Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Sergej Chelemendik - Ochrániť Slovensko môže iba silný suverénny štát - Politický program hnutia Dobrá sila - chelemendik.sk

 

Sergej Chelemendik - Ochrániť Slovensko môže iba silný suverénny štát - Politický program hnutia Dobrá sila

2016-06-27  (03:31)

 - Sergej Chelemendik - Ochrániť Slovensko môže iba silný suverénny štát -   Politický program hnutia Dobrá sila


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 
1. kapitola


Tento text je pre tých, ktorí to myslia so Slovenskom a Slovákmi dobre


Odjakživa Rusi hovoria: “Nijaká dedina nemôže žiť bez aspoň jedného spravodlivého človeka.“
Takto je sformulovaná večná pravda o tom, že v každej spoločnosti musia byť ľudia, pre ktorých blaho spoločnosti – Dobro pre všetkých – znamená viac ako vlastný prospech, niekedy viac ako vlastný život – jediný a neopakovateľný, ako každý ľudský život.


Veľký ruský historik a filozof Lev Gumiľov nazýval takýchto ľudí passionarmi a písal, že takýchto ľudí je vždy málo, ale títo ľudia sa dokážu obetovať pre budúcnosť svojho národa  – a táto budúcnosť existuje iba vďaka tomu, že takíto ľudia jestvujú.


Tento text je pre tých, ktorí to myslia so Slovenskom a Slovákmi dobre, pre ľudí dobrej vôle nielen slovami, ale aj skutkami, pre všetkých, ktorí chcú a môžu sa postaviť na stranu Dobra a takto čeliť zlu.


 Čo v súčasnosti znamená zlo?


 Hlavné zlo súčasnosti je plán hŕstky posadnutých ľudí zničiť veľkú časť ľudstva a ostatných premeniť na bezmocných otrokov.
Je to diabolský plán, ktorý sa realizuje krok za krokom, ale stretáva sa so stále silnejším odporom.
Za týmto plánom stoja jeho autori, posadnutí šialenou chamtivosťou, organizovaní do ríše zla, egocentrickí odštiepenci ľudského rodu. Je ich málo, sú však dobre zomknutí.


Jadro tejto organizácie tvoria rodinné klany, ktoré existujú už celé stáročia.
Plán ríše zla je zložitý, má veľa podôb, ale jeho základná myšlienka je jednoduchá – ľudia posadnutí zlom, označme  ich za nositeľov zla, sú presvedčení o svojej nadradenosti nad ostatným ľudstvom a v súlade s ich presvedčením táto nadradenosť im dáva právo rozhodovať, kto a ako bude žiť na Zemi, a kto na nej žiť nebude.


Egocentrickí odštiepenci vysvetľujú svoju prácu na likvidácii národov a civilizácií, na podnecovaní vojen a revolúcií rôzne. Pravda však spočíva v tom, že neslúžia Bohu, ale diablovi, duchovi zla.
A hoci prázdne slová o viere v Boha píšu všade – na peniazoch, budovách súdov, svojou deštrukčnou  prácou popierajú duchovné a morálne hodnoty všetkých náboženstiev, ktoré existujú v tomto svete.


Sú nositelia deštruktívneho prvku, ktorý, žial, obsiahnutý v ľudskej podstate, rovnako ako inštinkt Dobra.
Ľudia posadnutí zlom existovali vždy – ale súčasná dráma ľudstva spočíva v tom, že po prvý raz v dejinách hŕstka posadnutých zlom odštiepencov získala do svojich rúk možnosti podrobiť svojej zlej vôli osudy celého sveta.


Čo v súčasnosti znamená Dobro?


 Dobro v súčasnosti, ako vždy, je víťazstvo nad zlom.
Rozdiel je v tom, že zlo dnes ohrozuje svet ako celok, zlo je dnes globálne – rovnako globálne musí byť aj Dobro.
Plány zla je genocída väčšiny ľudí a zotročenie ostatného ľudstva.
Plány Dobra je cesta mierového prežitia a spolužitia národov a civilizácií, ich splnenie však nie je možné bez víťazstva nad zlom a jeho nositeľmi.


Aká sila môže zvíťaziť nad zlom?


Táto sila existuje, volá sa Pravda.
Tak ako lož je hlavnou zbraňou zla, Pravda je hlavnou silou Dobra.
Pravda – to je správna odpoveď, ktorá ponúka východisko a riešenie.
Keď sa človek topí, existuje iba jedno východisko – zachrániť ho a nenechať ho utopiť sa. Toto východisko je Pravda.
Keď nehynie jeden človek, ale celé ľudstvo – Pravda znovu spočíva v tom, aby sme nenechali ľudstvo zahynúť.
Definícií Pravdy je veľa, my však budeme vychádzať z toho, že Pravda je hľadanie východiska na základe Dobra.
A ešte z toho, čo povedal svätý Alexander Nevskij pred takmer osemsto rokmi: «Boh nie je v sile, ale v pravde!»


Môže Dobro zvíťaziť iba na Slovensku?


Pravdaže, nemôže.
Slovensko je iba časť sveta, v ktorom prebieha globálny zápas Dobra so zlom.
Tento zápas preniká do životov ľudí celého sveta, plodí množstvo konfliktov a nepokojov a v rôznych krajinách tento zápas nadobúda rôzne konkrétne podoby.


Takto rozpad rodiny, spoločnosti, štátu, premena človeka na primitívne konzumné zviera, beztvarú jednotku globálneho stáda – tento konkrétny prejav zla sa Slovenska týka v súčasnosti oveľa viac ako napríklad Afganistanu, kde tradičné usporiadanie spoločnosti je ešte neporovnateľne silnejšie.
Zato národy Afganistanu proti svojej vôli boli postavené do služby ríše zla, produkujú leví podiel heroínu na svete a neprodukovať ho zatiaľ nemôžu – pripravili ich o ostatné zdroje existencie. Táto konkrétna forma zla ohrozuje konkrétne ich tu a teraz.
Kým pre Slovensko, ako aj pre celú Európu, na prvom mieste stojí návrat k duchovnému životu a rozvoju, zachovanie spoločnosti a národného štátu, pre Afganistan je na prvom mieste zbavenie sa roly svetovej fabriky smrti, zbavenie sa vojny, v ktorej krajina trpí už desiatky rokov.


 
2.  kapitola

 

Koho kolóniou je Slovensko


Slovensko v súčasnosti, ako aj väčšina krajín Európy, najviac trpí v dôsledku obrovskej, s ničím neporovnateľnej v dejinách masy lži, ktorú zlo naňho vrhlo behom posledných desaťročí.
Slováci sú dezorientovaní vo svete a na to, aby sme pochopili, čo je to Dobro pre Slovensko dnes, je nevyhnutné povedať pravdu, nech by bola akákoľvek krutá a drsná.
Hnutie Dobrá sila začína svoj život formulovaním pravdivých téz o súčasnom stave Slovenska.
 Hlavná príčina dnešného stavu Slovenska sa úmyselne zamlčiava – socialistické Československo sa ocitlo medzi porazenými v studenej vojne Západu proti ZSSR.
Túto geopolitickú porážku už viac ako dvadsať rokov prezentujú ako víťazstvo slobody a demokracie, ale reálne jej následky pre Slovensko nemajú nič spoločné s víťazstvom – krajina sa stala kolóniou, niektorí autori hovoria o neokolonializme, iní o kolónii globalizmu.
Pre budúcnosť krajiny a národa je dôležité pochopiť, koho konkrétne kolóniou je Slovensko dnes.
Mnohí na Slovensku hovoria a píšu o tom, že krajina je kolóniou EÚ. To je nepresné, povrchné tvrdenie.
Obrovská časť majetku bývalého socialistického Československa prešla do rúk takzvaných nadnárodných korporácií, ktoré stoja v hierarchii moci nad EÚ.
Správnejšie je tvrdenie, že Slovensko, ako prakticky všetky európske krajiny, je kolóniou globalizmu, nadnárodných korporácií, ktorých centrá moci sú sústredené v USA.
Zjednodušene sa dá povedať, že celá Európa je dnes úspešne kolonizovaná USA a prestáva byť svetovým geopolitickým hráčom. Európa je už takmer kolóniou USA.
 Ale v rôznych krajinách EÚ miera úspechu kolonizácie globalizmu je rôzna. Najrýchlejšie a najúspešnejšie boli kolonizované krajiny, porazené v studenej vojne v strednej a východnej Európe a balkánske krajiny. Slovensko je jednou z nich.
Z krajín EÚ má v súčasnosti najsilnejší vplyv na Slovensko, a nielen naňho, Nemecko. Ale aj samotné Nemecko je kolóniou EÚ a EÚ zase kolóniou USA. Na samotnom vrchole pyramídy moci sa nachádza hŕstka zlom posadnutých odštiepencov.
Na rozdiel od feudálnej éry to nie je vazalská závislosť, ale závislosť totálna, pravidlo „vazal môjho vazala nie je mojím vazalom“ tu nefunguje. Niet ani feudálnych zákonov, ani feudálnych tradícií – je tu iba právo sily.
Preto je Slovensko kolonizované naraz všetkými– bankstermi (bankár + gangster), nadnárodnými korporáciami, byrokraciou EÚ, nemeckými, talianskymi, francúzskymi firmami – všetky tieto subjekty využívajú svoju kolóniu Slovensko pre svoje vlastné záujmy.
 


 3. kapitola 


Ako funguje moc na Slovensku


Pretože Slovensko sa nachádza na samom spodku svetovej pyramídy moci, hlavné rozhodnutia sa prijímajú na úrovni EÚ a jej najsilnejších členov – predovšetkým Nemecka.
Strategicky Slovensko už dávno o ničom nerozhoduje – Brusel diktuje, Slovensko iba plní rozkazy.
Kto však diktuje Bruselu? Komu sú podriadení eurobyrokrati a eurooligarchovia? Takáto otázka sa na Slovensku vôbec nenastoľuje.
Ak sa Brusel rozhodne zachraňovať banky na úkor vkladov Slovákov a slovenských firiem – а príprava na takéto opatrenia už prebieha dávno –, Slovensko tento rozkaz splní, rovnako ako to bolo na Cypre. Zatiaľ čo Nemecko nemusí splniť alebo splniť len čiastočne.
Ale to sú veľké, strategické rozhodnutia. Pre rutinné riadene krajiny bol vytvorený štandardný pre Európu systém riadenia s pomocou domácej elity, ktorý sa skladá z niekoľkých hlavných elementov.
Najviditeľnejšia je takzvaná politická trieda – na Slovensku sa jej hovorí jednoducho politici, ktorí sa akoby volia v akoby slobodných voľbách. Politici píšu zákony a kontrolujú ich dodržiavanie.
Politikov na rôznych úrovniach je veľa, pravda, ich úloha je čoraz menej pochopiteľná. Pretože voľby sa čoraz viac podobajú na takzvané dohodnuté futbalové zápasy s vopred známymi výsledkami.
Slovenskí politici v súčasnosti – to je komparz, pričom ich značná časť práve takto sama seba aj vníma. Včas vyjsť na scénu v skriniach odležaných naftalínových kostýmoch, pošpacírovať sa hore-dole, zamávať rukami rôznym smerom za zvukov hudby – a potom sa ísť zase prezliecť.
Dôležitejší a prakticky Slovákmi nepochopený element moci sú takzvané slobodné médiá.
Slováci, ktovie prečo, doteraz naivne očakávajú od neslovenských médií, ktoré vysielajú v slovenčine, pravdu, hoci médiá v hierarchií moci na Slovensku stoja vyššie ako politici už len preto, že priamo alebo nepriamo patria nadnárodným mediálnym koncernom.
Tieto očakávania sú rovnako naivné, ako keby predkovia Slovákov očakávali od mongolských bojovníkov chána Batyja, ktorí kedysi zbíjali Banskú Štiavnicu a Krupinu, bohaté dary a láskavé zaobchádzanie.
Nakoniec tretí element  je slovenská podnikateľská elita, ktorú čoraz častejšie nazývajú na Slovensku slovom oligarchovia. Je to najvplyvnejšia časť slovenskej elity, ktorá kontroluje politikov takmer úplne a snaží sa ovládnuť médiá.
Slovenskí oligarchovia, tak ako by to aj malo byť, sú kľúčovým elementom systému moci. Presnejšie, tej časti moci, ktorá zostáva domácej elite po uspokojení záujmov početných kolonizátorov na všetkých úrovniach.
Sú to celkom malé kompetencie, ale slovenskí oligarchovia sa nikdy nesťažovali a ani sa sťažovať nebudú.
Pretože sú spokojní so svojím osudom a svojou kľúčovou rolou. To oni vyberajú politikov, oni vlastnia politické strany, oni, pozerajúc na českých kolegov, čoraz rýchlejšie ovládajú médiá, pravda, neuvedomujú si, že dokonca aj v role majiteľov ich vplyv na médiá bude obmedzený. Pretože sú to cudzie médiá v cudzích rukách.
Funguje tento štandardný pre Európu systém moci na Slovensku dobre?
Funguje zle, funguje čoraz horšie.
Pretože je to systém starý, ktorý sa vyčerpal, neživotaschopný, systém, ktorý sa  rozpadá.



4. kapitola


Rozpad pyramídy moci je nevyhnutný – nevyhnutné sú teda aj premeny


 
Stručne vymenujem hlavné príčiny rozpadu systému.
Výroba falošných peňazí Federálneho rezervného systému vo svete dosiahla svoj vrcholný bod a je odsúdená na zánik. Svet definitívne odmieta súhlasiť s dominanciou falošných peňazí a vytrvalo hľadá riešenia.
Svoje riešenia hľadajú aj služobníci zla – preto svet čaká buď globálna vojna v mene zachovania statusu quo (menej reálny variant), alebo rozpad svetového systému financií a ekonomiky a vznik nového systému. Ale aj v prípade globálnej vojny, ktorú dnes treba vnímať ako absolútne zlo, systém falošných peňazí tak či tak prestane  v súčasnej podobe existovať. Práve na ňom stojí takzvaná liberálna ekonomika, a teda na zánik je odsúdená aj ona.
Preto spolu s rozpadom liberálnej ekonomiky sa bude rýchlo meniť aj Európska únia. Idea centralizovanej americkej superkolónie, zvanej Spojené štáty európske, sa ukázala ako utópia, ktorú spolu s USA sa snažili uskutočniť skorumpované európske elity. Pokus nevyšiel.
V Európe rastie proces rozpadu politického  a ekonomického systému, ktorý sa budoval celé povojnové obdobie.
Európske elity  v súčasnosti nie sú schopné riešiť problémy, ktoré  pred národmi stoja – ekonomické, demografické, sociálne, kultúrne.
Pokusy dočasne ich vyriešiť pomocou ďalšej neokolonizácie nových štátov a národov sú  v súčasnosti pre Európu nereálne: noví mladoeurópania sú už úplne rozkradnutí, pohyb smerom na juh –  Balkán,  Turecko a na východ – Ukrajina, Bielorusko  prakticky zastavilo Rusko s nepriamou podporou Číny a iných hráčov svetovej úrovne.
Európu čakajú radikálne zmeny, ktoré sa možno začnú už ďalšími voľbami do Európskeho parlamentu.
Radikálne zmeny čakajú aj „starú Európu“, pretože skúsenosti využívania prakticky otrockej práce prisťahovalcov z celého sveta, vrátane z kolonizovanej východnej Európy, narazili na čoraz silnejší odpor pôvodných národov starej Európy.
Francúzi, Nemci, Taliani, dokonca aj Angličania nesúhlasia s tým, že je im ponúknutá možnosť šťastne vymierať a poskytnúť svoju historickú vlasť  pre usídlenie predstaviteľov iných národov a civilizácií.
Tento kľúčový problém Európy  mnohonásobne prehlbuje tzv. svetová kríza, ktorá nie je nič iné než rozpad liberálneho modelu.
Tento problém nemôže vyriešiť súčasná liberálna európska elita, ktorá uviazla v luxuse a korupcii a je podriadená nadnárodným korporáciám, ktoré sami nevedia nájsť východisko zo slepej uličky. Ako by mohli poznať toto východisko eurobyrokrati, ak ich páni nevedia, čo majú robiť a ako ďalej žiť?
Preto sa elita Európy mení a bude meniť aj ďalej – v rôznych štátoch prebieha tento proces inou rýchlosťou, ale prebieha a silnie.
K Slovensku majú tieto procesy ten najpriamejší vzťah. Väčšina Slovákov v súčasnosti vníma EÚ a USA ako „vyššiu silu“, ktorá rozhoduje o všetkom, určuje všetko, preto tejto sile nemá význam odporovať. Dnes to ale už celkom neplatí a zajtra to bude úplne inak.
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré boli  najkvalitnejšie, vzorne  rozkradnuté EÚ, ale Slováci, napriek ohlupujúcej lži neslovenských médií v slovenskom jazyku, už masovo chápu svoje reálne postavenie.
Aj súčasná slovenská elita je odsúdená na stratu moci, hoci väčšina Slovákov tomu dnes neuverí. Proces straty moci na Slovensku sa bude diať rýchlejšie než v starej Európe.
Pretože zodpovednosť slovenskej elity za rozkradnutie krajiny je pre čoraz viac Slovákov  očividná. A onedlho masa ľudí, rozhnevaných a uvedomujúcich si to, čo sa deje na Slovensku, dosiahne kritický bod a bude žiadať spravodlivosť.
Pre Slovákov  domáca elita  v súčasnosti – sú tí „svoji“, ktorí  viac než dvadsať rokov pomáhali rabovať spoločný rodný dom a na tejto rabovačke zbohatli. Títo ľudia majú na čele vypálený judášov znak zrady a čaká ich súd dejín, ktorý sotva bude milosrdný. Slovenskí politici generácie privatizácie – iná generácia zatiaľ neexistuje, podobne ako českí alebo bulharskí –, dnes čoraz viac pripomínajú zmätený komparz, ktorý ešte nepochopil, že predstavenie sa už skončilo,  herci a  režiséri sa rozišli, a oni ešte stále blúdia na javisku v svojich naftalínových kostýmoch.
Komparz však sám predstavenie neodohrá. Preto sa na Slovensku urýchľuje rozpad tzv. štandardných politických strán a tento proces je nezvratný, nijaké čarovné zaklínadlá ho nezastavia. Lebo privatizácia sa nakoniec skončila a všetko to, čo Západ na Slovensku zaujímalo, mu bolo odovzdané do rúk.
Súčasnú slovenskú elitu dnes vôbec nikto nepotrebuje, ani kolonizátori. Splnila si svoju historickú úlohu a na nič iné, okrem asistencie pri rozkrádaní vlastného národa, sa nehodí.
Tu je dôležité zdôrazniť podstatu toho, čo sa deje: súčasná slovenská elita nie je príčinou, ale dôsledkom kolonizácie Slovenska, naozaj už dávno o ničom nerozhoduje a očakávať od nej nejaké zmeny je bezpredmetné.
Prečo však väčšina Slovákov aj tak neverí v nijaké zmeny?
Pretože vždy to bolo tak.
Pretože budúce zmeny sa ľuďom vždy zdajú byť fantáziou.
Taký je človek.   
V roku 1913 by nikto neuveril tomu, že v priebehu piatich rokov budú zničené naraz tri európske impériá.
V roku 1918 si nikto nedokázal predstaviť, že nový štát Československo,  odrazu vymyslený Angličanmi a Američanmi, sa za desať rokov zmení na silnú a prosperujúcu mocnosť v srdci Európy.
Neskôr nikto nemohol predpokladať ani Hitlerov triumf, ani vznik prvého slovenského štátu v roku 1939, potom nikto neveril v porážku Hitlera, potom sa nečakaným stal zrod socialistického Československa, potom ako blesk z jasného neba uprostred šťastného socializmu s ľudskou tvárou sa objavili vojská niekoľkých armád – a takto sa dá vymenovávať donekonečna...
Či už je to dobre, alebo zle, no ľudia si vždy myslia, že zajtra bude ako včera a dnes, a potom sú vždy prekvapení.
V roku 1991 americký prezident odmietal veriť tomu, že traja stranícki vodcovia bývalého ZSSR, ktorí sa zišli v Bielovežskom národnom parku, nadlho rozbili bratské priateľstvo východných slovanských národov. Prečo to urobili – nad tým si dlho lámali hlavu v zámorí.
Spojené štáty plánovali tento proces na dlhé roky a desaťročia. Uvedomovali si, že zbúrať Sovietsky zväz je nielenže nelogické, ale absurdné, nevýhodné a samovražedné. Neverili, že tí Rusi im darujú víťazstvo len tak. Ale Jeľcin, Kravčuk a Šuškevič sa rozhodli po svojom, mali svoju vlastnú logiku. Zdalo sa im to výhodné, priam nevyhnutné. 
A tak celý svet sa musel pozerať do očí dráme rozpadu Sovietskeho zväzu.
Podobné zmeny čakajú aj Európu, nezávisle od toho, či dnes tomu niekto verí, alebo nie.
Program Hnutia je písaný pre všetkých tých, ktorí dokážu pozerať zmenám do očí.


 
5. kapitola


Pravda o hlavných problémoch Slovenska a Slovákov


Historikovi Karamzinovi patrí slávna veta. Na otázku, čo sa deje v Rusku, historik odpovedal: kradne sa.
Najväčší problém Slovenska bol v texte tohto programu už neraz spomenutý: krajina je rozkradnutá a rozkráda sa ďalej.
Kvalita života Slovákov by sa mohla zvýšiť prakticky hneď, ak by sa zastavilo rozkrádanie alebo sa aspoň znížilo.
Treba akurát menej kradnúť – a otázka, odkiaľ vziať peniaze na všetko, čo treba, sa začne riešiť okamžite. Len ako to dosiahnuť, ak sa nekradne menej, ale viac, kradne sa centralizovane, bezpečne a odlamujú sa stále väčšie kúsky.
Kolonizované Slovensko je rozkrádané rôznymi silami z rôznych strán – zjednodušene povieme Amerikou,  Európou a domácimi oligarchami, ale zmena rozloženia síl v Európe a vo svete vytvára možnosti odporovať tomuto procesu.
Dejiny nedávajú Slovákom, rovnako ako nikomu inému v podobnej situácii, veľmi na výber.
Alebo  odpor proti rozkrádaniu krajiny vznikne a bude úspešný, alebo sa krajina a národ  rozpustí v iných krajinách a národoch.
Z najhlavnejšieho problému – pre jasnosť ho nazveme  ešte neraz: rozkrádania krajiny, ktoré sa vďaka úspešnému vymývaniu mozgov  podarilo naservírovať Slovákom ako dobro, šťastie, priam dobročinnosť zo strany zlodejov –, vyplývajú aj mnohé iné problémy. Aj tie treba pravdivo pomenovať.
Súčasným celospoločenským problémom  sa stalo prehlbujúce sa schudobnenie masy Slovákov, pre ktorých sú príčiny schudobnenia nepochopiteľné, ale jeho dôsledky menia ich život na čoraz ťažší, občas neznesiteľný. Prirodzene, slovenská chudoba je bohatšia než ukrajinská alebo pakistanská a chudobnejšia než rakúska alebo francúzska, ale pre väčšinu  ľudí je to konkrétne a stále schudobnenie zdrojov existencie. A to, že chudobní v Indii sa majú ešte horšie, pre Slovákov nie je žiadnou útechou.
Veľkým  problémom Slovenska je masová emigrácia Slovákov. Reálne čísla dnes nikto nepozná, ale je očividné, že veľká časť slovenského práceschopného obyvateľstva  opustila krajinu a hľadá si obživu za jej hranicami. Hľadá a zatiaľ si ju nachádza, hoci väčšinou ide o ťažkú prácu za nespravodlivých, často ponižujúcich podmienok.
Zdôraznime podstatu – kvalitná a lacná slovenská pracovná sila živí ani nie tak Slovákov, ako kolonizátorov. No v súvislosti s veľkými zmenami v Európe možností emigrovať do bohatých krajín, načas alebo navždy, bude čoraz viac ubúdať. Slovenský štát sa vôbec týmto problémom nezaoberá  –  bude však musieť, už len preto, že časť slovenskej diaspóry sa začína vracať.
Ako neriešiteľný v rámci existujúceho systému moci a ekonomiky vyzerá rómsky problém, ktorý je nerozlučne spojený s vymieraním Slovákov ako národa. Rómovia sa veľmi rýchlo rozmnožujú, kým Slováci postupne vymierajú, pritom prudko sa množiace rómske obyvateľstvo stojí prakticky mimo rámca procesu výroby, zato sa vo veľkej miere zúčastňuje v procese spotreby.
Rozmýšľať o koreňoch a príčinách tohto javu je dnes neskoro, o to viac, že jeho korene sú očividné. Rómovia v dôsledku nástupu tzv. liberálnej ekonomiky a tzv. sociálneho štátu získali celý súbor občianskych práv, ale nikto od nich nevyžaduje plnenie občianskych povinností. Ocitli sa v postavení, hoci to znie zvláštne, privilegovanej menšiny. V takomto výhodnom postavení  Rómovia ešte nikdy neboli za celú svoju históriu.
Na Slovensku si už mnohí potichu šuškajú o tom, že podľa úkladného plánu Rómovia musia demograficky Slovákov poraziť. Teda Slováci na Slovensku vymrú, a Rómovia zostanú.
Či už takýto plán existuje, alebo nie, no tendencia k zámene starnúceho pôvodného obyvateľstva Európy, odmietajúceho rodiť potomstvo, ako aj vytlačovanie týchto obyvateľov búrlivo sa množiacimi prisťahovalcami, je čistá pravda.
Rozdiel je akurát v tom, že na Slovensku, Maďarsku, Rumunsku Rómovia nie sú prisťahovalci, ale menšina, ktorá sa zrazu ocitla v privilegovanom postavení.
Zásadným problémom Slovenska je plánovitá a úspešná likvidácia slovenskej výroby. Tento proces sa  zatiaľ ešte dá zvrátiť. Slováci ešte stále môžu začať vyrábať slovenské výrobky a poskytovať služby, ak sa rozkrádanie krajiny zastaví.
Problém nezamestnanosti je najočividnejší a najvýraznejší výsledok problémov uvedených vyššie. Práca nie je, pretože sa likviduje výroba, krajina sa rozkráda, čoraz väčšia časť daní ide na udržiavanie privilegovanej rómskej menšiny.
Problém korupcie je tiež odvodený z  problémov vyššej úrovne. Ak sa v Bruseli kradne, prečo by sme  nekradli aj my? Tým viac,  ak sa títo bohatí a silní  z Bruselu budú s nami potichu, nenápadne deliť.
Treba povedať pravdu: korupcia miestnej elity je štandardný nástroj kolonizátorov, súčasť programu pohltenia kolónií, a takto to bolo od nepamäti.
Na Slovensku sa veľa ľudí sporí o tom, ktorí politici boli viac či menej skorumpovaní, ale z hľadiska výsledku rozdiel v úrovni korupcie rôznych politikov a politických strán je marginálny.
Slovenská elita privatizácie obsluhovala a obsluhuje záujmy kolonizátorov, také sú pravidlá hry.
Otázku korupcie elity treba postaviť inak – tým, že sa Slovensko ocitlo  medzi porazenými, objektívne  nemohlo neodovzdať kolonizátorom to, čo požadovali. Boli  takí Slováci, ktorí sa vrhli spolupracovať a pomáhať cudzím, no boli aj takí, ktorí to neurobili. Boli dokonca aj takí, ktorí pochopili podstatu veci a odmietli sa zúčastniť – boli to jedinci, ale boli.
Nakoniec Slovensko prežíva spoločný pre všetky porazené a kolonizované krajiny súbor problémov, ktoré sa  tu z nejakých dôvodov  pokúšajú skúmať izolovane, ako čisto slovenské.
Zlá a stále sa zhoršujúca kvalita potravín, rozpad zdravotníctva, deformácia systému vzdelávania, ktorý ponúka všetkým mladým Slovákom stať sa právnikmi, manažérmi alebo novinármi, hoci všetky tieto miesta sú v v spomínaných oblastiach už dávno obsadené, a nielen na Slovensku. Sú obsadené všade.
Ten najťažší, možno nezvratný dôsledok vyššie vymenovaných problémov je duchovný a morálny úpadok mládeže.
Na Slovensku sa vychováva už druhá generácia „konzumentov sna o bohatstve spomedzi chudobných“. Slovenským deťom a dospievajúcej mládeži  sa kultúra konzumu a rozpadu, tá istá, ktorá ničí starú Európu, úspešne predkladá ako pravda najvyššej inštancie.
Slovenskej mládeži bol prakticky vsugerovaný nedosiahnuteľný falošný ideál bohatého egocentrického konzumenta, individualistu, ktorý sa naháňa za pôžitkami. Ideál,  adekvátny pre deti desiatich miliónov amerických milionárov, ale  vražedný z hľadiska budúcnosti slovenského národa.



6. kapitola


Hlavné idey hnutia Dobrá sila


Idea je príčinou všetkého, čo sa deje v svete ľudí, za každým, aj tým najjednoduchším skutkom človeka stojí idea.
V slovenskej spoločnosti je v súčasnosti cítiť prudký nedostatok ideí – nielen tých dobrých a užitočných.
Niet tu dokonca ani len zlých ideí, od ktorých by sa dalo odraziť.
Elita, ktorá vládne na Slovensku, nijaké vlastné myšlienky neponúka, len poslušne opakuje bruselské dogmy, ktoré iba ťažko nazvať ideami.
Hoci jednu ideu slovenská elita určite má, nie je nová ani originálna.
Elita chce bohatnúť ďalej – to je jej jediná reálna myšlienka, ktorá nikdy nebude vyslovená nahlas, ale v súčasnosti je už dobre známa občanom Slovenska.
Bohatnúť rovnako ako za posledných dvadsať rokov – teda zúčastňovať sa na rozkrádaní krajiny a zbíjaní národa.
Je očividné, že myšlienka rozkrádania vlastného domu je zhubná pre každý štát.
Program hnutia Dobrá Sila navrhuje Slovensku iné idey, presnejšie, súbor ideí, systém myšlienok, logicky navzájom prepojených.
Tento systém bude pomenovaný a stručne opísaný v rámci Programu pre ďalšiu diskusiu, rozpracovanie a realizáciu.
Časom sa tieto idey môžu stať základom doktríny slovenského štátu, kompasom, ktorý vedie Slovensko do budúcnosti, môžu byť zohľadnené v zákonoch, vrátane základného zákona, ktorý v súčasnosti predstavuje eklektické útržky cudzích ideí cudzích štátov.
Idea sa stáva silou, keď ovládne masy.
Verím, že idey hnutia Dobrá sila sa môžu stať takouto silou.
 
Idea nevyhnutnosti štátnej ideológie


 Liberálna teória a prax, ktorá zatiaľ prevláda v Európe, zakazuje vytvárať vlastnú štátnu ideológiu zotročeným štátom, hoci v rodnej vlasti liberalizmu USA štátna ideológia existuje už oddávna a je čisto imperiálna, teda dobyvateľská.
Štátna ideológia existuje aj v Anglicku, Francúzsku a Nemecku, existuje dokonca aj vo Švajčiarsku a Rakúsku, a hoci ju tak nenazývajú, existuje a používa sa. Existuje aj v Nórsku, a práve preto Nóri sú zatiaľ bohatí a blahobytní.
Ale na Slovensku nie je. Hoci vlastná štátna ideológia je nevyhnutná pre prežitie národa a štátu. Bez nej sa národ mení na stádo slepých oviec.
 
Idea hodnotenia činnosti štátu a jeho predstaviteľov v kategóriách Dobra a zla – silný suverénny štát je Dobro


Táto stará, prirodzená myšlienka je na Slovensku tabuizovaná a zašliapaná do blata. Preto Dobro a zlo si pre Slovákov vymenili svoje miesto.
Ako Dobro sa prezentuje sloboda a bohatstvo, ktoré v sebe údajne obsahuje liberálny model, ale jedno ani druhé Slováci nemajú a nemôžu mať za daného stavu vecí.
Existuje rastúca chudoba a sloboda stať sa lumpen proletariátom v Londýne alebo Dubline.
Silný suverénny štát – to je Dobro pre národ a krajinu, slabý štát, ponorený do chaosu, závislý od cudzej vôle a vedený skorumpovanou cudzincami elitou – to je zlo.
Mnohí môžu namietať, že slovenský štát nikdy nebol silný a suverénny.
Nie je to celkom tak, Slováci boli desaťročia súčasťou vyspelého prosperujúceho Československa, ktoré bolo súčasťou rôznych geopolitických blokov, ale kolóniou nebolo ani pred druhou svetovou vojnou, ani počas sovietskej éry.
Slovenský štát počas druhej svetovej vojny, nech sa o tom čokoľvek hovorí a píše, ochránil Slovákov v situácii dramatickej, takmer beznádejnej.
Ak sa zriekneme budovania silného suverénneho štátu ako celonárodného cieľa, potom si treba jednoducho priznať – Boh opäť poslal Slovákom svoj štát iba na to, aby tento štát ozbíjal a zotročil svoj národ.
Nie je vylúčené, že to naozaj tak je, ale v súčasnosti s tým takmer nikto na Slovensku nebude súhlasiť.
 
Idea zodpovednosti štátu pred svojimi občanmi v podobe nesporných záväzkov a záruk

 
Záväzky musia mať nielen občania, ale aj štát. Na Slovensku to zatiaľ tak nie je.
Väčšina občanov poslušne plní svoje početné a ťažké povinnosti, ale štát žiadnu zodpovednosť voči občanom nemá, hoci formálne, de jure, by mal mať. De facto nemá.
Problém je v tom, že slovenský štát celkom úspešne núti svojich občanov pomocou rozvinutého represívneho aparátu plniť si svoje povinnosti, občas absurdné a nezmyselné. Zatiaľ čo občania donútiť štát plniť zákon nemôžu.
Svoje  povinnosti slovenský štát nemôže písať iba na bilbordoch v podobe predvolebných sľubov politických strán o dvojitých platoch a mýtických istotách.
Záväzky štátu musia byť garantované rozumnými, spravodlivými zákonmi a štát musí garantovať plnenie zákonov o svojich záväzkoch voči občanom.
Teda štát musí dať občanom reálne záruky, vystúpiť v úlohe múdreho dobrého otca, a nie zlostnej chamtivej macochy. Taký je ideál štátu v každej dobe – a nikto ho zatiaľ nezrušil.
Čo slovenský štát musí a môže garantovať občanom z toho, čo reálne nedáva a negarantuje?
Bohužiaľ, sú to základné ľudské práva, bez ktorých život mnohých Slovákov sa postupne mení na vyčerpávajúci boj o existenciu.
V rámci Programu Hnutia povedzme, čo konkrétne musí štát zabezpečovať slovenským občanom na úrovni nesporných záväzkov a záruk v prvom rade:

Štát musí zabezpečiť pre všetkých, ktorí chcú, možnosť pracovať.

Štát musí zabezpečiť pre svojich občanov bývanie.
Štát musí zabezpečiť pre svojich občanov aj životné minimum.
Štát musí zabezpečiť pre svojich občanov lekársku starostlivosť.
 
Myšlienka programu je jednoduchá – štát musí, to znamená, že naozaj to musí urobiť.
To znamená, že existujú možnosti, nástroje, ako štát donútiť robiť to, čo musí.
To neznamená, že štát niekedy vyskúša vytvoriť 50 pracovných miest za 60-tisíc eur za každé miesto a bude dlho sám seba za to chváliť pred státisícmi nezamestnaných.
To, že štát musí, znamená, že v prípade nesplnenia svojho záväzku nesie zodpovednosť tak, ako ju majú občania pred štátom.
Univerzálnou odpoveďou na túto myšlienku súčasnej elity Slovenska bude – štát nemá na toto všetko peniaze.
Odpoveď Hnutia môže byť ešte univerzálnejšia – peniaze sú, ak ich nebudú rozkrádať všetci, ktorí chcú, počínajúc Washingtonom až po Brusel, ale rozkrádať prestanú vtedy, keď im elita prestane v tom pomáhať.
Zodpovednosť štátu znamená povinnosť napravovať chyby.
Aj tu platí najhlavnejšie – štát musí.
Ak, napríklad, privatizácia bánk bola chybou – а to je celkom očividné, presnejšie by bolo nazvať tento proces zločinom –, štát musí túto chybu napraviť.
 
Idea obnovy národnej výroby – návratu pod kontrolu štátu strategických podnikov, podpory nových výrobcov

 
Štát musí rozvíjať národnú výrobu. Je to jeho prirodzená a základná funkcia vo všetkých spoločenských systémoch a v každej dobe.
Ak táto funkcia zlyhá, štát sa rozpadá a uvoľňuje miesto iným štátom, ktorým táto funkcia slúži, ako má.
V súčasnosti slovenský štát rozvíja výrobu iných krajín a národov na území Slovenska, a svoju vlastnú výrobu plánovite, dôkladne a úspešne škrtí.
Ak sa táto situácia nezmení, Slováci a Slovensko prestanú jednoducho existovať v najbližších dvadsiatich až tridsiatich rokov.
 A ak cieľ slovenského štátu v súčasnosti je práve v tom, aby už viac neexistoval ani národ, ani štát, poďme tento cieľ deklarovať otvorene. Aby sme v tom mali jasno. To nie je vtip, ale celkom konkrétny návrh: ak zmysel slovenskej štátnosti dnes spočíva v likvidácii národa a štátu, treba o tom otvorene hovoriť – takáto informácia pomôže mnohým Slovákom včas urobiť správne rozhodnutia.
Ako obnoviť výrobu, keď už takmer všetka bola odovzdaná do cudzích rúk?
Dobrá otázka, na ktorú existuje dobrá odpoveď.
Brať naspäť to, čo bolo nespravodlivo zobrané slovenskému národu. Teda reprivatizovať, znárodňovať, poskytovať svojim podnikom a podnikateľom reálne výhody a garancie.
 Je načase, aby Slováci pochopili, že akýkoľvek ozajstný štát vždy kontroluje strategicky dôležité odvetvia výroby. Je to pravidlo bez výnimiek.
Ak už všetci dnes súhlasia s tým, že privatizácia bola zločinom storočia, treba napravovať následky tohto zločinu. A zločincov treba potrestať.

Idea verejného odsúdenia a potrestania zradcov národa


Je to veľmi populárna idea a naozaj sa dá ľahko uskutočniť. Treba akurát zozbierať informácie o slovenskej privatizácii na jednom mieste na webe a organizovať verejnú, spravodlivú a nepredpojatú diskusiu o tejto informácii.
Idea môže byť realizovaná silami niekoľkých ľudí.
Pokiaľ ide o potrestanie, dostaví sa hneď za verejným odsúdením.
Pretože v každej dobe vyhnanie z vlastnej komunity, kmeňa, národa sa považovalo za najťažší trest.
Zradcovia slovenského národa, tí, ktorí pomáhali a pomáhajú kradnúť a ničiť svojich ľudí, budú vlastným národom odvrhnutí, určite budú, je to iba otázka času. Pretože zlo, ktoré napáchali, je obrovské.
 
Idea ochrany slovenskej pôdy a nerastného bohatstva


Je to osudová idea. Za súčasného stavu vecí sa Slováci čoskoro stanú bezdomovcami vo vlastnej krajine, lebo pôdu tu odkúpia za minimálne ceny a za falošné peniaze neznámi cudzinci.
To isté sa deje všade na juhu Európy, na Balkáne, v Pobaltsku a tento proces sa začína aj na Slovensku.
Pritom táto idea sa dá naozaj rýchlo a efektívne realizovať – stačí odkopírovať právnu prax predaja pôdy a nehnuteľností v susednom Rakúsku, kde sa naoko nič nezakazuje, ale pre cudzinca získať povolenie kúpiť pozemok alebo nehnuteľnosť je mimoriadne zložité a drahé – a slovenská pôda a nerastné bohatstvo budú ochránené.
Na Slovensku sa nachádza veľmi vzácny zdroj budúcnosti – pitná voda. Je to dobré pre Slovákov, ak majú silný suverénny štát, ktorý dokáže rozumne nakladať s týmto bohatstvom. A zlé a nebezpečné pre Slovákov, ak je štát slabý a skorumpovaný – národ a krajina môžu byť zlikvidované iba pre to, aby sa cudzí zmocnili zdrojov pitnej vody.
 
Idea  reálnej suverenity ako jediného východiska


Formuluje sa jednoducho – bez reálnej suverenity slovenského štátu Slováci nemôžu vyriešiť žiaden zo svojich problémov a sú odsúdení na chudobu, biedu a pohltenie silnejšími, suverénnejšími krajinami a národmi.
Čo je reálna suverenita aplikovaná na Slovensko? Je to možnosť žiť podľa vlastného rozumu a riešiť svoje problémy.
Zopakujem, slovenská štátnosť poznala obdobia reálneho suverénneho života, preto suverenita pre Slovákov a Čechov nie je len prázdne slovo, ale nedávna minulosť.
Bezprecedentným v dejinách aktom realizácie suverenity v Československu sa stalo vysídlenie sudetských Nemcov v roku 1945, ktoré, aj napriek svojej surovej forme, bolo historicky spravodlivé a posilnilo Československo ako štát.
Nelojálnosť sudetských Nemcov voči Československu ako štátu zohrala kľúčovú úlohu nielen pri rozpade krajiny, ale aj pri rozpútavaní svetovej vojny. Sudetskí Nemci dovolili Hitlerovi, aby ich využil, a boli za to tvrdo potrestaní.
A hoci rozhodnutie o vysťahovaní sudetských Nemcov prijímali víťazi, bez vôle československého štátu toto rozhodnutie nemohlo byť uskutočnené.
Nový pre Slovákov a Čechov je práve status kolónie.
 
Idea oslobodenia Slovenska od koloniálnej závislosti

 
Toto je kľúčová myšlienka Programu. Myšlienka národno-osloboditeľská, antikoloniálna a vôbec nie nová.
Zložitosť jej vnímania spoločnosťou spočíva v tom, že reálna a nesporná kolonizácia Slovenska sa udiala bez vojny a národ ju zatiaľ nepochopil.
Túto myšlienku je však možné a potrebné vysvetliť – dnes vyzerá ako utópia, ale zajtra sa mnohé veci môžu zmeniť.
 
Idea neutrality ako hlavná stratégia slovenského štátu


Slovensko sa musí stať neutrálnym štátom, tak ako Rakúsko, Švajčiarsko alebo Švédsko.
Dosiahnutie neutrálneho statusu ponúka práve Slovensku obrovské výhody a práve pre Slovensko je to reálne dosiahnuteľný cieľ.
Ako ho dosiahnuť – to je otázka pre budúcu novú elitu národa, ak sa takáto elita objaví.
Neutralita Slovenska môže byť výhodná pre mnohých iných hráčov Európy a sveta, môžu ju garantovať, nemôže však vzniknúť, ak sa Slovensko nebude o ňu usilovať a nepostaví neutralitu za základ svojej štátnej doktríny.

 
Idea reformy volebného systému


Toto je najdôležitejšia otázka – bez jej riešenia sa noví ľudia nemôžu dostať k riadeniu štátu.
Reforma musí byť zameraná na posilnenie osobného prvku a osobnej zodpovednosti v politike, na likvidáciu partokracie ako slepej uličky v rozvoji demokracie.
Na Slovensku aj v Európe sa dnes hovorí o priamej demokracii, tieto úvahy obsahujú veľa užitočných a racionálnych prvkov. Zvlášť dôležitá je idea spätnej väzby zvoleného politika s voličmi, myšlienka jeho osobnej zodpovednosti za plnenie sľubov, možnosť odvolania politika, ktorý si neplní záväzky.
Slovensko potrebuje inštitúciu referenda ako funkčný nástroj realizácie vôle väčšiny. Táto inštitúcia na Slovensku prakticky nefunguje a reformu treba začať práve z nej – kľúčové, existenčné otázky života ľudí musia byť zaradené do referenda.
Zmeny volebného systému sa môžu začať najskôr z nižších úrovní moci – na komunálnej a regionálnej a musia sa opierať o živé a na Slovensku dobré rozvinuté tradície obecnej samosprávy.
 
Idea obnovy strategického spojenectva Čiech a Slovenska


Dobré, bratské vzťahy dvoch slovanských národov, Čechov a Slovákov, sú  unikátnym príkladom v dejinách.
A hoci sa federatívne Československo rozpadlo, bratstvo zostalo a zdá sa, že je ešte silnejšie.
Nové elity Čiech a Slovenska, ak vzniknú, nájdu v tomto unikátnom fenoméne reálneho bratstva zdroj nových veľkých možností, vrátane geopolitických.
 
 Idea nastolenia vzťahov s formujúcim sa Eurázijským zväzom
 
Tak ako väčšina myšlienok tohto programu, aj táto idea je zameraná na budúcnosť a môže ju realizovať iba silný suverénny štát.
Eurázijský zväz sa formuje ako nový geopolitický blok, ktorý sa reálne môže postaviť proti ríši zla.
Na jeho vznik v takejto podobe bude rozhodujúca pozícia Číny a je dosť pravdepodobné, že Čína a Rusko uzavrú tento dlhodobý vojenský, politický a ekonomický zväzok, ku ktorému sa budú pripájať mnohé štáty a národy.
Pre Slovensko vzťahy s Eurázijským zväzom môžu byť strategicky dôležité, môžu priniesť riešenia problémov, ktoré sa dnes zdajú byť neriešiteľné.
Môže byť takto vyriešená aj otázka o tom, ako zabezpečiť neutrálne postavenie Slovenska – nový geopolitický útvar môže mať záujem o slovenskú  neutralitu.

Idea slovanskej jednoty 

Slováci sú možno jediný národ na svete, ktorý masovo a úprimne verí v myšlienku slovanstva. Verí tak silno, že svoju vieru môže preniesť aj na iné slovanské národy.
Historická pravda je taká, že Slovania nikdy neboli jednotní a nikdy sa nevnímali ako jeden celok. To isté môžeme povedať o románskych a germánskych národoch.
Pravdou je ale aj to, že Slovania viac cítia svoju príbuznosť, svoju spolupatričnosť, najmä v dobe vojen a otrasov. A  žijeme práve v takejto dobe.
Hnutie Dobrá sila môže priblížiť aj iným slovanským národom slovenské videnie slovanstva, a to môže mať vplyv na ich spôsob myslenia a hľadanie riešení. Pretože hlavné problémy majú slovanské národy spoločné.
 
Idea priateľských vzťahov s Ruskom
 
Táto idea má na Slovensku silnú podporu. Nikto s ňou nepolemizuje, ale Slovensku sa zatiaľ nedarí ju realizovať v praxi.
Prečo?
Najmä preto, že základom medzištátnych vzťahov je obchod, ktorý nikdy nebol silnou stránkou Slovenska.
Po úspešnej privatizácii a kolonizácii Slovenska začalo byť obchodovanie s Ruskom ešte zložitejšie, pretože formálne  slovenské ekonomické subjekty sa ocitli v rukách neslovenských vlastníkov.
Slovensko a Rusko však majú osobitný rozmer, a to duchovnú blízkosť, ktorú Slováci a Rusi cítia hneď, ktorú netreba ani rozvíjať, ani propagovať, pretože jednoducho je.
Pre zblíženie Slovenska a Ruska existuje celkom jednoduchá a prirodzená cesta – rozšíriť komunikáciu Rusov a Slovákov v najširšom zmysle tohto slova.
Pre mnohých Slovákov je v súčasnosti Rusko zaujímavé a tento záujem rastie.
Veľa Rusov o Slovensku nevie takmer nič, ale keď sa začínajú dozvedať, reakcia je prakticky vždy dobroprajná, priateľská, často nadšená.
Slováci a Rusi sa navzájom vidia dobrými očami a v týchto vzájomných sympatiách spočívajú aj hlavné možnosti zblíženia Slovenska a Ruska v súčasnosti.
 
Idea rozšírenia hnutia Dobrá sila za hranicami Slovenska
 
Je to reálna myšlienka, ktorá spontánne napadla českej časti čitateľov portálu chelemendik.sk. Podobné názor neskôr začali vyslovovať čitatelia z Ruska, Ukrajiny a Srbska.
Ak program Hnutia vyvolá spoločenskú odozvu v iných krajinách, potom Hnutie získa nových priateľov a spojencov, ktorým určite  bude treba pomáhať.
Dobro  a Dobrá sila nepoznajú hranice.
 
Idea obnovy kontinuity dejín a generácií – zachovanie kultúrneho a duchovného dedičstva národa

 
Slovákom, a nielen im, ukradli ich dejiny a namiesto nich im podsunuli zlostné komiksy a tento stav je neúnosný pre akýkoľvek národ, pretože  bola pretrhnutá kontinuita dejín a generácií.
Hnutie Dobrá sila považuje za neodkladnú úlohu obnovu tohto spojenia dôb a generácií a bude všestranne pomáhať šíriť poznanie o dejinách krajiny a národa.
Skreslené, pokrivené predstavy o minulosti, ktoré sú, v podstate, ohováraním a lžou, zbavuje slovenskú mládež nádeje naučiť sa samostatne orientovať vo svete. Túto osudovú chybu treba napraviť.
Šíriť vedomosti o slovenských dejinách, založených na faktoch a svedectvách súčasníkov, je jednou z úloh Hnutia.
Pravda je taká: v minulosti, a teda aj v celkom nedávnej minulosti, Slováci boli súčasťou vyspelých a dostatočne suverénnych štátov, ktoré im dávali záruky, že prežijú.
 
Idea formovania novej elity


Vyplýva z vyššie uvedeného komplexu myšlienok o silnom suverénnom štáte. Túto myšlienku treba rozvíjať, šíriť a popularizovať.
Existujú iba dva varianty: nová elita buď vznikne, alebo nevznikne. Z hľadiska dejín nie je podstatné, prečo nevznikla, prečo neuspela, kto pomáhal a kto prekážal.
Ak nová elita vznikne, krajina a národ majú budúcnosť.
Ak nevznikne, elity iných štátov a národov pohltia Slovensko, tak ako sa to v dejinách stávalo neraz s inými štátmi a národmi.
 
7. kapitola


 Ako organizovať Hnutie

 
Existujú dve neľahké úlohy, ktoré Hnutie musí vyriešiť vo fáze svojho vzniku.
Prvá úloha je štandardná, riešili ju na Slovensku už veľa ráz – treba organizovať prípravný výbor, skupinu organizátorov, ktorí začnú šíriť program, zbierať podpisy, nevyhnutné pre registráciu hnutia ako nového politického subjektu.
Pre hnutie Dobrá sila je táto úloha neľahká preto, lebo Hnutie bude spoločenským združením nového typu, s novými veľkými cieľmi a úlohami, ktoré vylučujú súčasné štandardné chápanie politiky ako možnosti urvať si od štátu niečo pre seba a odtiahnuť korisť do svojho dúpäťa.
To znamená, že Hnutie bude združovať naozaj nových ľudí a nebude používať staré modely straníckeho budovania éry privatizácie.
Z programu Hnutia vyplýva, že to bude združenie rovnako zmýšľajúcich ľudí, ktorí zdieľajú myšlienky programu a ktorí sú pripravení realizovať ich v praxi. Musia to byť ľudia presvedčení a schopní  presviedčať iných. Ľudia so štátnickým vedomím. Nájsť ich a organizovať nebude ľahké.
Výber ľudí je preto hlavnou a absolútnou úlohou Hnutia od prvého momentu jeho vzniku. Tomuto výberu bude venovaný taký čas a taká pozornosť, aké si budú vyžadovať.
Druhá úloha je pre Slovensko  neštandardná. Silný suverénny štát nie je možný bez suverenity nad svojím informačným priestorom, ktorý na Slovensku obsadili cudzí. Slovensko nie je okupované fyzicky, ale informačná okupácia je tu silnejšia než v mnohých iných európskych štátoch a je hlavnou prekážkou pre šírenie myšlienok Hnutia.
Prvoradé je odstrániť túto prekážku – preto Hnutie sa začne ako mediálny informačný projekt, ktorý bude krok za krokom obnovovať suverenitu slovenského informačného priestoru.
Hnutie Dobrá sila sa začne vytvorením slovenských médií  pre Slovákov – v tomto smere má autor programu dostatočné skúsenosti a možnosti.
Hnutie potrebuje svoj mediálny tím, ktorý dokáže vytvárať kvalitný obsah elektronických a tlačených médií, pracovať so sociálnymi sieťami, organizovať verejné vystúpenia a diskusie. Potrební sú presvedčení a nepredajní mediálni profesionáli, ktorí vystúpia ako živé hlasy Dobrej sily.
V súčasnom Slovensku sa takto nezačal ani jeden politický projekt, ale v iných štátoch je príkladov úspešného začiatku prostredníctvom vlastných médií nielen veľa – dá sa povedať, že je to dominujúca tendencia.
Existuje hlboká symbolika histórie v tom, že Program napísal ruský spisovateľ v ruštine. Čo tento symbol znamená, to ukáže čas.
Hnutie Dobrá sila začne svoj verejný život v okamihu, keď bude uverejnený tento program v slovenčine – tento moment bude zaznamenaný na video a bude štartovacím bodom.
Na záver by som chcel pripomenúť magické slová, ktoré po rusky zazneli  do celého sveta 22. júna 1941 a ktoré vyvolávajú živú odozvu  čitateľov portálu chelemendik.sk:


 
„Naša vec je spravodlivá, nepriateľ bude porazený, víťazstvo bude naše!“

 


 




Milí priatelia!
potešte svojich blízkych originálnym darčekom!
V našom kníhkupectve nájdete
ruské knihy, filmy, cd, matriošky, kalendáre aj plagáty.

Viac na: 
http://ruskeknihy.sk/

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Dajte o ňom vedieť priateľom na Facebooku!


 

IBA ČLENOVIA INTERNETOVÉHO KLUBU CHELEMENDIK.SK MAJÚ EXKLUZÍVNY PRÍSTUP KU VŠETKÝM ČLÁNKOM A VIDEÁM

CHCEM SA STAŤ ČLENOM INTERNETOVÉHO KLUBU CHELEMENDIK.SK



Televízny seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

Televízny seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



  Televízny seriál Poliny Chelemendikovej:
  Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


Televízny seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

Televízny seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk

Ruské knihy







  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |