Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10
chelemendik.sk - Sergej Chelemendik: PREŽIŤ SPOLU - Manifest Hnutia za Prežitie Človeka
chelemendik.sk
born in the ussr
chelemendik.ru
chelemendik.tv

Sergej Chelemendik: PREŽIŤ SPOLU - Manifest Hnutia za Prežitie Človeka

Sergej Chelemendik: PREŽIŤ SPOLU - Manifest Hnutia za Prežitie Človeka


Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 41

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 44

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 47

Sergej Chelemendik

PREŽIŤ SPOLU - Manifest Hnutia za Prežitie Človeka – Nová Internacionála




Prvá časť





Stanem sa zarytým ideológom



Čoraz častejšie ma označujú za ideológa ľudia na internete a len tak. Dobroprajní a naopak – nespokojní, priam urazení mojou literárnou existenciou, jej politickým rozvojom.

Citlivé tvorivé nátury v Rusku a jeho okolí dokážu byť urazené z akéhokoľvek dôvodu.

Keď ma už raz takto označujú – treba tomu aj zodpovedať. Stanem sa teda ozajstným, zarytým ideológom. Začínam sa ním stávať v mrazivý bratislavský večer, posledný deň roku 2008.

Zdá sa, že posledného roku, na ktorý sa onedlho začne vzťahovať čisto ruská jednotka času „to bolo pred vojnou“.

Ideológovia sú dnes úzky profil, kým situácia na globálnych ideových frontoch sa zatiaľ rýchlo zintenzívňuje.

S ideami nastala kríza – svetová.

Skôr ako sám seba vyšlem na ideové fronty, niekoľko slov o mne v čisto osobnom ponímaní.







Vlastné sebaurčenie: som autorom knihy My...ich!



Píšem a hovorím slová, ktoré menia svet. Robím to už dosť dávno.

Čím som starší, tým zásadnejšie zmeny vyvolávajú moje slová.

Neviem, prečo to robím.

Nikto ma nenúti, nežiada o to, kedykoľvek môžem prestať.

Ale neprestávam.

Slová, ktoré menia svet, tvorím a púšťam do sveta na základe vlastného náhľadu v ktorom je všeličo – plány, výpočty, intuícia, inšpirácia, ambície a sny.

Tvorím a púšťam do sveta slová, ktoré považujem za pekné. Tieto slová si nevymýšľam, ale konkrétne tvorím. A púšťam.

Nie všetko čo je pekné pre mňa, je pekné aj pre iných.

Niekedy sa zrazu objaví okrídlený výraz na obale bibliograficky vzácnej knihy “My... ich!“.

V necenzurovanej podobe tento výraz znie: “My ich objebeme!“

Zdalo by sa, že je to len šum, obyčajná nadávka, mnohými veľakrát opakovaná. Že na tom nie je vôbec nič pekného. Škaredé, hrubé hrešenie.

Ale nikto nikdy tieto slová z tejto knihy nevymaže.

Nikto nezničí samotnú knihu – uložili si ju na hard disky čitatelia, ktorých je veľa.

Táto kniha už zmenila svet a ďalej ho mení – je v nej veľa o tom, čo sa deje dnes a bude diať zajtra.

Netvrdím v duchu neúprimného yankeeovského optimizmu, že moje slová „robia svet lepším miestom pre život“.

Ako konkrétne moje slová menia svet, to neviem. Možno sa akurát dovtipovať, ale vedieť sa to nedá.

Slová „Ruský Boh rezignoval pred lacnotou“ vyriekol Dostojevskij viac než pred sto rokmi. Kto a koľkokrát sa ešte k týmto slovám vráti, aké závery urobí, čo vykoná alebo čomu sa vyhne?

Viem iba jedno: moje slová sa nikam nestrácajú a tvoriť takéto slová je dané len málokomu.

Taká je moja odpoveď všetkým a každému, komu by sa zachcelo autora knihy “My... ich!“ predčiť v skromnosti.

Tu by zrejme bolo na mieste osmutnieť a zahorekovať si nad bremenom zodpovednosti. Svoju schopnosť tvoriť slová, ktoré menia svet však nepovažujem za bremeno.

Je to danosť, osud.

Tejto schopnosti vôbec nerozumiem a nebudem sa o to ani pokúšať.

Nechcem objať neobjateľné.






O tom, čo chcem



Chcem byť ako Karl Marx – i keď predsa len nie taký vlasatý a vypasený.

Chcem napísať svoj Kapitál, ktorý ľudia budú čítať a nadchýnať sa tým, ako táto kniha všetkým všetko vysvetlila.

A potichu budem rozmýšľať o tom, že ani Marx, ani Lenin si nemohli predstaviť, čo sa stane s ich dielami. A určite by žasli nad tým, ako vážne svet prijal ich tvorbu, za ich života dosť komornú.

Chcem byť ako Gogoľ – aby sa sadzači prehýbali od smiechu, a cár v lóži sa smial tomu, akí sú jeho poddaní zlodeji. Pravda, sadzačov už dávno niet, nech teda je aspoň cár.

Chcem byť ako Puškin – aby iní zachceli písať podobne ako ja. A nielen zachceli, ale aj mohli. Reálne a konkrétne.

Toto nie je cieľ – takýto cieľ sa nedá vymedziť. Ak sa také niečo podarí, potom samo od seba.

Chcem, aby sa mi to samo od seba darilo.

Prosté ľudské želanie ruského spisovateľa, odtrpené rokmi duchovných potuliek po myšlienkovo chudobnom európskom diskurze.

Chcem ako Bunin – vážiť každé slovo, každý zvuk. A napísať svoje “Prekliate dni“, ku ktorým sa budú obracať tí, čo zachcú pochopiť, čo všetko to znamenalo. Ako to bolo.

Chcem zachraňovať svet. Nemôžem ho zachrániť – pre človeka je to nesplniteľná úloha a nie je jasné, či je to správne. Chcem zachraňovať v zmysle mať radosť zo samotného procesu. Pomáhať Božej Prozreteľnosti a dúfať v to, že Boh sa od ľudí neodvrátil navždy.

Pomôž si človeče sám, aj Pánboh ti pomôže, hovorí sa na Slovensku.

Prečo sa vlastne, želajúc si všetko toto vznešené, jemné a ušľachtilé vedome ponáram do hlbiny menom ideológia?

Pretože to nemôžem nerobiť.

Ak mám byť úplne seriózny – dokážem písať rôzne veci. Od románov, až po víťazné slogany politických kampaní. Neviem písať iba verše.

V posledných rokoch si nevedno prečo stále častejšie spomínam, ako Ivan Alexandrovič Bunin počas občianskej vojny písal svoj letopis temných rokov a schovával zošity so zápiskami do škár, aby sa nedostali do pazúrov ČK. Jeden zo zošitov sa stratil – je to nenahraditeľná strata pre Rusko, svet a osobne pre mňa.

Prešlo už takmer celé storočie a ukázalo sa, že lepšie než Prekliate roky o tejto hroznej dobe nevypovedal nikto z očividcov a súčasníkov. A nikdy už ani nevypovie, hoci sa snažili a písali tisícky iných. Nebolo im však dané.

Našťastie svet sa zmenil tak radikálne, že slová, ktoré menia svet sa dajú okamžite pustiť do internetovej siete a stávajú sa nezničiteľné.

Monológ o tom, čo chcem, zakončím v slávnostnom tóne.

Každý text tvorený zo slov má magickú vlastnosť, ktorá ho odlišuje od obrazov, sôch, tým viac od filmov. Text pozostávajúci zo slov je v podstate nezničiteľný a vždy stojí toľko, koľko stojí. Nie v zmysle peňazí – pravá hodnota slovesného textu je veličina stála, nemenná a na svet prichádza spolu so samotným textom. Ľudia môžu túto veličinu donekonečna nafukovať, alebo, naopak, znižovať. Hodnota textu zo slov je však nemenná ako rýchlosť svetla.

Existuje objektívne, je nezávislá od cudzej vôle a bude žiť toľko, koľko je súdené žiť nášmu svetu. Svetu slov.

Také je kúzlo, taká je najvyššia spravodlivosť pre všetkých tých, ktorí píšu, čo chápu ozajstnú podstatu svojej činnosti.

Kedysi sa v Pskovskej gubernii, v usadlosti schudobneného ruského šľachtica ozval výkrik: „Pozrimeže, Puškin, pozrimeže sukin syn!“ Výkrik bol opísaný v liste priateľovi a my všetci si doteraz pamätáme tento prenikavý šťastný okamih. Puškin kričal o tom, že pozná hodnotu svojich veršov.

Daj Bože, aby sme všetci takto častejšie kričali.





Text:

Sergej Chelemendik

PREŽIŤ SPOLU

Manifest Hnutia za Prežitie Človeka – nová internacionála

Prvá časť

Pustený na internet v Ruštine 2. januára 2009 hodinu po polnoci moskovského času

na internetovej stránke www.chelemendik.ru




Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 41

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 44

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 47
Sergej Chelemendik

PREŽIŤ SPOLU

Manifest Hnutia za Prežitie Človeka – nová internacionála


Druhá časť






Ženijné lopatky tiež nevystačia pre všetkých


Ľudia sa snažia žiť čo najdlhšie, aby potom napokon aj tak zomreli. Nie však dnes, ale zajtra.

Keď ľudia ženú iných ľudí do väzení, u zahnaných sa zrazu začína črtať múdrosť. „Never, neboj sa, nepros“, „Ty zomri dnes a ja zajtra“. V Rusku to vedia všetci. V Európe sa to dokonca ani nedá preložiť tak, aby to bolo jasné. Múdrosť sa u Európanov nestihne črtať.

Prežitie je základný inštinkt všetkého živého, vlastný aj živým ľuďom.

V tomto, ako i v mnohom inom sa ľudia podobajú na rastliny, améby a antilopy. Existujú však aj rozdiely.



- Pán doktor, budem, žiť?
- Zlatý môj, a aký to má význam?



Toto sa z nejakých dôvodov rozpráva ako anekdota a ľudia sa smejú.

Otázka o zmysle života, antilopám zrejme zrejme nedostupná, má náboženské odpovede – všeobecne známe, ale čoraz menej populárne.

Duchovným predstaviteľom je preto ťažko, ako ešte nikdy.

Duchovní predstavitelia prehrávajú svoj zápas o duše hlavnej masy žijúcich – a prehrávajú všade. Zápas posledný a rozhodujúci.

Ľahko to vidieť na príklade doposiaľ hlboko katolícky založenej slovenskej dediny.

Ešte v dvadsiatych alebo tridsiatych rokoch minulého storočia dedinský kostol a kázania dôstojného pána – tak na Slovensku volajú katolíckeho duchovného – predstavovali hlavný zdroj informácií o svete.

Neprešlo ani sto rokov a dnes je na Slovensku hlavným zdrojom informácií televízia s kurtoáznym názvom Markíza, ktorú pred vyše dvanástimi rokmi rokmi založila americká spoločnosť CME, zaregistrovaná v daňovom raji na Bahamských ostrovoch.

Tento hlavný slovenský zdroj je iba tenulinkým prúdom globálnej sprchy jednoduchých a unifikovaných informácií o svete, ktoré pokrývajú všetkých a všetko. Je to len vlások z hustej kožušiny mediálneho mainstreamu, ktorý neustále svetu hlása hlavnú radostnú zvesť:

„Život človeka, to je hromada pôžitkov. Zmyslom života je získať čo najviac pôžitkov a čo najdlhšie ich vychutnávať. Všetky pôžitky sveta sa kupujú za peniaze. Preto zmyslom života sú peniaze.“

Zámerne sa vyhýbam otázke, prečo sa tak stalo. Neviem, nikto to nevie. Najstrašnejšiu odpoveď – pretože Boh sa navždy odvrátil od ľudí – tiež neorozoberám. Lebo ak je to naozaj tak, potom niet ďalej o čom písať.

„Človek rozumný“ (veľmi pochybná charakteristika) nadobudol absolútnu vlastnosť, ktorá sa nedá nijako spochybniť. Je to „človek, ktorý si užíva“ – taký je dnes symbol viery väčšiny žijúcich, pričom týka sa to aj tých 90 percent hladujúcich, ktorých život v ponímaní 10 percent sýtych ľudí je hromadou neúnosného utrpenia.

Z desiatich živých ľudí deväť z nich trpí hladom, zimou, smädom a chorobami. V súlade s hlavným symbolom viery im je však daná nádej - aj ty a ak nie ty, potom tvoje deti alebo vnuci sa môžete stať človekom, ktorý si užíva.

Pokúsim sa trochu prerobiť filozofickú anekdotu na naozaj smiešnu.

- Pán doktor, budem žiť?
- Isteže, zlatý môj, budete! Budete celý život zdravý ako repa, budete dobre jesť, mať pekný dom vo vychytenej štvrti, mercedes triedy S, krásnu rodinu, milujúce deti, dokonca aj s mladými dievčatami si môžete zašpásovať. Zomriete počas spánku, náhle, naraz so svojou manželkou. A ešte niečo, budete mať ženijnú lopatku. A tú si treba chránit ako oko v hlave.
- A načo mi tá lopatka bude?
- Aby ste si mohli rýchlo vykopať jamu, keď sa všetko toto skončí. Aby ste mohli bachnúť po hlave tomu, kto bude chcieť vašu jamu obsadiť, zlatý môj. Lopatku si chráňte, lopatky nevystačia pre všetkých.




Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 41

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 44

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 47
Sergej Chelemendik - PREŽIŤ SPOLU

Manifest Hnutia za Prežitie Človeka – nová internacionála

Tretia časť





Idea hnutia PREŽIŤ SPOLU



Idea je plán, ideológia je verejné vysvetlenie tohto plánu. Často vedome lživé.

Ideológia je často iba dezinformáciou, ktorej zmyslom je zmiasť tých, ktorí nie sú zasvätení do tohto plánu.

Ideou nedávnej masakry v Bombaji bolo vyvolať zvonku kontrolovanú vojnu Indie s Pakistanom. Pričom plány kontrolovať vojny žijú v mysliach rôznych stratégov celé tisícročia a spravidla sa ukazujú ako utópie.

Ideológia okolo tohto plánu - „islamský terorizmus sa zahniezdil v Afganistane, hrozí všetkým, a teraz nečakane zaútočil aj na Indiu“.

Idea a ideológia sú vo vzťahu ako reálna udalosť a jej „osvetlenie“ v médiách.

Jednou z ideí 20. storočia bolo zničenie Ruska a Rusov.

Ideológií súvisiacich s touto ideou bolo veľa. Počínajúc zápasom civilizovaného Západu s ruskými barbarmi až po upevňovanie všemožných hodnôt, práv a slobôd v Rusku, vrátane gorbatej perestrojky – atď. podľa zoznamu.

Hodnoty Ruska nedajú mnohým na Západe stáročia spávať.

Idea to je cukrík. Ideológia – obal, frazeológia, ornament. V prípade Ruska, pokiaľ ide o pestrosť obalov, máme do činenia s ideologickým sortimentom, ktorý nemá páru. Ale do všetkých tých pestrofarebných obalov všemožných „izmov“ je zabalený otrávený cukrík. Ten Rusko buď hltá, alebo vypľúva.

PREŽIŤ SPOLU je idea bez ideológie.

Takou bola idea víťazstva nad fašistickým Nemeckom v rokoch veľkej vlasteneckej vojny. Surovú výzvu tých čias „Otec, zabi Nemca!“ jazyk odmieta nazvať ideológiou.

Ideou bolo víťazstvo. Iné idey o tom, ako bude svet zariadený po víťazstve, sa balili do ideologických obalov. Najviac zo všetkých toho o budúcnosti sveta vtedy vedel Stalin, ktorý tieto idey vytvoril. Vodca národov, tvorca a demiurg povojnového sveta.

Idea víťazstva však prevýšila vodcu národov.

PREŽIŤ SPOLU je suchý zvyšok filozofie, kľúč k budúcnosti pre tých, čo sa nevydajú za svetovým stádom.

PREŽIŤ SPOLU neobsahuje nič nové – treba len odmietnuť zvonku vnútenú falošnú rolu „človeka, ktorý si užíva“ v prospech „človeka, ktorý dokáže prežiť“.

PREŽIŤ SPOLU znamená zamietnuť samovražedné pre všetkých, až na mizivé výnimky, naprogramovanie sa na pôžitok päť minút pred ďalším výbuchom sveta. Tento výbuch môže byť pre človeka ako druh reálne posledným.

PREŽIŤ SPOLU – nie je idea pre väčšinu. Lebo väčšina tvorí svetové stádo, ktoré vedú na nový svetový bitúnok tí, ktorí sú presvedčení, že prežijú a veria v možnosť, pokračovať v užívaní si života aj po tomto bitúnku. Pastieri, páni sveta.

Zo všetkého by sa dalo obviniť ľudí, ktorí sa cítia byť pánmi sveta a rozhodujú o otázkach života a smrti celých národov a civilizácií. Toto obvinenie na tom ale nič nezmení. Takíto ľudia vždy boli a budú. Ľudstvo si vyberá pastierov spomedzi svojej masy a posúva ich k výšinám moci podľa nami nepoznaných zákonov.

Nové je niečo iné – súčasní páni sveta, nech by to bol ktokoľvek, robia prvý raz v dejinách rozhodnutia o celom svete a o všetkých ľuďoch naraz. O prežití alebo zániku človeka ako druhu.

Idea pastierov-pánov znie takto: MY PREŽIJEME, AJ KEĎ OBETUJEME CELÉ STÁDO.

Nezáleží ZATIAĽ na tom, kto sú títo ľudia, do akej miery je im daná moc nad svetom. Dôležité je iné: páni sveta si už dávno medzi sebou povedali PREŽIŤ SPOLU – potichu, pošepky. Sú organizovaní a zjednotení do štruktúr, ktoré umožňujú odovzdávať moc a majetok z generácie na generáciu. Tieto štruktúry sú rodinné klany. A obetovať stádo neznamená pre nich nič nové, je to ich rutinná práca.

ALE... PATENT NA MOC RODINNÝCH KLANOV, KTORÉ VLÁDNU SVETU, PRESTÁVA FUNGOVAŤ. TENTO PATENT NEBOL GLOBÁLNY a NEPOČÍTAL S MOŽNOSŤOU OBETOVAŤ CELÉ STÁDO.

Najväčší dlhovekí, najznámejší a preskúmaní predstvitelia hŕstky pánov sveta sú britské aristokratické a bankárske klany, ktoré sa zliali do akéhosi celku a existujú už osemsto rokov. Títo unikátni mutanti ľudského rodu spriadli bizarnú geneticku pavučinu zo židovských a anglosaských génov s tými najrozličnejšími drobnými prímesami a prísadami. Bez akéhokoľvek zveličovania po stáročia cicali šťavy z veľkých národov a celých kontinentov. A život si užívali tak, ako vedeli.

Len tak mimochodom poznamenám, že pôžitky britských klanov sú rovnako unikátne a neobyčajné ako samotní užívajúci si. A pre obyčajných smrteľníkov sú naskrze nepochopiteľné.

Dôležité je však niečo iné. Od britských pánov sveta sa nedávno odtrhli mladí bezočiví „otmorozkovia“, ukryli sa za oceánom a vybudovali niečo svoje nové – podobné, ale oveľa horšie.

Mladí bezočivci postupne zneuctili dôstojnosť svojich predkov Britov, zbavili ich moci a vybudovali ten absurdný svet, v ktorom máme všetci to šťastie žiť a usilovať o blahobyt.

Americký šialený imperiálny experiment neuveriteľne rýchlo postavil celý svet na pokraj zničenia. Prirodzene, ruku k dielu priložili všetci, ale motorom katastrofálnych premien nášho sveta so svetovými vojnami, preľudnenosťou, ekologickou katastrofou a majetkovou priepasťou sa stali oni – Američania, pasujúci sa za nových pánov. Za pastierov sveta naveky.

K pádom impérií a civilizácií dochádzalo veľa razy, ale pád amerického impéria postavil pánov sveta po prvý raz pred otázku, ktorú nie sú schopní vyriešiť. Tak ako by to neboli schopní vyriešiť ani ich predkovia Briti.

Mimochodom, takúto prostú otázku, položil aj Dostojevskij: „Má sa svet zrútiť, alebo ja mám prestať piť čaj?“ Odpoveď zaznela presne: „Nech sa svet zrúti, ale nech vždy môžem piť čaj!“

Zostala už iba malá nejasnosť – či všetci budú súhlasiť s takouto odpoveďou. A čo môžu urobiť tí, ktorí nesúhlasia.

V súčasnosti veľkolepý kiplingovský Muž, hlavný hrdina angloamerickej mytológie dobýjania sveta, už nerieši malichernú otázku zachovania perly Indie v korune Jej kráľovskej výsosti.

Vystredajuc Kiplingovho Muža za usmievavého, ale prihlúpleho Supermana s účesom od kaderníka, americkí páni sveta stoja pred otázkou, či má človek existovať ako druh. Otázka vznikla prevažne úsilím Ameriky a jej skromne umom obdarených supermanov, ale vyriešiť túto otázku Superman nedokáže.

PREŽIŤ SPOLU – je hnutie ľudí, ktorí nesúhlasia s tým, že o osude prežitia človeka ako druhu dnes rozhodujú tieto hŕstky potomkov pochybných rodín s veľmi temnou minulosťou. Tých, čo rozhodujú, môže a musí byť viac.

PREŽIŤ SPOLU – je hnutie tých, ktorí si uvedomujú reálny stav vecí a ktorí si dnes osvojili akoby nové, ale v zásade večné naprogramovanie:

PREŽIŤ – ako dosiahnuteľný cieľ, plán, idea.

SPOLU – ako nevyhnutnosť ľudského bytia. Ľudia nežijú sami.

Kto spolu, s kým spolu, ako a prečo spolu – sú otázky, ktoré sa bezprostredne týkajú hnutia PREŽIŤ SPOLU.




Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 41

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 44

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 47
Sergej Chelemendik: PREŽIŤ SPOLU - Manifest Hnutia za Prežitie Človeka – Nová Internacionála


4 časť


PREŽIŤ SPOLU – rozšifrovanie formuly


PREŽIŤ SPOLU - to je výzva, príkaz, heslo, slogan.
Navyše, je to formula komunikatívneho riadenia, skrátene FKR. Strohý, ale presný termín, pri ktorom sa oplatí trochu sa pozastaviť. Najpopulárnejšie FKR sú Desať Božích prikázaní. Ich efektívnosť je neporovnateľne menšia ako ich rozšírenie.
Masovo sa dodržiava iba prvé prikázanie „Nezabiješ“, ak neberieme do úvahy vojny, počas ktorých častica „ne-„ na istý čas odpadá a vražda sa stáva očividným cieľom. Samozrejme, len z tých najlepších pohnútok.
O vytvorenie FKR sa snažia všetky reklamné technológie. Odborníci si šepkajú o rôznych formách tzv. mäkkého a tvrdého kódovania ľudí. Pod kódovaním sa rozumie to, keď si obete neuvedomujú násilie, ktoré sa pácha nad ich vedomím. Ľudia budú robiť to, čo chcú kódovatelia a nebudú rozumieť, prečo to robia. Dnešný pubertiak, odchovaný FKR typu „Všetko bude coca-cola!“ v obchode určite zamieri práve k tomuto presladenému a zdraviu veľmi škodlivému nápoju. Hoci existuje veľa iných nápojov, nemenej škodlivých.
Nehovoriac už o ľuďoch vzdelaných bez NLP – neurolingvistického programovania – tí ani prstom nepohnú. Aj keď numerológia a horoskopy tiež veľmi pomáhajú. Najmä, ak je to podľa feng-šuej.
„Choďte do... feng-šuej s celým vaším NLP!“ Tento slogan podarujem majiteľom autorských práv, marketológom, politickým technológom a celému kreatívnemu spoločenstvu grófa Cagliostra.
Mimochodom, FKR používajú nielen šarlatáni. Aká strašná svojou ničivou silou sa ukázala FKR „perestrojka“, variant nezničiteľného amerického change – „zmena“. Stačilo jedno „slovíčko“ plus fľakatý judáš v kresle generálneho tajomníka. A prišila taká zmena, taký change, že doteraz nikto nechápe, aká vlastne je. A hoci v ZSSR neboli všetci Ivanmi-durakmi, FKR „perestrojka“ zafungovala.
Amerika je vlasť a raj pre FKR. Globálna liaheň kódovateľov a kódov, pričom väčšinou dosť jednoduchých.
Americké stádo je natoľko rovnorodé, že magické slovo change je neoddeliteľnou súčasťou akejkoľvek kampane v USA. Yankeeovia chronicky a tupo veria v zmeny k lepšiemu a táto viera sa vysvetľuje ich patologickou neznalosťou. Tuposťou, ako už roky tvrdí humorista Michail Zadornov.
Posledný v poradí a možno vôbec posledný prezident USA, zatiaľ ešte neinaugurovaný ako sa patrí, vyhral s drvivým výsledkom so sloganom CHANGE we can believe in – „Zmena, ktorej môžeme veriť!“. Slogan jeho konkurenta bol takmer identický: A Leader We Can Believe In – „Vodca, ktorému môžeme veriť“. Vodca pripomínajúci usmievavého Frankensteina všade so sebou vodil svoju staručkú matku – ako certifikát vlastnej vitality. Zdá sa, že ľudia vo vitalitu vodcu uverili. A ostatným zostali otázky: čo to bolo? Načo to bolo? Prečo narušili pokoj veterána, ba čo viac jeho výnimočnej mamičky? Kto sa tu komu smial najviac zo všetkých? Kto sa bude smiať posledný? Bude jeho smiech dobrý?
Yankeeovia sú ľudia večne infantilní v svojej naivite. Zatiaľ ešte nie sú všetci ochotní ísť do feng šuej – veria volebným kampaniam. Podľa ich viery im aj dajú. Žiaľbohu, nielen im.
Podľa ich viery, dajú všetkým. Už dávajú a budú dávať ešte. Dobehnú a ešte pridajú.
Po perestrojke v Rusku najúspešnejším bol, podľa môjho polovzdelaného názoru, slogan osudovej jeľcinovskej kampane z roku 1996 „Hlasuj alebo prehráš!“ opäť kalk Clintonovej kampane z roku 1992 – Choose or lose. Odvtedy sa také efektívne FKR v Rusku neobjavili. V svojej praxi ruského spisovateľa a slovenského politika FKR široko používam podľa vlastných skromných možností.
Týmto používaním som odhalil prostú zákonitosť: úspech politickej kampane, dokonca aj knihy fatálne závisí od názvu. Ak je názov úspešná FKR, je to viac ako polovica práce. A naopak, ak názov nie je FKR, ale iba akýsi „tichý šepot, plachý dych, slávičie trilky“, potom je vec odsúdená na neúspech. Najpredávanejšia kniha na Slovensku, ktorá vyšla z môjho pera, sa objavila v roku 1999 a volala sa „Neverte im!“ Moja najznámejšia kniha sa nazýva „My ... ich!“ Slogan najúspešnejšej politickej kampane, ktorú som viedol počas parlamentných volieb v roku 2006 znel: „Sme Slováci!“
Pre Rusa je tento slogan natoľko nepochopiteľný, že nemá zmysel mu ho vysvetľovať. Jednoduchšie je uveriť mi, že slogan bol efektívnou FKR, v krajine podstatne zmenil politický vývoj a je mu súdený ešte dlhý život. PREŽIŤ SPOLU je FKR v čistej podobe. Aby si cudzí zbytočne nelámali hlavu, toto je jej dešifrovanie.
PREŽIŤ SPOLU je FKR, ktorej zmyslom je výmena hlavného životného naprogramovania. Nie zbohatnúť sám, alebo spolčení v svorke, ale prežiť spolu s inými prežívajúcimi, ktorí rovnako ako ty zmenili svoje naprogramovanie. Je to zmena označenia cieľa. Niekto ako vždy zbiera zelené nuly v počítačoch bánk, a niekto chce prežiť a žiť aj po tom, ako zhorí hard disk a nuly sa vymažú.
FKR PREŽIŤ SPOLU neobsahuje výzvu k asketizmu alebo pustovníctvu. Netreba utekať do tundry a dopredu sa skrývať v kočovníckom stane. Nepríjemnosti treba brať postupne tak, ako prichádzajú – treba ich vedieť prežiť a PREŽIŤ SPOLU.




PREŽIŤ SPOLU ako vynález


Reč tu nie je o ctižiadosti, ba ani o slávybažnosti. Autori úspešných názvov si, nezávisle od ich vôle, akoby prisvojujú slová, ktoré sa stali FKR. Napríklad Karl Marx si prisvojil veľmi rozšírené slovo „kapitál“. Lenin si viac než iní revolucionári prisvojil slovo „revolúcia“. A Monika Lewinska si pri svojich hrátkach a šantení prisvojila historické slovo „Clinton“.
Amerika si po tieto dni prisvojuje slovo „kríza“, aby s ním mohla voľne a beztrestne zaobchádzať.
Putin a Medvedev sa z nejakého dôvodu tvária, že si chcú prisvojiť škaredé a v ruštine nezmyselné slovo „inovácie“.
A taký Černomyrdin tvorí a prisvojuje si černomyrdinské slovné perly – a niet takého umelca slova, ktorý by to takto vedel. „Chceli čo najlepšie, vyšlo ako vždy!“ – platí naveky.
PREŽIŤ SPOLU je autorský vynález, ktorý nepotrebuje patent. Pretože je to kniha, ktorá má svojho autora.
Je to The SERGEJ CHELEMENDIK Domain Stream – pričom, autor tohto potoku – „streamu“ osobne na seba berie zodpovednosť za to, čo sa vykoná.
Ako ruského spisovateľa ma mrzí, že som nenašiel presný ruský výraz pre svoj počin - ospravedlňujú ma však vysoké a čisté pohnútky. Na hľadanie nie je čas. Veci treba nazývať svojimi menami, najpresnejšie ako sa dá.
PREŽIŤ SPOLU The SERGEJ CHELEMENDIK Domain Stream – je dlhý, ale presný názov knihy nového typu, ktorej prvé stránky sa začali písať 31. decembra 2008 v mrazivý bratislavský večer.
V čom je nóvum? Prirodzene, nie v tom, že v knihe nového typu budú zastúpené rôzne druhy textových, audiálnych, videových, interaktívnych a iných formátov.
Nóvum spočíva v tom, že PREŽIŤ SPOLU – The SERGEJ CHELEMENDIK Domain Stream je slobodný autorský román s priestorom a časom, svet slov, obrazov a myšlienok, ktoré prenikajú do reálneho života a menia ho. Je to potok, ktorý sa ženie po nazachytiteľnej hranici medzi slovom a skutkom.
Nóvum je v tom, že PREŽIŤ SPOLU sa neobmedzuje iba na jedného autora. Autorov bude viac a títo autori budú prežívať v nekonečnom oceáne textov pod jednou strechou.
Blížiac sa k záveru slávnostnej časti manifestu, musím urobiť jednu poznámku. Nie som spisovateľ, ktorý tvorí za stolom v svojom vymyslenom svete. Som autor, ktorý svoje knihy prežíva v svojom živote. Typologicky v niečom podobný na Byrona, Kiplinga, Grahama Greena či Orwella. Nie je mi cudzia anglosaská tradícia dnes písať, zajtra brať do ruky zbraň a odísť na dlhý čas do džungle. Potom sa vrátiť späť a znovu písať.
Samozrejme, takto žili a písali nielen Briti. Takýchto spisovateľov bolo veľa. Z nejakého dôvodu sa považovalo za normálne najprv niečo prežiť a potom o prežitom písať.
Aj pri prameňoch ruskej klasickej literatúry stáli tvorcovia, ktorí svoje básne a knihy prežívali. Je to Puškin, ktorý sa túlal po Kaukaze a divokých orenburských stepiach, aby neskôr mohol napísať veľa veršov, ktoré nám prinášajú nekonečný prameň hudby nášho jazyka. Puškin však napísal aj neveľa prózy, z ktorej neskôr vyrástol strom ruského románu.
Je to Lermontov, ktorý priamo kopíroval štýl aj osud Puškina, svojho učiteľa a majstra.
Gribojedov, ktorý vôbec nebol spisovateľom a raz sa rozhodol trochu sa pobaviť veršovaním.
Posledným ohnivkom v reťazi ruskej klasiky bol Ivan Alexejevič Bunin – a ani on nikdy nepísal od stola.
PREŽIŤ SPOLU je verejný generátor nelživých ideí. Približne takto vnímam svoju osobnú úlohu vo svete. Dúfam, že sa mi podarí pritiahnuť ľudí, ktorí sami seba chápu podobne. Akokoľvek naivne to vyznieva v tomto svete industriálneho PR a dôkladne vydrezúrovaných hovoriacich hláv, verím, že sa môžu zísť ľudia, ktorí sú pripravení generovať nelživé myšlienky a oznamovať ich svetu nie zo zištných pohnútok. Ani z idealizmu.
Jednoducho preto, aby sa dalo prežiť. Prežiť spolu.




PREŽIŤ SPOLU je hnutie



Ešte raz sa ospravedlňujem a chcem sa hájiť vysokými pohnútkami – literatúra a politika, ktorým sa venujem, sú veci v svojom jadre neskromné. Po tomto ospravedlení sa pokúsim vysvetliť podstatu hnutia PREŽIŤ SPOLU. Vzniká kniha, ktorá si podľa mojich neskromných predpovedí nájde svojich čitateľov a prívržencov.
Práve oni môžu vytvoriť organizáciu – hnutie PREŽIŤ SPOLU. Zdôrazňujem – oni, nie neskromný autor neskromnej predpovede. Prečo práve oni?
Lebo aj neskromnosť autora má svoje hranice. Autor knihy PREŽIŤ SPOLU nie je vodca. Ako si niektorí vnímaví čitatelia čoraz častejšie všímajú, autor je filozof, ktorý sa venuje literárnej a politickej praxi. Praktikujúci filozof je lepší než filozofujúci vodca. Každý má robiť to, čo vie. Nikdy som nezakladal organizácie. Som architekt, ktorý kreslí projekt, skladateľ, ktorý skladá noty, románopisec, ktorý zo slov vytvára látku románu. Rečník, ktorý hovorí s publikom. Diskutér – keď je nálada a čas. Nie však generálny tajomník, ani minister a ani generál.
Nemám vlastnú potrebu zakladať organizáciu, Myslím si však, že táto organizácia vznikne, preto predbieham jej vznik. A tvrdím nasledovné.
Nikto nevie, aké bude hnutie PREŽIŤ SPOLU.
Nikto nebude sklamaný, ak toto hnutie nevznikne.
Môže sa ale stať, že zhodou okolností sa zídu silní, múdri, dobrí a spravodliví muži a pritom si nepôjdu po krku.
A v dôsledku celkovej očividnej hrozby títo muži môžu utvoriť spoločenstvo bojovníkov, ktoré mení svet, - teda hlavný, ak nie jediný motor dejín, pri všetkej úcte k Marxovi a jeho výrobným silám a výrobným vzťahom.
Takáto udalosť sa nedá vylúčiť a bude sa dať považovať za začiatok hnutia PREŽIŤ SPOLU.



Text manifestu Prežiť spolu v plnom znení na chelemendik.sk. - 19.01.2009








chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | fotograf | handmade |