Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Ruský slalom na slovenských svahoch - chelemendik.sk

 

Ruský slalom na slovenských svahoch

2019-12-14  (20:00)

 - Ruský slalom na slovenských svahoch

Ruský hotelier Mark Blitshteyn dokázal profitovať aj ďaleko za hranicami vlasti

 
 

V zime roku 1993 sa Moskovčan Mark Blitshteynusadil na Slovensku, aby vozil do Tatier ruských lyžiarov. Vydržal, aj keď záujem o Slovensko v Rusku klesá, a jasne bez servítky pomenúva, prečo jeho krajania radšej cestujú do Álp. Kompenzuje to Ukrajincami a Litovčanmi alebo hosťami zo susedných krajín.

Aká sa ukazuje sezóna?

V zime 2009/2010 sme priviezli šestnásťtisíc dovolenkárov, vlani už len dvanásťtisíc a túto zimu to bude ešte menej.

Kríza?

Aj na ruskom trhu sa stenčujú príjmy strednej vrstvy. Našou klientelou sú učitelia, úradníci, technici, drobní živnostníci, rodiny s deťmi, ktorí dnes musia viac šetriť, a tak mnohí zo zoznamu potrieb škrtajú dovolenky v zahraničí. Bohatý také problémy nemá. Ak nedávno zarábal päťdesiat miliónov dolárov a v kríze iba dvadsať miliónov, stále to na dobrú dovolenku stačí. Ale boháč neuvažuje o Slovensku. Chce luxus alpských zimných stredísk.

Do Rakúska však nechodia iba ruskí boháči, ale aj stredná vrstva.

Rakúsko je o imidži, na ktorom si nezakladajú iba Rusi. Keď padol režim, ani Slovák už netúžil po bulharských, rumunských plážach alebo po Soči, chcel do Španielska, Talianska, Grécka, Turecka. To je tiež jeden z hendikepov Tatier.

Čo vás priviedlo na Slovensko?

Bol som nielen stredoškolským profesorom, ale aj horolezcom. Sprevádzal som ruských i zahraničných alpinistov po Kamčatke, na Pamír, Altaj, Elbrus, organizoval som aj cesty na severný pól. Tak som sa spoznal aj s Františkom Kellem, Pavlom Učníkom, Petrom Valušiakom i ďalšími Slovákmi. Tí ma raz pozvali k nim a Tatry ma uchvátili. Boh vám nadelil na malom priestore krásne vysoké, ale nie drsné hory, dostupné aj pre menej trénovaných. Na začiatku deväťdesiatych rokov som mal v Moskve tri cestovné kancelárie, spojil som sily s priateľom, ktorý tam mal cestovku, hotel a lyžiarsku školu. V roku 1993 sme priviezli na Slovensko tridsať ruských dovolenkárov.

Akí to boli ľudia?

Obyčajní turisti, ktorí mali usporené nejaké peniaze. Otvorili sa ruské hranice a ľudia začali cestovať všade, každý chcel vidieť svet. Nemali predstavu, kam chodiť, a tak som im ponúkol Slovensko.

Zabralo to?

O tri roky sme priviezli už päťtisíc dovolenkárov a musel som sa rozhliadnuť po vlastnom ubytovávaní. V roku 1997 sme kúpili v Jasnej penzión so šestnástimi izbami. Postupne sme ho rekonštruovali, pristavovali a dnes je to štvorhviezdičková rezidencia so 140 izbami a apartmánmi a najväčším wellness centrom v Jasnej. Do ostatnej prístavby som nakúpil zariadenia šetrné k životnému prostrediu, bazén bude vykurovať odpadová voda. V Nemecku sú na ekologické projekty osobitné dotácie. Ale ja som investoval na Slovensku.

V Alpách však zvyčajne nemajú ruské cestovky vlastné hotely.

Slovensko malo po revolúcii a privatizácii špecifiká, ktoré ešte doznievajú. Boli a sú hotely, s ktorými sme sa vedeli dohodnúť za dve minúty, ale aj hotely, kde majitelia nemali jasno o biznise, akurát chceli peniaze. Navyše často sa menili. Noví menili počas sezóny pravidlá, žiadali iné ceny, neraz dvojnásobok, ba aj viac. Preto sme si so spoločníkmi povedali, že od neprofesionality nemôžeme závisieť a vybudovali sme vlastný hotel. Navyše Rusom a Ukrajincom sme objavili Nízke Tatry, kde našli lepšie podmienky na lyžovanie. Teraz tam chodia viac ako do Vysokých Tatier.

Ako hodnotí ruský klient Tatry?

Každý rok prichádzajú úplne iní ľudia. Väčšina chcela porovnávať, nuž ďalší rok išla do Álp. Vracia sa azda percento. Z prvej tridsiatky z roku 1993 som tu o rok nikoho nestretol. Ale viem, že viacerí boli v nasledujúcich rokoch v Rakúsku.

Ponúkate aj Rakúsko?

rusky_slalom_2Nie. Potom by som na Slovensko sotvakoho dostal. Percento, ktoré sa vracia, má asi aj emotívne dôvody. Ak by rozhodoval iba rozum a nie srdce, sotva by prišli. Moji krajania často hovoria, že sa tu nudia.

Nie je to krutý názor?

Na dovolenky do sveta ročne cestuje šesť miliónov Rusov a tí už majú o jednotlivých krajinách a regiónoch dosť informácií. Slovenské prírodné podmienky vyhovujú, lyžiarske strediská sa modernizujú, začína byť aj široká ponuka ubytovania, budujú sa štvor- a päťhviezdičkové hotely, ale stále je nevyhovujúca infraštruktúra a slabý personál. V našom hoteli sme vybudovali wellness s dvadsaťpäťmetrovým plaveckým bazénom, saunami a ponukou procedúr, aby naši hostia za oddychom a relaxom nemuseli cestovať inde. Aby som im priblížil slovenskú kultúru, robím Slovenské dni s ľudovou hudbou, remeslami a tradičným jedlom, vo vinárničke robíme ochutnávky slovenských vín.

Kam sa chodia Rusi najradšej lyžovať?

Oficiálne ruské štatistiky hovoria, že do Rakúska a Talianska. Na šiestom mieste je Bulharsko, kde aj za zahraničné peniaze príkladne vybudovali Borovec (neďaleko Sofie – pozn. Profit). Slovensko v prvej desiatke vôbec nie je.

Skutočne?

Najväčším problémom je chýbajúca logistika dopravy. Bulhari prevzali systém, ktorý uplatňujú Rakúšania, Taliani a v lete aj Gréci, Španieli. Hostiteľská krajina má rôzne úľavy na pristávacích, letiskových a ďalších poplatkoch za leteckú dopravu. Neskúmal som mechanizmus ani zdroje úľav, ide však až o päťdesiat eur na osobu. Kam sa vyberie Rus, keď zistí, že Rakúsko ho vyjde toľko ako Slovensko? Kalkulácie s dopravou ho nezaujímajú, rozhodujúca je výsledná suma. Preto Moskovčanov v tejto zimnej sezóne príde menej.

Sme naozaj v súčte dosť drahí?

Nevieme byť konkurencieschopní cenami ubytovania ani doplnkovými službami aj preto, že sme veľmi administratívne a daňovo zaťažení. Na Slovensku je v cestovnom ruchu jedna z najvyšších daní z pridanej hodnoty, platia monopoly energií a niektoré nelogické colné predpisy. Nezmyselné sú hygienické predpisy o uvádzaní alergénov na jedálnom lístku či uvádzanie gramáží. Veď najdôležitejší kontrolný orgán má byť hosť, ten sa sám rozhodne, či dostal dostatočnú, kvalitnú porciu za adekvátnu cenu a či príde aj nabudúce.

Nerozmýšľame a nevieme počítať?

Asi nie. Ak príde desaťtisíc Rusov a každý nechá za ubytovanie, stravu, skipasy, nákupy a ďalšie služby po tisíc eur, štát má dva milióny eur len na dani z pridanej hodnoty. Vízum každého stojí 35 eur. Akokoľvek sa na slovenskom konzuláte v Moskve snažia, nemusia všetko stihnúť. Najmä ak sa Rus rozhoduje na poslednú chvíľu. Slovenské vízum je jednorazové, s presným dátumom príchodu a odchodu, ale napríklad Španieli povoľujú automaticky tri vstupy, aj keď to turista nežiada. Len nech príde a utratí peniaze.

Možno máme strach. Veď akí ľudia sem z Ruska chodili...

To už je história. V každom národe možno nájsť dosť veľkých gaunerov. A veľa z tých ruských je zašitých úplne inde, mnohí sedia a daktorí sú už aj na druhom svete.

Skupujú Rusi stále nehnuteľnosti?

Slovensko nie sú ani Karlove Vary, ani Švajčiarsko, ani francúzska riviéra. Nehnuteľnosti sú investíciou, ale aj zábezpekou, keby sa doma niečo stalo. Momentálne na Slovensku určite nie je vhodná investičná klíma. Môže za to veľká byrokracia, nestabilita na trhu, stagnujúca ekonomika a, samozrejme, politická situácia. Ako je možné to, čo si odborári dovolili v čase slabej ekonomiky, veď kríza sa ešte prehĺbi? Nehovoriac o socialistickom Zákonníku práce, ktorý v čase krízy škodí podnikateľskému prostrediu.

Hrá v obavách pred Rusmi rok 1968?

Nijakú. Mladá slovenská generácia o rokoch 1968 či 1989 či svetových vojnách zväčša netuší, lebo nepozná svoju históriu. Každý kultúrny človek by mal poznať aspoň dejiny svojej vlasti. Potom by neopakoval chyby minulosti. Históriu už neprerobíme, ale treba sa z nej poučiť. Na Slovensku stále pretrvávajú pozostatky socializmu, keď bola potlačená kultúra podnikania a tradícia rodinného podnikania. Nemali by sme sa mentálne izolovať, ale naopak, integrovať sa a viac spolupracovať s okolitými krajinami. Slovu obchodníka dnes nik neverí. V cárskom Rusku platilo kupecké slovo. Ten aj spáchal samovraždu, keď nemohol dodržať sľub.

Hovorí sa, že Rusi vo svete radi vyťahujú peňaženky plné dolárov.

To už dávno nie je pravda. Väčšina vydáva rozumne. Ale nájdu sa aj turisti z iných krajín, ktorí majú potrebu dávať okázalo najavo svoje bohatstvo.

Odkedy ste slovenským občanom?

Som stále ruský občan a na Slovensku nemôžem mať dve občianstva. Už pätnásť rokov tu platím dane, väčšinu roka trávim na Slovensku, ale na slovenské občianstvo nemám nárok, lebo taký je váš zákon.

Je tento stav výhoda či nevýhoda?

Určite by som sa cítil lepšie, keby som mal práva i povinnosti slovenského občana. Cítim, že na majiteľa ruského pasu sa mnohí pozerajú podozrievavo či s odstupom. Ale keď hovorím po anglicky a preukážem sa americkými dokladmi, lebo podnikám aj tam, okamžite cítim rozdiel.

Nechceli by ste zmeniť za Rakúsko?

Na Slovensku som si už zvykol, lebo mám rád dobrosrdečných ľudí a som hrdý, že som dokázal vybudovať jeden z najlepších hotelov v Nízkych Tatrách.

Neriskujete? Ruských turistov ubúda...

Rusi majú záujem najmä o Silvester, pravoslávne Vianoce či Nový rok. Počas zimnej sezóny je viac Ukrajincov, lebo tí cestujú aj autami, autobusmi, vlakmi. Máme hostí aj z Česka, Poľska, Maďarska a, samozrejme, aj domácich. Keď skončí lyžovačka, rodiny s deťmi vystriedajú firemné akcie, školenia, konferencie. V lete chodia skupiny turistov zo Švajčiarska, Francúzska či Holandska. Ročne príde k nám aj dvetisíc Litovčanov a zaujímavé je, že nie na lyžovačku, ale najmä od jari do jesene. Od turistov počúvam, že hory sú síce krásne, ale chýba im tu napríklad hlavná ulica Krupówky zo Zakopaného, ktorá by bola plná kvalitných obchodov, reštaurácií a barov. Pritom Slovensko má veľkú perspektívu. Je v strede Európy a na okolí žije šesťdesiat miliónov potenciálnych hostí. Treba sa však zbaviť socialistických návykov, nevracať sa do minulosti a ísť dopredu.

Mark Blitshteyn (50) je hotelier, spolumajiteľ a konateľ cestovnej kancelárie Pilgrimtour v Liptovskom Mikuláši. Príslušník starej moskovskej rodiny, absolvent pedagogiky a niekdajší profesor na strednej škole, bývalý aktívny horolezec, sprievodca po veľhorách v bývalom Sovietskom zväze. Na Slovensku začal podnikať v roku 1993, má cestovnú agentúru, je najväčším touroperátorom ponúkajúcim Slovensko na rusky hovoriacich trhoch. V Jasnej vybudoval moderný hotelový komplex Ski & Wellness Residence Družba.


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |