Článok v poľských novinách Gazeta wyborcza o tom, že administrácia USA už prijala zásadné rozhodnutie zriecť sa umiestnenia objektov systému protiraketovej obrany (PRO) v Poľsku a Českej republike a iba hľadá vhodnú zámienku, aby to mohla oznámiť bez toho, aby klesla v očiach svojich východoeurópskych partnerov, mal efekt výbuchu bomby. Popredné svetové médiá sa pretekajú v rozoberaní príčin podobného kroku a analyzujú jeho možné následky pre budúce rusko-americké vzťahy. Denník Washington Times vo svojom úvodníku tvrdí, že „zrušenie umiestnenia prvkov PRO znamená zradu amerických spojencov vo Varšave a Prahe a taktiež ponechanie Európy bez obrany pred iránskymi raketami.“ Francúzske noviny Figraro píšu, že rozhodnutie zriecť sa umiestnenia protiraketového radaru v Českej republike a protirakiet v Poľsku môže znamenať, že prezident USA Barack Obama obetoval záujmy Východoeurópanov zachovaniu dobrých vzťahov s Kremľom.“ A britské noviny Independent pripomínajú chýry , ktoré kolovali počas všetkých posledných mesiacov o istom „tajnom vyjednávaní" medzi Washingtonom a Moskvou, podstata ktorého spočívala v tom, že v otázke PRO Biely dom ustúpi, ak Rusko poskytne pomoc pri zadržiavaní iránskych jadrových ambícií.“

Pritom všetko je oveľa jednoduchšie. Dokonca ak aj tvrdenia poľských novín, ktoré sa odvolávajú na prezidenta americkej nevládnej organizácie Aliancia na podporu protiraktovej obrany Rickyho Ellisona sú správne, je tu podľa všetkého reč nie o zrieknutí sa Washingtonu umiestnenia prvkov PRO blízkosti hraníc Ruskej federácie, ale o spravení protiraketových plánov ohybnejšími a všepohlcujúcejšimi, čo umožní Spojeným štátom riešiť rozsiahlejší súbor úloh geostrategického charakteru. Podľa slov R. Ellisona, Obamova administrácia sa nezrieka programu protiraketovej obrany, ale „uprednostňuje možnosť umiestnenia protirakiet na lodiach a taktiež na základniach v Izraeli, v Turecku a možno aj niekde na Balkáne.“

S Izraelom a Tureckom je všetko jasné. Obidve krajiny predstavujú strategických spojencov USA. Oveľa zaujímavejšou je otázka balkánskeho regiónu vo vzťahu k americkej protiraketovej obrane. Podľa všetkého je reč o Kosove alebo, čo je menej pravdepodobné, o Albánsku alebo Srbku.

S inými balkánskymi štátmi je to ťažšie. Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko za svoju prioritu v zahraničnej politike považuje Európsku úniu, ktorá má k plánom USA ohľadne PRO, jemne povedané, nejednoznačný postoj. Grécko je známe svojou dostatočne nezávislou zahraničnou politikou, konkrétne v rámci NATO a sotva môže poslúžiť ako spoľahlivé útočisko pre radar a protirakety nejasného účelu. Čo sa týka Bosny a Hercegoviny a Macedónska, za ich územnú celistvosť nedá ruku do ohňa ani Barack Obama.
O tom, že práve srbské Kosovo najpravdepodobnejšie chystajú na rolu priestoru pre umiestnenie prvkov americkej protiraketovej obrany, svedčí aj zmena povahy natovskej vojenskej prítomnosti v kraji. Na začiatku augusta nový generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen prišiel na nečakanú vizitu do Prištiny, kde ohlásil plány radikálneho – takmer trojnásobného – zníženia kontingentu síl KFOR v priebehu najbližšieho pol druha roka. Z týchto plánov vyplýva, že hlavným objektom vojnovej infraštruktúry v Kosove sa čoskoro stane základňa USA Bondsteel, ktorá nebude pod kontrolou ani OSN, ani EÚ, ani NATO а umiestnene na nej systémy protiraketovej obrany budú predstavovať pevnú záruku nemennosti americkej podpory albánskych separatistov. Tu sa nedá nespomenúť si na nepeknú rolu Kosova v škandáli okolo „tajných väzení“ CIA v Európe.

Na konci roku 2005 komisár Rady Európy pre ľudské práva Álvaro Gil-Robles vyhlásil, že podľa jeho informácii, jedno z takých väzení mohlo existovať na základni Bondsteel. V interview pre francúzsky denník Le Monde spomínal, ako počas návštevy kraja v septembri 2002 z hliadkovacej veže uvidel „zmenšenú kópiu Guantanáma“. Drevené baraky obkolesené vysokým plotom z ostnatého drôtu, niekoľko desiatok väzňov, oblečených do oranžových kombinéz (niektorí mali brady a čítali Korán)… V tom istom roku 2002 štátny departement USA tvrdil, že na základni sa nachádzalo 179 istých zajatcov. Aj napriek tomu však ani medzinárodne splnomocnený pre ľudské práva v Kosove Marek Nowitzki, ani Rada Európy nikdy nedostali prístup do centra väzenia, ktoré sa nachádzalo pod kontrolou amerických vojakov.

Ak sa Američanov darilo skrývať v Kosove jedno z „tajných väzení“ CIA, nainštalovať na základni Bondsteel radar a protirakety nebude ťažké.

Prirodzene, v týchto plánoch Washingtonu neprestávajú úplne počítať ani s Albánskom a Srbskom. Albánsky premiér Sali Beriša už na jar 2009 ponúkol svoju krajinu ako miesto pre umiestnenie systému protiraketovej obrany pre prípad stroskotania rokovaní USA s Poľskom. Čo sa týka Srbska, berúc do úvahy charakter jeho súčasnej zahraničnej politiky a škandalózne vyhlásenia blízkeho prezidentovi Borisovi Tadičovi ministra obrany Dragana Šutanovaca v prospech vstupu Srbska do NATO, darovanie režimu americkej základne sa bude dať prezentovať oficiálnemu Belehradu ako „kompenzácia“ za stratu Kosova. A taktiež to urýchli vytláčanie Ruska zo Srbska.

Po objavení sa na srbskom území základne protiraketovej obrany USA sa na nezávislosť zahraničnej politiky tejto krajiny bude dať definitívne zabudnúť. S „nepotopiteľnými lietadlovými loďami“ nie sú žarty.


Piotr Achmedovič Iskenderov – starší vedecký pracovník Inštitútu slovanovedy Ruskej akadémie vied, kandidát historických vied, medzinárodný komentátor novín Vremia novostej.