Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Sergej Chelemendik - Dobrá sila - OPEN TEXT - chelemendik.sk

 

Sergej Chelemendik - Dobrá sila - OPEN TEXT

2019-10-20  (22:01)

 - Sergej Chelemendik   -    Dobrá sila - OPEN TEXT

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Sergej Chelemendik


Dobrá sila



Epigraf:

„Tu je ruský duch, tu to vonia Ruskom!“

A. S. Puškin




Národ-víťaz



Na svete existuje národ-víťaz - sú to Rusi.
Najjednoduchším dôkazom toho je politická mapa sveta.
Uvediem však zložitejšie dôkazy, pretože obraz víťazného národa systematicky a horlivo nepriatelia zašliapavajú okovanými čižmami.
Rusom už nejedno storočie nepriatelia vsugerúvajú ducha porazených a snažia sa z nich vytvoriť duchovných „lúzrov“ s fatálnymi komplexmi menejcennosti.
Aj keď úsilie nepriateľov je veľké a prináša svoje otrávené plody, Rusi napriek tomu nestratili svoju Vieru,  a  svojich nepriateľov tým prevyšujú.
Rusi veria vo svoje Víťazstvo, hoci si to často neuvedomujú, nepremýšľajú nad tým.
Na tom nie je nič zlého, veď Viera je často dôležitejšia než chápanie.
 Od prírody uštipačný a ochkajúci ruský človek sa dnes môže smiať čomukoľvek, smiech mu predpísali namiesto jedla a liekov – ale Deň víťazstva pre všetkých zostáva, rovnako ako predtým, posvätný.
Víťazstvo ako triumf Dobra nad zlom je základom ruskej Viery.
Ruská Nádej vyrastá z Viery vo Víťazstvo a v nej sú aj korene ruskej Lásky, oddanej a sebaobetavej.
Víťazstvo – to je ruský Boh  potvrdzujúci triumf Dobrej sily nad zlom oveľa silnejšie a presvedčivejšie než to robia mnohí iní bratia v kresťanskej viere.
Polozabudnutý výrok jedného z najlepších ruských spisovateľov a prorokov, slavianofila Nikolaja Leskova o tom, že „Boh za Rusov vždy trestá“ treba vpísať na prvé stránky učebníc dejepisu a literatúry – v týchto slovách je obsiahnutá   na prvý pohľad neviditeľná pravda.
Víťazstvo je všestranný, univerzálny triumf ruského Ducha, ktorý sa týka celého života, nielen vojny.
Po tieto dni stovky tisíc ľudí strávili dvadsaťštyri hodín a viac v rade v Moskve, aby sa v Chráme Krista Spasiteľa mohli dotknúť posvätnej relikvie, Opasku Svätej Bohorodičky.  Toto státie, dotyk a viera v jeho zázračný význam je ruské Víťazstvo v akcii, hoci ho tak nikto nenazýva.
Víťazstvo je hlavná hodnota, hlavný zmysel ruského života, ktorý Západ nemôže pochopiť, pretože duša Západu dávno klesla do žalúdka a rozpustila sa tam.
Víťazstvo je ruský sviatok života, čo sa prejavuje prakticky vo všetkom.
Rusi zvyknú o sebe žartovať, že sami si vytvárajú prekážky, aby ich potom mohli hrdinsky prekonávať.
Je to ale naozaj žart?
Možno, obrovská energia, ktorá je v ruskom národe a v každom jeho jednotlivom  príslušníkovi prítomná, spôsobuje, že iný spôsob života nie je možný.
„Večný zápas“, to je spôsob života Rusov – „o pokoji sa nám iba sníva“. A hoci mnohí z nich, najmä keď pobudnú na miestach pokojných a tichých, repcú a preklínajú svoj osud, - zápas neprerušujú.
Tento zápas nie je krvavý, ani zištný.
Dá sa pomenovať slovami „pohyb“, „rozvoj“, „súperenie“, no jeho výsledkom musí byť Víťazstvo.



Opäť stúpajú na ruské hrable


Západ mal rozhodujúci vplyv na formovanie ruského národa-víťaza.
Často napádal na Rusko – a zostával porazený.
Zábavné na tom je, že Rusi tieto útoky Západu obyčajne odpúšťali. Zato mnohé národy  ležiace na západ  od Ruska, nijako nemôžu Rusom odpustiť to, že oni sami napadli Rusko a boli porazení.
Poliaci raz keď sa zľakli, obsadili Moskvu – a doteraz to nevedia Rusom odpustiť. Hoci uplynulo štyristo rokov –   ešte stále to prežívajú.
 Západ sa veľakrát usiloval použiť Rusko ako svoju potravu, stráviť ju tak, ako strávil Blízky východ, Indiu, Čínu a Afriku.
 Pokúša sa o to aj v súčasnosti – hoci už leží na smrteľnej posteli nevyliečiteľne chorej, umierajúcej civilizácie konzumu, Západ ústami svojich filozofov vyhlasuje rozklad a zničenie Ruska za svoju vlastnú záchranu.
 Takto konali Napoleon a Hitler.
Už koľký raz sa chystajú naši bratia-rozumkári stúpiť na ruské hrable a koľký raz ich čaká bolestné rozčarovanie.
Spravodlivosť Histórie sa dá vidieť v tom, že  umierajúci Západ utešujú a starajú sa oň stále početnejší prišelci, príslušníci práve tých národov, ktoré Západ tak úspešne dobýval – „noví Európania“ z Afriky a Ázie, budúci páni európskych ruín...
Nič nového pod slnkom. Všetko sa začína odznova.
Napriek značnej vzdialenosti ruských priestorov od centier  „svetového pokroku“, Rusko nikdy  nemalo núdzu o nepriateľov a votrelcov, no celkom úspešne dokázalo existovať a existuje v nepriateľskom obkolesení.
Nepriatelia pribúdali a liezli do Ruska, aby nakoniec prebudili k životu ruské Víťazstvo.
Spravodlivosť Histórie je možné vidieť aj v tom, že hoci nepriatelia neprestávali liezť – ruský štát neprestával rásť.
Konkrétne takto: čím viac liezli, tým mocnejšie rástol.
Spravodlivosť je aj v tom, že Rusi obvykle porážali nepriateľských votrelcov na svojej zemi a len zriedka sami vtrhávali. Iba ak prenasledovali porazených, „na nepriateľských pleciach“.

Filozofia lupiča, zabíjanie pre zisk – ideál Západu


Filozofia víťaza je Rusom vlastná celé stáročia. Práve ona najlepšie vysvetľuje veľkorysosť ruskej povahy –   víťaziac Rusi  často porazeného nepriateľa ľutovali a nedorazili ho na smrť. Nechali ho žiť, dokonca ho aj niekedy zobrali medzi seba. Správali sa po cársky.
Nebola to chyba, lenivosť, či krátkozrakosť – jednoducho taký je   postoj ruského národa k svetu a  rozhodne je vľúdnejší než postoj Anglosasov alebo Germánov, ktorí zabíjali nepriateľov vždy a všade toľko, koľko vládali – chladnokrvne a racionálne.
O našich pokryteckých dobrotivých európskych bratrancoch by ostroumný vyšetrovateľ Porfirij Petrovič z Dostojevského románu Zločin a trest   určite povedal: „Vy ste vrah.“
Oni sú vrahovia a ich lživé obvinenie Rusov z krutosti im doteraz nikto nevmietol naspäť do tváre – hoci nikto na svete nezabil toľko ľudí, koľko ich zabili navonok posadnutí ľudskými právami Frankovia, Anglosasi a Germáni.
Kynožili sa aj navzájom, donekonečna a bez zľutovania: akú cenu mali všetky tie Bartolomejské noci, jakobínske terory či „morálne bombardovanie“ Drážďan v roku 1945 – v mene Marshallovho plánu, pre korisť, pre zisk zaživa upálili obyvateľov starobylého mesta.
 Samotné mesto zotreli z povrchu Zeme. A kolónie, tie ani  netreba spomínať.
Ruský národ-víťaz nebol nikdy posadnutý myšlienkou všeobecného zabíjania, nech  by nepriatelia čokoľvek písali alebo vykrikovali o ruskej krutosti. Nech by vykresľovali akékoľvek gulagy.
 Chamtivosť ako motor všetkých výdobytkov vôbec nie je ruská vlastnosť. Chamtivosťou sa nakazila iba časť ruského národa aj to iba v posledných celkom mierových rokoch – dúfajme, že pre Rusov to neznamená   smrteľnú nákazu.
 Áno, surová zem, surový národ, surová moc – no Rusi nie sú od prírody vrahovia, nájomní hrdlorezi a ľudožrúti.
Sú skôr obrancovia a záchrancovia. 
Chrabrý rytier, udatný junák, bohatier Dobryňa, neskôr  „kresťanské“ vojsko, celkom nedávno sovietska armáda, pre ktorej silou sa nepriatelia chveli – to je základ historického vedomia Rusov, aj vtedy, keď  si to neuvedomujú.
Nijakí landsknechti, kovboji, či piráti alebo otrokári.
Nijaké skalpy.
Ruský ideál bojovníka, vojaka je rytier bojujúci za Dobro, nie za zisk.
Z toho ale ešte nevyplýva, že Rusi sa vo vojne správali ako anjeli.
Správali sa rôzne – na to aj vojna je.
V Rusoch sa  však počas vojny zachoval ideál Dobra.
Zabíjať ľudí pre zisk tomuto ideálu protirečí.
A hoci sa vo vojne ľudia navzájom zabíjajú, v tom je podstata vojny, Rusi považovali a stále považujú zabíjanie pre zisk za hriech. Zabíjanie musí mať z hľadiska Rusa   serióznejšiu príčinu než len  túžbu zmocniť sa majetku zabitého.
V tom sa najviac líšime od Západu.
Pretože zabíjanie ľudí pre uspokojenie vlastnej chamtivosti je skutočný ideál západnej civilizácie a skrývať ho bude čoraz ťažšie.
Západu je vlastná filozofia lupiča.
Jeden z čerstvých príkladov: len čo niekde v Afrike zavonia ropa, okamžite tam exploduje  „kmeňové násilie“, milióny ľudí   proti sebe poštvú, nútia ich navzájom sa zabíjať – a očistiť ropu od seba.
A nikto o tom ani nehlesne  –  v Európe, ani v Amerike.
Desiatky tisíc rokov si Afričania žili pod svojimi palmami a potom sa za rok zrazu navzájom pozabíjali dva milióny – a všetko je v poriadku.
Ticho, pokoj, ani vtáčik nezaspieva.
Pretože ropa je svätá. Pre ňu sa môže a musí zabíjať.
Úplne čerstvý príklad: rozhodli sa, že plukovníka Kaddáfiho zabijú – tiež pre ropu, peniaze, zisk. Verejne do celého sveta vyhlásili  naňho štvanicu – a zabili ho. Uštvali ho tak, ako sto Angličanov v červených uniformách uštve nešťastnú líšku.
 
Západná civilizácia dosahuje úspechy v zabíjaní pre zisk, hľadá si  a nachádza čoraz komfortnejšie a bezpečnejšie spôsoby zabíjania, vie – zatiaľ! – toto všetko skrývať, hoci skryť sa jej to aj tak nepodarí.
Pre Rusov je to ale obyčajná lúpež, ktorú vykonávajú obyčajní lupiči. Takých, akých Rusko malo vždy dosť –   nikdy sa netešili úcte.
Rusi zatiaľ o tom nehovoria nahlas, pretože   ešte nie veľmi chápu.
Príliš nahrubo im zapudrovali mozog západní iluzionisti – tento púder na mozgových závitoch je najväčšia slabina Ruska, jeho prekliatie.
Dá však Boh a Rusko prežije aj to.


Rusko existuje bez ohľadu na všetko – a bude existovať napriek všetkému



Pretože podstatu fenoménu ruského Víťazstva nechápu a spochybňujú nielen nepriatelia, ale aj sami Rusi, túto podstatu je potrebné vysvetliť. Celkom výstižne bola pomenovaná v jednej populárnej pesničke skupiny Cvety z čias mojej mladosti. „Bohatierska je naša sila, sila ducha, sila vôle!“
Vtedy sa mi tieto slová zdali byť prázdnym chvastúnstvom  – dnes  sa mi také nezdajú.
Čím si Rusko vždy udržiavalo a udržiava svoje obrovské územia, desiatky národov a kmeňov?
Silou Ducha.
Silou vôle.
Dobrou silou.

Bez tejto dobrej sily Rusko neexistuje. Ak táto sila vyschne, Rusko zahynie.
 Sila Ducha umožnila Rusom stať sa zvláštnym unikátnym národom, ktorý označujem ako „zmes všetkých so všetkými“. Národom, na ktorý nijaké „multi-kulti“ nikdy nebude mať.
Národom-magnetom, ktorý priťahuje druhých tak, že tí druhí zdieľajú s Rusmi svoj život.
Sila ruskej zbrane, bojová statočnosť ruského rytiera -  sú odvodené od sily ducha,   nie od chamtivosti dobyvateľa.
Bola  to a je statočnosť Ochrancu Vlasti,   porážajúceho „nepriateľov, ktorí siahnu na rodnú zem“.
Nepriatelia siahali a siahajú, aby si preverili, či je tento národ-víťaz schopný „rúbať nemilosrdne mocnou rukou“.
Ruské Víťazstvo sa vysvetľuje jednoducho – spočíva v tom, že Rusko existuje bez ohľadu na všetko a napriek všetkému.

Bude existovať, aby pomáhalo, zachraňovalo a zachovávalo.
Existencia Ruska, život Ruska je práve Víťazstvo.
Zato o mnohých iných našich bratoch-rozumkároch v Európe, nehovoriac o egocentrických morálnych netvoroch v USA, povedať to isté, teda, že aj oni budú existovať napriek všetkému, sa v súčasnosti už nedá.
Áno, presne tak, my budeme existovať a či budú oni, ktorí si svoje duše rozpustili v žalúdku – to sa uvidí, ako Boh povie.
Koľko ľudí na svete cíti a uvedomuje si duchovný fenomén ruského Víťazstva?
Veľa, no nepočuť ich, pretože hlasy nepriateľov Ruska sú silnejšie a prehlušujú ich.
 Zatiaľ.
Viera v Dobro, Dobrá sila v Rusku žije a bude žiť – pretože sú tam ľudia, ktorí ju dokážu niesť.
Táto Viera žije aj v iných slovanských národoch.

 
Podstata slovanstva je duša
 

Už dvadsať tri rokov žijeme na Slovensku, v slovanskej krajine a často sa prichytím pri tom, že napriek spisovateľským ambíciám nedokážem  pretlmočiť Rusom podstatu toho, čo Slováci chápu slovom Slovania.
Pokúsim sa však ešte raz.
Pre niektorých Slovákov je slovanstvo hlavným pojmom v živote a dejinách. Pilier ich filozofie.
Pre súčasných Rusov je to trochu archaické slovo, vzdialene pripomínajúce slavianofilov alebo Veľkú vlasteneckú vojnu, ale vo všeobecnosti nezrozumiteľné. No slovanstvo - a čo?
Pred pätnástimi rokmi ma pozvali, aby som vystúpil pred auditóriom slovenských intelektuálov, ktorí sa nazvali Slovanský kruh a porozprával in o Rusku.
Hovoril som to, čo som si vtedy myslel. Časy boli ťažké a nepokojné, poslucháči nie najmladší a počúvali ma bez veľkej radosti.
Potom  odrazu vstal pekný, čulý postarší muž a povedal doslova toto:
„Strávil som desať rokov  v stalinských  táboroch, ale o Rusoch nemôžem povedať nič zlého. Je to obdivuhodný národ. Všetci tu hovoríte, že Amerika zničí Rusko, lebo nepoznáte Rusov. Nerozumiete im. Ako vôbec môžete porovnávať Rusov s Američanmi?! Je to najsilnejší, najlepší a najspravodlivejší národ na svete. Oni zvíťazia.“
Lásku k Rusku a Rusom si tento Slovák odniesol zo stalinských táborov, odkiaľ si  napríklad Solženicyn odniesol nenávisť k ruskému národu a výzvu na krížový pochod proti Rusku.
Prečo tento Slovák nezačal nenávidieť ľudí, ktorí ho ako mladého muža odviezli na miesta, odkiaľ sa mnohí nevrátili?
Pretože   sa ukázali ako spoločné slovenské a ruské predstavy o dobre a zle, o spravodlivosti a viere. Iné vysvetlenie neexistuje.
Bytostne sa mi hnusia úvahy typické pre niektorých politikov a ľudí z politického okolia v Rusku typu: pozrite ako nás zradili bratia Slovania, vstúpili do NATO, tak im treba, nech sa teraz trápia.
Akoby sa týchto bratov Slovanov Gorbačov dakedy pýtal, keď vo veľkom odovzdával celú Varšavskú zmluvu Američanom.
Ľudia, ktorí takto uvažujú, občas aj úprimne, obyčajne nič nevedia o Slovanoch výhodnej alebo strednej Európy a málo toho vedia aj o Rusku.
 Podstata slovanstva v chápaní Slovákov sa dá vyjadriť jedným slovom – duša.
Slováci nie sú literárny, ani výrečný národ. Ťažšie nachádzajú tie správne  slová, ale cítia duševnú spríbuznenosť s Rusmi, cítia spoločné korene, sú vnímaví k tomu, čo sa v tejto úvahe   označuje slovným spojením Dobrá sila.
Vo  všetkom tomto sú korene dobrého vzťahu Slovákov predovšetkým k Rusom, ale aj iným slovanským národom.
Tento dobrý vzťah je príznačný práve pre Slovákov, je súčasťou ich národnej tradície, súčasťou kultúry a žije v národe, bez ohľadu na to, že odpor  ku všetkému ruskému už viac než dvadsať rokov cieľavedome kultivujú mnohí slovenskí politici a prakticky všetky médiá.
Ľudia, ktorých spája dobrý vzťah k Rusku, sa o tom na Slovensku neboja hovoriť nahlas – je to unikátna vlastnosť tejto krajiny a tohto národa.
A naopak, otvorene rusofóbske vyjadrovania si tu nemôže dovoliť ani jeden politik, akokoľvek silný vnútorný odpor by voči Rusku cítil.
Medzi našimi čitateľmi stále viac zaznievajú hlasy, ktoré vyzývajú ku vzniku organizácie priateľov Ruska. Mne ako ruskému spisovateľovi a verejne činnej osobe je táto myšlienka tiež blízka.
Preto v hlavnom meste Slovenska,  v Bratislave začína žiť svoj život ruský klub „Витязь“,   ktorý vzniká s pomocou nášho vydavateľstva Slovanský dom, portálu CHELEMENDIK.SK a našich čitateľov, ktorí túto myšlienku podporujú.
O podstate počinu nazvaného ruský klub Витязь budeme písať konkrétne a osobitne. Teraz by som len rád obrátil pozornosť   na slovenské chápanie slovanstva, ktoré je pre Rusov neznáme a málo dostupné.
 Slovenská predstava o slovanstve je veľký a hlboký pojem, ktorý si zaslúži skúmanie a šírenie.
Niektorí Slováci si myslia, že Slovania sú lepší, silnejší, s viac otvorenou dušou než iné európske národy. Aj ja, ruský spisovateľ si myslím to isté.
Slováci málo poznajú syntetickú podstatu ruského národa, ako zmesi všetkých so všetkými.
 Slováci chápu Rusov ako veľký a najsilnejší slovanský národ.
Slováci veria v ruský národ, ktorý má v sebe nadmieru Dobrej sily, schopnej im, Slovákom, pomôcť.
Pomôcť dušou, srdcom. Možno aj obrániť – hoci obrane Slováci veria oveľa menej. Historická skúsenosť hovorí o inom.
Uvedomujem si, že pre mnohých Rusov, ktorí čítajú tieto slová, budú znieť detsky naivne, no neponáhľajte sa smiať.
Slováci vedia o Rusoch to, čo o sebe nevedia sami Rusi.
Sú presvedčení, že ruskí ľudia sú dobrí, kým sami Rusi o tom pochybujú.
Vedia že Rusi sú silní – koľko Rusov dnes v duchu aj nahlas oplakáva bývalú veľkosť a dnešnú slabosť!
Slováci vedia, že ruská sila je Dobrá sila.

Treba sa len započúvať a súhlasiť s nimi...



V Bratislave, 29. novembra 2011





 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...


nika   |   2011-12-01  (07:50)
50%  
mínus plus
  Pekne a pravdivo napísané. Súhlasím a prajem všetko dobré p. Chelemendik.


miky   |   2011-12-01  (09:46)
50%  
mínus plus
  "....ktorí si svoje duše rozpustili v žalúdku..." - skvostné vyjadrenie. A takých je v tomto článku viac. Vynikajúce a podnetné čítanie. Toto je najlepší spôsob, ako môžete prispieť k formovaniu spoločenského života na Slovensku, p. Chelemendik. Len tak ďalej!


strelec   |   2011-12-01  (13:29)
50%  
mínus plus
  Ďakujem za tieto slová p. Chelemendik. Dnešný svet je vedený a kráča presne na druhú stranu. Želám národu Víťazov aby vydržal, nielen pre dobro, princípy, pre neho samého, ale aj pre Slovákov, ktorí si zatiaľ málo uvedomujú, že tak ako v histórii budú ho opäť potrebovať.


Mikojan   |   2011-12-01  (22:53)
45%  
mínus plus
  abc


Mikojan   |   2011-12-01  (23:09)
45%  
mínus plus
  Treba zostať realistami.Presvedčenie je pekná vec ale realitu uvidíte,keď zadáte do youtube tento názov:
Еврейские нацисты убили 20 миллионов русских

Na tomto svete sme tu na to ,aby sme poznali pravdu.


Panik_Ekonomik   |   2011-12-02  (13:13)
55%  
mínus plus
  
“VOJNA KAZDEHO PROTI KAZDEMU”, NIELEN PROTI RUSKU

Nenapisem, ze bude, lebo by ma mohli stihat za sirenie poplasnej spravy. No apelujem a potvrdzujem SLOVA UZ POVEDANE “VOJNA KAZDEHO S KAZDYM” – apropos, presny termin. Nieze to bude, to tu uz je a bude to pokracovat:

Manazer proti robotnikovi, robotnik proti manazerovi
Cestujuci voci zelezniciarovi, zelezniciar proti cestujucemu
Slovak proti Madarovi, Madar proti Slovakovi
Zid proti Gojom, Vsetci proti Zidovi
Fizel proti soferovi, Vsetci soferi proti fizlom
Bankar proti ludom, vsetci ludia proti bankarom (resp. jeden riadok duplicitny)
“Novinari” proti vopred urcenej supine, "Vopred urcena skupina" ani netusi, ze su proti nej
"Praviciar" proti "Laviciarovi" a “Laviciar” uz nema na noviny
Jednooky zlodej proti dvojokemu a chobotnica proti mechurnikovi
Bill Gates proti malarii? HA HA HA
Her “Majesty” voci strajkujucim. Strajkujuci strajkuju ale su hrdi na Her “Majesty”?
Exekutor proti uplakanej matke a otcovi, Matka a otec proti rozbehnutemu rychliku

Pokracovanie je nepotrebne. Je nekonecne…



juri   |   2011-12-02  (15:31)
50%  
mínus plus
  Nádherná pravdivá úvaha. Verím v dobrotu Rusov aj všetkých Slovanov, lebo nie sme od prírody lúpežníci. Teším sa na víťazstvo Dobra, aj keby sme to ako národ nemusli prežiť. Sme totiž vo veľmi zlom morálnom stave. Som si istý, že aj Rusi majú tento problém, lebo sú dvadsať rokov (ako my) konfrontovaní so západnou ideológiou, že lepšie je mať, ako byť.


juri   |   2011-12-02  (15:39)
50%  
mínus plus
  Počul som príbeh slovenského vojaka bojujúceho na východnom fronte v slovenskej uniforme v nemeckých službách. Pil vodu zo studničky, keď naňho namieril "šikmooký Rus z Kaukazu". A jeho ruský druh ho udrel pažbou a povedal : Nestreľaj, eto Slavjan ! To je chápanie Slovanstva v ruskom prevedení.


juri   |   2011-12-02  (15:46)
45%  
mínus plus
  Keby sa pápeži presťahovali do Moskvy, to by bolo niečo, aspoň by okúsili inú kultúru a ich názory by formovalo aj iné prostredia a iná mentalita.
Hádam mi ctení spolučitatelia prepáčia pretlak emócií a z toho plynúcu zmes nesúvisiacich myšlienok.


Mikojan   |   2011-12-02  (20:36)
45%  
mínus plus
  Všetko sú to drísty ľudí,ktorí nepochopili realitu.40% utajených Židov (ktorrí nemajú vôbec nič spoločné s tými ,ktorí boli hubení v koncentrákoch(lebo verili v boha))vládnu 60% nežidov.Z ktorých ešte pár zúfalcov verí najväčšiemu židovskému podvodu všetkých čias BIBLII.Teraz už ide iba o to tento židovský podvod zúžitkovať na dobrú vec.....


Mikojan   |   2011-12-02  (20:39)
45%  
mínus plus
  Týchto zákerných ruských Židov sa dá ešte stále spočítať na jenej ruke......do dátumu 21.12.2012.Akl ich dovtedy nespočítame spočítajú oni nás.........


Mikojan   |   2011-12-02  (20:45)
45%  
mínus plus
  stľčí sa pozrieť na ruského ministra obrany Serďjukova:Hneď je jasné ,koho záujmy háji.Po jeho reforme armády sa Rusko nebude schopné ubrániť ani Poľsku......

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |