Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10
chelemendik.sk - SERGEJ CHELEMENDIK: Niekto chápe Slovensko ako psa a palicou je jazykový zákon
chelemendik.sk
born in the ussr
chelemendik.ru
chelemendik.tv

SERGEJ CHELEMENDIK: Niekto chápe Slovensko ako psa a palicou je jazykový zákon

 SERGEJ CHELEMENDIK: Niekto chápe Slovensko ako psa a palicou je jazykový zákon


Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 41

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 44

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 47

Bratislava 12. septembra (TASR) - Ak sa chce Slovensko vyhnúť tomu, aby bolo spolu s Maďarskom zatiahnuté do konfliktu, ktorý by obidva štáty ťažko poškodil, musí zabrániť tomu, aby na Slovensku vznikla alternatíva k maďarským extrémistom. "Slovensko nesmie pripustiť, aby tu na Slovensku bol umelo vypestovaný akýsi falošný extrémizmus, fašizmus. Lebo na konflikt sú potrební dvaja," povedal v exkluzívnom rozhovore pre TASR poslanec Slovenskej národnej strany (SNS) Sergej Chelemendik.



"Keby nebol jazykový zákon, bolo by niečo iné," dodáva poslanec, podľa ktorého to, čo sa deje teraz na juhu Slovenska, "stopercentne napĺňa klasický scenár prípravy regionálneho etnického konfliktu, ktorý niekto riadi zvonku".

- SMK pripravuje kvôli jazykovému zákonu podanie na Ústavný súd, pretože je podľa nich diskriminačný. Je podľa vás možné, že je slovenský zákon o štátnom jazyku v rozpore ľudskými právami?

To, čo sa teraz odohráva okolo jazykového zákona, vrátane podujatia v Dunajskej Strede, nemá nič spoločné so samotným jazykovým zákonom. Jazykový zákon je zámienka, to znamená, že ak by nebolo toto, našlo by sa niečo iné. Slováci hovoria, kto chce psa biť, palicu si nájde. Vyzerá to tak, že niekto chápe Slovensko ako psa a našiel palicu, ktorá sa nazýva jazykový zákon. Teraz hovorím ako filológ, ktorý skončil najlepšiu moskovskú univerzitu a ktorý ovláda aktívne reči. Slovenský jazykový zákon je maximálne liberálny, demokratický a slobodný. Ak by si niekto dal námahu porovnávať to, čo sa deje v okolitých krajinách, pochopil by to okamžite. Všetky tie výmysly, ktoré teraz celkom úspešne odhaľuje aj slovenská diplomacia a vláda... Že vraj za lekárom niekto príde a proste ho nepochopia. Ja mám niekoľko známych lekárov z Podunajských Biskupíc, ktorí mi veľa rokov rozprávajú presný opak. Keď prichádzajú do Biskupíc ľudia z Dunajskej Stredy, väčšina mladých má problém sa vyjadriť po slovensky. Je tu istá snaha, ktorá nepochádza od slovenských Maďarov, dosiahnuť, aby obyvatelia juhu Slovenska nerozprávali po slovensky.

- Okolo jazykového zákona bolo medializovaných mnoho fám a nepravdivých informácií. Nemala slovenská vláda urobiť vopred nejakú informačnú kampaň, ktorou by tieto javy obmedzila? Niektoré maďarské médiá napríklad tvrdili, že zákon zakazuje Maďarom hovoriť na verejných priestranstvách materinským jazykom...

Nielen maďarské médiá nevedia, čo je obsahom zákona. Myslíte si, že tých niekoľko tisíc ľudí, čo doviezli do Dunajskej Stredy autobusmi, čo stálo niekoľko miliónov slovenských korún, alebo niekoľko desaťtisíc eur, myslíte si, že oni z toho jazykového zákona čítali aspoň jednu vetu? Tam nejde o komunikáciu. Slovensko bohužiaľ nemá veľké možnosti odkomunikovať niečo smerom do sveta. Maďarský premiér povie nezmysel, maďarskí lobisti v Európskom parlamente a v Spojených štátoch to zopakujú a stáva sa to v úvodzovkách pravdou.

- Boli podľa vás nepravdivé informácie o zákone výsledkom nedorozumenia, alebo išlo o zámer?

Je to zámerná manipulácia zo strany politiky, ktorá je v tomto smere jednotná. Problém sa vyrába, lebo je tu niečo oveľa dôležitejšie ako možný slovensko-maďarský konflikt.

- Na Slovensku aj v Maďarsku už je v plnom prúde neoficiálna predvolebná kampaň. Má to vplyv na vývoj napätia?

No ale tie kampane k niečomu smerujú. To isté, čo sa deje na Slovensku, sa dnes v oveľa horšej podobe deje v Rumunsku. Slovenská tlač, slovenské médiá, slovenskí politici sú o tom ticho a nedá sa povedať, že o tom nevedia, lebo to prechádza agentúrnymi správami. V Rumunsku je už dnes oficiálne nastolená požiadavka politickej autonómie. Inak je to tam presne to isté. S jazykovým zákonom, so všetkým možným.

- Myslíte si, že je to produkt politiky Maďarskej republiky? Veď Maďarská republika je takmer pred bankrotom...

- Pred bankrotom je tu viacero republík. Keď moc nevie ponúknuť ľuďom nič okrem konfliktov, vojny a vzbury, vtedy sa začína hovoriť aj o vojne. Hitler vyrástol z Weimarskej republiky, vyrástol z toho, že Nemecko ostalo totálne ožobráčené, potrhané na časti.

Predpokladáte, že maďarská politika k svojim menšinám vyplýva z ich ekonomických neúspechov? To je asi veľké zjednodušenie problému...

- Nielenže to predpokladám, ja si to aj myslím. Uverejnil som rozsiahlu esej o tom, že je tu zámer využiť Maďarsko ako rozbušku vojny v Európe.

Nie sú to príliš silné slová?

- Ja som to tak pomenoval, možno je to trošku silné, uvidíme. Ja sa naozaj veľmi rád pomýlim. Ale na rozdiel od mnohých kolegov pôsobiacich v politike sa venujem dejinám a venujem sa im celý život. Celé roky sledujem vývoj takzvaných regionálnych etnických konfliktov. To, čo sa deje teraz na juhu Slovenska, stopercentne napĺňa klasický scenár prípravy regionálneho etnického konfliktu, ktorý niekto riadi zvonku.

Taký konflikt rozhodne nie je v záujme ani Slovenska, ani Maďarska...

- Myslíte si, že konflikt v Kosove bol v záujme obyvateľov Kosova alebo Srbska? Že ak by obyvatelia týchto oblastí mohli hlasovať v referende, vybrali by si vojnu?

Je zaujímavé, že síce presne z opačného pohľadu, ale predsa sa k podobným záverom dopracoval aj podpredseda pre stratégiu SMK Miklós Duray. V podstate povedal, že dôvod, prečo je pravdepodobné, že SMK dostane pozvanie do Kongresu USA, je to, že v USA možno existujú obavy o to, aby Slovensko nebolo zdrojom napätia v strednej Európe.-

- To je smiešne. Slovensko nikdy v histórii nezaútočilo na Maďarsko.

Nejde o Maďarskú republiku, ale o postavenie menšín. Miklós Duray už v deväťdesiatych rokoch, za vlády Vladimíra Mečiara, v americkom Kongrese bol. Vtedy mali v USA obavy nielen o demokratický vývoj na Slovensku, ale aj o stabilitu strednej Európy...

- S pánom Durayom som ochotný diskutovať iba v priamom prenose, ak to prijme, rád si jeho argumenty vypočujem. Poviem to inak, keď si Spojené štáty začali robiť starosti o stabilitu na Balkáne, vyústilo to do vojny v Európe.

Dlhotrvajúce latentné napätie medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré bolo akurát prekryté jeden čas socializmom, trvá sto rokov a ešte aj ďalších sto rokov môže... Napätie medzi týmito dvoma národmi nevymysleli niekde za morom, tak isto ako medzi Maďarmi a Rumunmi, medzi Maďarmi a Slovincami, Maďarmi a Srbmi, prípadne Maďarskom a Ukrajinou, jednoducho stále je...

- Skúsim to spresniť na veľmi jednoduchom príklade. Rusi a Ukrajinci sú podľa môjho názoru časťou jedného národa, jednej civilizácie, majú jedno náboženstvo atď. Zvonku bol medzi nich implantovaný prvok konfliktu, ktorý sa rozdúchava, ktorý hrozí Európe a svetu oveľa viac ako to, čo sa odohráva v Dunajskej Strede...

...ale pre nás je dôležitá práve Dunajská Streda..

- Skúsme vymenovať, koľkokrát za minulých sto rokov bolo Maďarsko využité ako súčasť svetových vojen, konfliktov. Ako aktívny hráč bolo použité v prvej svetovej vojne, v druhej svetovej vojne. Udalosti roku 1956 boli tiež veľmi zvláštne, Takže ja sa nemôžem s vami podeliť o váš optimizmus, že to potrvá ešte sto rokov, podľa mňa to akceleruje práve v súčasnosti.

Povedali ste, že Maďarsko bolo použité... Myslíte si, že posledných sto rokov iné štáty plánovite zneužívajú maďarské ilúzie o Uhorsku?

- Každý využíva každého, ale s rôznym úspechom. Maďarsko je štát, spomínajúci na svoju slávnu minulosť, ktorá síce nebola dlhá, ale Maďari si ju citovo mimoriadne zafixovali. No v prvej svetovej vojne bolo Maďarsko súčasťou porazeného Rakúsko – Uhorska, v druhej svetovej vojne bolo Maďarsko použité ako nástroj Hitlerom, ktorý bol porazený a dodnes sa nedokázalo vyrovnať s traumami minulého storočia.

Čo by mala robiť Slovenská republika v tejto situácii?

- Slovensko by malo predovšetkým vedieť, čo sa vlastne deje. Pochopiť, čo sa deje vo svete, čo sa deje napríklad v Rumunsku, čo sa deje vo Vojvodine, čo sa deje na Ukrajine. Nepestovať akýsi slovenský fašizmus, ktorý tu nikdy nebol. Nenechať sa vtiahnuť do zbytočných konfliktov.

Novela jazykového zákona prináša relatívne malé zmeny oproti tomu, čo tu bolo predtým, oponenti tvrdia, že pokojne nemusela byť. Prečo sme prijímali túto novelu? Ak sa bavíme o vyhýbaní sa konfliktom...

- Máte nesprávne východisko. Ešte raz vám odpoviem. Keby nebol jazykový zákon, bolo by niečo iné. Keď vás niekto začína fackať a biť, nemôžete povedať: dobre, on mi dal jednu facku, ja mu ju odpustím a stačí. On Vám dá ďalšiu, potom Vás udrie palicou.

Ako by teda malo vyzerať to vyhýbanie sa konfliktom?

- Ak tieto konflikty niekto riadi zo strategickej roviny, čo nikdy nebolo Slovensko, asi sa tomu nebude dať vyhnúť. Ale Slovensko sa nemusí nechať naivne vťahovať do ďalších konfliktov. Poviem to veľmi konkrétne: Slovensko nesmie pripustiť, aby tu na Slovensku bol umelo vypestovaný akýsi falošný extrémizmus, fašizmus. Lebo na konflikt sú potrební dvaja.

Ako to myslíte?

- Slováci naozaj nechcú konflikt, Maďari tiež tvrdia, že nechcú konflikt, ale v Maďarsku sa to pestuje. A trvá to roky. Pred časom som položil Ferencovi Gyurscánovi, ešte bol premiérom, v Európskom parlamente v Štrasburgu otázku, čo to je Jobbik, čo sú Maďarské gardy, na čo mi on povedal, že sa za nich hanbia, že ich za chvíľu zakážu. Kde je dnes Gyurcsány? A kde je dnes Jobbik? Kde sú Maďarské gardy? A znelo to oficiálne, zaujal stanovisko tam, kde bola zastúpená celá Európa. Suverénne hovoril o tom, že sú marginálne.... Preto hlavnou úlohou Slovenska je dnes nepripustiť pestovanie našich extrémistov ako súperov radikalizmu v Maďarsku. Toto je hlavná úloha štátu. Lebo Jobbik, príde - odíde, vykáže ho polícia, ale ak sa to začne aj z našej strany, ako sa to deje v Rumunsku... Slovensko ešte stále môže hovoriť: Pár bláznov sem prišlo.... Ale keď sa začne z opačnej strany to isté, tak vzniká živná pôda pre konflikt. Znepokojuje ma preto, čo robia slovenské médiá. Možno nevedomky, ale podporujú a nafukujú akúsi smiešnu organizáciu, ktorá tu živorí niekoľko rokov, nevie, čo chce dosiahnuť... Ale keď niekoľko bláznov príde do dediny niečo kričať, prídu tam všetky televízie naraz a nastavujú im mikrofóny a kamery. Prečo?! Slovensko má mať vyváženú politiku predovšetkým vnútri krajiny a SMK si musí uvedomiť, do akej hry je vtiahnutá. Som presvedčený, že politici SMK nerozumejú tomu, čo vlastne robia a aké následky to pre nich môže priniesť.

V každom prípade sa dá povedať, že tieto spory poškodzujú obidva štáty, Slovensko aj Maďarsko. Pre oba by bolo výhodné aby toto štádium prekonali, na druhej strane ako keby k tomu nebola vôľa, resp. vôľa je deklarovaná, ale konkrétne kroky sa nedejú...

- Ja, bohužiaľ, vidím všetky kroky akcelerácie problému. To znamená urýchlenie procesu, ktorý predtým existoval latentne. Treba vidieť, kde je zámienka, kde sú príčiny. Čo ak niekto chce použiť Maďarsko na naplnenie svojich cieľov? Alebo nato, aby obsadil najväčšie zdroje pitnej vody v Európe? Aj to je možný cieľ.

Narážate na južné Slovensko?

- Napríklad.

A kto by ich mal obsadiť? Zdroje pitnej vody sú majetkom štátu...

- EÚ už diskutuje o zákone, že zdroje pitnej vody sa budú dať v budúcnosti privatizovať. Je to zaujímavé, prečo to robia práve vtedy, keď sa zásoby pitnej vody pomaly míňajú. Pitná voda bude chýbať ďalším generáciám. Strategický materiál už nebude ropa, ale bude to pitná voda. A - hypoteticky - zrazu nastane situácia, že v centre Európy hrozí konflikt. Treba tomu okamžite zabrániť, nastoliť pokoj a poriadok. Preto tam treba poslať mierotvorcov, vytvoriť vojenskú základňu. A akoby náhodou sa tam ocitli strategické zásoby pitnej vody pre tretinu Európy.. A ja položím otázku, kto to potom sprivatizuje? A kto to bude kontrolovať, keď tam bude letecká základňa s lietadlami, s kontingentom, ja neviem, 10.000 vojakov? Je to len hypotéza, ale treba o nej vedieť. Ja si to myslím, ale môžem sa mýliť. Ale treba o tom vedieť a rozmýšľať a diskutovať s kolegami, lebo ak bude slovensko-maďarský konflikt, bude z toho profitovať ktosi tretí, určite nie Slováci, ani Maďari.

Je nejaký aspekt, ktorý považujete k tejto téme za dôležitý, ale nespomenuli sme ho?

- Znepokojuje ma to, čo robia slovenské médiá. V tomto sa stotožním s tým, čo hovorí Fico. On to hovorí inými slovami, ale nie je odborník na médiá. Ja si myslím, že som. Slovenské médiá všetko, čo sme povedali, programovo ignorujú. Toto je činnosť, ktorá objektívne smeruje k tomu, aby Slováci a Slovensko mali veľké problémy. Poviem to diplomaticky, slovenské médiá nekonajú v prospech slovenského národa. Zápas o budúcnosť Európy sa odohráva na 80 percent v médiách. Je to zápas o kontrolu nad správaním sa ľudí. A v tomto, bohužiaľ, Slovensko ťahá za kratší koniec.

UPOZORNENIE: TASR k správe ponúka zvukový záznam




Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 41

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 44

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 47
http://www.tasr.sk/23.axd?k=20090911TBB00719




Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 41

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 44

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 47
MAĎARIČ: Maďarsko je notorickým sťažovateľom

Bratislava 13. septembra (TASR) - Veľká miera agresivity a lživej propagandy spojená s medializáciou novely zákona o štátnom jazyku Ministerstvo kultúry (MK) SR zaskočila, podľa šéfa rezortu Mareka Maďariča (Smer-SD) sa na takúto rétoriku nedalo vopred dostatočne pripraviť. "Naozaj sme netušili, že diskusia okolo novely zákona bude zaťažená takými lžami, ktoré ako keby sa viazali k úplne inému zákonu," povedal v exkluzívnom rozhovore pre TASR Maďarič.

Napriek problémom prijatie novely neľutuje a chce ju obhájiť aj pred medzinárodnými inštitúciami, na ktorých je Maďarsko podľa neho "notorickým sťažovateľom". "V tejto chvíli, nie našim pričinením, to nie je len zápas o jazykový zákon, ale aj o postavenie Slovenska, ktoré si musí a podľa mňa aj dokáže obhájiť svoju suverénnu politiku," povedal.

Ako z kvantitatívneho hľadiska hodnotíte prínos novely zákona o štátnom jazyku. Bola v niečom prevratná alebo iba dolaďovala niektoré nejasnosti či protiprávny stav z minulosti?

Zdá sa mi, že nezainteresovaný pozorovateľ, ktorý sleduje naozaj rôznorodú diskusiu na tému novelizácie zákona o štátnom jazyku, musí mať dojem, že vznikol nejaký úplne nový, nevídaný zákon, ktorý prevratne mení situáciu v používaní štátneho jazyka a dokonca aj v používaní jazykov národnostných menšín. Ale pravda je v zásade opačná, novelizácia zákona o štátnom jazyku neprináša žiadne prevratné novinky. Čiže nemení filozofiu predtým platného zákona a napriek určitým zmenám by som povedal, že na 90 percent zachováva aj jeho podstatu. Predovšetkým zavádza určitý systém sankcií. Ten je nastavený tak, že hrozba ich udelenia pôsobí skôr preventívne, pretože vždy pred rozhodnutím o začatí správneho konania musí konkrétny porušovateľ dostať najskôr písomné upozornenie. To môže byť inštitúcia, úrad, v určitých prípadoch podnikateľ a až potom sa môže pristúpiť k samotnému správnemu konaniu.

Taktiež sa v niektorých oblastiach rozširuje možnosť používania cudzích či menšinových jazykov. A dovolím si tvrdiť, že novelizácia ešte viac rešpektuje jazyk ako živý a dynamický systém. Oproti predchádzajúcemu zneniu zákona sa to odzrkadľuje v ustanoveniach, ktoré nevylučujú používanie nespisovných alebo slangových výrazov, pokiaľ ide o ich funkčné využitie. Ak sme boli obviňovaní, že novelou chceme nejakým spôsobom zväzovať štátny jazyk a jeho používanie, tak oproti predchádzajúcemu stavu sa dáva určitá voľnosť aj pri posudzovaní istých prehreškov alebo pochybení.

Existovala spoločenská požiadavka na prijatie zmeny jazykového zákona? Aká bola veľká?

Domnievam sa, že existovala niekoľko rokov. Ministerstvo kultúry každý rok predkladá na rokovanie vlády informáciu o plnení koncepcie starostlivosti o štátny jazyk. V nej sme opakovane upozorňovali na porušovanie predmetného zákona. Išlo o to, že občanom neboli dostupné informácie v štátnom jazyku v oblastiach, ktoré zákon reguloval a upravoval, teda napríklad vo verejnom styku. Týkalo sa to návodov na výrobky, informačných tabúľ či oznamov pre verejnosť. Teda na jednej strane sme konštatovali takýto stav, na druhej strane sme museli s určitou rezignáciou priznať, že neexistuje spôsob, ako takéto porušovanie napraviť. Zákon mal v tomto zmysle len akúsi deklaratívnu podobu, keďže neboli žiadne sankcie. Okrem tejto odôvodnenej objednávky sa prijalo programové vyhlásenie vlády, ktoré sa v časti venovanej kultúre zaviazalo, že bude posilňovať a ochraňovať štátny jazyk. Vláda sa teda zaviazala prijať túto novelizáciu.

Novela zákona teda nepriniesla žiadne prevratné novinky. Ako si vysvetľujete to, že napriek tomuto faktu jej prijatie vyvolalo také veľké negatívne reakcie a odozvy?

Novela sa stala politickou agendou najmä pre Stranu maďarskej koalície. Stalo sa tak napriek tomu, že pri jej príprave sme konzultovali a spolupracovali so zástupcami všetkých menšín na Slovensku. Pripravovaná bola v otvorenom dialógu so všetkými, ktorí sa ju snažili vecne ovplyvniť, napríklad sme v rámci medzirezortného pripomienkového konania akceptovali hromadnú pripomienku verejnosti. Taktiež sme do nej zapracovali určité pripomienky SMK. Napriek tejto snahe SMK postavila novelu na všeobecnej kritike, ktorú nikdy argumentačne nepodložila. Od určitého okamihu začala vyhlasovať, že ide o zlý zákon, ktorý, ak to mám zjednodušene povedať, obmedzuje používanie menšinových jazykov, poškodzuje menšiny, šikanuje ich a na toto sa postupne nabaľovali podobné útoky z Maďarskej republiky, ktoré čoraz častejšie prerastali do preukázateľných klamstiev. S poľutovaním musím konštatovať, že ich nositeľmi sa stali tiež vysokí predstavitelia Maďarskej republiky. Sú známe nepravdivé výroky premiéra Gordona Bajnaia či ministra zahraničných vecí Pétera Balázsa o tom, že ľudia budú pokutovaní za počúvanie omší v maďarčine alebo za to, ak sa budú rozprávať s lekárom po maďarsky. Zdá sa mi, že ani SMK ani ďalším politickým reprezentantom maďarskej menšiny a takisto predstaviteľom Maďarska nejde o zákon ako taký, ale sledujú nejaké iné ciele. Buď je to útok na Slovensko alebo na súčasnú vládu, pričom jazykový zákon je len zámienkou. Domnievam sa, že oni veľmi dobre vedia, že zákon je v poriadku. My sa v tomto tvrdení opierame nielen o naše presvedčenie, keďže žiadne iné menšiny na Slovensku proti nemu neprotestovali, ale taktiež o posudok vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny Knuta Vollebaeka.

-Nemyslíte si, že prijatie novely bolo nešťastne načasované? Maďarsko čakajú predčasné parlamentné voľby, na Slovensku majú byť voľby na budúci rok, nedalo sa predpokladať, že táto téma bude zneužitá na predvolebnú kampaň v oboch krajinách?-

Počkať sa nemohlo, lebo by sme mali nesplnenú úlohu v programovom vyhlásení vlády. Iná vec je, že prišlo k určitému časovému sklzu. Možno mal byť zákon pripravený a schválený o pol roka skôr. Avšak vnútropolitická situácia v Maďarsku bola výbušná a zaťažená inými problémami aj rok dozadu, takže aj vtedy by tam privítali možnosť odviesť pozornosť takýmito útokmi na Slovensko. Domnievam sa, že by to spôsobilo tento druh problémov aj vtedy. Na druhej strane sa ukazuje, že víťazom volieb v Maďarsku bude Viktor Orbán a poznáme jeho výroky, jeho politiku, takže po voľbách by bola táto novelizácia zákona z maďarskej strany zrejme atakovaná rovnakým spôsobom.

My predsa nemôžeme, ak riešime problém diskriminácie našich občanov, čakať ešte rok, dva, tri. Jednoducho, ak problém vidíme a myslíme si, že toto je jedno z jeho riešení, tak ho musíme riešiť bez ohľadu na to, či nás niekto bude nejako vydierať, alebo nám dokonca bude zvonku hovoriť, akú legislatívu môžeme alebo nemôžeme prijímať. Sme suverénna krajina, suverénny štát a povinnosťou vlády je ochraňovať občanov bez rozdielu národnosti tam, kde dochádza k porušovaniu ich práv.

-Diskusia ohľadne novely jazykového zákona sa z argumentačnej roviny presunula do roviny, kde sa už pracuje s vášňami obyvateľstva. Aké prostriedky môže využiť vláda a ministerstvo kultúry, aby sa diskusia opäť dostala do vecnej roviny?-

Dostali sme sa do situácie, ktorú sme až do takých konkrétností mohli iba ťažko predvídať. Nikto nemohol tušiť, že prídu také lži, ktoré nás nútia, aby sme ich vyvrátili alebo popreli. Postavení sme do takej situácie, že dnes nie je ani tak zaujímavé vysvetľovať samotný zákon, ako popierať najväčšie lži, pretože maďarské médiá, ktoré sú veľmi čítané a počúvané maďarskou menšinou na Slovensku, dokázali vniesť do vedomia ľudí až také presvedčenie, že po jeho novelizácii nebudú môcť už ani medzi sebou rozprávať v ich materinskom jazyku. Musím povedať, že aj niektoré slovenské médiá prispeli tiež významnou mierou k dezinterpretácii tohto zákona, dokonca i niektorí jazykovedci.

Napríklad v úvodnej fáze prípravy tohto zákona a schvaľovacieho procesu sa viedla v médiách úplne falošná diskusia o tom, že ľudia budú trestaní za to, ak nebudú hovoriť spisovne alebo dodržiavať pravopis. Zákon sa však nevzťahuje na individuálne rečové prejavy a vôbec neupravuje súkromnú komunikáciu. Boli tam rozhovory typu, či je správne, aby nejaký zákon zväzoval používanie jazyka. Pritom jazykový zákon o tom vôbec nie je, pretože sa nedotýka tlače, literatúry alebo súkromnej komunikácie, čo sú oblasti, kde sa jazyk najviac vyvíja. Taktiež sa zneužíval pojem jazyková polícia a robí sa tak doteraz. Zákon predpokladá, že na ministerstve kultúry budú dvaja pracovníci, ktorí budú vykonávať dohľad tak, ako sa dohľad vykonáva v mnohých iných oblastiach, teda pri posudzovaní situácie či riešení podnetov. Ak dvaja ľudia pre niekoho predstavujú jazykovú políciu na celom území SR, tak je to skôr na úsmev alebo skôr na zaplakanie, ak sa toto ľuďom podsúva.

SMK sa snaží túto tému predostrieť na rôznych medzinárodných fórach a európskych inštitúciách. Dokonca vyvíjajú snahu na to, aby dostali pozvánku do snemovne reprezentantov Spojených štátov. Nie je slovenská strana trochu v defenzíve a prečo nevyvíjame väčšiu snahu na to, aby sme lepšie odprezentovali náš pohľad a stanovisko na vzniknutý problém?

To je trošku ťažká úloha, pretože my sme v tejto chvíli do istej miery odsúdení reagovať na aktivity alebo výroky maďarskej strany. Nemôžem teraz preventívne chodiť a hovoriť - ak by náhodou povedali toto, tak to nie je pravda. Na druhej strane musím povedať, že slovenská diplomacia postupuje veľmi dobre, využíva všetky štandardné spôsoby oboznamovania medzinárodnej verejnosti so zákonom, čo si myslím, že prináša svoje ovocie. Napriek veľmi silnej maďarskej loby vo svete a napriek tomu, že sa veľmi intenzívne snažia posúvať tento problém do OBSE, Európskeho parlamentu, či na rokovania s nemeckou kancelárkou, výsledkom je, že všetky tieto inštitúcie alebo ich zástupcovia odmietajú zaoberať sa týmto problémom, keďže to považujú za bilaterálnu záležitosť. To je pre Slovensko dobrá poloha a svedčí o tom, že maďarská strana nedokáže presvedčiť tieto medzinárodné inštitúcie, že sa u nás deje niečo strašné.

Slovensko je presvedčené o tom, že zákon je v poriadku a netreba na ňom nič meniť. Ak by ale napríklad vznikol silný tlak alebo požiadavka zo strany medzinárodných inštitúcií, je SR ochotná zákon istým spôsobom zmeniť, prípadne opätovne zrušiť udeľovanie pokút?

Domnievam sa, že takáto požiadavka prísť nemôže, lebo sankčný mechanizmus v takýchto zákonoch má množstvo štátov nielen Európskej únie. To znamená, že sankcie ako také sú legitímne. Náš sankčný mechanizmus aj tým, že mu predchádza písomné upozornenie, je nastavený skôr preventívne. A nepatrí k tým najväčším ani v zmysle ich výšky. Iná vec je, či dokážeme akceptovať odporúčania, aby sme citlivo pristupovali k posudzovaniu priestupkov a udeľovaniu pokút. V tomto zmysle akceptujeme odporúčanie vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín, aby sme odstránili sporné výklady a pripravili interné právne akty, ktoré presnejšie vydefinujú spôsob a rozsah ich udeľovania. Toto je ten priestor, ktorý si viem predstaviť, ale určite nie formou zmeny samotného zákona. Ak sa bude vykonávať presne v súlade s Ústavou SR, tak nemôže spôsobiť žiadne obmedzenie práv príslušníkov národnostných menšín.

Viete si predstaviť ako ďaleko by ešte mohla táto diplomatická prestrelka medzi Slovenskom a Maďarskom zájsť?

Po vyslovení takých neprávd o pokutovaní ľudí za používanie menšinových jazykov či utláčaní menšín si neviem predstaviť, že by sa o zákone dali vymyslieť ešte nejaké horšie veci. To, čo by mohlo situáciu ešte zhoršiť, by bolo, ak by pokračovalo zastrašovanie príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku, čím by u nich vznikol nepokoj a strach a prerástlo by to do niečoho iného. Čiže šíritelia lží si musia uvedomiť, že sa zahrávajú s pokojným spolunažívaním občanov SR, keď presviedčajú istú časť o tom, že v ich živote dochádza k takým zmenám, ktoré im uberajú ich práva. Takže vidím potenciálnu hrozbu skôr tu u nás vo vnútri.

Je prínos novely z hľadiska garancií využívania štátneho jazyka v praxi natoľko veľký, že to Slovensku vykompenzuje vzniknuté problémy na medzinárodnej scéne?

Toto je širšia a zásadná otázka, ktorá sa dotýka nášho medzinárodného postavenia a vzťahov najmä s Maďarskou republikou, ktoré sú dlhodobo komplikované. Tie sa vyostrujú v situáciách, keď sa v Maďarsku schyľuje k voľbám alebo keď trpí inými vážnymi problémami, napríklad ekonomickými či s extrémizmom. Vtedy sa zvyšuje aj potreba odviesť pozornosť. V tomto zmysle je Slovensko akýmsi trvalým terčom maďarskej politiky a často vzniká snaha dostať do sveta obraz o tom, že si nevieme riešiť svoje problémy sami, ale potrebujeme nad sebou nejaký dohľad a že bez prítomnosti etnickej maďarskej strany vo vláde tu nie ani je záruka demokracie. Víťazstvo v takýchto súbojoch môže Slovenskú republiku, naopak, posilniť. To znamená, že v tejto chvíli, nie našim pričinením, to nie je len zápas o jazykový zákon, ale aj o postavenie Slovenska, ktoré si musí a podľa mňa aj dokáže obhájiť svoju suverénnu politiku. Ak uspejeme, bude to znamenať posilnenie suverenity, zvrchovanosti na vlastnom území, ako aj schopnosti obhájiť práva svojich občanov.

Slovenská aj Maďarská republika sú už členmi Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Náš bilaterálny problém rieši OBSE, ktorá sa normálne koncentruje na krajiny s väčšími problémami, či už v oblasti bezpečnosti alebo rozvoja demokratických inštitúcií. Nie je to pre obe krajiny krok späť?

Keď si zoberieme určitý horizont niekoľkých rokov dozadu, tak Maďarsko je v rôznych situáciách notorickým sťažovateľom, a to nielen na Slovensko. Takýmto spôsobom postupuje prakticky okrem Rakúska voči všetkým svojim susedom, kde žije maďarská menšina. My musíme v takejto situácii dôsledne obhajovať národno-štátne záujmy, nenechať sa zastrašiť, dôverovať si a veriť, že Maďarsko postupom času pochopí, že maďarská menšina na Slovensku sa rozvíja a má množstvo takých práv a vymožeností, o ktorých sa menšinám v Maďarsku ani nesníva. Pokiaľ maďarská menšina v SR zaznamenáva jasný pokrok a rozvoj v kultúrnej aj politickej rovine, tak menšiny v Maďarsku chradnú a vymierajú. Po druhej svetovej vojne sa v Maďarsku k slovenskej národnosti hlásilo okolo 400.000 ľudí a dnes to je okolo 18.000, čo tiež o niečom vypovedá. Takže je to vecou Maďarskej republiky, kedy sa zbaví ašpirácií zasahovať do vnútorných vecí susedných štátov a kedy prestane v koordinácii s niektorými politickými reprezentantmi maďarskej menšiny žalovať a sťažovať sa.

Nezanedbalo ministerstvo kultúry kampaň k novele jazykového zákona? Už pri prvých náznakoch možných problémov mohlo dopredu pripraviť pre ľudí vysvetlenie, čo im nové znenie zákona prinesie.

Domnievam sa, že sme to robili. Z dnešného pohľadu sa dá povedať, že sme mohli urobiť ešte viac. Na jednej strane sme nedostávali vždy korektný priestor v médiách, pretože akým iným spôsobom sa dá obracať k verejnosti, ak nie cez médiá? Tam sme neustále reagovali a snažili sa cez články, reakcie a tlačové správy naprávať pokrivený obraz o novele. Druhá stránka veci je tá, že sme naozaj netušili, že diskusia okolo novely zákona bude zaťažená takými lžami, ktoré ako keby sa viazali k úplne inému zákonu. Stotožňujem sa s názorom, že tu ako keby existovali dva zákony - jeden, ktorý pripravilo ministerstvo kultúry a druhý, ktorý vytvorila SMK a maďarskí politici.

Ministerstvo kultúry pripravuje metodický pokyn, ktorý by mal byť hotový do konca roka. Spolupracovať na ňom bude aj s vysokým komisárom OBSE pre národnostné menšiny Knutom Vollebaekom. Neprichádza neskoro, pretože kým bude hotový, tak sa vytvorí priestor na to, aby si ho jednotlivé inštitúcie vykladali po svojom?

V základných veciach je zákon jasný, takže si nemyslím, že by štátne orgány či orgány samosprávy nevedeli podať svojim zamestnancom základnú informáciu. Možno by sme sa mali pripraviť aj na to, že sa budú diať nejaké provokácie. Jednoducho odporcovia novely sa budú snažiť dokázať, že niektoré veci sú zlé a ja naozaj neviem zabrániť tomu, že zamestnávateľ, aj keď si je vedomý, že sa v jeho praxi nič nemení, zámerne vydá pokyn, aby to vyzeralo, že sa niečo mení. Týka sa to napríklad komunikácie predavača so zákazníkom v obchodoch, ktorí môžu spolu rozprávať tak, ako doteraz. Prekvapuje ma, že strana Most-Híd chce svojou bilboardovou kampaňou dokázať, že zákon je zlý, ale takými bilboardmi by porušovali aj jeho predchádzajúce znenie. Alebo, že teraz sa mnohí starostovia čudujú, že musia robiť tabule dvojjazyčne, pričom táto povinnosť platila aj doteraz. Myslím si, že prax ukáže, že k žiadnym zásadným zmenám nedochádza, ale že zabezpečíme, aby pri verejných oznamoch dostal každý občan šancu dorozumieť sa na celom území Slovenska aj v štátnom jazyku.

-Zaskočil vás vývoj udalostí a kam sa situácia ohľadne novelizácie zákona dostala?-

Veľká miera agresivity a lživej propagandy, to ma naozaj prekvapilo. Určite sa dalo tušiť, že to bude pre SMK a možno aj pre niektorých maďarských politikov predstavovať zámienku na ataky a kritiku. Ale že pôjdu do takých klamstiev a do polohy, že novela utláča menšiny, tak to by mi nenapadlo. A to nielen preto, že zákon primárne nerieši používanie jazykov národnostných menšín, ale skôr rozšíril priestor pre používanie menšinových jazykov. V tomto zmysle sme ho pripravovali a schvaľovali v dobrej viere a s tým, že to otočia o 180 stupňov, respektíve, že budú hovoriť o niečom, čo v zákone vôbec nie je, s tým som nepočítal.








chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | fotograf | handmade |