Vázený pán Chelemendik,

v prilohe Vám posielam preklad clanku "Der Staat ist zusammengebrochen" - "Madrsko sa zrutilo". Ako ste si priali psielam okrem PDF súboru aj slovensku verziu vo WORD formáte.

S úctou

Jozef Soltes




„Ja už viac nebojujem!“, hovorí spisovateľ Peter Nádaš o pravičiarskej politike a o všetko rozožie­rajúcej korupcii.
Wolf Scheller
STANDARD: Pán Nadaš, zdá sa že Maďarsko prá­ve uniklo bankrotu. Stále častejšie sa možno dočítať o útokoch pravicových radikálov proti Rómom, Židom a homosexuálom. Spoznávate ešte vôbec vašu vlast?
Nádaš: Ale áno. Ja som vždycky vedel, že tam dole to vrie, že tam boli problémy o ktorých sa nehovorilo, ktoré neboli zverejňované. Všetko to vyšlo najavo až teraz a síce z jedného nešťastného dôvodu. Maďarský štát sa nielenže s veľkou námahou tesne vyhol bank­rotu, ale on už neexistuje. Práve som čítal, že jedno z policajných združení sa dohodlo s pravicovými extrémistami. Niet sa čomu diviť, keď polícia po atentátoch proti cigánom alebo aj iným menšinám nevie nájsť páchateľov.
STANDARD: Ako vážna je situácia? Čo v nefunguje Maďarsku?
Nádaš: Štát ako taký nefunguje. Štát je rozožratý korupciou. Táto korupcia sa v predošlých dvadsiatich rokoch nielenže neznížila, skôr naopak zosilnela. Stala sa druhým hospodárským systémom. V tomo čase došlo aj k enormnemu technickému pokroku; zmenilá sa celá štruktúra. Medzičasom, tu existuje aj mnoho majetných ľudí, dobre situovaných rodín, vznikla malá vrstva bohatých, dokonca veľmi boha­tých. Postavili si svoje podniky, domy, vily a zámky. Ale medzi nimi nieto ciest, žiadné spojenia. Všetko čo patrilo k celospoločnému vlastníctvu sa rozpadá­va a preto veľmi vzrástla tak veľká všeobecná nespo­kojnosť. Všetky doterajšie vlady nesú za to zodpoved­nosť, ale žiadna z nich o tom nechce nič počuť. Štát sa teda akoby zrútil, zbankrotoval.
STANDARD: To znamená, že demokraticke štruk­túry, ktoré v Maďarsku vznikli po páde železnej opony sa nakoniec predsa len nepresadili.
Nádaš: Oni zlyhali a ja s nimi. Ja sám zlyhavam každý deň, ale ja už ani nebojujem, lebo to sa už nevypláca. Celkom jednoducho, lebo tieto demokra­tické štruktúry u nás v Maďarsku, sú zneužívané sieťou korupčných ľudí.
STANDARD: Mnohí sa predsa čudovali, že práve Maďarsko bolo zjavne úplne nepriravené postihnuté touto hospodárskou a finančnou krízou. Nasľubovali maďarské politické strany príliš mnoho?
Nádaš: Politické strajny sľubujú všade na svete prí­liš mnoho. To je jedná z veľmi veľkých slabín demo­kracie. Politici v tejto fáze zabudli úprimne a pravdi­vo hovoriť o situácii v národe. To je ale celkom všeobecný zjav. Maďarskou zvláštnosťou však je, že tu musí byť udžaná spoločnosť, ktorá nemá funkcie­schopnú strednú vrstvu. Tento majstrovský kúsok sa však maďarskej spoločnosti nepodaril. Podľa všetké­ho sa tu nepodarí vytvoriť občianskú strednú vrstvu. Za to sú zodpovední taktiež aj naši západní susedia, ktorí svojími veľkými medzinárodnými koncernami situáciu patrične zneužili. Teraz tie isté veľké pod­niky krajinu opúšťajú.
STANDARD: Zasekol sa niekde reformný proces v Maďarsku zahájený po roku 1989?
Nádaš: Áno zasekol, vlastne lepšie povedané on sa vôbec nekonal. Tak napríklad vôbec nebol reformo­vaný systém starobného a zdravotného zabezpeče­nia. To teraz pohlcuje nesmierné množstvo peňazí. Je treba povedať: Tento obrat k občianskej spoloč­nosti sa už od začiatku nepodaril. Ja však nie som celkom úplne bez nádeje, lebo vidím, že približne polovica obyvateľstva celkom vážne a usilovne pra­cuje a nezdieľa tieto rozmarné, korupčné myšlienky. Teda ešte stále dúfam, že existuje možnosť ísť iným smerom a nespáchať samovraždu.
STANDARD: Zlyhali teda aj ľavičiari, ktorí v Ma­ďarsku vládli dlho?
Nádaš: Áno, úplne zlyhali. Aj liberáli zlyhali. Všetci sú korupční. Stojíme pred parlamentnými voľbami a človek naozaj nevie koho má voliť. Ak však ale nepôjdem k volebnej urne, podporím tým všetkých „ultra“, teda extrémistov.
STANDARD: Podarilo sa teda pravicovým extré­mistom nastoliť v Maďarsku niečo ako revolučnú situáciu?
Nádaš: Nachádzáme sa na pokraji tejto situácie. Pravicoví extrémisti ovládajú média, a udávajú tón v spoločnosti. Nemôžem výjsť von z bytu, aby som nepočul či nevidel ich hrozné hesla.
STANDARD: Je to teda iba šíriaca sa nahromade­ná nenávisť, samozrejmý faktor v každodennom ovzduší?
Nádaš: Áno je to jednoducho hlúposť, je to hlúposť ktorá sa nedá osloviť na ktorú sa nedá reagovať. Ne­návisť samotná nenapácha neodvratne až toľko zlé­ho. Ale nenávisť spárovana s hlúposťou to už je nebezpečné.
STANDARD: Vidíte tu historickú kontinuitu s fa­šizmom z 30-tych rokov minulého storočia v Ma­ďarsku?
Nádaš: To je jednoznačné, všade jednoznačné. To sa dá pozorovať aj v Nemecku.
STANDARD: Je možná predstava, že sa aj v Ma­ďar­sku vytvorí také niečo ako demokratický konzen­zus proti pravicovému radikalizmu?
Nádaš: V súčasnosti nie. Pretože pravicová opozícia je na love voličských hlasov.
STANDARD: Rómovia sú u vás v krajine prednost­ný cieľ útokov pravicových extrémistov. Je demo­kracia schopná riešiť lepšie rómsky problém ako pred tým socialisti?
Nádaš: Nie, neexistuje žiadna koncepcia. Cigáni sú prví, ktorí príchádzajú o miesta. Nemajú nijakú možnosť pracovať. Žijú v ústrani na vidieku na pokraji dedín v getach. Na riešenie problému je potrebne prekvitajúce hospodárstvo, ktorého prebyt­ky by boli na prospech aj Cigánom, ale neexistujúce hospodárstvo, to zjavne nedokáže.
STANDARD: Čo zostalo v Maďarsku z európskej eufórie?
Nádaš: Neexistovala nikdy európská eufória. Bolo to manželstvo z rozumu a vedelo sa, aké má nega­tívné stránky. Ale tiež sa vedelo, že to bola jediná rozumná cesta. Určitá časť obyvateľstva, približne 60%, sa tešila, keď sme sa stali členmi Európskej únie, ale to sa už čiastočne pominulo a prepustilo miesto skôr nepriateľskemu postoju.
STANDARD: Pán Nádaš, načúvajú ľudia váš hlas, alebo hlasy iných autorov ako je Peter Esterházy alebo Gregor Daloš?
Nádaš: Nie, my sme zradcovia. Hovorí a píše sa o tom, že Esterházy a ja sme zradili krajinu. To čítam každý týždeň raz alebo dvakrát. Hovorí sa to aj v televízii a v rozhlase.
STANDARD: Aké konzekvencie to má pre Vás?
Nádaš: To pochopiteľne neuľahčilo to môj život tu. Ja to ale znesiem. Ja som vyjadril svoj názor. Som demokratom a bol som ním už aj pred pádom múru. Ja som vyjadril moju mienku už aj vtedy, pretrpel som diktatúru, zvládol som to a zvládnem aj situáciu teraz.
(DER STANDARD, Printausgabe, 5.9.2009)
*****
K osobe:
Peter Nádaš sa narodil roku 1942 v Budapešti a v 16-tich úplne osirel. Po skončení štúdia chémie pracuje ako fotoreportér a žurnalista. Jeho prvý román „Koniec rodinného románu“ (1979) bol publikovaný až niekoľko rokov po jeho dokončení, keďže pre cenzorov bol nevítaným spisovateľom. Roku 1986 vyšla jeho kniha Opus magnum – kniha spomienok. Nádaš bol okrem iného vyznamenaný rakúskou štátnou cenou pre európskú literatúru (1991), cenou Košúta (1992) a knižnou cenou Lipska (1995). Žije v Budapešti a v Gomboši.