vyústili do štátneho intervencionizmu. Tento bol spojený so vstupom štátu do vlastníckej štruktúry komerčných bánk a finančných inštitúcií, rekapitalizáciou bánk, nárastom masy obeživa, ktorý mal zabrániť kolapsu bankového systému. Štát mal takto naprávať stratégiu finančných inštitúcií, ktoré pod tlakom akcionárov a manažmentu, s cieľom maximalizácie obratu a zisku, vykazovali fiktívny zisk, virtuálne peniaze, ktoré podporovali špekulácie a zvyšovali riziko činnosti bankového sektora. Môžeme to nazvať iróniou osudu, že bol to práve prudký nárast virtuálnych peňazí, ktorý vyvolal krízu likvidity a pád bankových gigantov.

Najskôr administratíva USA a následne aj vlády ostatných štátov a predstavitelia medzinárodných inštitúcií, zhodne konštatovali, že obnova ekonomického rastu nie je možná bez usporiadania finančných vzťahov, obnovenia dôvery v peňažný systém. Zamerali sa preto na konsolidáciu bankového sektora, zníženie strát a vysporiadanie sa so znehodnocujúcimi sa aktívami. Postupy, ktoré v dôsledku početných medzinárodných väzieb vyžadujú postup koordinovaný na medzinárodnej úrovni.

S cieľom zabrániť kolapsu bankového systému, vlády prostredníctvom centrálnych bánk znásobili masu obeživa, umožnili ďalší nárast virtuálnych peňazí. Straty bánk kryli rastom štátneho dlhu, čím predovšetkým USA výrazne ohrozili platobnú schopnosť štátu a tým aj postavenie USD v medzinárodných menových vzťahoch.

S cieľom podporiť výrobu a zamestnanosť, centrálne banky prešli na politiku „ľahko“ dostupných peňazí. Znížené diskontné sadzby sa mali premietnuť do nízkych úrokových sadzieb, podporiť úverovú politiku komerčných bánk. Avšak, pokiaľ finančné trhy nie sú konsolidované, priate opatrenie nevedú k požadovaným efektom. A tak, pri dlhodobo uplatňovanej politike takmer nulových úrokových sadzieb, pokiaľ komerčné banky budú realizovať politiku veľkých marží a nízkej likvidity, tieto sa môžu dostať do pasce likvidity.

Menová politika priemyselne vyspelých štátov je zameraná na podporu likvidity, štátom garantované vklady, kapitálové posilnenie bánk s cieľom obnoviť dôveru v bankový sektor. Avšak, keď uvážime, že ozdravenie bankového sektora v USA vyžaduje investície vo výške USD 1,5 trilióna a reforma MMF sa odkladá do roku 2011 až 2013, bankový sektor a menové vzťahy zostávajú aj naďalej najslabším článkom ozdravných opatrení. Ďalším článkom je potencionálny nárast inflačných tlakov vyvolaný neustálou saturáciou ekonomiky peniazmi. Napriek optimistickým očakávaniam niektorých politikov a ekonómov, disproporcie medzi vývojom reálneho sektora a situáciou na trhu peňazí sa zväčšujú. Stagflácia sa stáva reálnou hrozbou, pokiaľ nedôjde k „umŕtveniu“ prebytočných peňazí, namiesto rýchleho východiska z hospodárskej krízy.

Účinným nástrojom protikrízovej politiky je súčinnosť fiškálnej a menovej politiky. Vláda môže prostredníctvom fiškálnej politiky korigovať neželané dôsledky menovej politiky. Opatrenia zamerané na nastolenie externej rovnováhy a podpora prílevu priamych zahraničných investícií zohráva v tomto procese dôležitú úlohu. Negatívne pôsobí nedostatok fiškálnej disciplíny a nárast štátneho dlhu v relácií k HDP. V rámci protikrízovej politiky, MMF od porúča využiť fiškálne stimuly na úrovni 1,5 % HDP za predpokladu, že rovnováha sa nastolí po prechode na trajektóriu ekonomického rastu. Avšak, aj v tomto prípade, pokiaľ nie je jednoznačne určená stratégia ekonomického rastu a nástroje jej realizácie, nárast štátneho dlhu môže prehĺbiť disproporcie v národnom hospodárstve.

