Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Sergej Chelemendik: Slovenské Kosovo - chelemendik.sk

 

Sergej Chelemendik: Slovenské Kosovo

2019-08-18  (00:36)

 - Sergej Chelemendik: Slovenské Kosovo

Namiesto predslovu


Spomenul som si na svoj verejný dialóg s Ferencom Gyurcsányom, v tom čase maďarským premiérom, v Štrasburgu na plenárnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorý sa uskutočnil pred vyše rokom.
Moja otázka: Aký má maďarský premiér názor na militantnú organizáciu Maďarská garda a extrémnu a šovinistickú stranu Jobbik?
Odpoveď Gyurcsánya: Pre nás, slušných a demokratických Maďarov sú hanbou, ale onedlho ich naše maďarské súdy zakážu. Sú to margináli, ktorých nikto nepodporuje.
A toto už je novinka, stará dva týždne – nový maďarský poslanec europarlamentu z Jobbiku, podľa Gyurcsánya marginál, ktorého nikto nepodporuje, nielenže vyhral eurovoľby, ale navyše na zasadnutie čerstvo vytvoreného europarlamentu prišiel v uniforme Maďarskej gardy. Porušil tým rokovací poriadok, za čo ho kolegovia jemne a priateľsky kritizovali.
Opýtať sa, prečo radikálov v Maďarsku nielenže nezakázali, ale, naopak, vybrali do Bruselu, už niet koho – Gyurcsány, ktorý sľubil zaviesť poriadok, už nie je premiérom. A podľa všetkého, marginálom sa stáva práve on, kým Jobbik sa dostal nielen do európskeho parlamentu, ale onedlho sa iste dostane aj do národného, maďarského. A možno aj do novej maďarskej vlády. Zadajme prvú ťažkú otázku: kto a prečo maďarských radikálov tak starostlivo „pestuje“?



Vojna v Európe ako jedno z riešení krízy



Takto už bolo po dva razy na prahu svetových vojen, ktoré šli hlavne v Európe a ktoré radikálne menili svet.
Najskôr nastupovala recesia, vzápätí svetová kríza.
Potom sa začínala vojna.
Neskôr sa vojna končila a každému bolo jasné, že všetko staré zostáva v minulosti.
Že všetko staré bolo „pred vojnou“ a teraz prišli nové časy „po vojne“. A tak napríklad v Rusku sa namiesto cára objavuje Lenin a Trockij. Rakúsko-Uhorsko celkom zaniklo, hoci sa chúďa staré držalo tristo rokov. Viedeň sa z metropoly zmenila na zapadnutú provinciu.
Rakúska polícia prijala nového chudorľavého a hysterického informátora menom Adolf Schickelgruber, aby dohliadal na miestnych radikálov.
Z Ameriky sa z Bohom zabudnutého miesta stal pupok sveta.
Všetko vždy bolo v duchu večného sloganu amerických volebných kampaní – svetová vojna v Európe vždy prinášala totálny „change“.
Samozrejme, svetová vojna bola hrozná, ale život ide ďalej.
Niekto sa začal mať zle, niekto práve naopak. Pre niekoho vojna – pre mňa sviatok, hovorí jedno ruské príslovie.
Dá sa dnes zopakovať táto bohatá skúsenosť dvoch európskych a svetových vojen, skúsenosť VEĽKÝCH PREMIEN, detailne preštudovaná generáciami úzko zameraných odborníkov, ktorí nemajú radi publicitu?
Samozrejme áno.


Táto skúsenosť sa opakuje krok za krokom




Je tu recesia, aj kríza, aj peniaze sa stávajú čímsi novým a nepochopiteľným.
Toto všetko tu už raz bolo a nie tak dávno.
Pravda, zatiaľ panuje rozšírený a ľahkovážny názor, že vojna je nemožná, lebo je nevýhodná.
Pretože všetko zničí, zdevastuje. Ako vôbec svet bude žiť bez najväčšieho trhu pod názvom Európa?
Ako žil, tak aj bude!
Budú aj nové trhy, tým viac, že v Európe onedlho nebude mať kto a za čo kupovať.
A pokiaľ ide o nevýhodnosť vojny – je to alebo hlúposť, alebo otvorená lož.
Vojna vždy bola nielen výhodná, ale naši predkovia ju chápali ako hlavnú ľudskú činnosť. Najdôstojnejšiu a najušľachtilejšiu. Pamätáme si a poznáme len tie historické postavy, ktoré bojovali úspešne, presvedčivo a zanechali po sebe najväčšie haldy mŕtvol.
Hlavným brandom Francúzska stále zostáva Napoleon, hoci Mitterand bol veľmi mierumilovný a krotký.
Naši predkovia chápali vojnu správne – ak vznikajú nejaké pochybnosti, stačí si otvoriť hocijakú učebnicu dejepisu, aj tú najprimitívnejšiu a pochybnosti zmiznú.
Všetky vojny boli pre niekoho výhodné – iná vec je, že všetci hovoria o týchto výhodách rôzne. Ešte častejšie však mlčia a toto mlčanie je výhodné pre toho, kto chce bojovať sám, sólo s celým svetom naraz – neozbrojeným a mierumilovným, ktorý verí v nemožnosť novej vojny, ako v ňu veril mladý Hemingway.



Aká môže byť vojna v Európe



Po prvé, ako plný obraz budúcnosti to nikto nevie a ani nemôže vedieť.
Každá nová vojna je vždy záhada.
Kto si v lete roku 1914 mohol predstaviť aká rozsiahla bude prvá svetová vojna a kto do nej bude zatiahnutý?
Podozrieval snáď niekto v roku 1939, že Nemci sa dostanú k Volge a Japonsko začnú bombardovať atómovými bombami?
Alebo, že socializmus nadlho zvíťazí v celej východnej Európe?
Či to, že hneď ako sa Mao dostane k moci, vymyslí čínsky komunizmus? Chronologicky posledná vojna v Európe prebehla v roku 1999 a bola verejným potrestaním neposlušných Srbov.
Trestali Američania s tichou spoluúčasťou všetkých ostatných. Spoluúčastníkmi boli aj Rusi, o čom sa mi nepíše príjemne, ale je to tak.
Bola to naozaj vojna?
Samozrejme!
So všetkými obrovskými výhodami pre víťaza - teda Spojené štáty americké. S veľkými útrapami pre porazených – mimochodom, nielen Srbov.
V tej či onej miere utrpela celá Európa.
Ak by opäť niekto zapochyboval, stačí sa pozrieť na dynamiku kurzu eura a dolára v rokoch 1998-2000.
A pochybosti zmiznú.
Ak budeme vychádzať z tejto najčerstvejšej skúsenosti vojny v Juhoslávii, potom budúca vojna v Európe sa dá predstaviť ako nové trestanie novej „Juhoslávie“ Amerikou.
Ako zastrašujúca šou s ľudskými obeťami a s konkrétnymi ekonomickými úlohami. Preliať peniaze z Európy do Ameriky, napríklad.



Kto bude novou Juhosláviou



Nová Juhoslávia v Európe zatiaľ neexistuje.
Môže sa však objaviť.
Ak sa Yankeeovia rozhodnú, môže byť vymodelovaná a rýchlo zlepená nová Juhoslávia. Niekde v samom srdci Európy, napríklad vedľa bývalého Československa.
Yankeeovia sa môžu rozhodnúť v Európe uskutočniť novú „operáciu srdca“ – a balkanizácia Európy sa z rozprávky zmení na skutočnosť. A nový Balkán sa nájde hneď vedľa srdca.
Samozrejme, ak to Yankeeom opäť všetko vyjde, ak im opäť nikto nebude prekážať, ak opäť všetci budú pomáhať so zaťatými zubami, ako to bolo pred desiatimi rokmi.
Pravda, v poslednom čase sa Amerike nie všetko darí, nie všetko jej vychádza.
Škodoradostníci hovoria a píšu, vraj sa jej skôr nedarí, ako darí.
Dôvody na to v podstate existujú.
Dokonca ani s malým krotkým a poslušným Gruzínskom na Kaukaze to Amerike nejako nevyšlo – Saakašvilimu sa nepodarilo poraziť oslabené Rusko. Hoci boli aj ambície, aj želanie trochu pobojovať za Nabucco, proti Južnému potoku.
Aby Európa kupovala turkménsky plyn od Američanov, ktorým napadlo, že si vyšľachtia Saakašviliho v zle umytej skúmavke, vyzbroja ho a naučia strážiť americké potrubia.
Podotknime, že Yankeeovia nevlastnia plyn, nevyrábajú ho a dokonca ho ani nespotrebúvajú.
Oni len chcú ovládnuť potrubia podľa práva silného a urobiť tak dodávateľom aj odoberateľom plynu naraz príjemne. Teda ošklbať ich ako husy iba preto, že majú najväčšiu armádu na svete, a za ich ročný vojenský rozpočet by sa dal ľahko vybudovať komunizmus po celej Afrike.
Ale zdá sa, že Európe toto želanie Ameriky prisať sa k cudziemu plynu akoby nevadilo.
Ani s Ukrajinou to Amerike nevychádza.
Juščenko sa navonok zdá, akoby bol ich vlastný, rodný, americkejší od Američana.
Zato ostatní sú na tejto Ukrajine akísi cudzí.
Ostatní nerozumejú, že keď raz Yankeeovia povedali, že Ukrajinci sú samostatný a voči Rusom nepriateľsky naladený národ, tak aj musí byť.
A to, že to bolo vždy inak, sa Yankeeov netýka.
Yankeeovia nevedia, ako bolo vždy a ani nechcú. Sú voluntaristi, experimentátori pôvodom aj svojou podstatou. Vivisektori ľudstva. Vedia a radi tnú do živého. Rozhodli sa huckať Ukrajinu proti Rusku a čakajú, kedy sa rozhodnutie splní.
Pravda, zatiaľ sa neplní.
To znamená, že sa pokúsia nastražiť rozbušku ešte niekde inde.
Yankeeovia operujú svojimi voluntaristickými modelmi a ak sa znova rozhodnú vyhodiť Európu do povetria, ako už rozhodli po dva razy v minulom storočí, potom mechanizmus explózie sa bude podobať na známy model.



Je vojna v Európe nevyhnutná?


Zaručene áno!
Každý rozumný človek, ktorý aspoň ako-tak ovláda históriu, s tým nebude polemizovať.
Iná vec je, že tankové armády nebudú rozorávať tisíc kilometrové fronty, milióny vojakov nebudú mrznúť v zákopoch a mestá nebude zo zemského povrchu zotierať letectvo.
Bude to iná vojna.
Iná bola vojna v Juhoslávii.
Iné vojny prebiehajú na Kaukaze, bez prestávky, o čom sa Európa radšej tvári, že o tom nevie.
Celkom iné vojny vedú Spojené štáty v Iraku a Afganistane. Preto všetci, ktorí naozaj chcú vedieť, aká bude nová vojna v Európe, sa musia lepšie pozrieť na iné vojny, ktoré sa vedú mimo Európy, a uvedomiť si, že to bude niečo podobné. S istými odchylkami súvisiacimi s európskymi špecifikami.



Kto môže chcieť vojny v Európe?



Hocikto.
V prvom rade tí, ktorí sú od Európy ďaleko a môžu počítať s tým, že sa zopakuje americká stratégia v dvoch svetových vojnách – nahuckať, vyčkať, pokým nahuckaní vykrvácajú a potom prísť a zvíťaziť. A pozbierať hlavné plody víťazstva.
Za určitých podmienok, a podmienky sa teraz vo svete menia div nie každú hodinu, môže byť vojna v Európe výhodná pre mnohé veľké subjekty svetovej politiky.
Ak necháme bokom USA ako chronického, ak nepovedať patologického podpaľača vojen po celom svete, vojna v Európe sa môže ukázať ako výhodná pre Veľkú Britániu, Čínu, Japonsko, Rusko, pre islamský svet, Indiu, Afriku a commandante Huga Cháveza osobne.
Európa doteraz bohatá a silná, slabne, starne, degraduje a topí sa v rozvrate. Na druhej strane, mnohé z menovaných subjektov už dnes nemajú čo jesť, onedlho nebudú mať čo piť, a perspektíva zúčastniť sa na deľbe bohatého európskeho dedičstva nebude nikoho z nich strašiť.
A čo s tým má spoločné Maďarsko, opýta sa netrpezlivý čitateľ.
Veď o ňom mnohí z menovaných ani nevedia.
Vedia.
O Maďarsku nevedia iba európski politici-obchodníci, ktorí prišli o schopnosť myslieť globálne, ktorí zaryli hlavy do svojich domácich korýt a celí sa trasú, že im toto koryto niekto zoberie.



Komu a prečo sa môže hodiť vojna v Európe


Položme si druhú ťažkú otázku: koho možno v súčasnosti upodozrievať z prípravy novej vojny v Európe?
Ako prvé sa medzi podozrivými ocitnú Spojené štáty americké.
Druhých a tretích podozrivých zatiaľ nevidieť, hoci to neznamená, že nie sú.
Teda, len čo príde na vec a vojna v Európe začne nadobúdať kontúry reálnej budúcnosti, kruh spoluúčastníkov na jej príprave sa rozšíri geometrickým radom, tak, ak to bývalo vždy a všade.
Vznikne akýsi vír vojny, ktorý bude do seba vťahovať stále nové a nové národy a civilizácie. Pričom rýchlosť vťahovania je spočiatku malá, potom však rastie a dosahuje silu uragánu.
Tento proces vťahovania všetkého a všetkých je do očí bijúci pri spomienkach na dve svetové (teda európske) vojny. Kto v roku 1938 vedel, kto mohol tušiť, že Mníchovská zrada okolo navonok drobného a neškodného osudu sudetských Nemcov už o pár rokov vyvolá vojnu Američanov s Japoncami v Indočíne, z ktorej ako hlavný víťaz vjyde veľký vodca Mao Ce-tung s jeho čínskym komunizmom? Tušil vari toto všetko Chamberlain, ktorý s láskou nadbiehal Hitlerovi? Tento hlavný architekt Mníchova, „mierotvorca“, ktorému tlieskala celá Európa.
Tu sa natíska tretia a najťažšia otázka: čo konkrétne chcú dosiahnuť USA novou vojnou v Európe?
Presnejšie, čo môžu chcieť.
Toto je najťažšia otázka, pretože po Vojne Dejiny zvyčajne nikomu nedajú možnosť pochopiť, čo vlastne chceli tí, ktorí vojnu začali.
Už len preto, že iniciatívni dobyvatelia spravidla sami nevedeli, čo presne, konkrétne chceli. Dobyvatelia vždy mali more želaní, ktoré sa neskôr ukázali ako nereálne. Existovali ale ilúzie, že celkom presne vedia, čo chcú dosiahnuť.
Hitler „presne“ vedel, že chce dosiahnuť zničenie Ruska, mal jasný plán – vytlačiť Rusov za Ural a z európskeho územia ZSSR urobiť pre Nemecko nový životný priestor.
Napoleon pri svojom vpáde do Ruska očakával od ruského cára kurtoáznu, uhladenú „európsku“ vojnu a bol celkom seriózne presvedčený, že pre ruského cára bude hrozba oslobodenia roľníkov smrteľná. Myslel si, že ruský cár sa zľakne, roztrasie a vzdá sa.
Napoleon v spálenej a vyľudnenej Moskve dokonca na túto tému vydával manifesty – vo francúzštine.
Obvykle existuje nejaký plán vojny, ktorý v posledných storočiach dobyvatelia často verejne oznamujú. Neskôr sa historici naňho s radosťou obracajú a opierajúc sa o tento plán, alebo odvrhujúc ho, ponúkajú rôzne interpretácie vojnových udalostí.
Vo vzťahu k poslednej vojne v Európe to vychádza tak, že USA začali podľa svojho plánu vojnu v Juhoslávii, aby kontrolovali Balkán a prostredníctvom Balkánu Európu.
A zdá sa, že tento plán vyšiel – zatiaľ kontrolujú. Aj Balkán, aj Európu.

Čo však konkrétne vyplýva z tejto kontroly – tu už je hromada interpretácií, najmä amerických:

Potrestali „balkánskeho mäsiara“ Miloševiča.
Kosovo zmenili na svoju bázu.
Zaviedli v Srbsku proamerický režim.
Nechali devalvovať čerstvo narodené euro.
„Odsali“ peniaze z Európy do Ameriky.
Nasadili Albáncov na obchod s drogami.
Je toto všetko pravda?
Viac-menej áno.

Naozaj USA toto všetko chceli, keď začínali vojnu?
Alebo možno začínali vojnu tak, ako to vždy býva?
Čiže – existuje smer strategického myslenia, existuje plán, začíname bojovať, uvidíme, čo z toho vyjde.
Odpoveď na našu najťažšiu otázku je preto takáto – USA nemusia vedieť, na čo konkrétne sa im môže vojna v Európe hodiť.
Spojené štáty pravdepodobne nevedia, načo sú im všetky ostatné potenciálne vojny. Počínajúc Severnou Kóreou, až po Venezuelu.
Príprava vojen – to je historický reflex amerického impéria, reflex starý ako sám náš svet.
Tak ako rozpútavanie vojen medzi kolonizovanými národmi bolo reflexom Britského impéria.
Čím sa vôbec zaoberali impériá a imperátori?
Správne, veľa bojovali a takmer so všetkými súčasne.
Vydobýjali niečo, utvrdzovali svoju moc, a potom ustupovali novým dobyvateľom.
Americké impérium nie je výnimkou.
Existuje však jeden kozmetický rozdiel – Amerika sa snaží pred svetom zatajiť, že je impérium, snaží sa vystupovať v úlohe dobrodincu dobytých. S prostým sloganom: „Prinášame vám slobodu, výmenou za váš majetok!“
To, že pre oslobodených to znamená slobodu oslobodiť sa od svojho pokrvného – to sa odhalí nie hneď a nie všetkým.
Treba však uznať, že donedávna sa to Amerike darilo dosť presvedčivo.


Prečo sa práve Maďarsko môže stať rozbuškou novej vojny


Pretože po Balkáne, ktorý USA v tej či onej miere kontrolujú, Maďarsko predstavuje najslabšie ohnivko zjednotenej Európy.
Je to jediný štát, člen NATO a EÚ, ktorý má početné národnostné menšiny vo všetkých susedných krajinách, s výnimkou Rakúska.
To znamená, že iba na Maďarsko sa v súčasnej Európe dá použiť model sudetskej rozbušky, oživený a modernizovaný na Balkáne, v Kosove a Bosne.
Dôležité je, že maďarské menšiny v Rumunsku, na Slovensku a vo Vojvodine sú početné vo vzťahu k štátotvorným národom. Zato napríklad percento etnických Maďarov na Zakarpatskej Ukrajine voči ukrajinskému obyvateľstvu je mizivé.
V percentuálnom vzťahu sa najviac „pošťastilo“ Slovensku – slovenskí Maďari tvoria asi 10 percent obyvateľstva krajiny, kompaktne žijú pozdĺž hraníc s Maďarskom na juhu Slovenska.
Takýmto spôsobom Maďarsko pri želaní, tým viac tlaku niekoho silného zvonku, môže podporiť rozdúchavanie troch regionálnych etnických konfliktov – v rumunskej Transylvánii, na juhu Slovenska a v srbskej Vojvodine.
Druhým dôležitým aspektom sú maďarské dejiny a mentalita maďarskej elity.
Maďarsko sa v dvadsiatom storočí dvakrát ocitlo medzi porazenými v svetových vojnách a hoci druhú svetovú vojnu nezačínalo, stalo sa jej neprimerane aktívnym účastníkom. Z hľadiska územných strát jedným z najneúspešnejších.
Viac než Maďarsko stratilo po druhej svetovej vojne iba Nemecko, to sa však znovuzrodilo, zjednotilo s pomocou najlepšieho Nemca roka 1989 Michaila Gorbačova a stalo sa najsilnejším štátom Európskej únie.
S Maďarskom je všetko inak.
Dnes je to štát-bankrot, usadený vo vrecku MMF a iných finančných dravcov, bez výrazných nádejí na zmenu tohto postavenia.
Okrem toho, revizionizmus je jednou z hlavných súčastí mentality maďarskej politickej elity v priebehu posledných desaťročí, ba dokonca storočí.
Pretože maďarská elita sa formovala ako vojenská aristokracia, ktorá v Habsburskej ríši plnila špinavú a krvavú prácu vojny. Aristokracia, ktorá bola chronicky nespokojná so svojím malým podielom koristi. Keď v roku 1938 v dôsledku Viedenskej arbitráže pod dohľadom Hitlera a Mussoliniho Maďarsku „prisúdili“ juh Slovenska, Maďari nevyčkali ani na mierovú procedúru prechodu časti bývalého Československa pod ich jurisdikciu, ale jednoducho napadli Slovensko, v tom čase rovnakého vazala a spojenca Hitlera, ako oni sami. Napadli ho na pozadí opovržlivých posmeškov Nemcov, ktorých Slováci prosili, aby „skrotili“ agresora-spojenca.
Nemci vtedy pohŕdali všetkými.
Maďarmi a Slovákmi opovrhovali zvlášť.
Ale Slovákmi predsa len o čosi viac, výsledkom čoho Maďari opäť obsadili juh Slovenska, ktorý považovali za svoj.
Ako okato k lepšiemu sa líšilo správanie Slovákov, keď Hitler, ktorý si so Stalinom podelil Poľsko, navrhol slovenskému prezidentovi Tisovi ako „bonus“ poľské mesto Zakopané.
Slováci rázne odmietli tento bonus, s odôvodnením, že v Zakopanom nežijú Slováci, čo u Hitlera vyvolalo posmech nad neplnohodnotnými Slovanmi, ktorí nerozumejú zmyslu jeho veľkých činov. Dávajú im kúsok a oni to odmietajú! Správanie Slovenska počas druhej svetovej vojny sa líšilo aj od Poľska, ktoré, podľa Chamberlainových slov, „sa s chamtivosťou hyeny“ vrhlo odhryznúť od pokoreného Československa mesto Tešín, ktoré nakoniec zostalo jedným z niekoľkých európskych miest rozdelenými dejinami.



Existuje ešte jeden argument v prospech Maďarska ako možnej rozbušky

Ak veriť tomu, že ako obvykle to budú USA, ktoré budú vyhadzovať Európu do vzduchu, potom má Amerika v Maďarsku veľmi veľké možnosti, ktoré nemá v iných krajinách.
Hovorí sa a píše o maďarskej loby v americkom kongrese.
Táto loby vznikla preto, lebo veľká časť maďarských emigrantov, ktorí po prvej a druhej svetovej vojne utekali do USA, sa zžili a obsadili tu silné pozície.
Stačí spomenúť pána Sorosa.
Maďarská loby v USA nie ani tak početná, ako je vysoko postavená a maďarskú elitu môže riadiť priamo, bez sprostredkovateľov.
Je to silný kanál vplyvu.
Tento argument sa môže ukázať silnejší než všetky predchádzajúce.
Podporou USA sa vysvetľuje aj nerovnomerne silný vplyv Maďarska v inštitúciách EÚ.
Nakoniec, aj francúzsky prezident má typicky maďarské meno...
Môže sa história maďarských pokusov revízie všetkého, čo „Maďarom patrilo“, zopakovať na špirále vyššie v nových podmienkach?


Dobré a zlé scenáre budúcnosti Maďarska



Scenár veľkolepý: Maďarsko – prosperujúci člen EÚ

Začnime tým najlepším a najjasnejším obrazom budúcnosti pre Maďarsko a Maďarov. S Maďarskom sa môže výnimočne alebo zázračne udiať všetko to, čo maďarskí politici svojmu národu sľubujú už dvadsať rokov.
V iných postkomunistických krajinách sa tieto sľuby vo všeobecnosti neplnia – ale zato v Maďarsku sa do toho pustia a splnia sa.
Maďarsko sa môže stať demokratickou prosperujúcou európskou krajinou. V súčasnom ponímaní môže prosperita pre Maďarsko znamenať nasledovné – porovnať sa úrovňou spotreby a sociálneho zabezpečenia so susedným Rakúskom. A hoci v Rakúsku zďaleka nie všetci súhlasia s tým, že rakúska úroveň znamená prosperitu, pre Maďarsko by dosiahnutie rakúskej úrovne znamenalo veľké víťazstvo svetlých ideálov konzumnej spoločnosti a sociálneho štátu súčasne.
Na dosiahnutie v podstate stačí málo – platy štvor- až päťnásobne vyššie ako teraz a kvalitatívne iný systém sociálneho zabezpečenia. Podobný na po celom svete preslávený rakúsky systém sociálnych záruk, pri ktorom štát div nie na každý prípad svojim občanom štát vystiela cestičku.
Je to dobrý scenár, ktorého splnenie maďarskému národu úprimne a z celého srdca prajem.
Pretože ak bude takto, potom dobre bude nielen Maďarom. Mnohým iným národom, najmä maďarským susedom, odľahne na duši.
Sú predpoklady veriť takémuto scenáru? V súčasnosti nie sú žiadne. Mnohí dnes Maďarsko označujú za krajinu riadenú zvonku, majúc na mysli obrovské dlhy, ktoré si Maďarsko narobilo hlavne v posledných rokoch.
Všetko sa ale mení. A aj dlhy sa niekedy odpisujú.
Najmä, ak ide o dlhy amerických bánk.
Toxické aktíva, ako je dnes zaužívané hovoriť.
Alebo sa zrazu začínajú vojny – a vtedy sa o dlhoch hovorí už celkom inak.


Scenár jednoducho dobrý: bude tak, ako je dnes.


Všetko bude pokračovať približne tak, ako celých dvadsať rokov priaznivého demokratického rozvoja Maďarska, smerujúceho k svetlej budúcnosti, ktorú opísať v slovách a obrazoch sa však už nikto neponáhľa.
Vie sa, čo je svetlá a každý sa snaží v rámci možností svojich síl.
Alebo to povedzme ešte skromnejšie: v Maďarsku nebude horšie ako je teraz.
Tento scenár je v zásade možný a v takomto prípade maďarský revizionizmus zostane na súčasnej úrovni politického folklórneho ornamentu – povinných cvičení v súťaži o hlasy maďarských voličov.
Takže, maďarskí politici podľa svojich potrieb pokrikujú o svinstve Trianonu, o nespravodlivosti Dejín, ktoré Maďarsku odňali div nie polovicu zemí, ktoré Maďarsko považovalo a považuje za svoje na základe toho, že na týchto územiach žije veľa Maďarov.
Zaujímavá osobitosť maďarskej politickej rétoriky spočíva v tom, že maďarskí politici sa v zásade nepýtajú Maďarov v rumunskej Transylvánii či srbskej Vojvodiny, či sa chcú znova pripojiť k Maďarsku, už len aspoň na pamiatku o naveky zapadnutej sláve Habsburského dvora. Alebo len tak, čisto z vlasteneckých citov.
Odpovede na takéto otázky by pre maďarských politikov mohli byť nepríjemné, preto sa otázky nekladú, ale jednoducho sa tým rozumie, že opätovné pripojenie k historickej „predtrianonskej“ vlasti je vrodenou túžbou každého Maďara.
Všetky tieto revizionistické hry v prípade jednoducho dobrého scenára však zostanú na súčasnej úrovni rozhovorov.
Maďarská garda v parádnej čiernobielej uniforme raz do roka prepochoduje pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti, dvakrát do roka sa táto garda lenivo pobije s políciou, a po bitke si bojovníci na obidvoch stranách riadne vypijú, niečo zahryznú a rozídu sa, spokojní jeden s druhým, aj so sebou samým.
Maďarská vláda zase zaplaví európske inštitúcie sťažnosťami na to, ako strašne sú maďarské menšiny utláčané, hlavne, nevedno prečo, na Slovensku, kde sa reálne Maďari cítia oveľa lepšie ako v Rumunsku, tým viac na Ukrajine alebo v Srbsku. Zvlášť horlivo sa budú sťažovať práve na Slovensko – možno preto, že je najmenšie, dobré a bezbranné.
A na takom môžeš hoc aj drevo rúbať.
Obhajovať budú maďarskí politici slovenských Maďarov s penou na ústach, kým slovenskí Maďari zatiaľ nijaké hájenie nežiadajú a v hĺbke duše dúfajú, že maďarskí Maďari ich nechajú na pokoji a nezatiahnu do cudzích hier.
Toto „bránenie záujmov“ maďarskej menšiny na Slovensku sa už dnes podobá na nešikovný pokus podgurážených záchrancov zachrániť dobrého plavca, ktorý sa prišiel na jazero okúpať. Plavec si spokojne pláva a zrazu sa k nemu blíži loďka. Vyťahujú ho z vody, násilne mu dávajú umelé dýchanie a potom žiadajú vďačnosť za nevyžiadanú „záchranu“.
Ak toto všetko zostane na verbálnej, rétorickej úrovni, maďarská otázka pre Európu a svet bude vyčerpaná, presnejšie, nakoniec ani nevznikne – bude len malá búrka v malom pohári s vodou, búrka, ktorá znepokojuje iba fantáziu Slovákov, po stáročia zvyknutých vidieť v Maďaroch utláčateľov. Slovákov, ktorí ešte neuverili, že Maďari teraz nebudú nikoho utláčať, že oslabli a napili sa ušľachtilých štiav demokracie.
Na Slovensku sú takí podozriví ľudia, ktorí dokonca neveria tomu, že EÚ a NATO v nijakom prípade Maďarom nedovolí, aby Slovákov nejakým spôsobom urážali. Dobrý scenár by sa mohol pokladať za hotovú vec, natískajú sa však otázky.
Prečo v Maďarsku čoraz častejšie zabíjajú Rómov neznámi a napolapiteľní „masoví vrahovia“, na ktorých už dokonca nasadili aj špecialistov z FBI?
Prečo maďarský prezident chodí upokojovať rodiny pozostalých Rómov, ale nejako sa neponáhľa za pochodujúcimi „maďarskými gardistami“?
Prečo v Bruseli onedlho bude otvorené zastupiteľstvo novej politickej organizácie Maďarov z pohraničných krajín – fóra Karpatskej kotliny?
Pod Karpatskou kotlinou Maďarsko rozumie presne tú istú mapu „obnoveného predtrianonského“ Maďarska, ktorou sú oblepené mnohé autá a ktorú so sebou nosí na stretnutie s voličmi najpopulárnejší politik v krajine Viktor Orbán.
O tri minúty víťaz budúcich volieb a o päť minút premiér.
Prečo Maďarsko vedome a systematicky zhromažďuje už na prvý pohľad nepochopiteľné obvinenia na adresu susedných krajín z utláčania maďarskej menšiny?
Na čo slúži celá táto búrlivá a mnohostranná činnosť?


Scenár zlý: Maďarsko ako ohnisko napätia v EÚ


K tomuto scenáru sa prikláňa väčšina slovenských politikov, schopných rozmýšľať, a teda rozmýšľať aj o zmysle politických procesov v susednom Maďarsku.
Agresívny maďarský revizionizmus môže byť rozdúchaný až do celoeurópskeho problému a stať sa reálnym ohniskom napätia.
Môže tak oslabiť EÚ ako napolovicu utvorenú superkonfederáciu európskych štátov, ktoré viac či menej úspešne spolunažívajú v „Európe bez hraníc“ a využívajú výhody „jednotného ekonomického priestoru“, v čase keď najvytrvalejší a „najzažratejší“ hľadači sa k týmto výhodám dopracúvajú.
Jednoduchšie povedané, Amerika nahucká Maďarsko proti susedom, a tak zadrie do tela EÚ novú veľkú triesku. EÚ namiesto toho, aby zabránila výtržnostiam amerických farmaceutických koncernov, bude dlho, neplodne a s odporom rokovať o maďarských pretenziách k slovenskému jazykovému zákonu. Rokovať s vedomím, že celé je to vycucané z prsta, ale odbiť sa to nedá.
Pretože za chrbtom Maďarov sú americkí patróni a ešte aj preto, že je demokracia.
Tento zlý scenár sa v podstate už dávno krok za krokom realizuje.
V tomto prípade až zarážajúco energickí maďarskí politici ako neúnavné mravce nosia kúsky tohto zlého scenára. Maďarskí europoslanci sa už dávno zunovali svojim kolegom v Bruseli, ktorí sú nútení počúvať nekonečné a neopodstatnené maďarské pretenzie.
Dobrá na tomto zlom scenári je akurát „rozvláčna“ rýchlosť jeho realizácie.
A ak rýchlosť zostane stále rovnakou, potom to nie je až taký zlý scenár. Dalo by sa s ním zmieriť ako s menším zlom.
Veď koľko je v EÚ zadretých triesok a ohnísk napätí. O jedno viac či menej.


Maďarsko ako rozbuška – scenár vojenský


Scenár novej vojny v Európe s využitím Maďarska ako rozbušky môže vyzerať takto:


-Maďarsko sa stáva poslušným objektom silnejšieho, nástrojom cudzej vôle, želajúcej si v Európe novú vojnu;
Nastáva mobilizácia a radikalizácia maďarských národnostných menšín na Slovensku a v Rumunsku, pričom Slovensko je kandidát číslo jeden;
Na Slovensku, v Rumunsku, možno aj v Srbsku a za určitých podmienok aj v Zakarpatskej Ukrajine vzniknú riadené regionálne etnické konflikty podľa balkánskych vzorov. Zvonku riadia cudzí, ako je to v zónach tzv. „zmrazených konfliktov“ – v Kosove, Bosne, Macedónsku, Gruzínsku, Náhornom Karabachu a Abcházsku. Ako sa pripravujú riadiť nové „perspektívne“ konflikty v Moldavsku, v Pridnestrovsku, na Kryme, na Ukrajine a v Pobaltsku;


- Do konfliktov s účasťou Maďarska sa zamiešavajú veľké a silné subjekty svetovej politiky, dochádza k ich internacionalizácii a dostávajú sa na úroveň udalostí globálneho významu. Zamiešanie sa „veľkých“ pritom nadobúda charakter vojenskej prítomnosti – Kosovo je príkladom čistého klasického žánru, ktorému môže konkurovať iba mníchovské „riešenie“ sudetskej otázky Hitlerom a Chamberlainom v roku 1938;


-Podľa toho ako sa bude ťahať tento nový proces, začatý Maďarskom, sa zrazu vysvetlí to hlavné: že hranice v Európe po druhej svetovej vojne, „jaltské“ hranice, sa môžu meniť nielen v priestore bývalého ZSSR, „divokého a barbarského“ a nielen na Balkáne. Hranice sa dajú meniť aj v starej, „civilizovanej“ Európe – urazené a ukrivdené nespravodlivosťami Maďarsko sa ukáže ako pionier tohto procesu, pôjde príkladom, bude dôvodom, vytvorí precedens, po ktorom sa miliónov sudetských Nemcov v Nemecku odrazu zmocní nostalgia za historickou vlasťou. A títo nostalgiou zachvátení Nemci, odvolávajúc sa na „úspešnú maďarskú skúsenosť“, budú odrazu od Česka žiadať kompenzáciu za „masakru“ svojich anjelom podobných mierumilovných predkov. Po odmietnutí sa sudetskí Nemci začnú zaoberať zemou svojich otcov, Vaterlandom, veľmi konkrétne a s nemeckou pedantnosťou. Tým viac, že veľa zo „svojho bývalého“ sudetskí Nemci už predvídavo kúpili od chamtivých a bezzásadových českých vlastníkov.

Takto sa môže spustiť ďalšie kolo prerozdelenia hraníc v Európe, jav typický, banálny, predchádzajúci vojnám, sprevádzajúci vojny a vrcholiaci v povojnovom prerozdelení majetku porazených.

Aké strategické idey môžu vzniknúť, ak sa Maďarsko stane rozbuškou:

-USA sa môžu a budú riadiť stratégiou posilnenia svojich pozícií v Európe a s pomocou Maďarska nastolia úplnú kontrolu nad tzv. sanitárnym kordónom okolo Ruska. Do tohto kordónu istým spôsobom patria aj noví členovia EÚ a NATO z východnej a strednej Európy. USA môžu chcieť vytvoriť nové vojenské základne na území týchto krajín bez mnohoročného tárania o mýtickej hrozbe zo strany iranských rakiet, ktoré poletia smerom na Veľkú Britániu z nejakých dôvodov zaručene cez Poľsko, a potom v ústrety americkému radaru do Česka. Stratégiou USA bude zatiahnuť do konfliktu kľúčových geopolitických hráčov EÚ, najmä Nemecko a určite Rusko a jeho okolie. Pretože bez účasti Ruska konflikt nebude plnohodnotný, a USA nedosiahnu očakávaný efekt;
- Stratégiou Nemecka sa môže stať spojenectvo s Maďarskom, s cieľom posilniť svoje pozície v sanitárnom kordóne a vrátiť sudetskú oblasť. Takáto stratégia by Nemecko obrátila tvárou k vlastným nedávnym dejinám;
- Stratégiou Maďarska môže byť snaha získať naozaj silných spojencov a s ich pomocou „obnoviť spravodlivosť“. Historicky Maďari inklinujú k spojenectvu s Nemcami a môžu sa dať zlákať predstavou získať na svoju stranu súčasne Nemcov a Američanov výmenou za sľub nového silného Maďarska vystupovať proti Rusku spoľahlivejšie a dôslednejšie ako Česi alebo Poliaci. Nehovoriac už o rusofiloch-Slovákoch. Maďari v podstate nemajú Západu čo ponúknuť okrem sľubu stať sa žandárom východnej a strednej Európy.
- Stratégiou Ruska bude pravdepodobne pokúsiť sa pozrieť sa na novú európsku vojnu zo strany a nevmiešavať sa. Rusko sa určite pokúsi osvojiť si víťaznú anglo-americkú stratégiu: nech len bojujú a my sa budeme pozerať. Hoci vyprovokovať na vojnu, sa budú snažiť, ako vždy, práve Rusko.


Kedy idey vojny v Európe s využitím Maďarska treba začať brať vážne?



Uviedol som niekoľko scenárov. V skutočnosti ich môže byť oveľa viac. Ako rozbuška môže byť využité Maďarsko, môžu byť využité aj iné vysoko výbušné regióny. Procesy môžu prebiehať súčasne, postupne, rôzne rýchlo. Môžu rezonovať, teda navzájom sa umocňovať, môžu sa navzájom prelínať neuveriteľne rýchlo – ako to bolo v začiatočných fázach prvej a druhej svetovej vojny. V súvislosti s Maďarskom však existuje niekoľko príznakov, ktoré sa jednoznačne prejavia v prípade, že vývoj tejto krajiny a tohto národa nadobudne zhubný charakter.

Po prvé, je to zosilnené pestovanie akéhosi salónneho rafinovaného maďarského nacionálneho revanšizmu, ktorý sa dnes mnohí snažia nazvať fašizmom, čo podľa môjho názoru nie je presné, a iba mýli. Vhodnejšie je slangové slovo „náckovia“. Ak maďarských náckov začnú pestovať rovnako rýchlo ako kurence na hydinovej farme, znamená to, že plány sú seriózne.
Po druhé, absolútnym príznakom bude politizácia a mobilizácia menšín v susediacich s Maďarskom krajinách pod heslami autonómie. Ide o zložitý a zdĺhavý proces, od úspechu či neúspechu ktorého v konečnom dôsledku závisí, či konflikt reálne vznikne.
Po tretie, „mobilizovaným“ maďarským menšinám začnú vnucovať nacionálno-osloboditeľské družiny, či dokonca vojenské jednotky typu UČK v Kosove. Len čo sa začnú vytvárať „bojové“ štruktúry tohto druhu na území susedných štátov, začiatok regionálneho etnického konfliktu s Maďarskom v hlavnej úlohe bude viac či menej nevyhnutný.
Pretože len tak pre zábavu takéto jednotky nevznikajú a o to viac sa nevyzbrojujú.
Po štvrté, osud rozdúchaného konfliktu zrazu začne naraz zaujímať celú svetovú pokrokovú verejnosť. Tak ako to bolo s kosovskými Albáncami, o existencii ktorých svet netušil, pokým náhle nevysvitlo, že týchto utláčaných treba súrne zachraňovať. Absolútnym príznakom začiatku konfliktu môže byť mediálna príprava svetovej verejnej mienky, a táto príprava v prípade Maďarska zaberie dosť veľa času. O Maďarsku a jeho potenciálnych ambíciách v súčasnosti vo svete takmer nikto netuší.

Preto bude užitočné vymodelovať potenciálny konflikt s účasťou Maďarska ako nejaký celok, ako sujet možnej historickej drámy – podobne ako v rokoch 2002-2003 v knihe My... ich! boli dosť úspešne vymodelované udalosti posledných rokov.


Kto a za čo sa má biť?



Skôr než vykreslíme najrealistickejší scenár, ktorý bude trochu rozmazaný, hmlistý, ponášajúci sa na plátna impresionistu Renoira, musíme preskúmať najdôležitejšiu otázku – kto sa vlastne chystá bojovať, kto chce a kto môže bojovať?
Neskôr plynulo a logicky prejdeme k hlavnej otázke – či sa Maďarsko, napriek veľkej dôvere a pocte, ktorú mu preukazujú vládcovia sveta spoza oceána, vôbec môže stať rozbuškou vojny v Európe a naozaj niečo vyhodiť do vzduchu?
Alebo aspoň sa vyhodiť do vzduchu samostatne – aby bolo na čo pozerať.
V skutočnosti je to otázka otázok, adresovaná vôbec nie iba pre Maďarsko.
Môže sa vôbec z postkomunistického nedorasteného meštiaka, tohto ustrnulého v rozvoji zárodku mýtickej strednej triedy, počatého v nevypláchnutej skúmavke kriminálnej privatizácie stať odrazu bojovník, ktorý vezme do rúk zbraň a začne sa biť?
Za čo sa má biť?
Ako sa má biť, keď ruky a nohy má zviazané?
Na krku mu visí hypotéka na dom, vybudovaný veľmi rozšafne, s ambíciou vytrieť zrak všetkým svojim susedom v okolí, tiež ľuďom ambicióznym.
Má lízing na tri autá – svoje, ženino a synovo.
V hlave mu s krikom a s odporným diabolským skuvíňaním tancuje obraz niečoho, čo sa nazýva svetová kríza.
Tento „stredotriedňar“, ak mu aspoň ako-tak fungujú mozgové závity, sa prirodzene dovtipuje, že kríza, je vlastne iba niečí hnusný výmysel – aby jemu, zapriahnutému na tridsať rokov dopredu zobrali ešte nejaké peniaze.
Tie, ktoré nemá, ktoré musí zarobiť, aby si ich kríza mohla od neho vziať.
A ak nedokáže zarobiť toľko, koľko kríza chce, potom si od neho nemusí zobrať peniaze, ale milovaný dom, ten predmet zbožštenia a obetavého slúženia. Môže si vziať auto a hodiť ho naspäť do bytu v ošarpanom paneláku.
Celé to môže vypáliť strašne a trpko – preto oslík „stredotriedňar“ bude drieť do úmoru.
Aký je potom tohto oslíka, naprogramovaného na najbližších tridsať rokov chodiť kol dokola bojovník za Veľké Maďarsko?
Správne, nijaký.
Ak by si niekto chcel prejsť okolie Budapešti, Prahy a Bratislavy, okamžite pochopí to hlavné – obyvatelia týchto metropol pracujú na tie isté a samé IKEY, TESCÁ, BILLY a BAUMAXY.
Teda sú zapriahnutí rovnakými poháňačmi, ktorí si dávno uvedomili neochvejnú pravdu: keby otrokári v starom Ríme vedeli, čo je to hypotéka, hneď by otroctvo zrušili a prestali by otrokov šľahať bičmi. Hypotéka je lepšia ako bič, otrok sa šľahá sám.
To je ešte jeden prístup k téme, svojím spôsobom absolútny a nevyvratiteľný – nie na to sa budovali naprieč miest východnej a strednej Európy všetky tie obrovské sklenené škatule, aby tieto chrámy konzumu rozniesla na márne kúsky nejaká miestna svoloč pre akési svoje etnické rozpory.
Samozrejme že priemerný stredovýchodný Európan, ktorému nakoniec vysvetlili v čom spočíva zmysel jeho života, nebude ani bojovať, dokonca ani sa biť. Nemá kedy – musí platiť účty.
Pravda, je tu istá nuansa.


Kto má nos v zadku?



Prišiel čas, aby so porozprával moju obľúbenú židovskú anekdotu.
Pravoverný žid prišiel za rabínom s otázkou, ktorá mu nedala pokoja.
„Rabín, vysvetlite mi, čo je to nuansa.“
„Žid, prečo chceš vedieť o nuanse?“ začudoval sa rabín, ktorý predtým uňho nespozoroval filozofické sklony.
„Veľmi to chcem vedieť!“ Hanblivo zašepkal žid.
„Keď chceš, vysvetlím ti to.“ Súhlasil rabín. „Strč svoj nos do môjho zadku.“
Žid poslúchol.
„Vidíš, pokračoval rabín. „Teraz mám nos v zadku. Je tu ale drobná nuansa – nos je tvoj a zadok môj.“
Hlavná nuansa budúcnosti východnej a strednej Európy, ako aj všeobecne celej Európy spočíva v tomto. Áno, samozrejme, všetci sú zapriahnutí na veľa rokov dopredu, všetko je pod kontrolou, všetci budú drieť...
Zatiaľ všetci majú dom, auto, dovolenku v Grécku so slnečnými spáleninami druhého a tretieho stupňa.
Bude však zaujímavé, čo sa stane s týmto meštiakom veľmi strednej či dokonca nižšej strednej triedy, ak mu toto všetko, jeho srdcu tak blízke, zoberú?
Konkrétne, keď mu zoberú dom, auto a dovolenku.
Hovoríte, že sa to nedá?
Hovoríte, že existujú zákony, existuje posvätný majetok a vôbec, že také niečo nebolo?...
Ale choďte, také niečo nielenže bolo – takým niečím sa v Európe stále zaoberali, pričom v dvadsiatom storočí priam zúrivo aktívne.
A nielen v Európe.
Prirodzene, všetko nebolo tak organizované a centralizované ako dnes, keď sotva sa u ľudí objavili peniaze, títo ľudia s celými rodinami rýchlo sadajú do áut a utekajú na celý deň do Nákupného Chrámu, aby tu tieto peniaze míňali.
Meštiaci však vždy raz bohatli, raz krachovali. Raz sa stávali kupcami, šľachticmi, či dokonca grófmi, alebo sa menili na žobrákov, chudobneli.
Tak to bolo vždy.
V bohatom Nemecku v dvadsiatom storočí sa tak stalo minimálne dva razy.
Kto bol všetkým, stával sa ničím.
A naopak, slobodník ranený vo vojne, s námesačne vypúlenými očami sa stával víťazom sveta a viedol nemecké davy zachvátené extázou rovno na jatky.
Prečo si teda máme myslieť, že bude niečo iné?
Kde sú dôvody pre takéto priam chorobné podozrenia – že IKEA a TESCO tu budú navždy?
Že všetci budú stále bohatší a šťastnejší, budú si môcť vychutnávať slobodu a rôzne ľudské práva?
Takéto dôvody nie sú a ani nemôžu byť.
Prečo potom všetci rozmýšľajú práve takto?
Pretože im prikázali takto rozmýšľať, pretože pre niekoho je to takto výhodné. Aby všetci verili vo večný mier, rovnako, ako je pre svorku levov výhodné, aby sa antilopy pásli pokojne, zhŕknuté dohromady a nebehali po savane ako strelené.
Stredoeurópsky meštiak, vrátane východoeurópskeho už dávno trčí nosom v nejakom zadku, len zatiaľ to ešte nepostrehol.
Ale aj keď na to príde a začne mu byť zle z tepla a arómy, nemá nijaké šance pochopiť, čí je to zadok, komu patrí a kto mu doňho strčil nos.
Zbavili ho vedomostí aj rozumu, je zombie, ktorého trápi akurát to, či Madona naozaj ukázala nohavičky čiernej farby alebo je to len hanebný novinársky výmysel.
Stredoeurópsky meštiak nebude môcť vytiahnuť svoj nos a bude drobčiť v nepríjemnej a nepohodlnej polohe tam, kam ho veľký a tajomný zadok povedie.
Ako metaforický nos v zadku súvisí s Maďarskom a vojnou?
Priamo a bezprostredne.


Dobrý vojak László



Môže ale existovať aj iný pohľad na veci – nie bravúrne liberálno-demokratický, ale reálne historický. Je to veľmi jednoduchý pohľad – jeho podstata spočíva v tom, že chudobnejúcich, tým viac ožobračených ľudí nie je ťažké vyprovokovať na vzburu, či dokonca na vojnu. A vlastne ich ani netreba provokovať – dá sa povedať, že sú pripravení sami o sebe. Najmä, ak nemajú čo stratiť.

Takže chudobných, ba dokonca ožobračených ľudí bude stále viac a viac.
Aj v Maďarsku, aj na Slovensku, nehovoriac už o Srbsku a Rumunsku.
Vari sa niekto špeciálne stará o to, aby chudobneli?
V priamom zmysle slova nie.
Špeciálne sa starajú o to, aby tuční ľudia v Amerike nebodaj neschudli, alebo, čo by bola úplná katastrofa, aby sa neprestali liečiť.

Špeciálne sa starajú o bezchybnosť tlačiarenského stroja vyrábajúceho doláre. Nedajbože, aby sa zastavil čo i len na pol hodinu – Amerika skrachuje a celý svet spolu s ňou.
Maličkosti, ako je chudobnejúca Európa či konkrétne chudobnejúce Maďarsko osobitú pozornosť nevyvolávajú – sú zákonitým a nevyhnutným produktom uskutočňovania amerického sna o premene Ameriky na celosvetového upíra.

Nedá sa povedať, že Maďarsko alebo Lotyšsko sa prakticky stali bankrotujúcimi krajinami preto, lebo nejakí chytrí stratégovia v USA to naplánovali. Aby ich vyburcovali, proti niekomu poštvali, vyhodili Európu do vzduchu, atď.
Chytrí stratégovia v USA nevenujú pozornosť takýmto drobným detailom. Pre nich je dôležitá veľká a najdôležitejšia nuansa – aby nos mladých európskych demokracií, týchto nových, hoci nespoľahlivých spojencov USA v Európe, bol pevne zafixovaný na správnom mieste.

Táto podstatná nuansa sa USA zatiaľ darí bez nejakého mimoriadneho úsilia.
Yankeeovia nafúkli bublinu nehnuteľností najskôr doma, neskôr ju nafúkli do celosvetových rozmerov a vohnali svet do chomútu s dlhmi.
Potom túto bublinu praskli – a okrem novej hromady peňazí získali skvelý výsledok niekde v Lotyšsku.
V krajine, kde si veľa ľudí kúpilo byty na dlh za cenu 100-tisíc amerických dolárov, ale keď bublina praskla tieto byty mali hodnotu 30-tisíc dolárov.
Amerikou obšťastnení obyvatelia lotyšských bytov však musia buď splatiť tých 100-tisíc s úrokmi, alebo sa stať bezdomovcami.
Pritom práca v Lotyšsku nie je a ani sa nerysuje.
Rusov je v Lotyšsku polovica a sú veľmi rozhnevaní. Veď aj oni boli ako všetci občanmi ZSSR a potom sa jedného dňa zobudili ako „deti okupantov“ s „pasmi neobčanov“, ako ľudia, ktorí osobne a konkrétne nesú vinu za všetko nešťastie malého Lotyšska.
Akoby práve oni kedysi delili Európu najskôr s Hitlerom a potom s Roosweltom a Churchillom.
Takáto zdala by sa malá, priam trpasličia lotyšská nespravodlivosť.
Na prvý pohľad zanedbateľná maličkosť.
No Lotyšsko dnes – to je vidiecka benzínová pumpa, ktorú všetci rozkradli, kde benzín tečie už takmer zo všetkých hadíc. A všetci čakajú len na to, kto hodí škrtnutú zápalku. Američania, Rusi, Poliaci...
Niekto to hodí – skôr či neskôr.
A iba v Lotyšsku je takto?
Nedeje sa niečo podobné v Maďarsku, hoci nie tak rýchlo?
Nezahnali už teraz Maďarov do dlhovej jamy s perspektívou platiť dlhy najbližších 50 rokoch alebo sa stať žobrákmi?
Ak zahnali, potom čo bude ďalej?
Ďalej to pôjde podľa jednoduchej a tisícročiami overenej techniky, ktorú vôbec nevymysleli Američania alebo Angličania.
Túto techniku vymysleli ľudia pre ľudí a je večná. Ak ju použijeme na Maďarsko, vyzerá takto.
„Nám Maďarom je zle, bude nám ešte horšie a onedlho to bude úplná hrôza, lebo nás „objedá“ milión Rómov. Ponižujú nás všetci susedia súčasne, ktorí nám nespravodlivo zobrali naše rodné, maďarské zeme, kde Maďari odveky žili.
Alebo, povedzme, takmer odveky.
Alebo aspoň posledných päťsto rokov.
Alebo tristo – to je nepodstatné.
Milujeme svoju zem, zalievali sme ju krvou, potom a slzami – pravda cudzími.
Pred tisíckami rokov sme sa pohli zo studených lesov pri rieke Kame, aby sme si v Európe vydobyli svoju zem a milovali ju.
Európa a celé pokrokové ľudstvo je na našej strane, podporia nás, veľmi silno nás podporia, všetci stoja na našej strane, iba skrývajú svoje sympatie, schovávajú sa za politickú korektnosť.
Pomôžeme našim bratom, ktorí trpia pod národnostným útlakom, podporíme ich hnutia za autonómiu!
A vôbec veď máme Európu regiónov, máme Európu bez hraníc, to znamená, že aj trianonské hranice zastarali...“
Ďalej nasleduje séria premyslených a naplánovaných incidentov, potom sa prelieva pre začiatok trochu krvi a nastáva rozhodujúci okamih, keď dobrý vlastenec Laszló, ktorý nikdy nečítal Haška, mení na dobrého vojaka Lászlóa.
Nie nadlho, ale predsa len sa mení.
Maďarsko tak sa stáva rozbuškou.


Pre tých, ktorí tomu neveria, ale ešte dokážu myslieť


A teraz bez štipky irónie, či humoru.
Neexistujú nijaké prekážky pre to, aby maďarské menšiny boli mobilizované a postavené pod vlajky autonómií.
Dnes je zjavné, že mobilizácia maďarských menšín je plán a maďarská politika koná v súlade s týmto plánom.
Úvahy liberálnych médií – a na Slovensku alebo v Maďarsku sú všetky médiá liberálne – o večnom mieri v prosperujúcej EU sú primitívnou a hlúpou propagandou, ktorá funguje a bude fungovať z veľmi jednoduchého dôvodu – iné médiá nie sú. Kľúče od mozgov stredovýchodných Európanov sú v cudzích rukách – o to sa postarali v prvom rade a veľmi dávno.
Vytvoriť okolo Maďarska nové regionálne etnické konflikty je elementárna záležitosť, ktorú začínajú riešiť pred našimi očami tí, ktorí tieto konflikty plánujú. Nie sú to ani Slováci, ani Maďari, ani Rumuni.
Vyššie uvedené je spravodlivé vo vzťahu k akémukoľvek národu a akejkoľvek etnickej skupine kdekoľvek na Zemi. Stačí trochu úsilia a „švédski Fíni“ môžu byť postavení proti fínskym Fínom vo vzornom, priam ukážkovom Fínsku. Flámovia môžu začať boj s Valónmi v Belgicku. Baskovia v Španielsku tento boj nikdy neprerušili.

Nie je to jednoducho jednoduché – je to veľmi jednoduché a celé dejiny vojen sú toho absolútnym dôkazom.
Kmeňový inštinkt, národné city, národné sebauvedomenie, vlastenectvo, nacionalizmus, šovinizmus – akokoľvek sa to pomenuje, to všetko je živé a nevykoreniteľné.

Aby sa obyčajný Maďar zmenil na dobrého vojaka Lászlóa, vyžaduje si to niekoľko čítankovo banálnych podmienok, ktoré pred očami všetkých dozrievajú pod starostlivým dohľadom starších. A ako vždy, všetci, ktorí to potrebujú sa tvária, že nič sa nedeje.

Tým viac, že od dobrého vojaka Lászlóa sa už nevyžaduje, aby reálne bojoval.
Stačí mu podupkať nohami dve hodiny niekde na námestí pred televíznymi kamerami, trochu pokričať, zamávať päsťou, odniesť čestne zarobených 15 eur svojej žene – a ostatnú robotu už za dobrého vojaka dokončí televízia.

Na Slovensku dokáže televízia z ruvačky niekoľkých fanúšikov ukázať na obrazovke div nie krvavú masakru. Preto masakry už niekto nepotrebuje.
Hŕstka lacného komparzu organizuje virtuálne boje a revolúcie.
Nebudú ani zákopy, ani Horthy na bielom koni.

Na Ukrajine stačila hlava jedného plamenného ukrajinského publicistu s gruzínskym menom Gongadze – pred niekoľkými dňami sa opäť našli úlomky jeho lebky.
Bolo to potom, ako samotných lebiek sa našlo niekoľko.
Úlomky sa opäť posielajú na expertízu.
Samozrejme do USA.
Opäť sa obviňuje ďalší vysokopostavený úradník ukrajinskej polície a tomuto úradníkovi niet čo závidieť.
Pretože ukrajinský minister vnútorných vecí, ktorý bol obvinený pred ním, spáchal samovraždu kurióznym spôsobom – najprv si strelil do brady a potom do spánkov. To všetko urobil iba niekoľko hodín predtým, ako mal vypovedať v prípade Gongadzeho.


Čas, keď sa objaví dobrý vojak László už nie je za horami


Rozmýšľať alebo nie – otázka vkusu, výchovy a osudu.
Nerozmýšľať je ľahšie, ale nebezpečnejšie.
Rozmýšľať je ťažšie, zato rozmýšľajúci šance na prežitie má väčšie.
Pre rozmýšľajúcich uvedieme ten najjasnejší príklad posledných rokov, ktorý všetko vysvetľuje názorne a s ilustráciami.
Je to osud Kosova, ktorý sa stal rozbuškou Juhoslávie. V Juhoslávii kosovskí Albánci žili neporovnateľne lepšie ako albánski Albánci, intenzívne sa rozmnožovali a ako sa neskôr ukázalo, vnútorne sa pripravovali na historickú misiu stať sa najdemokratickejším národom Európy.

Potom si kosovských Albáncov Yankeeovia vybrali na veľkú misiu rozbušky Juhoslávie, mobilizovali ich, nakŕmili, vyzbrojili – nie všetkých, stačilo iba hŕstku, ktorú neskôr pomenovali UČK. Vodca tejto hŕstky bojovníkov Hašim Tači doteraz vládne v Kosove a vzhľadom na jeho vek, bude vládnuť ešte dlho a demokraticky.

Potom bola vojna. Srbov vyprovokovali na vojenský zásah v Kosove a neskôr ich víťazne zbombardovali zo vzduchu.
Z Kosova urobili ďalší „neutvorený štát“, ktorého hlavný význam bola americká vojenská základňa Bondsteel. Obrovská základňa, vybudovaná tak na sto, ak nie dvesto rokov.
Čo dali všetky tieto historické udalosti samotným kosovským Albáncom?

Niektorým, zrejme najlepším predstaviteľom, dali veľa – albánska etnická mafia po celom svete mnohonásobne zosilnela a dostala čestné privilégium obchodovať s afgánskym heroínom všade pod krídlom CIA a bez sprostredkovateľov.
Koľko je však týchto šťastlivcov, kosovských Albáncov, ktorí sa dostali na teplé miesta?
Sotva hŕstka.

Ostatným občanom polouznaného Kosova sa život ešte viac zhoršil než to bolo pred všetkými veľkými udalosťami.
Najaktívnejší z nich sa snažia presídliť do Švajčiarska alebo do Talianska, kde ich pod tlakom Ameriky zatiaľ ešte trpia, ale hlavná časť Kosovčanov uviazla v beznádejnej biede, ktorú skrášľujú spomienky na slávne víťazstvo nad večnými nepriateľmi Srbmi, zatiahnuté však strachom z odplaty za toto slávne víťazstvo.
Ak sa Maďarsko stane rozbuškou novej vojny v Európe, Maďari nevyhnutne zopakujú osud kosovských Albáncov, akurát vo výraznejšom a dramatickejšom variante.
Možno, že Maďarom sa nebude páčiť porovnanie s kosovskými Albáncami, ale zatiaľ sa správajú v úplnom súlade s týmto modelom.


Slovenské Kosovo


Tak môže vyzerať podrobný scenár využitia Maďarska ako rozbušky vojny v Európe. Je to celkom reálny scenár, ktorý sa môže naplniť už len preto, že v podobnej podobe sa realizoval a realizuje v mnohých iných krajinách. A navyše aj preto, že mnohé kroky na jeho uskutočnenie na Slovensku sa už urobili a robia v čoraz rýchlejšom tempe.

1.Politická organizácia maďarskej menšiny

Začala sa hneď po zamatovom prevrate roku 1989 vznikom niekoľkých „maďarských“ strán súčasne. Neskôr bola vytvorená „syntetická“ Strana maďarskej koalície – SMK, politická organizácia založená na čisto etnickom princípe, v ktorej sa už nikto nesnaží skrývať za nejaké „-izmy“. SMK sa vymedzuje ako strana slovenských Maďarov, politická organizácia na etnickom princípe, čo z hľadiska demokracie predstavuje veľký hriech, ale Európa už dvadsať rokov toto hrubé porušovanie princípov a „hodnôt“ prehliada.


2.Mobilizácia maďarskej menšiny


Tento proces zatiaľ sa zatiaľ vyvíja pomaly, skryto a nie veľmi úspešne. Neúspech sa vysvetľuje tým, že mobilizáciou sa zaoberajú dosť naivní a ohraničení politici SMK. Ako aj tým, že situácia v samotnom Maďarsku sa nevyvíja práve priaznivo.
Maďarsko bankrotuje už dlho a pre slovenských Maďarov, ktorí získavajú informácie najmä z maďarských médií, to nie je žiadne tajomstvo.
Perspektíva zápasu o autonómiu a pripojenie k bankrotujúcemu Maďarsku slovenských Maďarov zatiaľ nijako zvlášť neoduševňuje. Na to aby boli oduševnení, treba zasiať strach (slovenských Maďarov doteraz ešte nikto seriózne nezastrašoval), zatiaľ sú to iba diletantské pokusy amatérskych entuziastov.
Preto sa veci hýbu pomaly, rozvláčne, potichu a nerozhodne. Ak však začnú mobilizovať tí, ktorí dokázali vyprovokovať „oranžovú revolúciu“ v Kyjeve, začnú sa vyvíjať celkom inak. Do procesu budú zapojené nástroje iného druhu a efektívnosti.
Reálna mobilizácia maďarskej menšiny si vyžaduje Nepriateľa a slovenskí Maďari susedných Slovákov za nepriateľov nepovažujú. Preto Nepriateľa začnú pestovať.

3.Pestovanie "slovenského fašizmu"

Zatiaľ tento dlhoročný proces vyzerá nepresvedčivo, takmer smiešne. Zdá sa, všetky prostriedky, ktoré niekto dáva na riešenie tejto vážnej úlohy, sa už veľa rokov stihnú rozkradnúť ešte po ceste – a táto skutočnosť všetkým vyhovuje.
Niekoľko smiešnych chlapíkov, svojím výzorom a ťahmi pripomínajúcich drobných vreckových zlodejov, slovenské médiá „nafukujú“ do naozaj karikatúrnej podoby vodcov neexistujúceho slovenského extrémizmu, „führerov“. Ale na to, aby miestnemu hitlerčíkovi zaplatili logopéda, aby prestal šušľať, zajakávať sa a ráčkovať, na to sa peniaze nenájdu, hoci „slovenskému hitlerovi“ ráčkovanie nepristane.
V pestovaní „slovenského fašizmu“ patrí hlavná úloha slovenským médiám, ktorí ako stádo chodia za miestnymi führermi, lovia každé ich slovo a púšťajú ho do éteru.
Prečo to slovenské médiá robia, nie je ťažké sa dovtípiť – slovenské médiá sú prevažne antislovenské, je v nich už vychovaná generácia povýšených mladých „nevedkov“, ktorí pohŕdajú a neznášajú Slovensko a Slovákov. A práve tento mladý dorast robí slovenské médiá.
Taká je dlhoročná politika majiteľov slovenských novín, rozhlasových staníc a televízií – sú to najmä americké a západoeurópske mediálne spoločnosti, ktoré figurujú otvorene alebo prostredníctvom nastrčených osôb.
Ale pravda života sa od mediálnych manipulácií predsa len radikálne líši – na Slovensku nie je ani fašizmus, ani nacionalizmus. Nemajú sa odkiaľ vziať – Slováci nikdy na nikoho neútočili, nikoho neutláčali, nevyvraždili a nezotročili. Pritom prežili a žijú ďalej.
Slovenská radosť zo života a fatalistická mierumilovnosť sa odrazila v málopočetnosti Slovákov v porovnaní s agresívnejšími susedmi, napríklad Maďarmi alebo Nemcami.
Alebo aj v porovnaní s bojovnejšími v dávnom stredoveku Čechmi, ktorí v 20. storočí v chaose konca druhej svetovej vojny stihli vysídliť sudetských Nemcov. Či to Čechom pomôže alebo nie, zostáva otvorenou otázkou. Ale strana sudetských Nemcov sa zatiaľ v českom parlamente neobjavila. Zato v slovenskom parlamente SMK je už dvadsať rokov, z ktorých osem tvorila súčasť vládnej koalície.
Na pokojnom Slovensku sa podľa scenára bude musieť vypestovať zlovestný nacionalizmus, šovinizmus, extrémizmus a fašizmus. Pretože bez tohto všetkého hrozivého sa mobilizovať slovenských Maďarov nepodarí. „Slovenský fašizmus“ je však zatiaľ najslabším článkom scenára.
Slováci nie sú Albánci, ktorí prvýkrát uvideli auto v svojich uliciach iba celkom nedávno a do demokratického sveta skočili priamo z klanového kmeňového usporiadania, minúc feudalizmus a ledva prežijúc svoj unikátny albánsky stalinizmus.
Slováci nie sú ani Maďari, posadnutí spomienkami na akoby slávne, akoby imperiálne dejiny svojich akoby veľkých predkov -
čiernych robotníkov vojny v Habsburskej ríši, grófov a kniežat vo frakoch, posypaných senom a slamou. Slováci sú múdry, citlivý národ a slovenskí Maďari majú k nim mentálne bližšie než k maďarským Maďarom.
Nechcem sa nikoho dotknúť, ale prosím zapamätať si tieto slová: slovenskí Maďari na mňa pôsobia ako Slováci, ktorí hovoria po maďarsky a nie ako Maďari, ktorí sa odrazu ocitli na Slovensku. Slováci aj Maďari chodia do rovnakých kostolov, omšu spravidla slúži rovnaký kňaz striedavo po slovensky a po maďarsky. Slováci a Maďari na Slovensku si zvykli žiť mierumilovne, zmiešané manželstvá sú pre nich normou. A ak by neexistovali niečie scenáre, spolužitie Slovákov a Maďarov by bola idyla, hodná obdivu a nasledovania.


4. Spojenie maďarského a slovenského „extrémizmu“ v duet, ktorý dáva efekt rezonancie

Ide o absolútne odskúšaný, štandardný model. V Maďarsku už existuje Jobbik, ktorý sa v najbližších voľbách roku 2010 suverénne dostane do parlamentu. Na Slovensku takýto Jobbik nie je, už veľa rokov sa ho snažia vypestovať z veľmi temnej a podozrivej Pospolitosti. Toto úsilie naberá na obrátkach, ale jeho efektívnosť zatiaľ vyvoláva skôr veľké pochybnosti.
Je zjavné, že miestnymi silami sa tento výsledok nedosiahne – takže sa budú pozývať špecialisti zvonku. Títo špecialisti sa objavia na scéne už onedlho – Jobbik je osamotený a osirotený bez partnera na Slovensku. A vôbec, vládne v tom akýsi neporiadok – v Maďarsku extrémizmus prekvitá už desať rokov a na Slovensku sa nijako nevie vyliahnuť.
5.Vznik maďarskej autonómie na juhu Slovenska na „predtrianonských hraniciach“ - začiatok vzniku regionálneho etnického konfliktu.
Je hlavný cieľ, jasný všetkým, ktorí sa o túto otázku zaujímajú.
Ak bude na Slovensku vytvorená maďarská autonómia, Maďarsko sa stane rozbuškou Európy, s odistenou poistkou.
Maďarská autonómia znamená veľa ťažkých, nebezpečných, dokonca katastrofálnych dôsledkov nielen pre slovenských Maďarov a nielen pre Slovensko. Hoci jedným z prvých takýchto dôsledkov bude zničenie mladej slovenskej štátnosti.
Slovensko - príkladný a úspešný žiak v EÚ a NATO – sa zmení na ďalší neuskutočnený štát s nepochopiteľnými hranicami a vojenským konfliktom na svojom území. Ocitne sa tak v rovnakom rade ako Srbsko, Bosna, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko, atď.
Slovenskí politici, vrátane kresťanských demokratov a proamerickej vlády Mikuláša Dzurindu, týchto najaktívnejších a najvášnivejších kolaborantov s etnickou stranou slovenských Maďarov SMK, tomu veľmi dobre rozumejú.
Maďarská autonómia na juhu Slovenska znamená koniec Slovenska ako štátu, koniec slovenskej politiky a koniec samotných slovenských politikov, ktorí priviedli svoj národ k takémuto žalostnému výsledku.
Na území autonómie fakticky za hranicami Slovenska sa ocitne veľa etnických Slovákov, začne sa ich vytláčanie a u najaktívnejšej časti maďarských Slovákov sa objaví nový a nečakaný stimul – vytlačiť bohatého suseda-Slováka a zabrať jeho dom, majetok zem. Začnú sa zrážky na etnickom základe a na obidvoch stranách budú sformované už reálne sily domobrany.
Nevyhnutne budú zapojené slovenské a maďarské policajné zložky, neskôr armády. Bude nasledovať to, k čomu došlo už veľakrát, počínajúc Bosnou, po Osetsko, od Pridnestrovska, až po Severné Írsko. Vznikne nová zóna konfliktu v strede Európy, do ktorej sa zapoja s plným vedomím svojho práva tí istí „veľkí“, ktorí to celé zavarili.


6. Zmrazovanie konfliktu

Len čo sa začne horúca fáza, ozvú sa prvé výstrely a preleje sa prvá krv, EÚ a NATO sa vrhnú zmrazovať konflikt.
Slovákov a Maďarov obvinia z infantilnosti, divokosti, nezrelosti, ako iba nedávno z toho obviňovali balkánske národy. Do rozdeľovacieho pásma sa vyšlú mierotvorné sily – medzinárodný kontingent, ktorému veliť budú pravdepodobne Nemci. Konflikt bude zmrazený, streľba zastavená. V maďarskej autonómii prebehne referendum za pripojenie k Maďarsku a po hrozivých vojenských epizódach bude referendum úspešné.
Slováci, ktorí zostanú na maďarskom území, budú postavení pred voľbou – prijať maďarské občianstvo alebo sa podriadiť definitívnemu vytlačeniu. A tak Maďarov v zmysle maďarských občanov, odrazu pribudne.
Jaltský systém bude porušený už nielen na území bývalého ZSSR, ale aj v strede Európy.
Lavína nového rozdelenia Európy sa pohne zo zasneženého vrcholu, berúc všetko, čo jej príde do cesty.


7. Rozšírenie konfliktu a prerastanie do vojny

Na tomto mieste nášho rozprávania sa scenár končí a začínajú sa prognózy. Je očividné, že z takéhoto konfliktu, tejto „lahôdky“ v strede Európy sa budú snažiť vyťažiť výhody všetci kľúčoví hráči svetovej politiky.
Ešte očividnejšie je, že prví v rade na dividendy zo slovenského Kosova budú stáť autori projektu, tí, ktorí budú konflikt riadiť.
Pravdepodobne to budú Spojené štáty v koalícii s Veľkou Britániou a európskymi štátmi, nevyhnutne zatiahnutými do udalostí – Poľskom, Nemeckom, Francúzskom a možno Talianskom.
Ako, kedy a konkrétne akým spôsobom konflikt prerastie do nových vojen, o tom je zatiaľ predčasné hovoriť. Najsilnejší impulz k vojne v Európe môžu, ako vždy, dať Anglicko, Francúzsko, Nemecko a Rusko. Pod citlivým vedením zámorských stratégov. Aktívna účasť Ruska v slovenskom Kosove je málo pravdepodobná – Rusko bojuje o Ukrajinu, nemá kedy zaoberať sa Maďarskom. Aspoň v počiatočnej fáze procesu.


8.Vojenská báza na juhu Slovenska

Je to jeden z možných dôsledkov slovenského Kosova. Dokonca nemusí byť ani dôsledkom, ale skrytým cieľom opísaného scenára. Nová veľká vojenská báza NATO, so súhlasom všetkých strán, v mene mieru, priateľstva a lásky. Keď neviete spolunažívať v mieru, Slováci a Maďari, pomôžeme vám, postavíme bázu, aby sa naši mierotvorcovia netlačili v stanoch.
Báza s prevažne americkým personálom – bude slúžiť vojensko-leteckým silám USA. Niekde v Komárne, na obidvoch stranách Dunaja, aby sa nikto neurazil. Aby bolo Nemcom príjemne a premiestnila sa časť amerických okupačných vojsk.


9. Obsadenie zdrojov pitnej vody na Žitnom ostrove

Môže to byť jedným zo skrytých cieľov tohto počinu.
Celkom nedávno sa v EÚ začala diskusia o zaujímavom dokumente, ktorý umožňuje privatizovať zdroje pitnej vody v Európe. Mimochodom, veľmi svojrázne opatrenie.
Zásoby pitnej vody sa na celom svete v podstate končia raz a navždy. Preto je nutné privatizovať ju a predávať čo najdrahšie, keď jej už raz je tak málo - taká je logika Európskej únie. A ak sa nad celým Žitným ostrovom nasadí americká vojenská báza, potom otázka, kto konkrétne bude privatizovať štedrosť slovenských nerastného bohatstva sa vyrieši už v zárodku. V duchu reklamného sloganu, veľmi populárneho na ruských televíznych kanáloch, „Všetko bude coca-cola!“ A ak aj nie všetko, potom veľké zásoby čistej pitnej vody na Žitnom ostrove určite.


Bol by som rád, keby som sa v prognóze mýlil



Na záver úvahy o Maďarsku ako rozbuške niekoľko poznámok.
Všetko uvedené sa nemusí stať. Slováci a Maďari nemusia súhlasiť s úlohou, ktorú im niekto určil. Môžu sa postaviť proti osudu, dohodnúť sa, môžu zapojiť tretie strany, nájsť si nové spojenectvá.
So slovenským Kosovom nemusia súhlasiť aj mnohí iní. Z vlastných zištných, egoistických pohnútok, nie z lásky k Slovákom či Maďarom, môže tento proces zastaviť Nemecko. Ale aj nemusí. Môže ho, práve naopak, ešte viac rozdúchať – všetko závisí od toho, akým smerom sa tentoraz pohnú nemecké mozgové závity, aké závery Nemci vyvodia z balkánskych vojen.
Ešte raz sa budem opakovať – plány a scenáre USA v posledných rokoch vychádzajú stále čoraz menej.
Amerika chce riadiť všetko a všade, ale nedokáže – nestačia jej na to ruky.
Američania po uši uviazli v Iraku, ešte horšie ich veci obstoja v Afganistane, nevychádza im to ani v Iráne, situácia sa zhoršuje dokonca v Latinskej Amerike, kde vždy všetko bolo pod ich totálnou kontrolou. Ani veľké Albánsko nevychádza – čosi tým Albáncom do úplnej veľkosti chýba.
A zatiaľ sa nedarí hlavná vec posledných rokov – zaútočiť svetovou krízou na rastúcu Čínu. Teda krízou sa útočí, ale Čína napriek tomu rastie.
So slovenským Kosovom to môže vyjsť rovnako. Teda môže to nevyjsť. Ruky na to nepostačia. Alebo to vyjde iba napolovicu.
Ako však hovorí staré príslovie – byť upozornený, znamená byť vyzbrojený.
Zmyslom tejto úvahy je vyzbrojiť znalosťami a myšlienkami tých, ktorí to potrebujú.
Dostávam veľa odoziev od čitateľov, ktorí píšu, že moje prognózy sa plnia. Možno na tom niečo je, hoci sa nepovažujem za proroka, ani prognostika.
Som spisovateľ, ruský spisovateľ, ktorý píše o tom, s čím ho život zvedie dohromady.
V posledných rokoch ma život zviedol dohromady s politikou – píšem teda o politike. A budem písať aj ďalej.
Veľmi by som si želal však, aby slovenské Kosovo zostalo mojou nesplnenou prognózou.



Úvaha Maďarsko ako rozbuška vojny v Európe bola dokončená 31. augusta v Bratislave,

70 rokov po začiatku druhej svetovej vojny.


 



Sergej Chelemendik: S Maďarmi história žartuje obzvlášť pochmúrne.


Otvorený list urazenému na Slovensko maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi

 


Vážený pán prezident!



Tento text o žartoch Pani Histórie ste privolali na svet Vy a Vaše dômyselné správanie.
Keďže sa nepoznáme, predstavím sa.
Volám sa Sergej Chelemendik, som ruský spisovateľ a vydavateľ a na Slovensku žijem už dvadsať jeden rokov.
Žijem práve tu, lebo mám Slovensko a Slovákov rád.
Mám rád Bratislavu, mesto, ktorého názov v podobe Pozsony na cestných ukazovateľoch Vašej ctenej krajiny mýli zahraničných cestovateľov, ktorí nemusia vedieť, že hrdý maďarský národ s názvom Bratislava v zásade nesúhlasí.

Som poslancom slovenského parlamentu za Slovenskú národnú stranu, ale obraciam sa na Vás ako súkromná osoba k súkromnej osobe. Vaše správanie mi takéto oslovenie umožňuje – Vy, ako „súkromná osoba“, sa nie po prvýkrát usilujete zinscenovať politické divadlo v hlavnej úlohe so sebou samým na území krajín susediacich s Maďarskom.
A potom sa pred svetom sťažujete, že Vaše práva a slobody hrubo pošliapali necivilizovaní Rumuni alebo Srbi.
Alebo tentoraz Slováci.

Nedovolia Vám ako súkromnej osobe poliať svoje domy benzínom, hodiť škrtnutú zápalku a vrátiť sa naspäť oddychovať do útulnej rezidencie v Budapešti.
Pán prezident, zdá sa, že sa Vám páči žartovať s Históriou, hoci mnohí rozumní ľudia sa snažia nerobiť to.
Keď Slovákom hovoríte, že Vaša cesta do slovenského mesta Komárna na počesť odhalenia pamätníka maďarskému kráľovi Štefanovi je Vašou súkromnou vecou, že tam idete ako súkromná osoba a chcete si vychutnať všetky príjemné stránky Schengenskej dohody o zrušení hraníc, chápem Váš osobitý humor, ale som v menšine.

Je len málo ľudí pripravených brať Vaše „súkromné cesty“ s humorom.
Ak o tom pochybujete, skúste ako súkromná osoba navštíviť v deň Hitlerovho narodenia 20. apríla rakúske mesto Linz. Je to pekné mesto a leží neďaleko. Prečo si nezájsť vo voľnom čase do Linzu práve v tento aprílový deň? Zároveň skúste pozorovať reakcie rakúskych orgánov na takúto exkurziu. Vysvetlite im to rovnako, ako to vysvetľujete teraz Slovákom, že ste prišli iba tak, ako súkromná osoba. Že ste v Linzi už dávno neboli a zašli ste na kávu. Aj so zákuskom, ktoré mal Hitler tak rád. Maďarsko ani tu s tým nemá nič do činenia a húfy náckov s vyholenými hlavami sú tu tiež iba náhodou.


Alebo možno sa Vám oplatí zájsť do Sarajeva v deň, keď zavraždili arciknieža Františka Ferdinanda, 28. júna. Aj arciknieža, rovnako ako Vy, rád cestoval, aj on často navštevoval „horúce miesta“. Takže aj Vy, pán prezident, by ste mohli ako súkromná osoba zájsť do Bosny práve v tento historický deň a pokochať sa tým, aké skvelé výsledky dosiahol civilizovaný demokratický svet v rozštvrtení nešťastnej Juhoslávie. Zamyslieť sa nad tým, čo znamenal výstrel v Sarajeve pre Maďarsko a Maďarov. A najmä podumať o nasledovnom: aby Gavrilo Princip zastrelil Františka Ferdinanda, arciknieža musel predsa prísť do Sarajeva. Z toho vyplýva, že občas cesty nie sú až takou nevinnou záležitosťou. Najmä, ak si niekto vyberie cestujúceho politika ako krvavú obeť v mene vlastnej svetlej budúcnosti.
Vráťme sa ale k Slovensku.

Slováci nerozumejú Vašim žartom a ja sa Vám pokúsim vysvetliť, prečo.
Vám sa tradične, po starom, zdá, že týmto „butatótom“ stačí precediť cez zuby, že ste „súkromná osoba“, a otázka je vyriešená.
Akoby ste nechápali, prečo Vás slovenský premiér Robert Fico tvrdohlavo nazýva provokatérom, a väčšina Slovákov s ním súhlasí. A nielen oni. Aj ja v tomto s Robertom Ficom stopercentne súhlasím.
Ide o to, že Slováci sú presvedčení, že hlava štátu nie je súkromná osoba nikdy a nikde, dokonca ani po skončení funkcie.
Slováci vedia to, čomu z nejakých dôvodov nerozumiete Vy, právnik, bývalý predseda ústavného súdu, vzdelaný človek, ktorý ovláda jazyky.

Slováci rozumejú axióme, ktorá znie: prezident nikdy a za žiadnych okolností nemôže byť súkromnou osobou.
Túto axiómu zrejme ovládajú všetci na svete, okrem Vás. Preto je Váš humor taký nepochopiteľný a nepáči sa.
Prezident je hlava štátu a každý jeho krok sa vykladá politicky.
Len sa pozrite, koľko cestujú bývalí americkí prezidenti a kam cestujú. Samé horúce miesta. Hoci navonok sa zdajú byť bezvýznamní, títo „dôchodcovia“. Stačí však, aby sa takýto „starký“ pohol z miesta, a celý svet loví každé jeho slovo.
Vy sa, pán prezident, skrývate pod vyzývavým a nie veľmi múdrym slovným spojením „súkromná osoba“ a správate sa ako politik, ktorý provokuje konflikty tam, kde, pokým ste sa neobjavili, tieto konflikty neboli.
Prečo to robíte?
Vysvetlím Vám, ako to vidím.

Ide o to, že na Vašej ceste k moci sa objavilo iba 185 voličov – poslancov maďarského parlamentu, hlasy ktorých z Vás urobili hlavu maďarského štátu. Pritom týchto 185 hlasov sa zbieralo niekoľko kôl dlho a ťažko.
Proti Vám hlasovalo 183 poslancov.
Takže hlavou štátu ste sa stali vďaka prevahe iba dvoch hlasov. A iba sám pánboh vie, akými intrigami boli tieto dva hlasy dosiahnuté.
Vaša pozícia je slabá, vážený pán prezident, a o Vašej slabosti všetci vedia.
Je to celkom odlišná pozícia, ako má slovenský prezident Ivan Gašparovič, ktorý po dva razy presvedčivo vyhral celonárodné voľby.
Samozrejme, že chcete byť silnejší.
Alebo aspoň pôsobiť silnejším dojmom.
Ak už nie ako prezident, potom aspoň ako súkromná osoba.


Dokonca si myslím, pán prezident, že sa opäť chcete stať prezidentom na budúci rok 2010, kedy sú nové voľby. Presnejšie, pokračovať v šťastnom živote prezidenta maďarského štátu, ktorý za nič nezodpovedá, občas podpíše nejaké dokumenty a žije život naplnený rôznymi slávnosťami, ceremóniami a pohodou uprostred svojich krajanov skúšaných krízou.
Sú ľudia, ktorým sa takýto život páči – a Vy ste, očividne, jedným z nich.
Snažíte sa upevniť si svoje postavenie.
A ak pre Slovákov ste provokatér, tak pre dnes už známych víťazov budúcich maďarských parlamentných volieb – šovinistické strany Fidesz a Jobbik – ste statočná, bojovná hlava štátu, ktorá nemá strach označovať maďarskú prítomnosť práve tam, kde si ju najmenej želajú.
Práve týmto budúcim víťazom sa chcete zapáčiť v nádeji, že budete opätovne zvolený.
Svoju predvolebnú prezidentskú kampaň robíte na území susedných štátov – to je hlavný a jediný zmysel Vašich „súkromných“ návštev.

Kiež by ste v tejto kampani uspeli, veď nič hrozné sa nedeje. Nie ste prvý, koho napadli takéto obyčajné ľudské želania – posedieť si na prezidentskom mieste ešte jedno obdobie. V parlamentných európskych republikách sa znovuzvolenie prezidentov na druhé obdobie už všeobecne stalo takmer tradíciou.
Otázka spočíva v niečom inom. Aká bude cena Vašej prezidentskej kampane pre všetkých ostatných?
Je nutné, aby ste kvôli Vášmu osobnému blahobytu, ktorého vážnosť nespochybňujem, kazili život iným ľuďom, ktorým je Vaše prezidentstvo úplne ľahostajné?
Možno so mnou nebudete súhlasiť, ale Maďarsko za posledných sto rokov nemalo príliš veľké šťastie na populárnych a úspešných vodcov.
Poznám len dve výnimky - admirála Horthyho, ktorý rád všade prichádzal na bielom koni v neposlednom rade preto, že ako adjutant posledného rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa dokonale ovládal jazdecké umenie a s obľubou ho predvádzal pred verejnosťou.

Na Horthyho bieleho koňa doteraz nemôžu zabudnúť ulice Košíc.
A hoci po druhej svetovej vojne Horthyho neustále pranierovali za spojenectvo s Hitlerom a označovali ho za fašistu, bol a zostane jediným významným maďarským predstaviteľom dejín minulého storočia, ktorého svet naozaj poznal a pamätá si.
Hneď za Horthym by sa dal spomenúť George Soros, ktorý sa, pravda, zatiaľ maďarským prezidentom nestal. Hoci mohol by. 185 hlasov maďarských poslancov pre človeka jeho rozmerov a schopností nemôžu byť prekážkou – a tu by ste mali o čom porozmýšľať.

Existujú aj menej známe mená, ktoré si ešte mnohí pamätajú.
Nie som si istý, či to viete, ale v bývalom Sovietskom zväze sa nenašlo mesto, v ktorom by nebola ulica Bélu Kuna. Práve toho „maďarského Lenina“, verného následníka Trockého, ktorý zanechal krvavé stopy v Maďarsku a na Slovensku. Približne 600 zavraždených – je výsledok červeného teroru Bélu Kuna a jeho maďarskej republiky sovietskeho typu v roku 1919.
Keď revolúcia v Maďarsku nevyšla, Béla Kun sa vrátil do Ruska a krvou ruských ľudí zalial Krym, kde doteraz jeho meno spomínajú s rozochvením. Toto sú slová jedného z najkompetentnejších historikov občianskej vojny v Rusku S. P. Melgunova z jeho knihy Červený teror, ktorá bola preložená do viacerých jazykov:

„... Na Kryme vrchný veliteľ teroru Béla Kun a jeho komplicka Zemľačka s podriadenými postrieľali viac než 100-tisíc (!) bývalých vojakov (bielych), ktorým spočiatku bola „udelená amenstia“...

...A nielen postrieľali, ale aj vešali po desiatkách, po stovkách.
Cudzinci, vracajúci sa z Krymu počas červeného teroru, opisovali otrasné výjavy čekistických obetí. Historický bulvár, Nachimovský prospekt, Prímorský bulvár, Boľšaja Morskaja a Jekaterinská ulica boli doslova obvešané hojdajúcimi sa vo vzduchu mŕtvolami. Vešalo sa všade: na pouličných lampách, stĺpoch, na stromoch, dokonca aj na pamätníkoch. Ak bol obeťou dôstojník, potom ho vždy vešali v uniforme pri výložkách. Civilov vešali polonahých. V Sevastopoli a na Jalte vynášali ranených a chorých z lazaretov a okamžite ich strieľali...

... Tí, ktorí náhodou zostali nažive, posielali do koncentračných táborov na severe. Vzápätí nechali obyvateľstvo Krymu vyhladovať. Takýmito v dejinách ľudstva neslýchanými zverstvami Béla Kun a Rozália Zalkind celkom získali dôveru nemenej krvilačného Trockého...“

Toto uvádza profesor S. P. Melgunov, zdôrazňujúc, že sa nedalo „preliať viac ľudskej krvi, než to urobili boľševici; nedala sa predstaviť cynickejšia forma než tá, do ktorej bol zahalený boľševický teror. Je to systém, ktorý si našiel svojich ideológov; je to systém plánovitého zavedenia násilia do života, je to taká otvorená apoteóza zabíjania ako nástroja moci, na ktorú zatiaľ ešte nedorástla ani jedna moc vo svete.“

Myslím si, pán prezident, že spolu s profesorom Melgunovom sa zachvejete, keď budete čítať o zverstvách Bélu Kunu, najznámejšieho v ZSSR Maďara sovietskej epochy. Ktorého, pravda, nazývali verným leninovcom a šľachetným revolucionárom učebnice, podľa ktorých ste sa možno učili dejiny aj Vy.

Ale ako sa vysporiadať s ďalším maďarským vodcom Imrem Nagyom?
Tým istým, ktorého dnes vo Vašej krajine označujú za hrdinu?
Existujú dokumenty, ktoré tvrdia, že Imre Nagy bol jedným zo siedmich Maďarov, ktorí sa zúčastnili na poprave cárskej rodiny v pivnici Ipatijevského domu v Jekaterinburgu v roku 1918.

Tu je jeden z týchto dokumentov:



Революционный комитет при Екатеринбургском
Совете Рабочих и Солдатских Депутатов
РЕВОЛЮЦИОННЫЙ ШТАБ УРАЛЬСКОГО РАЙОНА
Чрезвычайная комиссия

С п и с о к
Команды особого назначения в дом Ипатьева
/ I-го Камишл.стрелк.полк /

Комендант: Горват Лаонс
Фишер Анзелм
Здельштейн Изидор
Фекете Эмил
Над Имре
Гринфельд Виктор
Вергази Андреас

Обл.Ком. Ваганов Серге
Медведев Пав
Никулин

Гор.Екатеринбург 18-го июля 1918 г. Начальник ЧК
Юровский



Všetkých sedem vojakov, ktorí sú v zozname uvedení a určení veliteľom Jurovským na splnenie rozsudku, boli maďarskí revolucionári z okruhu vojenských zajatcov. Po rusky nevedeli a Jurovskij vraj s nimi hovoril po nemecky. Zástancovia tejto verzie vysvetľujú účasť Maďarov na poprave tým, že v ČK sa vraj báli, že ruskí vojaci na cára a jeho rodinu nebudú strieľať.

Bolo by zaujímavé zistiť, pán prezident, či aj Vy považujete Imreho Nagya za maďarského národného hrdinu, a ak áno, prečo?
Pretože v roku 1956 vyprovokoval Maďarov na povstanie po tom, ako sa si vypočul sľuby o pomoci zo Západu?
Pretože ho popravili sovietske orgány?
Ale veď predsa popravili aj Bélu Kuna v ZSSR – v roku 1938.
Nie za masové zločiny na Kryme – vyšetrovatelia NKVD použili na Kuna jeho obľubený arzenál mučenia, a tak sa Kun priznal k zrade a k spolupráci so všetkými západnými rozviedkami súčasne...

Rituálna vražda cárskej rodiny, na ktorej sa podľa jednej z verzií Imre Nagy zúčastnil, dodala občianskej vojne v Rusku nezvyčajne krutý charakter, ktorý dopustil masové vraždy ľudí, podobné krymskej masakre pod vedením Belu Kuna.

História kruto trestá provokatérov – je užitočné pripomenúť si to práve teraz, na samom začiatku éry nových vojen v Európe a vo svete.
Vážený pán prezident! Píšem Vám tento list, ako všetky svoje články a knihy, po rusky a úprimne mi je ľúto, že si ho nemôžete prečítať v originále.
Napriek tomu dúfam, že od Vás dostanem odpoveď.
Ako súkromná osoba od súkromnej osoby.
Ako slovanský politik od maďarského politika.

Chcel by som Vás upozorniť pred nesprávnym hodnotením situácie.
Môže Vám byť povedané, alebo Vy sami môžete prísť k záveru, že nie je nutné odpovedať na list akéhosi slovenského poslanca nejakej Slovenskej národnej strany.
Tým viac, že tento poslanec je ruský spisovateľ.
Bude to nesprávne hodnotenie.
Moje knihy a články sú široko známe v ruskom svete a za jeho hranicami. Sú tu tisícky odkazov na internete, státisíce čitateľov.
Aj na Slovensku je veľa čitateľov mojich kníh. Tak veľa, že práve vďaka ich hlasom som sa stal poslancom slovenského parlamentu. Na čo som hrdý.
Zato Vás, vážený pán prezident, v Rusku a v ruskom svete takmer nikto nepozná.
Ba ani na Slovensku o Vás nebolo počuť, pokým ste sa nezačali zaoberať provokačnou činnosťou.

Pani História si rada zažartuje o nič menej ako Vy a môže to zariadiť tak, že hlavná spomienka na Vás a na Vašu činnosť bude spätá práve s tým, že ruský spisovateľ Sergej Chelemendik Vám napísal zaujímavý list na veľmi vážnu tému.
A ešte niečo. Prosím Vás, aby ste sa neurážali na slovenské orgány, ktoré Vás nepustili do Komárna, hoci ste sa odvážne prebili do polovice mosta cez Dunaj, cez záplavu novinárov s televíznymi kamerami.
Existuje Rusko, krajina, kde Vám ako súkromnej osobe nikto nebude robiť nijaké prekážky, ak sa rozhodnete prísť do Jekaterinburgu a zapáliť sviečku v Chráme na Krvi, postavenom na mieste vyvraždenia cárskej rodiny, jedného z najväčších zločinov v dejinách ľudstva.
Bolo by to spravodlivé, mnohí v Rusku by sa o Vás dozvedeli a ocenili by tento krok.
Rusi vedia odpúšťať, ale nezabúdajú.





V Bratislave, 23. augusta 2009


 




http://www.inoforum.ru/forum/index.php?showtopic=6219

http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=1028&c=Peter_Iskenderov_Zapad_sa_pripravuje_na_vojnu_o_energeticke_zdro

http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=959&c=_Sergej_Chelemendik_Ruska_Spravodlivost_a_svetove_zlo

http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=926&c=____

http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=920&c=_Olga_Cetverikovova_Kriza_ako_novy_fasizmus_

http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=876&c=Sergej_Chelemendik_Co_je_dobre_pre_Slovensko_ma_byt_dobre_aj_pre

http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=806&c=Sergej_Chelemendik_Rusko_moze_ponuknut_Europe_a_svetu_myslienku_

http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=779&c=_Spojene_staty_potrebuju_globalny_kolaps_je_presvedceny_Michail_

http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=745&c=SERGEJ_CHELEMENDIK_A__NA_TA_3_VIDEO_Moze_Ukrajina_destabilizovat

http://www.ta3.com/sk/relacie/5_tema-dna/6397_vlada-i-opozicia-navrhy-proti-krize-situacia-v-ukrajine

http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=708&c=Sergej_Chelemendik_Strategicke_poznamky_o_buducich_vojnach_v_Eur


http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=708&c=Sergej_Chelemendik_Strategicke_poznamky_o_buducich_vojnach_v_Eur


http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=678&c=Sergej_Chelemendik_Osud_Slovenska_vo_svete_riadeneho_chaosu

http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=558&c=_SLOVANSKY_JUDAS_JUSCENKO

http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=613&c=Sergej_Chelemendik_Amerika_zachrani_Europu_ako_vzdy

http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=651&c=Sergej_Chelemendik_Strategicke_poznamky_o_buducich_vojnach_v_Eur


 


Pre svoju krajinu, pre svoje deti, pre spravodlivosť šírte ďalej tento text.


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |