Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10
chelemendik.sk - Michail Chazin - Skutočné príčiny svetovej finančnej krízy Časť 2.
chelemendik.sk
born in the ussr
chelemendik.ru
chelemendik.tv

Michail Chazin - Skutočné príčiny svetovej finančnej krízy Časť 2.

Michail Chazin -  Skutočné príčiny svetovej finančnej krízy  Časť 2.


Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 41

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 44

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 47
Michail Chazin

Skutočné príčiny svetovej finančnej krízy

Časť 2.

(Pokračovanie 1. časti, ktorá a nachádza tu: http://chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=523&c=Michail_Chazin_Skutocne_priciny_svetovej_financnej_krizy__Cast_1)


Ukážeme si aj ďalšie prvky prípravy svetovej finančnej krízy (na príklade Ruska):

Nato je potrebné pochopiť nasledovné: všimli ste si, kde Rusko po celé tie roky držalo 90% prostriedkov, získaných z predaja ropy za vysoké ceny? Kde sa nachádzali peniaze stabilizačného (rezervného) fondu Ruska?
Správne – v USA. Tieto peniaze Rusko nadobudlo v dôsledku počínania USA v zastúpení majiteľov Federálneho rezervného fondu (FRS) a podľa správnosti Rusko ich vôbec nemalo využívať. Očividné je, že hlavné tu nebolo to, že všetci vedeli ako sa zachovať „správne“, ale to, že vláda Ruska mala a má iba jednu možnosť – bez námietok spraviť to, čo majitelia FRS potrebujú aby spravilo. Prečo je to tak – to je samostatná téma.
Pamätáte sa, ako ruskí politici a „experti“ niekoľko rokov vysvetľovali, že okamžite minúť ropné peniaze na potreby Ruska nesmieme, pretože by to spôsobilo „príšernú“ infláciu? Je treba niekoľko rokov porozmýšľať, ako ich minúť, určiť prezidentské programy, priority a až potom sa bude dať veľmi opatrne vyberať peniaze z USA a míňať ich.
Prečo USA mohli desaťročia míňať trilióny nekrytých dolárov na svoj konzumný život a nikdy to nevyvolalo „príšernú“ infláciu – to nám „experti“ nevysvetľovali.
Pravdaže, ako mohlo „expertov“ napadnúť, že ak by sme neprežierali tieto peniaze, ale investovali ich do budovania továrni a fabrík, ktoré by vyrábali tovary, teda napĺňali trh s tovarmi, žiadna zvláštna inflácia by v Rusku nevznikla. To bola pre „expertov“ príliš zložitá úloha, uvedomiť si to. Jednoduchšie je hovoriť, čo nám kážu: o nebezpečenstvách „príšernej“ inflácie, ktorá sa vytvorí v dôsledku „pumpovania“ peňazí do ekonomiky Ruska. Bola predsa treba plniť úlohu, reálny zmysel ktorej „experti“ nechápali – vysvetliť, prečo Rusko uschováva v USA všetky peniaze zarobené vďaka vysokým cenám ropy.
Keď minulý rok Rusko začalo míňať peniaze na prezidentské programy, povedal som svojim kamarátom: „A je to tu, priatelia, už nebude treba dlho čakať: Rusku už dovolili utrácať peniaze.“
No a keď v auguste tohto roku začali klesať ceny ropy, začalo byť jasné, že úloha ich udržania na vysokej úrovni bola splnená a teraz začnú hlavné udalosti na virtuálnom akciovom trhu.
Pokračujme ďalej o tom, ako prebiehala príprava na kontrolovaný pád v Rusku.

Pre budúcu realizáciu úspešného skúpenia dôležitých aktív bolo dôležité, aby veľké zaujímavé podniky nenazhromaždili do chvíle pádu trhov značné peňažné zásoby v objemoch, ktoré by im mohli pomôcť udržať sa na vode počas toho časového obdobia, v ktorom sa má dokončiť „kontrolovaný pád“.

Možný mechanizmus vytvorenia takýchto skrytých zdrojov pre podniky by mohol byť prostredníctvom neplatenia daní, prostredníctvom uschovávania peňazí v hotovosti.

Ak si spomínate, od roku 2000 a obzvlášť od roku 2003, sa v Rusku začal „neľútostný“ boj s oligarchami, ktorí neplatili dane. Vystrašili ich tak, že niektorí oligarchovia dali prísne pokyny svojim finančníkom platiť všetky dane, dokonca v tých prípadoch, keď situácia v účtovníctve reálne umožňuje dvojitý výklad toho, či je treba platiť daň v konkrétnom prípade. Tie extra zisky, ktoré sa mohli vytvoriť v ropných spoločnostiach vďaka vysokým cenám ropy, boli odčerpávané s pomocou nepriamych a ďalších daní. Spoločnostiam ponechávali nie viac ako 20% zisku, aby mali začo ťažiť ropu a iba trochu tučnieť. Preto zabezpečenie prísnej kontroly odvádzania daní predstavovalo mimoriadne dôležitú úlohu. Bolo nevyhnutné ich zozbierať podľa možnosti čo najviac.

A kam išli tieto vyzbierané dane (okrem financovania výdavkov z rozpočtu)? Správne – do USA ako súčasť rozličných rezervných a iných fondov. Takisto tam smeroval v rozličnej podobe aj obrovský každoročný prebytok rozpočtu.

Posledné tri roky v Rusku taktiež prebiehal veľmi krutý zápas s uschovávaním peňazí v hotovosti. Zabíjali sa tak dva strategické zajace. Prvý – nikto nevytvorí príliš veľké zásoby hotovosti, ktoré by mohli zabezpečiť to, aby jeho biznis „nezomrel“ počas krízy а druhý – tých 11-12%, ktoré tvorila hotovosť – tieto obrovské sumy zarábali znovu tí, ktorí mali právo ich zarábať.

Na jednej strane sa dá tvrdiť, že zápas o dane - to je to, čo robí akýkoľvek civilizovaný štát a nie je to prvok prípravy na „kontrolovaný pád“. Áno, je to tak, ale je treba si všimnúť, že za podmienok, ktoré boli v Rusku, keď na začiatku tohto desaťročia sa po prvý raz od roku 1991 začal plniť štátny rozpočet, sa tento zápas začal prakticky v tom istom čase ako začali rásť ceny ropy. Je treba si všimnúť aj formy tohto zápasu: zvolenú ukážkovú obeť (Chodorkovskij), jej spojitosť so silnými tohto sveta a hlavný objekt zápasu – spoločnosti oligarchov. Taktiež je treba sa pozrieť, kam smerovali peniaze, získané v dôsledku tohto zápasu (fondový trh USA, hypotekárne listiny bánk USA atď.). Všetko to umožňuje dospieť k záveru, ktorý bol spravený.

Potom vo svete nastal dlho očakávaný deň – začala sa kríza.

Ako bola spravená diera v likvidite aj západných aj ruských bánk nemá zmysel rozprávať, aj tak to všetci vedia.

Mávnutím čarovného prútika (ktorý je sami viete v koho rukách) sa prestala kupovať kovové výrobky, klesli ceny ropy, prudko niekoľkonásobne poklesla kapitalizácia spoločností, banky začali rušiť úvery, zastavilo sa hypotekárne a prakticky akékoľvek úverovanie. Oligarchovia začali chápať, že už nie sú tak celkom oligarchovia.

Teraz trochu o tom, ako sa dá vysvetliť vlastenecká rétorika a vlastenecké procesy v Rusku a zároveň bezvýhradná ovládateľnosť ruskej vlády pokiaľ ide o otázky dodržiavania pravidiel a nariadení z „riadiacej centrály“. Tu je nutné priznať nasledovné: bohužiaľ, na rozvoji vlasteneckých procesov počas posledných rokov nie je žiadna zvláštna zásluha obyvateľstva ani vlády Ruska. Ako človeku je mi, pravdaže, príjemné, že sa to všetko deje, ale tu vidíme jednoducho realizáciu jedného z prvkov plánu prípravy na novú konfiguráciu pokrízového sveta. Plánu vytvorenia jedného z nových pólov mnohopólového sveta.

Prebieha stmeľovanie ruského národa, а z dôvodu historických a národnostných špecifík národa Ruska, najlepšie a najefektívnejšie sa dá stmeliť na základe vlastenectva. Pretože iné varianty v Rusku nefungujú. Preto sa počas posledných rokov veľmi dobre a efektívne ukazuje dvojtvárosť Západu, jeho dvojité štandardy atď. Netreba tu veľa rozprávať, všetci aj tak vedia nakoľko efektívne je podávaná obyvateľstvu reálna informácia o tom, čo predstavuje Západ v morálnej oblasti.

Stmeľovanie ďalšej časti národa – úradníkov a oligarchov Ruska prebieha podľa iného scenára. Amerika zrazu z ničoho nič začína robiť hlúpe, strategicky pre ňu škodlivé chyby: zatýkať ruských úradníkov a oligarchov, verne pracujúcich pre americké záujmy. Niektorým z nich sa dokonca zakazuje vstup, do USA, Francúzska, atď.

V dôsledku sa prudko mení svetonázor ruských úradníkov. Dovtedy si mysleli, že za to, že budú čestne slúžiť záujmom USA, rozkrádať krajinu a ničiť jej ekonomiku, budú adekvátne ohodnotení za oceánom, že pre nich (úradníkov) USA sú ten pravý hlavný domov, že po zavŕšení svojej misie v Rusku odcestujú na Západ a pokojne budú využívať to, čo nakradli. Tým viac, že rodiny väčšiny z nich už aj tak boli poslané do Ameriky. А tu sa zrazu všetko v ich predstave o svete otočí hore nohami. Ukáže sa, že Amerika ich vyhadzuje ako použité výrobky z gumy, určené na zabránenie nechcenému tehotenstvu.

Američania jednoducho nemali právo sa takto zachovať vo vzťahu k ruským úradníkom, dokonca ani keby ukradli časť zlatých zásob USA, ktoré sa skladujú vo Forte Knox. Nikto okrem tejto generácie úradníkov neničil Rusko lepšie a efektívnejšie. Žiadna vojna sa nedala porovnať s výsledkami ich činnosti. А tu zrazu z ničoho nič USA udrelo do svojej „piatej kolóny“ v Rusku.

Ak berieme do úvahy toto všetko, ako teda vyzerá správanie vlády Ruska? Z pohľadu vystrašených a vykoľajených úradníkov a oligarchov - ideálne. Rusko nikoho nikdy nikomu nevydá. Staré kozácke heslo: „Kto prekročí Don, toho nikomu nedáme!“ stále funguje. Z Ukrajiny uteká do Ruska bývalý minister vnútorných vecí Belokoň a bývalý vedúci Štátneho výboru pre veci prezidenta Ukrajiny Bakaj. Juščenko prská sliny, žiadajúc, aby boli vydaní, ale Rusko ich nikomu nevydá a dokonca ani Amerika s tým nemôže nič urobiť. Takých príkladov existujú desiatky.

Všetko to sú znakové signály znakové signály pre úradníkov. USA svojich vydávajú, ale Rusko svojich nikomu nedá.

Všetci ihneď pochopili, že hlavné je dodržiavať pravidlá hry: kradnúť v menšom rozsahu ako pred tým a čo-to robiť pre štát – a už si v bezpečí, si svoj. Keď štát začína neľútostne bojovať s oligarchami kvôli neplateniu daní, ale zároveň pokojne menuje gubernátorov, ktorí kradli vždy a naďalej kradnú po nástupe do novej funkcie – to nie je náhoda. Je to prvok operácie, ktorej cieľom je stmeľovanie spoločenstva úradníkov a oligarchov. Úradníci sa začínajú cítiť ochránení a v bezpečí práve v tomto štáte a ich drvivá väčšina prestáva pracovať v prospech iných štátov. Tak isto oligarchovia. Štát zase začína lobovať a hájiť záujmy svojich podnikateľov na svetových trhov, pomáhať realizovať expanziu ruského biznisu v Európe, v USA a iných regiónoch.

Dá sa o tom veľa hovoriť, uviesť veľa príkladov toho, že z Ruska sa chystajú spraviť jeden z nových dostatočne silných pólov nanovo prekonfigurovaného sveta, ktorý bude vytvorený v priebehu najbližšieho roka alebo dvoch.

Ale dovtedy sa ešte udeje rad dôležitých udalostí, pričom takých udalostí, ktoré sa budú závažne týkať nás všetkých.
Teraz, ako sme už povedali, plným prúdom prebieha proces, ktorý môžeme pomenovať povedzme „kontrolovaný pád“.
Zrútil sa fondový trh, vznikli obrovské problémy s predajom produkcie v hutníckych, automobilových, stavebných, chemických a iných spoločnostiach. Nemá zmysel vymenúvať všetky tie problémy, ktoré vznikli – takýchto udalostí sú plné spravodajstvá.
Ale sú tu zaujímavé zvláštnosti: fondové trhy sa zrútili okamžite (v priebehu 1-2 dní) a okamžite sa prepadli o také veľké hodnoty, aby mohli spôsobiť závažné, prakticky smrteľné diery v likvidite podnikov a bánk.
Pričom banky boli prvé terče. Napríklad, ruské banky si chceli uľahčiť život a preto nemali príliš v láske úverovanie reálneho výrobného sektoru. Oveľa zaujímavejšie bolo pre nich bez akéhokoľvek bolehlavu hrať na fondovom trhu s časovo neviazanými peniazmi klientov. V Rusku virtuálny fondový trh počas posledných rokov rástol „presvedčivo“ a rýchlo. A tu zrazu počas jedného dňa sa prepadol o tretinu. V preklade do obyčajného jazyka – banky stratili tretinu tých peňazí svojich klientov, s ktorými hrali na trhu. Predať akcie za nové, nižšie ceny, by znamenalo spečatiť svoj rozsudok – prísť o obrovské sumy a pripraviť sa o nádej, že je to iba náhodný pád a o týždeň ceny vyrastú a všetko sa normalizuje. Všetci začali čakať, kedy sa ceny vrátia. A ony ktovie prečo o týždeň spadli ešte o tretinu. Objemy strát sa stali katastrofickými (v súčasnosti ceny na virtuálnych fondových trhoch v Rusku poklesli už takmer 5-násobne).
V dôsledku toho banky začali mať obrovské diery v bilanciách, nemôžu dať nikomu úver, keďže nemajú peniaze. Západné banky kvôli problémom vo svojich krajinách začínajú rušiť úvery, poskytnuté ruským bankám a spoločnostiam, čo katastroficky zhoršuje situáciu.
V najväčších ruských spoločnostiach prudko klesá kapitalizácia, s ktorou sa počítalo vychádzajúc z cien akcií spoločností na virtuálnom fondovom trhu. To predstavuje ešte jeden dôvod, vďaka ktorému západné banky začali automaticky požadovať zrušenie časti úverov а ratingové agentúry začali znižovať ratingy týchto spoločností. Od ratingu a veľkosti kapitalizácie závisí aj objem úverov. V prípade zníženia týchto ukazovateľov dochádza k takmer automatickému zrušeniu časti úverov a mizne možnosť pre spoločnosti zobrať si ešte kdekoľvek nové úvery, aby sa udržala počas ťažkých časov.
Skrátka, pre banky a veľké spoločnosti, ktoré sú závislé na úveroch, nastala apokalyptická situácia.
Keď už sme pritom, v tom ekonomickom modeli sveta, ktorý bol vybudovaný počas posledných desaťročí, bez úverov nemohol fungovať ani jeden veľký podnik, ani jedna banka. O to viac, že dostupnosť úverových zdrojov na Západe bola proste ohromujúca a úverové sadzby jednoducho sladké pre biznis. Ale celá tá sladkosť okamžite mizne, ako náhle od podniku alebo banky začínajú požadovať predčasné vrátenie úveru. Pričom príčiny sú veľmi „objektívne“, uvedené v úverovej zmluve – „pokles kapitalizácie spoločnosti o 10 %“. Ako vieme, kapitalizácia poklesla  všetkým. V Rusku 5 a viac násobne, а na Západe o 30-50 a viac percent.
Ozaj, nepripomína vám to to, ako začala kríza roku 1929 – Veľká depresia? Vtedy tiež v súlade s podmienkami úverov na kúpu akcií, kreditor mal právo žiadať, aby dlžník vrátil úver v priebehu 24 hodín (takzvaná maržová pôžička). Takéto požiadavky boli naraz a nečakane vydvihnuté a dlžníci boli nútení súrne predávať akcie, čo vyvolalo okamžitý pád trhu akcií.
Ak táto schéma výborne zafungovala počas 30-tých rokov, prečo by sa s istými modifikáciami nedala použiť dnes? To sa aj deje.
Teraz vzniká nevyhnutnosť vyriešiť úlohu skúpenia za babku najzaujímavejších a najziskovejších podnikov. Ako sa to dá urobiť? Jednoducho prísť k majiteľovi a ponúknuť mu nejakú dostatočne smiešnu sumu za jeho biznis? Najpravdepodobnejšie pošle takéhoto návštevníka kade ľahšie, dokonca aj keď bude na tom on a jeho biznis veľmi zle. Bude sa snažiť nejako prečkať ťažké časy, bude sa brániť pred súdnymi žalobami zo strany veriteľov, naťahovať súdne procesy (reálne sa dajú natiahnuť na 2-3 roky).
To nie je tá cesta, ktorá by mohla vyhovovať „riadiacej centrále“, majiteľom FRS.
Aj napriek svojej sile (aj intelektuálnej, aj finančnej), FRS nemá dostatočné zdroje, aby mohol viesť tisícky zložitých súdnych procesov s ľuďmi, brániacimi všetkými možnými prostriedkami svoj biznis. Aj faktor času tu zohráva veľmi dôležitú úlohu. Celá operácia musí byť dokončená v priebehu určitého, nie príliš dlhého časového obdobia, pretože po dovŕšení fázy skupovania nastane ďalšia, nemenej dôležitá etapa. Ale o tej trochu neskôr.
Ako sa teda dajú skúpiť podniky a celé odvetvia biznisu tak, aby aj ceny boli prijateľné, aj sa to dalo spraviť v čo najkratšom čase?
Veľmi jednoducho: je treba, aby štát začal zachraňovať „topiacich sa“ oligarchov, ich banky, ich spoločnosti. Štát ponúkne úvery „na záchranu“ spoločností strategicky dôležitých pre štát. Napríklad v Rusku je to do 4,5 miliárd dolárov na spoločnosť.

Oligarcha bude stáť pred ťažkou voľbou:

– buď bankrot spoločnosti začne už teraz, keď nikto nedáva úvery, keď produkcia nejde na odbyt a výdavky na údržbu spoločnosti (tovární, vysokých pecí atď.) sú dokonca aj za podmienok zastavenia výroby obrovské a o 2-3 mesiace jednoducho definitívne „skonzumujú“ spoločnosť,
– alebo si zobrať úver od štátu a pokúsiť sa udržať, tým viac, že všetci „analytici“ a „experti“ hovoria, že na jar sa situácia začne zlepšovať, všetko sa vráti do normálu a oligarcha, ktorý začal pochybovať o tom, že je oligarcha, sa znovu stane ozajstným oligarchom, ako to ešte bolo v júli 2008.
Pravda, podmienky získania úveru sú trocha tvrdé a dosť sa podobajú na vzdanie sa podniku v prospech tretej strany. Ale však dúfame, že sa to zlepší. Všetko prejde ako zlý sen a znovu to bude také ako pred tým: lacné peniaze (úvery), rastúci virtuálny fondový trh, svet sa kúpe v dolároch, odbyt produkcie stále stúpa. A veď aj úver si beriem od rodného štátu s jeho priateľsky naladenými a dobre známymi predajnými úradníkmi. Keby niečo, za úplatok pomôžu predĺžiť úvery na taký čas, na aký bude treba, aby sa všetko vo svete vrátilo do normálu. To keby takýto úver ponúkali tvrdí podnikatelia, to by bolo mimoriadne nebezpečné. Fakticky, zobrať si úver za takých podmienok by znamenalo dobrovoľne odovzdať biznis do rúk tým, ktorí úver poskytujú.
Ale finta je tu v tom, že keď všetci, kto treba, si zoberú úvery a pritom podpíšu tvrdé záruky vrátenia úverov, vtedy to s financiami začne byť naozaj zlé. Keď nastane čas vracať úvery, reálne ich nebudú mať z čoho vrátiť. Ceny akcií ešte viac klesnú, ceny ropy tiež klesnú tak na 20 dolárov za barel, trhy odbytu produktov budú nulové. Takto dojde ku globálnemu prerozdeleniu majetku, ktoré predstavuje jeden z hlavných cieľov etapy, ktorú som pomenoval „kontrolovaný pád“. Pravdaže, najprv biznis prejde do rúk štátu (úradníci nečakane zaujmú tvrdú pozíciu vo vzťahu k oligarchom - ktože by niečo namietal proti príkazu tých, nesplniť príkaz ktorých je podobné smrti), no a potom biznis prejde od štátu k tým, komu má.
Teraz o silnom doláre
Dolár bude „silný“ po celý čas dovtedy, kým oligarchovia a iné spoločnosti budú musieť vracať úvery poskytnuté v dolároch. „Silný“ dolár je vrátiť oveľa ťažšie, a tiež ho bude ťažšie skúpiť v množstve potrebnom na uhradenie úveru za „mierne devalvované“ ruble a za „silne devalvované“ hrivny. Situácia pre Rusko a Ukrajinu je v tomto zmysle taká istá, ako prakticky pre akýkoľvek iný štát (napríklad, v auguste-októbri mexické peso kleslo vo vzťahu k doláru o viac ako 30%, euro kleslo voči doláru o 25% atď.) Je to obrovský, dokonca „vražedný“ pád za podmienok, keď rentabilita väčšiny podnikov tvorí 10-15%, a neexistuje možnosť si zobrať ďalšie úvery, aby sa dalo prečkať ťažké časy. Takto sa dodatočne poisťuje to, že úvery, ktoré si oligarchovia vezmú od štátu, nedokážu vrátiť.
Okrem toho, dolár bude „silný“ dovtedy, kým týmto „silným“ dolárom nezaplatia tým podnikateľom, ktorým podniky štát nevezme, ale od ktorých ich kúpi. Nájdu sa aj takí. Týka sa to ľudí, ktorí majú síce menší biznis, ale tiež veľmi zaujímavý a ziskový. Keď takýmto podnikateľom začne byť úplne zle a budú na hranici úplnej straty svojho biznisu, ponúknu im slušnú sumu - navyše v „silných“ dolároch. Vtedy prirodzene s radosťou pristanú na to, aby svoj biznis predali.
Keď sa tieto dve etapy uskutočnia, nastane najzaujímavejšia a naozaj nebezpečná etapa.
Ešte raz by som rád obrátil vašu pozornosť na to, že toto všetko píšem pre jednoduchých ľudí s celkom malými úsporami, malých a stredných podnikateľov, ktorí si našetrili 100000 až 2000000 dolárov čestnou alebo relatívne čestnou a nepochybne usilovnou prácou. Globálne procesy, ktoré sa teraz dejú, môžu zanechať ničivé následky na výsledkoch ich práce. Aby sa tak nestalo je treba pochopiť, čo sa v skutočnosti deje vo svete a čo sa bude diať ďalej. Ak budete poznať reálny stav vecí, ľahšie včas urobíte to správne rozhodnutie a ušetríte výsledky svojej dlhoročnej práce.
Prebieha globálne prerozdeľovanie majetku, vzniká nová konfigurácia sveta s novými centrami sily. Hoci hlavným cieľom prerozdelenia sú tie najväčšie spoločnosti, banky a podniky a vôbec nie malí a strední podnikatelia, úder zasiahne všetkých a je treba sa pred ním uchrániť, stihnúť sa mu vyhnúť alebo ho aspoň závažne oslabiť.
Aký postoj treba zaujať k tejto kríze? Je ťažké nato odpovedať jednoznačne. Myslím si však, že sa určite netreba škodoradostne tešiť, že mnohí oligarchovia zmiznú zo zoznamov Forbes navždy. To je normálne, jednoducho silnejší a inteligentnejší dravci „zjedia“ slabších a menej inteligentných.

Mimochodom, o inteligencii svedčí aspoň jeden nepriamy príklad. V zozname časopisu Forbes je veľa miliardárov z Ruska:

– Deripaska - 28 miliárd dolárov;
– Mardašev – 24 miliárd dolárov;
– Abramovič – 24 miliardy dolárov atď.

Ale na svetovom zozname Forbes chýbajú takí bankári ako Rockefeller a Rothschild - prvý má dokopy iba približne 800 miliónov dolárov а druhý cca 750 miliónov dolárov. Ani miliardu nemajú. Hoci, podľa mojich odhadov, každý z nich reálne „váži“ 9-10 triliónov dolárov. Takto šikovne sa prezentovať – to je najlepší ukazovateľ ich inteligencie. Tvária sa, že nemajú ani na to, aby boli miliardári.
Tak si porovnajte IQ Rothschilda a Rockefellera na jednej strane a ruských oligarchov na strane druhej. A to pritom naši oligarchovia majú IQ oveľa vyššie, než drvivá väčšina ľudí. No ukazuje sa, že sú ľudia, ktorí sú mnohonásobne múdrejší ako oni, čo mimochodom aj je vidieť vďaka momentálne prebiehajúcej svetovej kríze.
Pokračujme v našom rozprávaní o tom, čo sa stane keď skončí prerozdeľovania majetkov.
Ďalej nastane nevyhnutné – default (krach) dolára. To je neodvratné za akéhokoľvek rozvoja udalostí, keďže nadvýroba dolára Federálnym rezervným systémom predstavuje veľmi inteligentnú, obrovskú svojimi rozmermi a rozsahom, ale predsa len pyramídu. Táto pyramída odslúžila svoje, priniesla svojim tvorcom a organizátorom jej výstavby rozprávkové zisky a zachovať ju na jednej strane je nemožné, na druhej ani nemá význam. Je treba prejsť na novú schému zarábania peňazí, na nové brettonwoodske dohody.
Prechod na nový svetový systém bez zrieknutia sa predchádzajúcej svetovej valuty – dolára - je nemožný.
Vo svete neexistuje toľko tovarov a reálnych aktív, koľko bolo vytlačených dolárov. Celkové množstvo dolárov, pustených do obehu je tak desaťkrát väčšie, ako celková hodnota reálnych aktív.
Neexistuje ani jeden variant vývoja udalostí, za ktorého by sa Amerika mohla vyhnúť defaultu dolára.
Preto default a zrieknutie sa dolára sa odohrá počas najbližších mesiacov, nech si rozliční „experti“, „analytici“, atď. hovoria, čo chcú.
Celá otázka spočíva v tom, ako sa to udeje, keďže je to veľmi závažná udalosť a veľmi nebezpečná pre všetkých, vrátane organizátorov dolárovej pyramídy. Mnohí ktorí prídu o peniaze sa totiž začnú zamýšľať, čo sa to vlastne udialo, ako a kam zmizli ich úspory a kto za to môže. Najsilnejší ťah za účelom vyriešenia tohto problému a zabezpečenia si pre seba bezpečného variantu je realizácia defaultu prostredníctvom „veľkej krvi“.
Myslím, že bude zorganizovaná obrovská „mimoriadna udalosť“ svetového merítka so státisícami mŕtvych. Pričom úder zasiahne územie USA alebo Izrael. Menej pravdepodobný je úder do Západnej Európy. Možnože zároveň s USA a Izraelom, ale nie zvlášť. Úderom iba do Západnej Európy je oveľa ťažšie spôsobiť krach dolára. Úder bude zasadený najpravdepodobnejšie s použitím jadrových zbraní alebo „špinavých“ bômb, pretože sú potrebné státisíce obetí a rádioaktívne zamorenie nemalých území (čosi na spôsob 11. septembra 2001 s jeho tromi tisíckami mŕtvych sa nehodí, to je na default príliš málo).
Zdá sa mi, že Rusko a Ukrajina sa na tento účel nehodia, pretože ak by aj Rusko a Ukrajina plus ešte nejaká krajina aj boli kompletne zlikvidované, so všetkým obyvateľstvom, krach dolára to nevyvolá. Američania a Európania sa po začutí tejto správy (o zničení Ruska a/alebo Ukrajiny) zachvejú, povedia, - „aká hrôza“ a... pokojne pôjdu piť ďalej svoje pivo.
Kto a ako zasadí úder?
Myslím si, že za týmto účelom budú použité jadrové zbrane Pakistanu, ako jedinej moslimskej krajiny, ktorá vlastní jadrové zbrane. Práve za týmto účelom bol zosadený z funkcie v auguste 2008 silný prezident Mušarraf (mimochodom zosadzovaný bol s aktívnou pomocou USA), niekoľko mesiacov pred tým bola zabitá Benazir Bhutto (tiež bola silnou vodkyňou, z pod kontroly ktorej jadrové zbrane sa nemohli dostať). K moci bol privedený Zardari – manžel zosnulej B. Bhutto. To je pekný vtáčik. Pred rokom sa závažne liečil u psychiatra. Je to vskutku koloritná postava - kým bola Bhutto premiérkou Pakistanu, podarilo sa mu dvakrát tak namočiť do akýchsi korupčných škandálov, že dokonca ani jeho manželke premiérke sa nepodarilo ho z toho dostať a raz dokonca sedel vo väzení. Ideálny vodca krajiny na to, aby sa jadrové zbrane mohli dostať k teroristom, alebo aby ich akože tajne mohli „kúpiť“ alebo „ukradnúť“ Iránci a použiť na údery proti USA alebo Izraelu.
Pripomínam, že Zardariho postavili na čelo Pakistanu práve USA čosi vyše dvoch mesiacov dozadu. Mimochodom, teraz USA robia všetko preto, aby v Pakistane vyvolali závažné antiamerické nálady. Zoberme si už len také každotýždenné útoky amerických vzdušných síl na pakistanské dediny na hranici s Afganistanom, údajne v rámci prenasledovania Talibov. Každý raz zahynie 20-40 ľudí, prevažne ženy a deti. Alebo ak sa pozrieme na nedávne zverejnené tajné nariadenie Georga Busha z júla 2008 o tom, že ozbrojené sily USA majú povolené prekračovať hranicu s Pakistanom a zasadzovať údery na pakistanskom území za účelom boja s teroristami-Talibmi, nepýtajúc si povolenie od pakistanskej vlády.
Všetko to nalaďuje proti USA všetkých v Pakistane a pravdaže predovšetkým ozbrojené sily Pakistanu, ktoré disponujú jadrovými zbraňami.
Pravdaže, po úderoch, zasadených USA (alebo Izraelu) začne celá vojna, s ešte dodatočnými miliónmi obetí. Bude predsa treba „potrestať“ tých, ktorí napadli Ameriku. Kto konkrétne napadne – či Irán, ktorý sa nejakým spôsobom zmocní jadrových zbraní Pakistanu, alebo samotný Pakistan, alebo obidva štáty naraz, alebo Bin Ládin, ktorý ukradne bombu – to nie je až tak dôležité. Dôležité je, že sa udejú také udalosti, po ktorých bude nemiestna otázka, či sa dalo zachrániť dolár. Odpovedia nám, že pravdaže, dalo sa, nebyť tých „prekliatych teroristov“ alebo „prekliatych štátov – vyvrheľov“ a tak podobne. Povedia – veď vidíte, urobili sme pre záchranu dolára všetko: vyhradili 700 miliárd dolárov USA na podporenie fondového trhu a trh dokonca „reagoval“ na naše opatrenia (teraz sa už mesiac Dow Jonesov index kolíše hore-dole v rozmedzí 8100 až 9600 bodov). Uskutočnili sme summit dvadsiatich štátov a rozhodli sa reformovať MMF a Svetovú banku, lepšie kontrolovať hlavných vinníkov krízy – príliš „chamtivých“ bankárov a ešte sme toho spravili veľa, aby sme omietli a nanovo nafarbili budovu svetového finančného systému (budovu, ktorá v skutočnosti má absolútne zničené základy a praskli jej nosné steny). Veď práve omietka a nová farba – to sú hlavné spôsoby záchrany v prípade takýchto problémov.