Napriek uvedeným a ďalším odporúčaniam, realizované opatrenia neviedli ku konsolidácií ekonomík, nenastolili pozitívne očakávania. Klesá celkový efektívny dopyt, rastú požiadavky na štát, aby podporoval výrobu a zamestnanosť. Obrat nepriniesla ani politika centrálnych bánk, ktoré sa zamerali na konsolidáciu bankového sektora, nárast masy obeživa a sprístupnenie úverov poskytovaných komerčnými bankami. Situáciu naďalej komplikuje opatrný prístup k vyhláseniam novej administratívy USA, tvrdeniu, že sa dokáže vysporiadať s prudkým nárastom vnútornej a zahraničnej zadlženosti, stabilizovať dolár v postavení prvej svetovej rezervnej meny.


Možnosti Slovenska zmäkčiť dopady hospodárskej krízy.

Slovensko ako malá otvorená ekonomika s vysokým podielom zahraničného obchodu na tvorbe HDP, citlivo reaguje na meniacu sa situáciu v svetovom hospodárstve. Vysoké tempo ekonomického rastu, zníženie nezamestnanosti a plnenie maastrichtských kritérií pri prechode na euro, podporovali optimizmus pri hodnotení možných dopadov finančnej a neskoršie aj hospodárskej krízy na ekonomiku Slovenska. Pri hodnotení možných dopadov finančnej krízy pozitívne sa hodnotila reštrukturalizácia bankového sektora na Slovensku, činnosť komerčných bánk, ktoré vykazovali prírastky bilančných súm a ziskov. Pritom, na Slovensku pôsobia dcérske spoločnosti a pobočky zahraničných bánk, ktoré sa dostali do problémov. V skutočnosti, len intervencie vlád štátov, v ktorých majú sídlo materské banky, zabránili kolapsu celého bankového systému. Zainteresované vlády kapitálovo posilnili banky a tým, že deklarovali plnú garanciu vkladov, zabránili útoku na banky a následnému krachu bankového systému. Krach materských bánk by bol ohrozil fungovanie bankového systému aj na Slovensku.

Finančná kríza, napriek tomu, že sa neprejavila v plnom rozsahu na Slovensku, vyústila do racionalizácie činnosti komerčných bánk, napriek zníženiu úrokových sadzieb a možnosti získať štátnu garanciu sťažila prístup k úverom. Stalo sa tak v období, v ktorom vláda s cieľom zmierniť dopad hospodárskej krízy na podniky a domácnosti sa zamerala na podporu výrobnej a nevýrobnej spotreby. Sťažený prístup k úverom a nízke úrokové sadzby na vklady v bankách spomalili aj nárast bilančnej sumy bankového sektora.

Rozvíjajúca sa hospodárska kríza sa najvýraznejšie prejavila v automobilizme, hutníctve, stavebníctve a v elektronike. Sťažený prístup k úverom znižuje celkový efektívny dopyt a investičnú činnosť, využitie výrobných kapacít, zvyšuje nezamestnanosť, znásobuje požiadavky na výdavky zo štátneho rozpočtu, pričom prostredníctvom klesajúcich odvodov znižuje príjmy štátneho rozpočtu. Potvrdzuje sa poznatok o tom, že ekonomika, ktorá je v kríze sa len s ťažkosťami dostáva na trajektóriu ekonomického rastu. Pritom rastie zodpovednosť vlády za zmiernenie dopadov krízy a prekonanie krízového vývoja.

Vláda SR môže prostredníctvom plošných a cielene zameraných opatrení, normatívne určeného prerozdeľovania národného dôchodku, korigovať trhový mechanizmus, zabezpečiť obnovu ekonomického rastu. Prostredníctvom nárastu masy obeživa pôsobiť na sprístupnenie úverov s cieľom podporiť výrobnú a nevýrobnú spotrebu. Avšak, členstvom v EMÚ, vláda sa prostredníctvom NBS vzdala možnosti pôsobiť menovou politikou na ekonomiku mimo rámca, ktorý je určený ECB.

Možnosti fiškálnej politiky aj keď zostávajú v právomoci vlády sú ohraničené maastrichtskými kritériami. Napriek tomu, cielené výdavky zo štátneho rozpočtu predstavujú dostupný a efektívny nástroj, ktorý vláda môže využiť na podporu ekonomického rastu. Opozíciou presadzované zníženie daní nie je všeobecne akceptovaným nástrojom protikrízovej politiky. Môže sa použiť len za predpokladu, že nedochádza k výpadkom v daniach.

Medzi účinné selektívne nástroje, ktoré má vláda k dispozícií pri podpore výroby a zamestnanosti, patria dlhodobé investičné programy ťažiskovo zamerané na výstavbu infraštruktúry, štátne zákazky, verejné práce a projekty verejnej zamestnanosti, transférne platby, opatrenia zamerané na podporu výroby a spotreby vybraných priemyselných tovarov, poľnohospodárskej výroby, atď. Ide o opatrenia, ktoré sa môžu urýchlene realizovať a prinášajú požadované efekty.

Nutnosť udržať kúpyschopnosť nízkych príjmových skupín obyvateľstva je dôležitou súčasťou opatrení vlády. Tieto skupiny majú sťažený prístup k príjmom a úverom, spravidla sú odkázané na sociálnu podporu.

Špecifické je postavenie živnostníkov, malých a stredných podnikateľov, strednej vrstvy ako takej. Tieto vrstvy sú nosné z hľadiska kúpyschopného dopytu a tým aj ekonomického rastu a východiska z krízy. Kríza tým, že sťažila prístup týchto vrstiev k úverom, sťažila im splácanie úverov a záväzkov, ohrozila ich bankrotom a nezamestnanosťou. Sú to práve tieto vrstvy obyvateľstva, ktorým zo sociálnych a politických príčin treba venovať zvýšenú pozornosť v cielene určených balíčkoch opatrení.

Vzhľadom na vysoký podiel zahraničného obchodu na tvorbe HDP dôležité sú opatrenia vlády zamerané na podporu exportnej výkonnosti exportérov a ich orientáciu na všetky trhy, vrátane teritórií, ktoré obchádzali. Na druhej strane, pri nákupe a dovoze veľkých investičných celkov za účasti štátu je potrebné trvať na využívaní ofsetových programov.

Záver.

Hospodárska kríza je súčasťou fungovania trhového hospodárstva, hospodárskeho cyklu. Je na vláde a hospodáriacich subjektoch ako sa dokážu vysporiadať s priebehom jednotlivých fáz hospodárskeho cyklu. Globalizujúca sa svetová ekonomika toto vysporiadanie komplikuje. Stavia do popredia nutnosť koordinovať postup, opatrenia na úrovni národných ekonomík a medzinárodných inštitúcií s cieľom zmierniť dopady hospodárskej krízy a zrýchliť východisko z krízy. Pri absencií koordinovaného postupu hrozí, že protikrízové opatrenia môžu prerásť do protekcionizmu a obchodných vojen, hyperinflácie a sociálnych nepokojov. Pretože prepad svetovej ekonomiky je vyšší ako sa predpokladalo, účinné hľadanie východiska z krízy vyžaduje cieľavedomý systémový prístup, dôslednú realizáciu prijatých opatrení.

Bratislava 9. apríla 2009.
Vladislav Bachár








chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | fotograf | handmade |