Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Sergej Chelemendik: Urývky z knihy Bože, ochraňuj Slovensko! (2003) - chelemendik.sk

 

Sergej Chelemendik: Urývky z knihy Bože, ochraňuj Slovensko! (2003)

2017-01-18  (14:18)

 - Sergej Chelemendik: Urývky z knihy Bože, ochraňuj Slovensko!  (2003)

17.11.2016


Začiatok prevratu

Predtucha, že niečo visí vo vzduchu, sa ma zmocnila v lete roku 1989. Ukázalo sa, že maďarskí pohraničníci dovolili Nemcom z NDR, ktorí rok čo rok dovolenkovali na Balatone, aby nechali svoje trabanty a cez „zelenú hranicu“ utekali do Rakúska. Okamžite vznikla otázka: prečo práve teraz bolo možné to, čo si mnohí východní Nemci želali už oveľa skôr? Prečo bolo treba štyridsať rokov strážiť východných Nemcov, strieľať na utečencov a zrazu to už nie je nutné? A čo sa stane, ak všetci východní Nemci utečú na Západ, a v NDR zostanú iba sovietske vojská? 

Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Berlínsky múr padol onedlho po tom, čo NDR navštívil sovietsky priateľ nemeckého ľudu menom Gorbi.

Ďalej si pamätám, ako v lete 1989 sa opäť začalo vytrvalo skloňovať meno Havel. Už presne neviem, či ho práve prepustili z väzenia alebo znova zabasli. Vzápätí sa v televíznych novinách objavil budúci otec slovenskej kresťanskej demokracie Ján Čarnogurský, ktorého tiež z akýchsi dôvodov uväznili. 

Potom prišiel november 1989 a s ním udalosti v Prahe. Veľmi jednoducho a vecne najprv preletela správa o akýchsi študentských nepokojoch. Neskôr sa informácia zmenila na zlovestnú: 

na obrazovke sa objavila tvár študenta Šmída, ktorého „vraj“ zabili policajti. Neskôr sa ukázalo, že s informáciou o zabití sa poponáhľali, zato sa však donekonečna opakovali zábery policajného zásahu proti odvážnym študentom. A napokon zrazu zvíťazila revolúcia – demokratická a veľmi nežná. 

Musím povedať, že až do tohto momentu som sa revolúcií osobne nezúčastňoval, preto som spomínané udalosti okamžite nepovažoval za revolúciu. Avšak pre toho, pre koho by hádam raz mohlo byť zaujímavé rozprávanie očitého svedka, sa pokúsim spomenúť na sekvencie, ktoré mi utkveli v pamäti. 


Študenti v uliciach

Zástup študentov som po prvý raz na vlastné oči uvidel v Bratislave, na Obchodnej ulici. Organizovane, ako v prvomájovom sprievode, kráčali smerom k hotelu Tatra a potom dolu na námestie SNP. Taký radostný zástup som v živote nevidel. Preto som si hneď neuvedomil, že tieto šťastné deti, ktorým oznámili, že namiesto vyučovania bude teraz sloboda, zamýšľajú revolúciu. Zástup prišiel až po univerzitu na Šafárikovom námestí a zastavil sa. Na vyvýšenom mieste sa objavila mladá žena. Neviem, kto bola a prečo jej doposiaľ nepostavili pomník, lebo revolúciu v Bratislave začínala práve ona.

– Priatelia! – povedala. – Je nás veľa, preto prejdeme na Hviezdoslavovo námestie!

Zástup sa poslušne pohol ďalej. Na Hviezdoslavovom námestí žena opäť vyliezla hore, bližšie ku kamennému Hviezdoslavovi, a začala míting. Povedala pár slov o násilí proti pražským študentom a odovzdala slovo niekoľkým mladým Čechom, ktorí náležito prečítali výzvu slovenským študentom s prosbou, aby ich podporili. Vtedy som počul slovné spojenie „verejnosť proti násiliu“. Takáto organizácia sa plánovala založiť s dôrazom na to, že českí priatelia už svoje Občianske fórum založili, a Slováci zatiaľ zaostávajú.

Na balkónoch domov okolo Hviezdoslavovho námestia sa tlačilo veľa ľudí, otvorené boli mnohé okná. Študenti niekoľkokrát zaskandovali: „Sme s vami! Poďte s nami!“ Ľudia na balkónoch a v oknách ako odpoveď opatrne mávali, ale nič nekričali.

Z ďalších udalostí som na vlastné oči videl jeden z mítingov na námestí SNP, ktorý viedli tribúni revolúcie Kňažko a Budaj. Nemám rád dav. Neviem prečo, ale vždy si predstavujem, čo sa stane, keď sa títo ľudia zrazu rozbehnú na všetky strany. Možno preto moje spomienky zostali akési vyblednuté. Pamätám sa na štrnganie kľúčmi, ako pôsobivo, skoro ako Kašpirovský, Kňažko prosil dav ľudí, aby utvorili koridor a nechali sanitku prejsť k tým, komu prišlo z revolúcie nevoľno…
 

Stretnutie v Senici

Odohralo sa krátko po 17. novembri. V ten deň sa konal akýsi všeobecný štrajk: v centre Bratislavy študentky zastavili moje auto, dali mi sympatickú trojfarebnú vlajočku, ktorú som si pripevnil na auto, a vybral som sa do Senice prednášať. Cestou som v rádiu počul, že na znak solidarity si vodiči môžu zapnúť svetlá, a tak som ich zapol. 

Revolúcia sa mi v tie dni otvorene páčila. Páčilo sa mi, že komunistov zvrhávajú tak jednoducho a organizovane, bez toho aby sa prerušil pracovný proces. Páčilo sa mi aj to, že komunisti nekládli odpor a správali sa tak, akoby sa na toto mierumilovné povstanie demokracie proti totalite pripravovali celý život. 

To, čo sa dialo, mi pripomínalo kubánsky karneval a presne v takejto karnevalovej nálade som dorazil do Senice, kde ma čakal miestny vodca priateľov Sovietskeho zväzu.

Bol to dosť jednoduchý chlap. Hovoril senickým nárečím, ktorému som nie veľmi rozumel. Z jeho brbotania som vyrozumel akurát vetu „Pustili sme si voš do kožucha“, ktorú ustavične opakoval, dožadujúc sa odo mňa morálnej podpory. Skôr než som ho podporil, spýtal som sa, kto je tá pustená voš. Môj hostiteľ sa zľakol vlastnej smelosti a zamrmlal čosi o protisocialistických živloch. Celej situácii očividne nerozumel, hoci ostatných burcoval na potlačenie vší pustených do kožucha. Ale on sám sa potlačiť nič nechystal. Bol presvedčený, že protisocialistické živly potlačí niekto iný. 

Vtedy som tomu nevenoval zvláštnu pozornosť, dnes si však uvedomujem, že jeho postoj bol typický a celkom logický. Nech kontrarevolúciu potlačia sovietski súdruhovia tak ako v šesťdesiatom ôsmom. V Československu vtedy, v osemdesiatom deviatom, stála pri moci vrstva komunistov, ktorí sa dostali hore práve vďaka tomu, že ako prví podporili „internacionálnu pomoc“. Ich logike sa nedalo nič vyčítať: keď pomohli vtedy – musia pomôcť aj teraz.

Miestny vodca ZČSSP súčasne vyjadril pochybnosti, či sa moja prednáška uskutoční, lebo v meste práve prebieha míting. Spýtal som ho kde, no odpoveď som nedostal. Zato som sa dozvedel, že miestni VPN-kári sú povaľači, ktorých všetci považujú za odpad senickej spoločnosti. Neschopní lajdáci. A teraz, čuduj sa svete, stoja na čele revolúcie!

Kvôli historickej spravodlivosti iba pripomeniem, že s podobnými charakteristikami nežných revolucionárov som sa neskôr mal možnosť stretnúť ešte neraz. Vtedy v Senici som to počul po prvýkrát a zostal som dosť ostražitý. Môj hostiteľ s jeho reakčnými spôsobmi potlačovateľa demokracie prostredníctvom cudzích rúk nevzbudil vo mne dôveru.

Prednáška sa napriek mítingu uskutočnila, pričom prišlo dosť ľudí. Pravda, nebola o literatúre. Tón celému podujatiu udala dáma stredných rokov – nech mi odpustí moju hroznú pamäť na mená, ak náhodou bude čítať tieto riadky. Naozaj si nepamätám, ako sa volala, ale na ulici by som ju aj dnes ľahko spoznal. 

Dáma chytila býka rovno za rohy a spýtala sa ma, ako ja, Rus, hodnotím udalosti z roku 1968. Vyslovil som niekoľko hodnotení, ktoré sa stali predmetom diskusie, pričom vôbec nie typicky slovenskej, ale napätej a vášnivej. 

Ide o to, že dáma odo mňa žiadala približne to isté, čo sa žiadalo od straníckej špičky KSČ v roku 1968, ibaže so znamienkom mínus. Aby som v duchu perestrojky odsúdil inváziu sovietskych vojsk. V zásade som nemal nič proti tomuto odsúdeniu, lebo udalosti roku 1968 som nikdy neschvaľoval. Mal som vtedy iba jedenásť rokov. Tým, že som na Slovensku žil už viac než rok, stal som sa voči nim obzvlášť citlivý, lebo som na vlastné oči videl, akú traumu zanechali sovietske tanky v dušiach Slovákov. Avšak násilný prístup dámy v štýle: a teraz nám tu všetkým ty, Rus, povedz, ako to všetko odsudzuješ – mi nebol dvakrát sympatický.

Dovolil som si teda poznámku, ktorá ma postavila zoči-voči agresívnemu davu. Povedal som, že nerozumiem, ako vedúci predstavitelia Pražskej jari, najmä Dubček, ktorý dlhý čas žil v stalinskom Sovietskom zväze a dobre vedel o krvavom pozadí udalostí v Maďarsku roku 1956, nemohli pochopiť historickú nevyhnutnosť vpádu.

Mimochodom, túto otázku som chcel položiť samotnému Dubčekovi, ale nestihol som. Chcel sa totiž stať slovenským prezidentom a zdá sa, že opäť nepochopil historickú nevyhnutnosť – našlo sa veľa ľudí, ktorí si neželali, aby na Slovensku bol taký populárny prezident. Neskôr jeho auto náhodou havarovalo a on náhodou skonal v rukách starostlivých českých lekárov. V týchto dvoch náhodných udalostiach nebola žiadna historická nevyhnutnosť. Avšak z toho, že svetoznámy líder Pražskej jari, Alexander Dubček sa nestal slovenským prezidentom, historická nevyhnutnosť presvitá dosť jasne.

Moje argumenty revolučne vzrušená skupina nechcela počúvať. Stretol som sa s tým, o čom som veľakrát čítal: dav býva často hluchý ku všetkému racionálnemu. Títo ľudia nepočuli odo mňa to, čo chceli počuť, a ja som ich začal dráždiť. Napriek svojej bohatej prednášateľskej skúsenosti.

– Bol u nás konzul zo sovietskeho konzulátu, – ozvala sa zrazu jedna z ruštinárok a povedala meno, na ktoré si už nepamätám. – To bola osobnosť! – nadchla sa. – Povedal nám, že odsudzuje príchod sovietskych vojsk v roku 1968. 

– Zaujímalo by ma, či sa o tom zmienil aj na sovietskom veľvyslanectve, – zareagoval som. – To však nie je podstatné, zatiaľ som nedostal odpoveď na otázku: k akým dôsledkom viedol vtedy Dubček svoj národ? Naozaj mohol úprimne veriť, že brežnevovské vedenie ZSSR bude pokojne hľadieť na rozpad Varšavskej zmluvy? Čo by zostalo z Československa, keby na jeho území došlo k stretu vojsk NATO a Varšavskej zmluvy? Veď predsa takéto scenáre prichádzali v tom čase do úvahy ako celkom reálne. Rovnako v Moskve, ako vo Washingtone.

Ruštinári sa zamysleli. Časť z nich sa začala prikláňať k tomu, aby rozmýšľala ďalej, preto sa aktívna dáma poponáhľala zobrať iniciatívu do vlastných rúk a začala rozprávať, aká neznesiteľná je sovietska okupácia. Otázku odchodu sovietskych vojsk český hudobník Michael Kocáb vtedy ešte nestihol vyriešiť. Zatiaľ iba uvažoval, či sa mu oplatí urobiť svoje senzačné vyhlásenie, ktoré sovietske vedenie vystraší natoľko, že rozhodnutie o stiahnutí vojsk sa prijme okamžite. 

Z môjho pohľadu, historická nevyhnutnosť odchodu sovietskych vojsk z československého územia bola rovnako zaručená ako kedysi nevyhnutnosť ich príchodu. Tento názor som vyslovil nahlas a ozval sa potlesk. Ľudia konečne počuli to, čo chceli počuť. Možno, to znie smiešne, ale jeden z poslucháčov ma vtedy pochvalne označil za prognostika.



 


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |