Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Sergej Chelemendik: Čas zradcov E-BOOK za akciovú cenu 1 euro - pre členov klubu ako darček - chelemendik.sk

 

Sergej Chelemendik: Čas zradcov E-BOOK za akciovú cenu 1 euro - pre členov klubu ako darček

2020-09-24  (23:42)

 - Sergej Chelemendik: Čas zradcov E-BOOK za akciovú cenu 1 euro - pre členov klubu ako darček

 

Môžete si kúpiť túto knihu na stiahnutie vo formáte pdf hneď teraz za akciovú cenu 1 euro.

Kliknite na toto tlačítko
, uhraďte cenu e-booku
1 euro a obratom dostanete na Váš mail link na stiahnutie.


buy file or download now!



Platbu cez PayPal môžete uskutočniť buď cez  PayPal konto, alebo s pomocou kreditnej alebo debetnej bankovej karty.



Návod ako si založiť PayPal konto nájdete TU:


Členovia Internetového klubu chelemendik.sk môžu dostať tento e-book ako darček

 

 

 

Úryvok z knihy:


Nenarodil sa ako zradca. Jednoducho tak sa to zvrtlo. Narodil sa v horách, v oblasti, ktorú nevedno prečo nazvali Tichá Dedina. Obyvatelia Tichej Dediny osídľovali tieto miesta už od nepamäti a vždy boli tichými, mierumilovnými a bohabojnými ľuďmi. Sami nikomu nič zle nerobili a so zriedkavými prišelcami sa vedeli dohodnúť podobrotky.

Tichá Dedina ležala uprostred nádherných panenských hôr na hranici dvoch svetov. Na východ od nej sa tisíce kilometrov tiahla Oblasť Jazdcov. Bola to zem divoká, nezabývaná, kde sa ľudský život cenil približne rovnako ako život koňa. Niekedy o trochu viac, častejšie však oveľa menej. Obľúbené porekadlo Jazdcov bolo „Kto je drzý, ten viac uchmatne." Sila v svete Jazdcov rozhodovala o všetkom - slabí žili málo a zúfalo zle.

Na západe sa začínala zabývaná a husto osídlená Oblasť Veľkých Miest. Mešťania žili blahobytne, navzájom sa zabíjali len zriedkakedy. Mali hrubé knihy, do ktorých zapisovali pravidlá života. Tieto pravidlá volali zákonmi a snažili sa ich dodržiavať. Život Mešťanov bol zariadený tak, že nedodržiavať zákony bolo pre nich nevýhodné a nebezpečné.

Jazdci a Mešťania nenažívali v mieri. Ako sa na susedov patrí, bojovali spolu a donekonečna sa navzájom dobýjali. V tých časoch, keď sa narodil náš hrdina, slávili Jazdci svoj nebývalý triumf. Ich armády sa vlnami prevalili po Oblasti Veľkých Miest, zmocňujúc sa bohatstiev, ktoré Mešťania po stáročia zhromažďovali. Ešte nikdy sa Jazdci nedostali tak ďaleko na západ.

Na znak víťazstva sa čierne konské chvosty s vpletenými červenými stuhami rúhačsky zaskveli nad hlavami starobylých chrámov mnohých Miest. Knihy zákonov, predmet stáročnej hrdosti Mešťanov, hádzali Jazdci na námestiach pred chrámami na veľké kopy a husto ich posýpali konským trusom. Jazdci považovali koňa za posvätné zviera a svojho boha si predstavovali v podobe vraného koňa s ohnivo červenou hrivou.

Jazdci dobyli aj Tichú Dedinu. Ostatne, dobýjať ju ani nebolo treba -obyvatelia Tichej Dediny nekládli odpor, hoci posledných šesť alebo sedem storočí žili pod nadvládou a zákonmi Veľkých Miest. Ba viac než to - na žiadosť Mešťanov vyslali Dedinčania počas poslednej vojny proti Jazdcom oddiel najodvážnejších bojovníkov. Oddiel sa vzdal Jazdcom v plnom počte, len čo kočovníci vydali svoj povestný bojový vreskot. „Naše uši ten vreskot nemohli vydržať!" - ospravedlňoval sa neskoršie veliteľ oddielu. Okrem toho, ako sa zistilo, Jazdci hovorili podobnou rečou a tvrdili, že sú vzdialení príbuzní Dedinčanov. Bratanci z druhého či tretieho kolena.

„Možnože aj sú bratanci, ale z ich bojového vreskotu mi opuchli uši!" - tak okomentoval zjavenie sa nových príbuzných veliteľ oddielu, ktorého kočovníci prepustili s poctou - namiesto hrdzavého žrebca, ktorého mu odobrali, darovali veliteľovi čiernu mrcinu s červenými stuhami.

O Jazdcoch sa v Dedine vedelo z rozprávania neveľkého počtu učených ľudí, ktorí čítali knihy. Neinformovanosť Dedinčanov o ich hrozivých susedoch sa môže zdať čudnou, avšak existovali pre ňu vážne dôvody. Dedinčania chceli vedieť čo najviac o svojich spoludedinčanoch. O susedoch v Dedine vedeli tak veľa, že na všetko ostatné im v hlave zostávalo už iba málo miesta. Zvlášť málo pre Jazdcov, ktorí ako stepní ľudia do hôr chodili neradi a v Tichej Dedine sa ukazovali v priemere tak raz za sto rokov. O živote Veľkých Miest Dedinčania vedieť tiež netúžili, zákony Veľkých Miest sa však v Tichej Dedine zakorenili a nikomu zvlášť neprekážali.

Keď sa armády Jazdcov prehnali cez Tichú Dedinu ďalej na západ, Dedinčania sa veľmi čudovali tomu, že Jazdci zapáchajú konským potom viac, než kone samotné, že vedia počas jazdy vystreliť dvadsať šípov za minútu a veria v boha-koňa.

Odporovať takýmto ľuďom nikomu z Dedinčanov ani na um nezišlo. Zato sa našlo mnoho takých, čo začali závidieť schopnostiam Jazdcov a uverili tomu, čo od prvých dní svojho vpádu tvrdili privandrovalci. Ak veľa dní za sebou budú na úsvite s tvárou obrátenou na východ bozkávať čierny konský chvost, ozdobený červenými stuhami, boh-kôň si ich obľúbi a naučí strieľať tak isto rýchlo.

*
Nenarodil sa ako zradca. Jednoducho tak sa to zvrtlo. Keď armády Jazdcov vstúpili na zem jeho predkov, náš hrdina nemal ešte ani dva roky. Rástol ako neduživé decko a prvé mesiace svojho života len neprestajne vrieskal, čím už od samého začiatku popudil rodičov proti sebe. Najmä však otca. Nemal ešte ani týždeň, keď ho otec častoval tými najhoršími nadávkami a sľuboval výprask.

Okrem toho, mal od narodenia ťažký požadovačný pohľad a chrapľavý hlas. A vlčí apetít. Naučil sa nachádzať jedlo oveľa skôr, ako chodiť a rozprávať. Táto v podstate užitočná vlastnosť definitívne zatvrdila otca. V tých pochmúrnych časoch jedla bolo málo. Batoľa, ktoré sa sotva naučilo liezť, sa štveralo na tie najneprístupnejšie miesta a tam vášnivo požieralo všetko do radu. Maslo, chlieb, slaninu a dokonca aj odpornú prekorenenú domácu klobásu, ktorú odvrhol ešte aj strážny pes. Prichytiac syna, ako žuje túto hnusnú klobásu, otec ho po prvýkrát zmlátil. Nie silno, zato však s pôžitkom, za súhlasných matkiných výkrikov. Potom ho už mlátil často - stalo sa mu to zvykom.

O školských rokoch nášho hrdinu sa vie toľko, že sa učil zle a zhruba do dvanástich rokov ho bili vrstovníci. Bol večne hladný, chudý a slabý. Učitelia ho nemali radi a mysleli si, že má niečo za lubom. Keď však mal dvanásť rokov, začal zrazu chodiť do školy pästného boja v susednej dedine a stal sa zázrak. Rozbil nos hlavnému bitkárovi školy, potom rozbil nos bitkárom nižšej kategórie. Neskôr porozbíjal nosy rad-radom všetkým ostatným za to, že poslúchali hlavného bitkára. Bil každého zvlášť, vystriehnuc si ho kdesi v tmavej uličke. Nebil veľmi bolestivo, no potupne. A tak sa stal hlavným bitkárom.

Jeho súper, bývalý hlavný bitkár, sa tiež pokúsil prihlásiť do školy pästného boja, ale tu náš hrdina prejavil vzácnu na dvanásťročného chlapca náchylnosť k intrigám. Porozprával učiteľovi tejto školy, že videl, ako kravy patriace otcovi nového žiaka podupali učiteľovu lúku. Lúku náš hrdina už vopred podupal sám, využijúc na tieto účely povoľnú susedovu kozu.

Jeho súpera za veľkého rozruchu vyhodili zo školy pästného boja a náš hrdina sa stal tým, čím chcel - jediným znalcom pästného boja v svojej dedine. Pravda, veľkých úspechov v pästnom boji nedosiahol. Bál sa bolesti, zle držal úder, a keď sa sudca nepozeral, snažil sa udrieť protivníka pod pás, čo sa veľmi prísne zakazovalo. Hovorilo sa, že keď sa udiera pod pás, potom chlapec nebude môcť mať deti.
Za jeden takýto úder ho učiteľ vyhodil zo školy pästného boja. Vyhodil ho verejne, za prítomnosti žiakov, a predniesol zároveň krátky monológ o tom, že umenie pästného boja je ušľachtilá činnosť a podliaci nemajú čo robiť v jeho škole.

Potupne vyhnaný zo školy, náš hrdina nestratil rozvahu a v rodnej dedine sa mu celú vec podarilo predstaviť v takom svetle, akoby ho odstránili zo strachu pred jeho úspechmi a nebývalou silou. Na dôkaz tejto sily náš hrdina opäť zmlátil bývalého hlavného bitkára - tentokrát už verejne. Celá škola sa uštvato prizerala a niektorí z tých, koho náš hrdina bil obzvlášť často, dokonca aj tlieskali.

V kútiku svojej duše sa náš hrdina potešil koncu svojej kariéry pästného bojovníka. Už dávno sa mu začali protiviť vyčerpávajúce tréningy a nekonečné údery do hlavy. Pochopil, že to, čo si v škole pästného boja osvojil, mu viac než dosť postačí na to, aby mohol pohodlne a s pôžitkom mlátiť svojich susedov. Viac si vtedy ani neželal.

 


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |