Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10
chelemendik.sk - Maxim Kalašnikov: Nové rozdávanie kariet svetovej histórie
chelemendik.sk
born in the ussr
chelemendik.ru
chelemendik.tv

Maxim Kalašnikov: Nové rozdávanie kariet svetovej histórie

 Maxim Kalašnikov: Nové rozdávanie kariet svetovej histórie


Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 41

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 44

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 47

Maxim Kalašnikov

Nové rozdávanie kariet svetovej histórie

Profesor Fursov si myslí, že kríza môže viesť k transformácii kapitalizmu na oligarchický „globosocializmus“ NAJBLIŽSIA ANALÓGIA – MEGAKRÍZA OBDOBIA 1490-1560

Chronologický medzník 1975-2025: Nové rozdávanie kariet svetovej histórie – tak znie názov novej prednášky ruského historika, krízológa a riaditeľa Centra ruského výskumu Moskovskej univerzity, profesora Andreja Fursova.
Podľa profesora Fursova, reálne analógie súčasnej globálnej krízy netreba hľadať vo Veľkej hospodárskej kríze tridsiatych rokov, ani v kríze z obdobia rokov 1973-1983, ale v „obdobiach chronologických medzníkov“. Typologicky najbližšie sa takéto obdobie vzťahuje na roky 1873-1933. Práve vtedy sa sformovalo „aktuálne 20. storočie“, všetky jeho hlavné sily a protirečenia. Definitívne sa napríklad sformoval finančný kapitál, ako aj to, čo sa nie veľmi výstižne nazýva „svetové zákulisie“, sformovali sa revolučné hnutia, tajné služby a organizovaný zločin, objavili sa protirečenia na globálnej scéne (anglo-americké, nemecko-ruské, atď.) Súčasný „chronologický medzník“ bude drsnejší ako predchádzajúci. Typologicky má bližšie k otrasom z rokov 1490-1560, k epoche prechodu od feudalizmu ku kapitalizmu.

“Čím sú charakteristické takéto „chronologicky medzníkové“ obdobia?“ Pýta sa a súčasne odpovedá profesor Fursov. „Po prvé, sú to obdobia ekonomického poklesu a rastu cien. Po druhé, je to kríza starých štruktúr moci. Po tretie, je to obdobie, keď v spoločnosti rastie pesimizmus. Ak hovoríme o začiatku 16. storočia, potom to bola náboženská reformácia. Ak sa pozrieme na koniec 19. storočia, jasne vidieť, aké pochmúrne sú štyri hlavné romány Herberta Wellsa v porovnaní so štyrmi základnými románmi skoršieho románopisca Julesa Verna.
Štvrtou črtou chronologického medzníka je rastúci tlak nižších spoločenských vrstiev na špičky spoločnosti.
Piata črta – narastanie zápasu špičky za zachovanie si svojich privilégií, spravidla pomocou diktatúry. Šiesty moment spočíva v nadobudnutí sociálneho a ekonomického priestoru touto špičkou o úroveň vyššie, ako je to u nižších vrstiev. Ak si vezmeme 16.storočie, potom je to vznik severoatlantickej svetovej ekonomiky a ak obdobie rokov 1873-1933 – je to formovanie vlastnej svetovej ekonomiky.
Vystupujúc vždy o stupeň vyššie než nižšie vrstvy, vládna špička zakaždým získavala doplňujúci priestor pre sociálno-ekonomickú hru.
Siedma črta – rast tieňových a nadnárodných štruktúr riadenia.
Ďalšia, ôsma črta – demontáž pôvodných sociálno-politických a ekonomických inštitúcií.
Deviata – úpadok starých sociálnych skupín a vzostup nových. Desiata – kríza vedy a vzdelania...

CHRONOLOGICKÝ MEDZNÍK NAŠICH DNÍ

Fursov vysvetľuje: rok 2025 je symbolický dátum. Vediac o momente začiatku terajšieho medzičasu (1975 je posledný rok nedotknutého „kapitalizmu s ľudskou tvárou“), nevieme ešte presne, kedy sa skončí „nové rozdávanie kariet“. Veľmi dôležité je však pozrieť sa na to, ako sa v našich dňoch prejavuje desať znakov v období pochmúrneho chronologického medzníka.
Tak teda ekonomický pokles je zreteľný. Pritom kapitalistická ekonomika sa zmieta v horúčke – s istými remisiami - od roku 1973. Rozpad ZSSR čiastočne zmäkčil situáciu, nie však nadlho. Tá kríza, ktorá sa momentálne rozvíja, hovorí sama za seba.

Kríza štruktúr moci je tiež očividná. O kríze národa-štátu teraz nepíše azda iba lenivec. Aj nadnárodné inštitúcie moci prežívajú neľahké časy. Mimochodom rovnako, ako ich prežíva aj to, čo sa nazýva „svetové zákulisie“ – Trojstranná komisia, Bilderberský klub a iné. Tieto organizácie boli dobré v časoch zápasu keď Sovietsky zväz „dusil v objatiach“, teraz však zjavne nezvládajú rastúce zložitosti sveta.
Vedecká fantastika rokov osemdesiatych bola zamenená, na jednoduchšej úrovni, fantasy. Globálny tlak nižších vrstiev je očividným faktom, konkrétne v podobe islamského fundamentalizmu a národných hnutí v Latinskej Amerike. Vidíme však aj protiútok špičiek – „povstanie elít“. Znaky zápasu starých elít za zachovanie privilégií sú podľa Fursova evidentné v revolučných zmenách vo vojenskej oblasti, v prudkom posilnení policajných síl, v privatizácii násilia (vznik súkromných armád, tajných služieb, dokonca väzníc), v raste vojenského potenciálu USA ako garanta pozícií svetovej kapitalistickej triedy.
Nový priestor pre manévre a víťazstvo nad nižšími vrstvami, ktorý špička nadobudla – to je súčasná globalizácia (samotný termín sa začal požívať od roku 1983).
„Globalizácia je taký proces výroby a výmeny, v ktorom vďaka prevahe v samotnej výrobe nehmotných informačných faktorov nad hmotnými, sa kapitál mení na elektronický signál a odstraňuje všetky prekážky na svojej ceste: územné, priestorové, inštitucionálne. Globalizácia je víťazstvo času nad priestorom,“ tvrdí profesor Fursov.

Fursov rozlišuje ešte jeden znak chronologického medzníka: rast vplyvu nových zákulisných a tieňových štruktúr. Tento proces sa rozvíja podľa toho, ako ustupuje do úzadia národ-štát. Súčasne sa demontujú staré sociálno-politické inštitúcie, demontuje sa aj národ- štát, strany a samotná občianska spoločnosť. Očividný je úpadok a stieranie strednej triedy v celom svete. Zároveň sa na Západe dvíha a silnie nová trieda – korporatokracia. Paralelne dochádza k formovaniu nových nižších vrstiev – chudobní imigranti z Afriky a Ázie, ktorí majú zastúpiť biele nižšie vrstvy spoločnosti. A nakoniec, v súčasnom svete možno pozorovať úpadok vzdelania a vedy. Najmä vedy o spoločnosti. Charakterizuje ju plytkosť, namiesto dôležitých problémov sa skúmajú napríklad sexuálne menšiny. Daná situácia sa tu zhoduje so situáciu s neskorou stredovekou scholastikou: celistvosť sa rozdrobila na časti, ktoré nemajú univerzálny a spájajúci slovník.

HLAVNÁ PRÍČINA KRÍZY - KORPORATOKRACIA

Za hlavnú príčinu terajšieho chronologického medzníka profesor Fursov považuje vedomú demontáž kapitalizmu špičkou kapitalistickej triedy na zachovanie si svojich privilégií – pomocou globálnej neoliberálnej revolúcie.

Po druhej svetovej vojne nastúpila mladá a veľmi dravá frakcia svetovej kapitalistickej triedy – korporatokracia. Jej prvé vystúpenie pred svetom - zvrhnutie Mosaddekovej vlády v Iráne roku 1953. Toto zvrhnutie bolo organizované nie v prospech štátnych, ale korporačných záujmov. Práve korporatokracia zničila Sovietsky zväz za tri päťročnice, keď u nás vytvorila „piatu kolónu“ a dokázala do vedomia mnohých sovietskych spoločenských vedcov vniesť jazyk, ktorý je charakteristický pre západnú politológiu a sociológiu.

„Neexistuje neutrálne vedomie! Ak preberáš nepriateľov jazyk, potom sa na svet sa dívaš jeho očami,“ tvrdí Fursov.
Podľa neho sa korporatokracia stala terminátorom nielen pre ZSSR (systémového antikapitalizmu), ale aj pre samotný kapitalizmus. Podľa všetkého, práve posledne spomínané znamená zároveň historickú misiu korporatokratov.

Špička kapitalistickej spoločnosti ako hrobár kapitalizmu? Paradox tu však nie je. Tak ako každý systém, aj kapitalizmus vzniká, rozvíja sa a teraz zostarol a musí zomrieť. Životné rezervy kapitalizmu sú naozaj vyčerpané. Veď po prvé, kapitalizmus potrebuje nekapitalistickú zónu, ktorú okamžite po znížení kapitalistickej normy zisku mení na perifériu – na kolónie a polokolónie. Vždy keď sa v jadre kapitalizmu znižovala norma zisku, kapitalizmus „otváral“ nové priestory, meniac ich na zdroje lacnej pracovnej sily a na odbytištia. Pritom v jadre kapitalistického systému (v súčasných „rozvojových krajinách“) sa podporoval sociálny svet a stabilita. Na úkor vykorisťovania periférie vznikali v západných krajinách štáty so sociálne orientovanou ekonomikou (welfare state).
„Po tretie, vo vyspelých kapitalistických krajinách existoval zložitý systém obmedzenia kapitálu. Je naivné myslieť si, že kapitalizmus znamenal úplne víťazstvo kapitálu. Kapitál existoval aj pred kapitalizmom a bude existovať aj po ňom. Kapitál za kapitalizmu bolo treba obmedzovať, pretože ponechaný sám na seba, zožerie sám seba a všetko okolo,“ tvrdí Fursov. Najlepšou metaforou kapitalizmu sú zábery z dokumentárneho filmu o chytenom žralokovi. S rozpáraným bruchom sa hádže v sieti medzi drobnejšími rybami a súčasne ich neprestáva ďalej požierať, napriek tomu, že mu tieto ryby z rozpáraného brucha vzápätí vypadávajú von.
V súčasnom období zmizli všetky tri podmienky životaschopnosti kapitalizmu. Niet viac neosvojených priestorov a nekapitalistických zón. Vďaka globalizácii boli z kapitálu odstránené prakticky všetky obmedzenia. Kapitál začal veľmi rýchlo likvidovať welfarestate. Teraz musí kapitalizmus prejsť od extenzívneho rozvoja k intenzívnemu. Ako? Predovšetkým, prechádza od vykorisťovania a likvidácie tých vrstiev v západných krajinách, ktoré tvorili základ sociálneho sveta v „predkorporatívnom kapitalizme“. Tak teda, začína sa likvidácia západnej strednej vrstvy, ktorá v období 1945-1975 požívala všetky sociálne garancie, bola štedro platená štátom a dostávala vysoké platy.

“V prvých obdobiach potlačenie „rodných“, bielych nižších vrstiev a strednej triedy úplne vychádza. Myslím si, že hlavnou misiou Baracka Obamu je uviesť spotrebu radových občanov USA do súladu s podielom krajiny v svetovej ekonomike. Amerika vyrába 20% globálneho HDP, kým v podiele svetovej spotreby zaberá až 40%. Je jasné, že zníženie spotreby pôjde nerovnomerne: najviac sa má znížiť spotreba spodných dvadsiatich percent, oveľa viac než u stredných a vyšších vrstiev. A medzi nižšou triedou v USA je najviac práve farebných. Najlepšia kandidatúra na splnenie tejto úlohy je prezident s tmavou pleťou. A tu je všetko tak, ako v hollywoodskych filmoch o bielom a čiernom policajtovi. Zájdu do Harlemu a biely posiela čierneho kolegu, aby sa dohodol s miestnymi obyvateľmi čiernej pleti. Vraj, na teba tu viac dajú. A ja trochu popracujem, keď bude treba dať veci do poriadku s bielymi...“ vysvetľuje historik.

K OLIGARCHICKÉMU SOCIALIZMU?

„Medzi kapitalizmom a trhom sa nedá postaviť znak rovnosti. Ako hovoril Braudel, kapitalizmus je nepriateľom trhu. Za čo bojuje kapitalista? Za zabezpečenie monopolu na trhu, čo znamená zrušenie posledného,“ hovorí Fursov.
Čo obmedzovalo kapitalizmus? Národ-štát, občianska spoločnosť, politika, racionálne vedomie. To všetko sa stalo objektom deformácie počas neoliberálnej revolúcie, ktorá sa začala v roku 1980. Občianska spoločnosť sa deformuje. Politika sa mení na kombináciu šoubiznisu a administratívneho systému. Racionálne vedomie spolu so vzdelaním upadajú a slávny „Bolonský systém“, podľa Fursovových slov, je „jednou zo zbraní tohto procesu“. Národ-štát sa zamieňa za korporáciu-štát. Teda štát, ktorý sa snaží striasť zo seba sociálne povinnosti a orientuje sa iba na ekonomickú efektívnosť a správa sa ako súkromná korporácia.

„Ak je úlohou korporatívneho štátu pomáhať svojmu národu a starať sa oňho, potom úlohou korporácie-štátu je odizolovať od spoločenského koláča všetkých, kto sa nedá vykorisťovať ako prvotných výrobcov a druhotných spotrebiteľov objektov. Korporácia-štát sa podobá na útočnú osu, ktorá využíva organizmus iného hmyzu, aby si v nej uložila svoje vajíčka. Súčasný svet sa buduje ako hierarchia dravých korporácií-štátov...

Podľa názoru historika-krízológa, nás nečaká „ľavicový obrat“, ale budovanie akéhosi „oligarchického socializmu“. Teda predchádzajúca kapitalistická elita – pod znakom nápravy „chýb neoliberalizmu“ – demontuje trh, vytvárajúc monopoly (alebo oligopoly) vo všetkých odvetviach ekonomiky. Výsledkom toho, pri moci zostávajú predošlé špičky, ale v celkom nových podmienkach. A takéto zriadenie bude vytvorené v globálnom rozmere!
„Vôbec ma neprekvapuje, že nedávno uzrela svetlo sveta nová biografia Karla Marxa, ktorú npísal Jacques Attali – jeden z ideológov neoliberalizmu. V Marxovi ho priťahuje idea svetovej vlády. To isté sa v Marxovi páčilo aj Dullesovi staršiemu a Toynbeemu. Podľa Attaliho, prechod ku globálnej vláde povedie cez štádium zavedenia svetovej meny. A tá zase vznikne ako výsledok globálnej krízy. Teda nie robotnícka trieda, ale práve buržoázia vytvorí svetovú vládu.
Máme teda do činenia s vedomou demontážou kapitalizmu samotnými kapitalistami. Ale podľa Fursovovho názoru nejde o prvý precedens v dejinách. Podľa neho, podobnú operáciu urobila elita feudálneho sveta v 16. storočí. Demontovala feudálne zriadenie s cieľom zachovať si moc a bohatstvo v novej realite.
Kapitalistické zriadenie, ktoré, ako konštatujú súčasní hierarchovia Západu, sa blíži k demontáži, bude skôr pripomínať nové otrokárstvo než socializmus, na aký sme zvyknutý. Dokonca aj trieda, ktorá v ňom vládne, vďaka progresu v oblasti biotechnológie a nanotechnológie plánuje urobiť zo seba rasu dlhovekých superzdravých „vyšších bytostí“ - so zvýšenými fyzickými a rozumovými schopnosťami.
Fursovove závery sa v mnohom zhodujú so závermi ekonóma Marka Golanského, ktorý už v roku 1992 (Nové tendencie v svetovej ekonomike) predpovedal úplny krach trhových reforiem na ruinách ZSSR a na Západe – demontáž kapitalizmu a nastolenie akéhosi nového socializmu. S núteným znížením spotreby, spoločenským vlastníctvom, s centralizovaným rozdelením zdrojov. S novou totalitou, so skromnou životnou urovňou a obmedzením v spotrebe. Vôbec nechápal: načo sme zničili Sovietsky zväz, keď celý svet bude v podstate nútený smerovať k sovietskej skúsenosti? Golanskij si myslel že lavína sa spustí v roku 2010 a bude vyvolana hrozbou obmedzení zdojov a ekologickými nešťastiami.
Existujú však všetky predpoklady domnievať sa, že iniciátori tohto projektu „oligarchického globosocializmu“ (alebo „novej otrockej vlády“) nebudú úspešní. Zopakovať úspech zo 16. storočia sa súčasnej ekonomickej elite nepodarí.

BLÍŽIACA SA KATAKLIZMA

Napriek všetkému si profesor Fursov zachováva optimizmus: kapitalisticej aristokracii sa nič nepodarí. Podmienky 21. a 16. storočia sú príliš odlišné.
Predovšetkým, feudalizmus bol od počiatku intenzívnym zriadením, ktoré nepotrebovalo periférie ako faktor rozvoja. Zato kapitalizmus perifériu potreboval. Na svete ale už viac neexistujú žiadne neosvojené periférie! Neexistuje nová Amerika, ktorú „objavili“ v roku 1492, neexistuje Ázia „bez pána“. Súčasný kapitalizmus sa neponáša na feudalizmus, ale na neskoré antické zriadenie, ktoré zmietla barbarská periféria.

„Súčasný kontrast „bohatý sever – chudobný juh“ nie je ničím iným než spomienkami na budúcnosť, pritom kvôli čisto demografickým problémom. Západná (presnejšie, postzápadná) spoločnosť prežíva demografický pokles. Predpokladá sa, že tento pokles nastupuje vtedy, keď v spoločnosti pripadne na 100 mužov vo veku od 41 do 44 rokov menej než 80 chlapcov vo veku 1-4 rokov. V súčasnom Nemecku je tento pomer 50 na 100. Teda katastrofa! Pritom Nemci nemajú najhoršiu demografickú situáciu v Európe. Porovnajmi si: v pásme Gazy v Palestíne je tento pomer – 464 na 100, v Afganistane 403 na 100, v Somálsku 364 na 100.
Dochádza teda k situácii: neoimpérium, ktoré speje k úpadku a neobarbari na jeho hraniciach. Preto kríza, spojená s demontážou kapitalizmu, sa bude rozvíjať skôr podľa scenára zo šestnásteho storočia... tvrdí Fursov.

Tým viac, že na tieto krízy sa navrství ešte jedna, pripomínajúca vrchnopaleolitickú: krízu včerpania biosféry Zeme, nedostatok zdrojov, pitnej vody, úrodnej pôdy. Sovietsky biológ Timofejev-Resovskij ešte v roku 1960 povedal, že optimálny počet obyvateľstva Zeme predstavuje maximálne pol až jednu miliardu ľudí. V súčasnosti naša populácia speje k siedmim miliardám. A preto sa podľa Fursova súčasná rozvíjajúca sa kríza stane superkrízou, ktorá bude zahŕňať rovnako črty biosférnej krízy vrchného paleolitu (keď zahynulo cca 80% populácie Zeme), ako aj neskorej antiky, 16. storočia, nehovoriac už o období rokov 1873-1933 a Veľkej hospodárskej kríze.
Kto si môže poradiť s krízou? Kde je ten historický subjekt, ktorý porazí súčasnú kapitalsitickú elitu?
Podľa Fursova sa nižšie vrstvy na túto úlohu nehodia. Zato „umierajúca“ stredná vrstva môže do zápasu vstúpiť celkom ľahko. Táto vrstva totiž neprežije ani pri zriadení nového globálneho monopolizmu, ani v prípade útoku nových barbarov. Dokáže stredná triedy splniť túto misiu? Otázka je zložitá.
Je jasné, že úspešná revolúcia je možná iba v prípade ak dôjde k rozkolu v kapitalistickej špičke. Ak časť „bojarov“ (v svojich záujmoch) uzavrie zväzok s radikálnym antisystémovým hnutím a zlikviduje druhú časť. V každom prípade zápas za prežitie v nových „temných časoch“ si bude vyžadovať nové poznatky o svete, ktoré musí dať odpovede na otázky Čo je súčasný svet?, Čo je Rusko?, Ako funguje Rusko v súčasnom svete?
„Musíme mať jasné a nekompromisné vedomosti sami o sebe, aby sme mali statočnosť existovať, treba mať statočnosť vedieť!“ Iba tak dostaneme do rúk esá pri novom rozdávaní kariet dejín. Zbraňami konfrontácie s globalizátormi a globalizačným reežimom môžu byť práve národné tradície. Chcú nás odviesť do sveta korporácií-štátov, rozvíjajúcich sa do globálno-monopolistického systému. Čím sa dá proti tomu všetkému brániť? Poviem čisto hypoteticky: treba národ ako korporáciu, národno-korporačné zriadenie na socialistický spôsob. Zdá sa, že práve týmto smerom treba teraz hľadať alternatívu totalitnému „socializmu“ globálnych monopolov.

rp-monitor.ru








chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | fotograf | handmade |