Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10
chelemendik.sk - Aké sú príčiny „čudnej vojny“
chelemendik.sk
born in the ussr
chelemendik.ru
chelemendik.tv

Aké sú príčiny „čudnej vojny“

Aké sú príčiny „čudnej vojny“


Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 41

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 44

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 47



Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 napadnutím fašistického Nemecka na Poľsko. 3. septembra Veľká Británia a Francúzsko vyhlásili Nemecku vojnu, následne po čom v Západnej Európe vznikla situácia, ktorá neskôr dostala názov „čudná vojna“ a tá pokračovala do jari 1940. Aké sú príčiny „čudnej vojny“ a čo sa vlastne v tom čase na Západe dialo?
Je známe, že od momentu znovuvytvorenia nezávislého Poľska sa jeho vedenie snažilo začleniť krajinu medzi popredné európske veľmoci a dominovať vo východnej Európe. Manévrujúc medzi Veľkou Britániou, Francúzskom a Nemeckom, Poľsko uskutočňovalo otvorene prozápadnú politiku a neprijímalo návrhy sovietskej vlády o nastolení normálnych diplomatických a ekonomických vzťahov. V období rokov 1920-1939 sa poľská vláda ohraničila na podpísanie s RSFSR dohody o neútočení, ale ignorovala sovietske upozornenia o rastúcej nemeckej hrozbe a vyhýbala sa dohode o vzájomnej pomoci. V roku 1921 Poľsko uzavrelo dohodu o vzájomnej pomoci s Francúzskom, ale veľká Británia bola v otázke vojenskej zmluve o vzájomnej pomoci zdržanlivá. Mala na to svoje dôvody.

Napríklad ešte v roku 1922 na konferencii v Janove Poľsko zaujalo profrancúzsku pozíciu a napriek dohodám so Sovietskou republikou, vystúpilo proti uznaniu RSFSR de jure a odsúdilo sovietsko-nemeckú dohodu v Rappale. Poľsko sa takto snažilo dosiahnuť od západných krajín uznania svojich východných hraníc a získať reparácie od Nemecka. Ani jeden z týchto cieľov nebol dosiahnutý. Navyše, keď v debate so šéfom britského Ministerstva zahraničných vecí Chamberlainom poľský delegát povedal, že silné Poľsko zodpovedá britským záujmom, minister mu vysvetlil, že to tak nie je. Podľa Chamberlaina „hlavné je, aby Nemecko malo možnosť expanzie na Východ a silné Poľsko v tom bude prekážať“. Samozrejme, v roku 1922, keď Nemecko bolo oslabené a nepredstavovalo nijaké ohrozenie, v Poľsku nikto nevenoval pozornosť tejto Chamberlainovej vete. Budúcnosť ukázala, že to bola škoda.

Po začatí vojny, nemecká armáda za päť dní vyhrala pohraničné zrážky a prelomila poľský front, čo odsúdilo poľské vojská na porážku. V Nariadení č. 1, podpísaného Hitlerom 31. augusta stálo: „... 3. Na Západe zodpovednosť za otvorenie bojov treba jednoznačne prisúdiť iba Británii a Francúzsku... Nemecké pozemné hranice na západe nesmú byť PERESEČENY ani v jednom bode bez môjho špeciálneho povolenia. To isté sa vzťahuje na všetky vojensko-námorné operácie... Vojensko-letecké sily sa v svojej činnosti zatiaľ musia obmedziť naprotivzušnú obranu štátnych hraníc... 4. Ak Británia a Francúzsko začnú vojenské akcie proti Nemecku, úloha vojsk na Západe bude spočívať v tom, že pri maximálnej úspore síl, vytvoria predpoklady pre víťazné zavŕšenie operácií proti Poľsku“.
Večer 1. septembra Veľká Británia a Francúzsko odovzdali Nemecku nóty, v ktorých vyjadrili „protest“ proti nemeckému vpádu do Poľska a upozornili na to, že si splnia svoje povinnosti voči Poľskom, „ak nemecká vláda nie je pripravená pozastaviť útok a ...okamžite stiahnuť vojská z poľského územia“. Ale už cez deň 2. septembra prostredníctvom Talianska oznámili do Berlína, že tieto nóty netreba brať ako ultimátum. Iba 3. septembra o 11.00 Veľká Británia a o 17.00 Francúzsko vyhlásili Hitlerovi vojnu. To však bolo iba na papieri.

Hitler zjavne nie bezdôvodne si myslel, že „ak mu vyhlásili vojnu, to ešte neznamená, že budú bojovať“. Čo sa týka Sovietskeho zväzu, podľa Hitlera „pomoc Ruska Poľsko v nijakom prípade nemôže prijať, lebo by to znamenalo jeho zničenie boľševizmom“. A naozaj, na západnom fronte sa nič nezmenilo. Nemci pokračovali v budovaní opevnení a francúzske vojská, predné oddiely ktoré mali zakázané mať nabité zbrane, ich pokojne pozorovali. Pri Saarbrückene Francúzi vyvesili plagáty: „V tejto vojne nevystrelíme prví!“ Na mohých častiach hraníc sa vojaci obidvoch strán navštevovali, vymieňali si potraviny a alkohol.
Takéto správanie spojencov Poľska viedlo Hitlera už večer 3. septembra k tomu, aby vydal Nariadenie č. 2, v ktorom sa vojskám prikazovalo pokračovať v aktívnych bojových akciách v Poľsku, ale vyčkať na Západe. Aby sa medzi spojencov vniesol rozkol, nemeckým VMS sa dovoľovali útočné akcie proti Anglicku a Francúzsku „iba vtedy, keď posledne spomínané pristúpi k vojenským akciám“. Podobné nariadenia sa dali aj nemeckému letectvu. Francúzsky veliteľ, generál M. Gamelin v telegrame z 3. septembra ubezpečoval poľského kolegu, E. Rydz-Šmyglu, že začne vojenské akcie na súši hneď nasledujúci deň. 5. septembra. 5. septembra generál rozhodol, že Poľsko nemá nijaké šance, aby pokračovalo v odpore a „to je ďalším dôvodom na zachovanie našich síl“ a odmietnutie útoku na Nemecko. 7. septembra Varšava dostala z Paríža telegram „zajtra a najneskôr pozajtra ráno bude uskutočnený mohutný útok francúzskych britských bombardérov proti Nemecku... „V skutočnosti sa Paríž vyhýbal bombardovaniu Nemecka v obave pred odvetnými náletmi Luftwaffe.


Obdobnú pozíciu zaujal aj Londýn. Veliteľ generálneho štábu generál Ironside ako odpoveď na prosbu Poliakov o naliehavej pomoci im poradil zakúpiť výzbroj v neutrálnych krajinách. 10. septembra bolo poľskej vojenskej misii oznámené, že britské letectvo začalo bombardovanie v Nemcku a do Rumunska prišiel transport so 44 lietadlami pre Poľsko. Toto všetko bola otvorená lož. Ako Churchill priznal, Briti sa „obmedzovali na to, že šírili letáky, ktoré Nemcov nabádali k mravnosti“. Iba od 3. do 27 septembra britské vojensko-vzdušné sily zhodili nad Nemeckom 18 miliónov letákov, čo bolo približne 39 ton papiera. Podľa slov britského politika L. Emeryho, 5. septembra navrhol organizovať požiar Swarzwaldu, aby sa Nemcom zobral STROJEVOJ LES, ale ako odpoveď si vypočul: „čo ste sa zbláznili, to je nemožné. Veď je to súkromný majetok. Ešte ma nakoniec budete prosiť, aby sme bombardovali + RUR“.

7. septembra poľský vojenský atašé informoval z Francúzska: „Na Západe fakticky nijaká vojna nie je. Ani Francúzi, ani Nemci navzájom na seba nestrieľajú. Rovnako tak zatiaľ neexistujú nijaké letecké akcie. Moje hodnotenie: Francúzi... čakajú na výsledky bojových akcií v Poľsku“.


Pasívne správanie spojeneckých vojsk sa vysvetľovalo politickou vypočítavosťou vládnych kruhov Británie a Francúzska nasmerovať agresiu Nemecka proti Sovietskemu zväzu. Podľa názoru francúzskeho experta generála A. Boffa, práve „v politických postojoch treba hľadať príčinu úplnej nečinnosti nášho Lotarinského frontu“. Pravda, 9. septembra desať francúzskych divízií na fronte dlhom 32 km sa posunuli 3-8 km hlbšie a nestretli sa pritom s protiútokom nemeckých vojsk. Odborníci daný útok hodnotia ako „symbolické gesto“, ktoré nijako nemohlo ovplyvniť priebeh vojny. 12. septembra bol útok ukončený rozhodnutím spojeneckého velenia. Pre spravodlivosť treba povedať, že britské letectvo a námorníctvo periodicky vstupovali do bojových akcií s nemeckými vojensko-námornými silami. Podľa hodnotenia britského experta D. Kimcheho tým, že odmietli využiť situáciu, ktorá vládla na samom začiatku vojny, západné veľmoci nielenže nechali Poľsko v núdzi, ale celý svet uvrhli na päť rokov do ničivej vojny“.

Po víťazstve nad Poľskom velenie Vermachtu dostalo rozkaz pripravovať útok na Západe. „Cieľ vojny je dostať Britániu na kolená, rozdrviť Francúzsko“, vyhlásil Hitler. Neznamenalo to však, že fašisti odmietajú hlavný cieľ – likvidáciu Sovietskeho zväzu. Zničenie Francúzska a neutralizácia Veľkej Británie nemecké vedenie však považovalo za predpoklad rozpútania vojny proti ZSSR. Útok bol stanovený na prvú polovicu novembra, ale generáli dokázali Hitlera presvedčiť, že v danom momente ani ozbrojené sily, ani ekonomika krajiny nie sú ešte pripravené na také rozsiahle vojenské akcie. Z rezervy povolaní civili boli ešte nedostatočne vycvičení, armáda stratila asi 50% automobilovej dopravy, priemysel ešte nedokázal uspokojiť požiadavky armády na muníciu. 5. novembra Hitler akoby pre zlé poveternostné podmienky zrušil termín útoku. Neskôr pod tými či inými zámienkami sa začiatok agresie prenášal až do jari roku 1940 29(!) krát.

V tom čase francúzske vojská zaujali obranné pozície pozdĺž francúzsko-nemeckých hraníc. Britské expedičné vojská bez rušenia zo strany nepriateľa sa vylodili vo francúzskych prístavoch. Na pozemnom fronte vládol pokoj. Ako písal francúzsky korešpondent R. Dorgeles „... bol som udivený pokojom, aký tam vládol. Delostrelci, ktorí sa rozmiestnili pri Rýne pokojne zízali na nemecké vlaky s muníciou, premávajúce sa na druhom brehu, naši letci prelietavali nad dymiacimi komínmi Sarre a nezhadzovali bomby. Hlavná starosť velenia zjavne spočívala v tom, aby neznepokojiť nepriateľa“. Nemecké vojská mali rozkaz zdržiavať sa bojových akcií.

„Čudná vojna“ s jej pasivitou na súši podkopávala morálneho ducha francúzskych a britských vojsk. Vojaci nechápali, čo sa deje – či je vojna, alebo nie. Aby sa odvrátil morálny rozklad vojsk, velenie spojencov bolo nútené usporiadať športové akcie a zábavu v prifrontovom pásme. 21. novembra francúzska vláda vytvorila v ozbrojených zložkách „službu zábavy“, ktorá mala za úlohu organizáciu voľného času vojakov na fronte. V parlamente sa prerokúvala otázka o doplňujúcom výdaji alkoholických nápojov vojakom a premiér Daladier podpísal dekrét o zrušení daní na karty „určených pre armádu“.
Spojenecké velenie v tom čase vypracúvalo plány agresie proti ZSSR a spôsoby ako do nej zatiahnuť iné štáty. V súvislosti s tým, že Nemecko po tom ako rozdrvilo Poľsko, nepredložilo svoju „prirodzenú“ cestu na Východ, západné mocnosti obrátili svoju pozornosť na Škandináviu. 31. októbra 1939 sa konala porada britského velenia, na ktorej sa prerokovávala otázka vyhlásenia vojny Sovietskemu zväzu pod zámienkou „ochrany škandinávskych krajín pred sovietskou agresiou“. O päť mesiacov bolo jasné, že spojenecké velenie sa prerátalo vo vymedzení hlavného nebezpečenstva. V apríli 1940 útokom Nemecka na Dánsko a Nórsko „čudná vojna“, ktorá trvala sedem mesiacov, sa skončila a celý svet videl aké zviera západné demokracie „vypestovali“.


.................................................


Reakcie



Na vojnu ako prostriedok riešenia svojich problémov sa spoliehali mnohí. Počínajúc Poliakmi až po Japoncov. Ale na rozmer vojny sa im už prihliadať nechcelo. Môj skromný názor – vojnu naplánovali a realizovali nie tie sily, ktoré sa v nej ocitli v prvom rade. Predovšetkým, vojna bola vyvolaná proti starým koloniálnym krajinám. Nejaké osobité výhody od kolónií už nemali a vložiť tam nadobudnuté zisky nemohli. „Čudná vojna“? Nebuďte smiešni. Briti a Francúzi hľadali možnosti vzájomného obchodu s Hitlerom a chceli získať plody likvidácie ZSSR. A možno dokonca aj boli pripravení zľahka preliať trochu krvi.

Pre nich príliš Veľká hospodárska kríza im bránila žiť. Nepredvídateľná a hrozná v svojich rozmeroch upozornila, že ich čas sa končí. Potrebné sú nové zdroje. Hitler celkovo mohol súhlasiť. Keby bol rozumnejší, mohol sa obchodne dohodnúť so Stalinom a stál by na čele impéria polovice Eurázie. Veľká Británia s Francúzskom by sa utápali v slzách pri pohľade na to, ako sa realizuje projekt USA – Čína presne 40 rokov pred ostrovom Damanskij. Veď tam vďaka krvi našich pohraničníkov Čína podpísala zmluvu s USA – dajte nám prácu a technológie a so ZSSR sa nepodelíme. Silný krok. No dal sa realizovať aj skôr. Stalin by podľa všetkého mohol aj súhlasiť. Ale Hitler z nejakých dôvodov zaútočil na sabotérov VEĽKEJ vojny. Zdá sa, že ho postrčili do vojny, na ktorú vôbec nebol pripravený. Dokonca aj taká jednoduchá vec ako ťažké bombardéri s možnosťou použitia rakiet doletu na 100 – 200 km nebola vidieť na všetkých vojnových frontoch. Japoncov rovnako postrčili, aby otriasli francúzskymi a britskými kolónami. Po vojne sa tieto kolónie rozpadli. Myslím si, že „vypracovateľom“ vojny je USA. Príčinou – veľká hospodárska kríza.







..........legat_UR 26.08.09 18:57



Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939?
Tak to rozhodla Európa s amíkmi.


Svetová vojna – druhá v poradí, sa začala nástupom fašizmu k moci v roku 1933, ktorého k moci doviedol americký kapitál a ďalším cieľom expanzie na východ do Ruska. Zhmotnenie do reality metódy financovania obidvoch strán vojny, OBKATANNOJE odskúšané ešte vo vojne amíkov Juhu proti amíkom Severu pod ochranou Rotschildovského klubu degenerátov. To ostatné, s celou demagógiou, závermi, RASKLADKAMI a LIPOVOJ logikou je pre hlupákov...


Vedomosti deformujú mozog. V roku som 1981 obhájil diplom fakulty optiky. Už dávno nepracujem v tomto odbore. Navždy mi ale v pamäti utkvelo: svetlo – a vlna a častica. Súčasne. Pozerám na udalosť. Navonok sa zdá - častica histórie. Od až do. Predsa len sa lepšie pozerám – kde sú príznaky vlny. Z akých podmienok vznikla, ako sa rozvíjala. Kde prešla, kde sa odrazila. Tu máte verziu. Európa celé stáročia žila krádežou sveta. Ale ešte to bol spôsob vytlačiť zvlášť aktívnych čo najďalej.


Krížové pochody pohltili mnoho mladších synov významných rodov. Nebolo nutné deliť dedičstvo. Americké kolónie – sú jednoducho ZODOTOJE dno. Zlato, aj tovary a hromada ašpirantov na najvyššie posty. Zdá sa, že v Mexiku zastrelili rakúskeho GERCOGA. Chcel byť kráľom. USA sa stali posledným SBROSOM aktívnej zložky. OTMETILIS PRIŤA6ENIJEM zlatej horúčky. A to je všetko. Nastal koniec planéty. Na západnom pobreží VSTALLI posledné závody na zelenej lúke. Seattle. Boeing. KONIEC. Niet kam ďalej. Odrazila sa. VY, DOSTOPOČTONNYJE EUrópania ste vytvárali stabilnú civilizáciu? A nevšimli ste si stagnáciu a sklerózu. Cicali ste zisk? My nie sme o nič horší. Že sme vymysleli marxizmus? Každá palica má dva konce. Kto silnejšie potiahne, toho je palica. Trocký a Lenin boli vraj finacovaní nemeckými peniazmi? A že stopy vedú do USA? Vôbec sa nebudem čudovať.

Že Nemecko a Japonsko obnovovali a zásobovali pre víťazné vojny? Krátke vojny? A že ZSSR bol podozrivo silno zásobovaný novými technológiami? Nebudem sa čudovať. Po desiatich rokoch GUĽANKI na všetko nakradnuté v prvej svetovej vojne prostriedky USA prišli k hroznému POXMEĽJU. Je všetok tovar. A hladných je toľko, že Roosvelt začal používať čisto socialistické metódy. Nie nadlho, ale bolo to. A vtedy prišli k rezervnému variantu. Pripraviť v Európe a Ázii približne rovnak silných bojovníkov, aby medzi nimi nedošlo k sprisahaniu. A urobiť pogrom na celú tú malú planétu. Po zničení starí majitelia kolónií sa ocitnú v stave, kedy ich nebudú môcť udržať. A odovzdajú ich novým majiteľom, hlboko vďační za záchranu uprostred totalitných živlov. Skrachovaný ZSSR sa hodi ako strašiak. Jedných - kúpiť, druhých – poblázniť. Tretích – zastrašiť. A povesený Husajn. Teraz – vraj akoby bola vojna v Afganistane. A neuveriteľný rast výroby narkotík najvyššej kvality. Je to vojna proti Rusku a starej Európe. USA už viac ako dve storočia vedú vojnu proti celej planéte. To presne je JEDNA svetová vojna. Mimochodom – len MSM.





Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 41

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 44

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 47
http://chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=1185&c=_Sergej_Chelemendik_S_Madarmi_historia_zartuje_obzvlast_pochmurn




Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 41

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 44

Deprecated: Function eregi_replace() is deprecated in /home/web/chelemendik.sk/www/ShowDoc.php on line 47
Hitler v auguste vojnu odvolal. Slováci to nezistili


Bratislava - Druhá svetová vojna vypukla napadnutím Poľska 1. septembra 1939. Vtedy sa však už siedmy deň malo bojovať.

Čo malo - Slováci po boku nacistického Nemecka aj bojovali.

V deň, keď nemecký führer Adolf Hitler uzavrel pakt o neútočení s diktátorom sebe podobným, sovietskym tyranom Josifom Vissarionovičom Stalinom, vydal rozkaz, aby sa útok na Poľsko začal 26. augusta.
Buďte bezohľadní, zničte Poľsko

Deň pred tým prehovoril pred 50 najvyššími veliteľmi armády, námorníctva, letectva i jednotiek SS takto: "Uzavrite svoje srdcia súcitu. Jednajte bezohľadne. Osemdesiat miliónov ľudí musí dostať to, na čo majú právo. Ich existencia musí byť zabezpečená... Cieľom je úplné zničenie Poľska. Hlavná je rýchlosť. Pokračujte až do úplného rozdrvenia."

Hitler bol rozhodnutý vybojovať nemeckému národu jeho nový životný priestor pomocou mocnej a modernej armády, ktorú napriek zákazom znovuvyzbrojoval od svojho nástupu k moci. Obával sa však najväčšej chyby, ktorej sa dopustila nemecká generalita v prvej svetovej vojne - boju na viacerých frontoch.

Vedel, že už vopred si musí zabezpečiť zdržanlivý postoj európskych mocností, aby sa mohol nerušene vysporiadať s Poliakmi. S talianskym ducem Benitom Mussolinim bol viazaný Oceľovým paktom a 23. augusta 1939 sa mu podaril majstrovský ťah -predbehol nerozhodne postupujúcich Francúzov a Angličanov a zaviazal si neútočením Sovietsky zväz. Za pokoj zbraní boli Rusi bohato odmenení rozsiahlymi územiami vo východnej Európe.

Čítajte viac: Stalin a Hitler si tajne krájali Európu. Začali Poľskom
Príkaz Stop! sa k Slovákom nedostal

Dňa 25. augusta 1939 o 3:00 vydal Adolf Hitler rozkaz, aby päť nemeckých armád, stojacich na nemecko-poľských hraniciach, zaútočilo na druhý deň o 4:30 na východného suseda.
Tiso a Hitler

Slovenský prezident Jozef Tiso bol Hitlerovým spojencom. Slovenská armáda zaútočila na Poľsko už v auguste.väčší obrázokAutor: Wikipedia

O štyri hodiny neskôr prevzal náčelník Najvyššieho štábu wehrmachtu Wilhelm Keitel telefonát. Hitler sa ho opýtal, či je možné útok odložiť. Keď sa führer dozvedel, že áno, okamžite vydal rozkaz na zastavenie akcie a s najvyšším organizačným úsilím sa útok podarilo odložiť.

Nie k všetkým jednotkám sa však pokyn dostal načas. Kto zaútočil podľa pôvodného plánu, boli nemecko-slovenské jednotky v oblasti Jablunkovského priesmyku. Boje sa však rýchlo podarilo zastaviť, pričom Nemci ich rozpútanie zhodili na Slovákov.
Mussolini sa zľakol, Chamberlain pritvrdil

Hitlerove plány zhatili dve správy, ktoré od základu menili medzinárodnopolitickú situáciu. Mussolini Hitlerovi oznamoval, že Taliansko ešte nie je pripravené na celoeurópsky konflikt, pričom sa dá s istotou očakávať vojenská reakcia Britov a Francúzov na napadnutie Poľska.

Druhá správa prišla z Británie - Briti a Poliaci podpísali zmluvu o vzájomnej pomoci. Britský premiér Neville Chamberlain opakovane potvrdil, že jeho krajina záväzok voči Poľsku naplní.
Víťaza sa nikto nepýta, či hovoril pravdu

Šesť dní do odkladu útoku vyplnil Hitler horúčkovitou diplomatickou činnosťou. Presviedčal Mussoliniho, že Británia a Francúzsko sa do bojov nezapoja, no najväčšiu energiu venoval odstaveniu Veľkej Británie.
Mussolini a Hitler

Hitler sa na Mussoliniho spoliehal. Jeho snahou vyhnúť sa vojne ostal zaskočený.väčší obrázokZdroj: Aktuálne.sk

Hitler potreboval nájsť dôvod na vojnu a zvaliť ju na svojich protivníkov. Pred svojimi veliteľmi vyhlásil: "Ja zabezpečím propagandistický dôvod k začiatku vojny, nech už bude prijateľný alebo nie. Víťaza sa neskôr nikto nebude pýtať, či hovoril pravdu. Ak sa začne vojna, nezáleží na ničom inom, len na víťazstve."

Dôvod bol nakoniec veľmi chabý. Prostredníctvom Britov si dohodol na 30. augusta posledné rokovanie s Poľskom, no poľský splnomocnenec vybavený plnými mocami mal doraziť a byť schopný vyjednávať počas jediného dňa. Navyše, Hitler mal v talóne množstvo pre Poliakov absolútne neprijateľných podmienok.
Rozhodol som sa pre riešenie silou

A 31. augusta už mal nemecký vodca jasno.

O 12.40 vydal Smernicu číslo 1 pre vedenie vojny s takýmto začiatkom: "Teraz, keď boli vyčerpané všetky politické možnosti na ukončenie neznesiteľnej situácie na nemeckých východných hraniciach mierovými prostriedkami, som sa rozhodol pre riešenie silou."

Zámienku na útok pripravili jednotky SS zinscenovaním akože poľského útoku na vysielač v Gliwici.

Ráno 1. septembra 1939 o 4:40 nemecké bombardéry zaútočili na poľské mesto Wielun a takmer úplne ho zničili. Pri útoku prišlo o život 1200 civilistov. Nato sa nacistické armády vovalili do Poľska.
V novom kabáte pred novými poslancami

Hitler bol majstrom drámy, a tak divadlo muselo byť dohraté do konca.
Obrázok Sudet

Poľsko padlo zbraňami, Československo agresívnou diplomaciou a zradou spojencov.väčší obrázokAutor: Vojenský historický archív

Dopoludnia 1. septembra, hoci sa už dávno bojovalo, vyhlásil vojnu svojmu susedovi na narýchlo zvolanom zasadnutí Ríšskeho snemu.

Vodca si prvýkrát na verejnosti namiesto hnedej straníckej uniformy obliekol kabát v poľnej šedi. Jeho prejav však patril k menej vydareným. Všetku vinu za vojnu v ňom, samozrejme, zhodil na Poliakov.

Zaujímavé bolo, že kvôli narýchlo zvolanému zasadnutiu nestihli prísť na rokovanie viacerí mimoberlínski poslanci. Ich miesta preto zaujali esesáci z Hitlerovej osobnej stráže a "odhlasovali" vyhlásenie vojny Poľsku.
Kvôli českej a poľskej zberbe na pranier

Vytriezvenie z nádeje na nezasiahnutie Británie a Francúzska prišlo o dva dni. Britský veľvyslanec odovzdal v Berlíne nótu, že jeho krajina je vo vojne s Nemeckom.

Hitler dostal záchvat zúrivosti. Jeho ziapot pred jeho najbližšími spolupracovníkmi stojí aj za dlhšiu citáciu:

"Poliaci sú úbohá, neschopná, veľkohubá banda. To vedia Angličania práve tak dobre ako my. Páni Briti poznajú právo silnejšieho. Pokiaľ ide o nižšiu rasu, oni vôbec boli našimi učiteľmi. Je neslýchané, že nám Čechov a Poliakov, túto zberbu, čo nie je ani za deravý groš lepšia ako Sudánci či Indovia, predkladajú ako suverénne štáty - a to len preto, že tentoraz ide o záujmy Nemecka, a nie Anglicka. Celá moja anglická politika vychádzala z toho, že obidve strany uznajú prirodzené skutočnosti, a teraz ma chcú dať na pranier. To je neslýchaná hanebnosť!"

Nacistická dvojka Hermann Göring bol v hodnotení stručnejší. "Ak túto vojnu prehráme, Boh nám pomáhaj."

Jeho predtucha sa naplnila o šesť najstrašnejších rokov v histórii Európy.

* Zdroje:
* Allan Bulock: Hitler a Stalin. Paralelné životopisy
* Henrik Eberle, Matthias Uhl: Kniha Hitler
* Paul Johnson: Dejiny 20. storočia

aktualne.sk








chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | fotograf | handmade |