Tu je treba pochopiť jedno – ľudstvo má dočinenia s geniálnou, neskutočne silnou skupinou ľudí, ktorí vybudovali štruktúru sveta, v ktorom žijeme. Ale aby sme chápali ich určité kroky, je potrebné si jasne uvedomiť, aká je ich profesia. Iba to nám umožní chápať ich postupy a prognózovať ďalší rozvoj udalostí.
Sú to účtovníci - svojim vzdelaním, svetonázorom, poslaním. Niektorí si myslia, že slovo bankár je ušľachtilejšie ako účtovník. Ale nie je to tak. Skutočný účtovník – to je profesionál a drvivá väčšina bankárov tak riadila svoje banky, že ich priviedla na mizinu. Preto účtovník, to je presnejšia definícia ako bankár.
V slovníku pojmov účtovníka sú málo zastúpené také v účtovníctve neužitočné pojmy ako humanizmus, dobrota, súcit atď.
Najdôležitejšie sú čísla, najdôležitejší je zisk a aritmetika obchodov.
V situácii, keď je treba obetovať ľudí, ale prísť k obrovskému zisku, pre nich nevznikajú zvláštne pochybnosti, ako sa zachovať. Jediný naozaj významný výsledok môže byť iba zisk.
V tom je obrovská sila týchto ľudí, ale zároveň aj ich strategická slabosť, zraniteľné miesto. Jednoducho situácia je taká, že už stovky rokov tieto princípy ich činnosti im prinášajú obrovské zisky a fungujú ako ich silná stránka. Jedného dňa však tieto princípy zafungujú ako ich Achillova päta a buď ich zničia, alebo spôsobia nenapraviteľnú ujmu práci, ktorej venovali svoje životy.
Vedľajšie účinky kombinácií, ktoré uskutočňujú niekedy tvoria desiatky miliónov životov: Prvá svetová vojna – 20 miliónov, Druhá svetová vojna – 60 miliónov životov.
Opýtate sa, aké konkrétne operácie boli realizované počas Prvej a Druhej svetovej vojny? Aby sme správne odpovedali na túto otázku je treba použiť univerzálny princíp: odpovedať si na otázku – kto vďaka tomu získal, pre koho to bolo výhodné? Napríklad, v Druhej svetovej vojne zvíťazil Sovietsky zväz, ale výhodu z tejto vojny s obrovským rozstupom od ostatných zúčastnených získali USA. V Prvej svetovej vojne to tiež boli oni.
Je to presne tak – „mozog“ uskutočnil operácie s cieľom rozhodného zväčšenia svojich možností a prudkého zvýšenia sily svojho „tela“ (USA).
A cena o hodnote miliónov životov nemala zvláštny význam, dokonca naopak – bola nevyhnutná, keďže to boli životy občanov iných štátov, ktoré mali byť oslabené.
Veľmi by sa chcelo dúfať, že za účelom spôsobenia defaultu dolára bude zvolená iná cesta, teda nie prostredníctvom krvi nevinných ľudí a vojny.
Vymyslieť takúto cestu je oveľa zložitejšie, ale v skutočnosti je to iba otázka IQ tých ktorí to vymýšľajú. Všetko je možné, všetko je reálne.
Možnosti môžu byť rôzne: od tej najtupšej, typu, že sa USA jednoducho zrieknu dolára, vyhlásia default a odvolajú sa na to, že kvôli svetovej finančnej kríze, kvôli recesii svetovej ekonomiky dolár nemôže byť naďalej svetovou valutou. Vtedy „experti“ a „analytici“ a obrovské množstvo médií, ktoré kontrolujú majitelia FRS, veľmi rýchlo vysvetlia a vsugerujú celému svetu, že tak to historicky dopadlo, že dolár bol na 90% svetovou valutou a iba na 10% vnútornou menou USA. A keďže dolár nemôže byť viac svetovou valutou (kvôli veľmi objektívnym okolnostiam, kvôli mimoriadne závažnej svetovej kríze, za ktorú nikto nemôže), nemôže aj naďalej zostávať vnútornou menou USA. Kvôli ušľachtilému cieľu uchrániť pred zničením jednu z najdôležitejších svetových ekonomik – ekonomiku USA (aby doláre, ktoré začnú prúdiť z celého sveta nevyhladili z povrchu zemského USA, bez ktorých by na svete bolo prázdno a smutno) – iba kvôli tomuto vznešenému a humánnemu cieľu USA sú nútené sa zriecť dolára a vo vnútri krajiny zaviesť „nový dolár“.
A ak zo tri mesiace po vyhlásení takéhoto rozhodnutia sa budú prostredníctvom svetových masírovať mozgy celého sveta, 99,9% ľudí si začne úprimne myslieť, že to naozaj bolo jediné a „najušľachtilejšie“ východisko zo všetkých možných, zo situácie, ktorá vznikla v dôsledku objektívnej krízy, najsilnejšej za celé svetové dejiny.
Posedel som si, porozmýšľal pol hodiny a vymyslel som ešte 2-3 už nie až také tupé varianty ako sa vysporiadať so situáciou. Nebudem sa o nich rozpisovať, keďže už nevládzem písať, nerád píšem a už je na čase končiť.
Každopádne, existujú oveľa humánnejšie spôsoby ako dosiahnuť stanovený cieľ (bez krvi nevinných obyvateľov Izraelu, USA, Iránu atď.)
Aj z hľadiska výdavkov (iba zaplatenie médiám) sú lacnejšie ako vojna.
Ale to všetko je prijateľné pre tých, ktorí robia rozhodnutia, iba v prípade, ak po likvidácii jednopólového sveta, počas budovania mnohopólového sveta vložia do jeho schémy iné princípy, nie také ako teraz – princípy získania svojho zisku, princípy zabezpečenia vlastného vplyvu vo svete, a zároveň aj princípy budovania svetového finančného systému.
Zatiaľ sa mi zdá, že sa pripravujú zariadiť všetko ako pred tým: virtuálne fondové trhy, budovanie finančných pyramíd (len už nie z jednej valuty, ale z niekoľkých), a tak ďalej.
Hoci existujú aj iné modely sveta, za ktorých si môžu zachovať svoj vplyv, ale ktovie prečo ich nevidia alebo možno nechcú vidieť.
Ak je to tak, prakticky jediná možnosť rozvoja ďalších udalostí je krv. Pretože iba ona umožní povedať, že všetko bolo zorganizované správne a iba prekliati „teroristi“, „nepriatelia“ atď. všetko pokazili a nenechali ich všetko napraviť.
V iných prípadoch by museli nazvať veci svojimi menami а potom by bolo oveľa ťažšie vysvetliť načo a kto by mal znovu budovať rovnaké pyramídy ako pred tým.
Skrátka, krach dolára, zrieknutie sa ho USA a jeho premena na prach je nevyhnutná. Nevyhnutnosť je determinovaná tým, že súčasný svetový finančný systém je postavený na princípe finančnej pyramídy.
Nech vám hovoria čokoľvek „experti“, ktorých platia tvorcovia pyramídy, nemôže sa nezrútiť a ten čas už nastal. Je to otázka niekoľkých mesiacov.
Buďte si istí, že sa to udeje na 100% nečakane pre všetkých, okrem tých, čo riadia tento proces. Do poslednej chvíle dolár bude silný a všetko bude vyzerať celkom dobre.
Potom sa všetko za jeden deň obráti na prach. Ako povedal jeden múdry človek: „Teraz za dolár dávajú 27 rubľov a čoskoro budú dávať po papuli“.
Zároveň padne aj euro, rubeľ atď. Hoci, na tieto valuty nebude default ako na dolár, ale kvôli obrovskej diere vo svetových financiách okamžite klesnú na cene 10-15 násobne.
Keď prakticky všetkým zmiznú peniaze, začne sa pomalé budovanie nového svetového ekonomického systému.
Hlavné pozície budú mať tí, ktorí vlastnia najziskovejšie aktíva (reálne podniky atď.). Najrýchlejšie zo všetkých a najviac zo všetkých začnú zarábať nové peniaze.
Ostatní za nimi beznádejne zaostanú.




Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 41

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 44

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 47


SLOVANSKÝ JUDÁŠ JUŠČENKO


Autor textu: SERGEJ CHELEMENDIK

Text vznikol v rámci projektu PREŽIŤ SPOLU – The SERGEJ CHELEMENDIK Domain Stream



Z cyklu SLOVANSKÍ JUDÁŠI





SLOVANSKÝ JUDÁŠ JUŠČENKO



1. Epigraf

Oni len nášmu Judášovi
bozkom svojím preukazujú česť.

F.I. Ťutčev: Slovanom





2. Epigraf
Oranžové slnko,
oranžové nebo,
oranžové more,
oranžová ťava...

Hit sovietskej populárnej piesne 60. rokov minulého storočia






Juščenko: oranžový človek, zaujímavý svojimi „nedo-„



Tento text nie je o človeku, ktorý v posledných rokoch vyzerá dosť čudne.
Realisti tvrdia, že Juščenka-človeka „nedoomladili“ kmeňovými bunkami tesne pred oranžovými ukrajinskými voľbami. Keď takýto omladený mal ohúriť Ukrajinu svojou nadpozemskou krásou.
Romantici zase tvrdia, že Juščenka-človeka nepriatelia „nedootrávili“ sadisticky dlho pôsobiacim dioxínom. A stopy nedootrávenia sa odrazili v jeho tvári, ktorá čímsi pripomína muchotrávku. Ak by neboli tieto dve dejinami zatiaľ nedokázané „nedo-„ Juščenko-človek by bol strašne nudný. Ani jeho americká manželka, ani jeho politické cvičenia by ho nevyčlenili z radu jemu podobných.

Pravda, bola tu ešte slávna oranžová stránka jeho biografie. A hoci na Ukrajine budú ľudia mnohé desaťročia pľuť na všetko oranžové, čím už narobili škody dodávateľom pomarančov, Juščenko-človek zostane v dejinách zapísaný ako oranžový rodič hanebnej „revolúcie“ v roku 2004.
Oranžový otec spolu s nenávidenou oranžovou matkou-Tymošenkovou. Veľa chrumkavých zelených dolárov a jedna obzvlášť hanebná oranžová ťava, ktorú ako jedinú trofej prihnali z Kyjeva neznámi širokým masám činitelia ruskej politiky, ktorí bez boja nepriateľovi odovzdali matku ruských miest. Prihnali oranžovú ťavu a pustili ju, aby sa pásla v Alexandrovskom sade, pri múroch Kremľa.
Bolo by zaujímavé vedieť, či niekto v Rusku dokáže odmotať pásku času štyri roky naspäť a spýtať sa: „Ako to, že sme vtedy všetko tak fantasticky ľahko dokázali prehajdákať? Odovzdali sme Kyjev, matku ruských miest! A komu sme ju dali – mužovi-„nedo“ s čudnou tvárou!“
Môže niekto v Rusku konkrétne povedať, aká bola vtedy, pred viac ako štyrmi rokmi, cena liečby ukrajinskej oranžovej nádchy?
A koľko stojí liečba dnes, keď sa choroba rozšírila a už-už prejde do zhubnej fázy? S metastázami a možno aj ťažkou operáciou s nejasným výsledkom.
Viem, že tí, čo čítajú tieto riadky opakujú teraz odpoveď spoločne so mnou. Odpoveď je jednoduchá: ruskí bojovníci politických technológií a politického PR, ktorí sa vrátili z Kyjeva s „oranžovou ťavou“ namiesto víťazstva, zo zvyku a šikovne hrabali prachy, pílili rozpočty, svoje aj cudzie.
Sami aj spolu s nepriateľmi. Tým viac, že nepriatelia sú vlastne bratia. Rozpočty rozpílili, stratili záujem a povedali: „Zdá sa, že to nevyšlo. Nepriateľská sila odolala!“
Rozmýšľať v kategóriách „zajtra“ či dokonca „pozajtra“ sa pre bojovníkov politických technológií a politického PR nehodilo a bolo smiešne. „Kde sme my, a kde je zajtra? Cirkulárky ohlušujúco bzučia, pília peniaze, stačí len rýchlo brať a odnášať rozpílené!“

Ale „zajtra“ prišlo, ono je naším „dnes“.
„Oranžové“ orgie na kyjevskom Majdane sú väčšou hanbou Ruska než Ukrajiny!
Najskôr pustili na prah nepriateľa a potom sa falošne začudovali, prečo im zrazu nepriatelia podpálili rodnú chatu! A pália ďalej, všetko rad radom!





Juščenko-politik – „hovoriaci nástroj“ americkej politiky


Toto je text o Juščenkovi-politikovi. Ideálnom zosobnení amerického sna o slobode pre Ukrajinu, Rusko a celkovo Európu.
Juščenko-politik je ideálna bytosť. USA sa v zásade usilujú o to, aby všetci európski politici boli juščenkami a toto úsilie nie je márne.
Juščenkov je veľa, sú všade. Ale ideálny, príkladný Juščenko je len jeden a neopakovateľný.
Ako Judáš zo Svätého písma.


Čím sa líšia niektorí demokratickí vládcovia súčasnej Európy, navonok zbavenej barbarstva a krutostí, od vodcov afrických kmeňov 19.storočia? Tých istých, ktorí polovicu svojho kmeňa menili za sud s rumom a sami narýchlo zaháňali predaných súkmeňovcov na lode, na ktorých priplávali tajomní obchodníci so živým tovarom. Tí istí, koho sa považovalo za slušné ihneď obesiť na stožiar, akonáhle ich chytia v mori s nákladom otrokov. Ale obchodníkov s africkými otrokmi a priamych predkov súčasných pánov sveta chytali a vešali očividne nie dostatočne - inak by americké väznice dnes zívali prázdnotou. A svetu by vládol dnes niekto iný.
Ak otrok, ako tvrdili starí Rímania, je „hovoriaci nástroj“, potom africký vodca, obchodujúci s poddanými, bol „hovoriacim nástrojom“ historického procesu vzniku amerického impéria, ktorého zánikom sme dnes všetci nútení kochať sa.
V Európe dnes úspešne fungujú početné „hovoriace nástroje“ toho istého amerického impéria, pravda už finálnej fázy jeho rozvoja. Poddaných európski cárikovia-otrokári tiež predávajú, robia to však vytríbenejšie a prefíkanejšie než ich prostí africkí kolegovia. A len tak ľahko sa ich za sud rumu nezbavíš.

„Hovoriaci nástroj“ americkej politiky je vedecká definícia úlohy celej plejády vodcov, dosadených na vratké tróny vládcov mnohých krajín, ktoré ešte nedávno boli súčasťou sovietskeho bloku. Vidiecka učiteľka Vaira z amerického zapadákova bola mobilizovaná „americkým oblastným vojenským výborom“ do služieb USA v tajomnom Lotyšsku. Ako prezidentka. Aby sa dôstojník „vojenského výboru“ pred povolanou Vairou neblamoval, obstaral si mapu sveta a s úľubou na nej študoval pestrofarebné fliačky. Lotyšsko síce nenašiel, ale povolaná Vaira vedela, kde sa Európa nachádza .
Juščenko-politik je najväčším výdobytkom amerického impéria v Európe. Eso z radu kárt plných šestiek z množstva novobrancov – amerických občanov, ktorí si narýchlo ponachádzali svoje pobaltské a iné korene, pod ťažkými a tupými pohľadmi amerických vojenských dôstojníkov.
Juščenko-politik je drahý a efektívny nástroj amerického impéria.
Sám si to uvedomuje, je na to hrdý, dvíha nos dohora. Vraj, pre mňa Amerika rozdrapí kohokoľvek. Čo už, nech sa pýši. Juščenko-politik je fenomén, faktor, jav, tendencia. Ak Juščenka-človeka charakterizuje predpona „nedo-„, potom Juščenko-politik sa definuje predponou „pre-„.
Prekračuje, prerezáva, prepilováva, prekrikuje, prepľúva. Je snaživý, efektívny, pravú ruku si pekne prikladá na ľavú hruď – aj iných tomu učí.
Samozrejme, prekonáva všetko nie sám. Vedú ho a udávajú mu smer, keď majú čas.
Ale komu je ľahšie z toho, že nie je sám, že ho vedú?
Naopak, je to skôr ťažšie.





Juščenko-politik a veľký ukrajinský podfuk (LOCHOTRON)


Ukrajinská politika to je v svojej otvorenosti naivný podfuk (LOCHOTRON) so slávnostne oznamovanými Veľkými Cieľmi, ktoré sú vraj známe len malému okruhu zasvätených. Ostatní sa jednoducho nedovtipujú, prečo na Ukrajinu najskôr prišiel oranžový slogan JE ČAS a potom ho vystriedal ešte oranžovejší slogan TAK.

Najväčším cieľom ukrajinského podfuku (LOCHOTRONu) je doviesť oranžovú chorobu až do vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.
A takto jediným silným výbuchom vyhodiť do povetria aj Rusko, aj celú Európu.
Cieľ naozaj veľký, ale až príliš patetický, akýsi falošný, nepresvedčivý, pripomínajúci knihy anglického klasika Jonathana Swifta. Je to román-utópia, a nie reálny cieľ. Zároveň však nie je vylúčené, že v Amerike v tento cieľ mnohí veria.
Ak náhodou vojna medzi Ruskom a Ukrajinou nevyjde (a nevyjde z prostých a americkým stratégom nedostupných dôvodov), existuje ešte jeden veľký cieľ – rozštiepiť Ukrajinu na jednotlivé časti. Odtrhnúť aspoň jej západnú časť a urobiť z nej ešte jednu rozbušku budúcej vojny v Európe. Iné rozbušky nastražia trochu menší juščenkovia.
Zmeniť Zakarpatskú oblasť na nárazníkovú zónu, niečo medzi Kosovom a pásmom Gazy a určite s americkými základňami. Tým viac, že v Karpatoch je nádherná príroda, kde Huculky s Rusínmi dotvárajú malebnosť.
Ďalšou veľkou úlohou je rovnako naložiť s Krymom. Pravda, opäť to nevyjde, lebo ľudia na Kryme nie sú tí, čo v Ľvove. Ale kto to vie, že to nevyjde?
Ak takí sú, potom nech mlčia. Veľké úlohy treba začať riešiť vo veľkom. A možno sa to podarí aspoň v malom. Juščenko-politik presne vie, že s Krymom to nevyjde, no mlčí – využíva neznalosť svojich patrónov, ktorí jeho, „hovoriaci nástroj“ tiež využívajú. Využíva v záujmoch Juščenka-človeka, oranžového, nezaujímavého, „nedo-„ v mnohých smeroch. No milujúceho peniaze a pripraveného rozpíliť rozpočty budúcich krymských výdobytkov, akoukoľvek bublinou by tieto výdobytky boli. Celkovo si treba všimnúť, že Yankeeom sa podarilo naučiť celý svet jednej veci – podfukárčiť (LOCHOTRONIŤ) v akejkoľvek situácii.
„Hovoriace nástroje“ amerického impéria v priľahlých k Rusku krajinách podvádzajú svojich patrónov vo veľkom i v malom.
Slovanskí judáši

Mám ďaleko od toho, aby som hanil Juščenka-človeka alebo Juščenka-politika.
Akokoľvek by som si to želal, nedokážem to urobiť lepšie než on sám.
Jednoducho hľadám a nachádzam presné pomenovanie javu.
Juščenko – to je slovanský judáš.
Tí, čo o tom pochybovali, to pochopili v tieto dni, keď zaoceánski hráči začali s Juščenkom-esom plieskať po stole ako poslednou špinavou šestkou.

Juščenko sa ukázal autorom a vykonávateľom plynového hororíku pre Európu a plynového nešťastia pre všetkých Slovanov, okrem Poliakov, ktorí v tom čase ticho sedeli ako vši pod chrastou.
Pred Juščenkom bola postavená úloha – odpojiť plyn v Európe a zvaliť všetko na Rusko.
Úlohu nesplnil – Európania nie sú natoľko hlúpi, ako by sa Amerike žiadalo.
Zároveň aj Rusko plnou silou zaútočilo na slovanského judáša Juščenka. Ktovie prečo po prvý raz iba teraz.
Slovanský judáš znamená nasledovné:

Juščenko vedome a premyslene zrádza svojich súkmeňovcov. Ukrajincov aj Rusov, no nielen ich.
Touto zradou zrejme získava nielen svojich tridsať strieborných, ale aj úprimné ľudské potešenie. Juščenko sa takmer určite nepovažuje za Ukrajinca, Rusa, ani za Slovana. Tým viac nespája s osudmi svojich poddaných osudy svojej ženy a detí – občanov USA.
Juščenko je možný a efektívny iba preto, že jeho zradcovskú podstatu judáša šikovne maskuje mediálny mainstream, ktorý na Ukrajine a v jej okolí riadi Amerika. S výnimkou Ruska a Bieloruska – chvalabohu! Je to virtuálny judáš, zamaskovaný ako predseda Dočasnej vlády Kerenskij, ktorý bol prezlečený za ženu, keď utekal zo Zimného paláca.

Juščenko je slovanský judáš, prezlečený za Ukrajinca.
Na cudzí príkaz svojimi špinavými skutkami provokuje nepriateľstvo medzi Slovanmi – Rusmi a Ukrajincami.
No nielen to.
V slovanských krajinách neprešlo bez povšimnutia: stačí, aby Juščenko vypol plyn a okamžite začínajú mrznúť Srbi, Bulhari, Macedónci, Slovinci, Slováci. Nie však „stará Európa“, ktorá sa vykašlala na mrznúcich.
A ani to nezostalo bez povšimnutia.




Slovanskí judáši budú prekliati


Nedávno som na hlavnom ruskom televíznom kanáli v hlavnom vysielacom čase sledoval takmer dvojhodinový program s fľakatým Gorbim - a bol to jeden z čiernych večerov v mojom živote.
V priamom prenose sa nedôstojný generálny tajomník ocitol ako po rontgenom a vystúpil v celej svojej odpudzujúcej nahote, za čo patrí veľká vďaka autorovi programu Vladimírovi Poznerovi. Nakoniec aj on poslúžil vlasti! Hovorím o Poznerovi.

A teraz o slovanskom judášovi Gorbačovovi.
Nemyslel som si, že Gorbačov je taký hlupák, taký morálny netvor, taký hnusák, zaľubený sám do seba, napriek úctyhodnému veku a celej tej hanbe, ktorú si akoby neuvedomoval. Zostarnutý, hlúpučký mamičkin syn, ktorého nemalo ani zmysel riadiť – stačilo iba pohľadať preňho vhodnú mamičku. Napríklad, Margaret Thatcherovú. Judáš Gorbi sa navyše ukázal skutočný sen nebohého Freuda: možno ho ukazovať ako typického predstaviteľa všetkých komplexov naraz – a netreba žiadne prednášky.

A TENTO TRPÁK ROZHODOVAL A ROZHODOL O MOJOM OSUDE, O OSUDE MOJICH DETÍ!
O OSUDE STÁMILIÓNOV ĽUDÍ NA CELOM SVETE!

Ale strašná otázka, ktorá ma mučila v ten čierny večer nepatrila fľakatému judášovi, dožívajúcom svoje roky.
„Koľko ich takýchto ešte bude? A kto o nich vie?“ Tak znela otázka.
Odpoveď na ňu existuje.
Ďalší slovanský judáš, ktorý pácha svoje špinavé skutky sa volá Juščenko.
Čo urobiť, aby Juščenko-človek-„nedo“ prestal byť Juščenkom-politikom-„pre-„ to už nie je otázka na mňa.

Judáši bývajú vždy prekliati, väčšinou však oneskorene. Nech slovanskí judáši budú prekliati ešte skôr, ako Slovania vystúpia na Golgotu!




Autor textu: SERGEJ CHELEMENDIK


TEXT SLOVANSKÝJUDÁŠ JUŠČENKO prvý raz uverejnený na internetovej stránke www.chelemendik.ru 11. januára 2009




http://chelemendik.ru/ShowDoc.php?d=563

Ukrajinská opozícia chce odvolať prezidenta aj vládu

KYJEV. Ukrajinská proruská opozícia vyzvala v utorok na odvolanie prezidenta Viktora Juščenka a vlády premiérky Julie Tymošenkovej pre súčasnú plynovú krízu. Líder Strany regiónov Viktor Janukovyč požiadal poslancov, aby okamžite začali proces odvolávania Juščenka, ktorý sa na dnešnom zasadaní parlamentu nezúčastnil.

K Janukovyčovej výzve sa pridal aj líder Komunistickej strany Petro Simonenko. "V centre politickej a ekonomickej krízy úrady zanechali Ukrajinu bez plynu a bez vyhliadok. Ukrajina stráca štatút tranzitnej krajiny," vyhlásil Janukovyč, ktorý z tejto situácie viní Juščenka a Tymošenkovú. Janukovyč navrhol, aby poslanci o odvolaní vlády hlasovali už vo štvrtok.

Popularita Juščenka v poslednom období značne klesá. Podľa pondelkového prieskumu verejnej mienky má súčasný ukrajinský prezident podporu len 2,4 percent opýtaných.
Gazprom: Udalosti na Ukrajine môžu byť pod americkou kontrolou

Ruský plynárenský gigant Gazprom v utorok naznačil, že za súčasnou plynovou krízou môžu byť Spojené štáty americké, ktoré riadia konanie ukrajinských orgánov. "Vytvára to dojem, že všetky tieto udalosti na Ukrajine riadi úplne iná krajina," povedal zástupca šéfa spoločnosti Alexander Medvedev.

Podľa spravodajskej agentúry ITAR-TASS narážal na strategickú dohodu, ktorú USA a Ukrajina podpísali v decembri 2008. Keď sa ho však priamo opýtali, či Kyjev plní príkazy Washingtonu, Medvedev odmietol odpovedať. "Nie som politik ale obchodník," poznamenal.

Americký bezpečnostný poradca Stephen Hadley minulý týždeň povedal, že ak bude Rusko "ohrozovať svojich susedov a obmedzovať ich prístup k energiám", zmarí si úsilie o získanie väčšieho globálneho vplyvu. Washington podporuje snahy Európskej únie o obnovenie dodávok ruského plynu cez ukrajinské územie.








chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | fotograf | handmade |