Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Rusko prinúti Arménsko a Azerbajdžan uzavrieť mier - chelemendik.sk

 

Rusko prinúti Arménsko a Azerbajdžan uzavrieť mier

2021-09-18  (07:03)

 - Rusko prinúti Arménsko a Azerbajdžan uzavrieť mier

5.4.2016

Vojna o Náhorný Karabach medzi Arménskom a Azerbajdžanom nezodpovedá národným záujmom Ruska. Konflikt medzi Arménmi a Azerbajdžancami, ktorý sa rozrástol behom posledných rokov existencie ZSSR a stal sa jednou zo zámienok na jeho rozpad, sa premenil sa plnohodnotnú vojnu po zániku Sovietskeho zväzu. Novú vojnu na Zakaukazí Rusko nepripustí  – nepotrebuje to ani ono, ani obidve znepriatelené republiky. 

Bojové akcie medzi azerbajdžanskými a arménskymi jednotkami prebiehajú už niekoľko dní – a už je jasné, že ide o najnebezpečnejšie vyhrotenie situácie odkedy skončila vojna v rokoch  1992–1994. 

Tú vojnu vyhralo Arménsko – Azerbadžan stratil nielen Náhorný Karabach, ktorý povstal niekoľko rokov pred tým, ale ešte sedem regiónov, ktoré dokopy dokonca zaberajú väčšie územie, než jeho bývalá  arménska autonómia. Celkové straty obidvoch strán sa vtedy odhadovali na dvadsať tisíc  zabitých , cca milión ľudí sa stalo utečencami. Náhorno-Karabachská republika, ktorá vznikla v dôsledku toho nebola uznaná medzinárodným spoločenstvom  – čo jej neprekáža žiť vo faktickej jednote s Arménskom.

Behom celých týchto rokov všetky pokusy vyriešiť karabachský konflikt  boli bez výsledku –  Azerbajdžan trvá na obnovení svojej územnej celistvosti, Arméni hovoria o práve národa na sebaurčenie a o tom, že zvíťazili vo vojne. Je jasné, že Karabach sa nestane znovu súčasťou  Azerbajdžanu –  to, čo sa pokazilo ešte v rámci jednotného štátu, ZSSR, sa nedá  opraviť vo formáte dvoch nezávislých a znepriatelených štátov. 

Ale existuje aj nekarabachská  časť územia Azerbajdžanu, obývaná Arménmi – aspoň o nej, zdalo by sa, by sa dalo dohodnúť.  Ani tu sa však nič nedeje  – Arméni nechcú uvoľniť celé obsadené nekarabachské územie, pretože v takom prípade sa Karabach ocitne odrezaný od Arménska. Pokusy dohodnúť sa na variante výmeny území  – teda na vytvorení úzkeho  koridoru medzi Arménskom a Karabachom a pridelení zároveň takého istého koridoru k odrezanej od neho Arménskom Nachičevanskej oblasti – taktiež k ničomu nepriviedli. Tu už vstupujú do hry argumenty vojenskej bezpečnosti: takéto koridory bude ľahké zablokovať v prípade vojny. 

V konečnom dôsledku je teda situácia zmrazená –  ale práve ako dočasný stav vecí, pretože všetci chápu, že večne sa tak žiť nedá. Azerbajdžan sa nikdy nezmieri so stratou území, Arménsko nemôže večne žiť v očakávaní vojny. Ak vezmeme do úvahy že ľudské  (počet obyvateľstva) a materiálne (zisky štátu)  zdroje sú jednoznačne na strane Azerbajdžanu, v stredne vzdialenej budúcnosti   šance Baku na revanš stúpajú.

Viac ako to – ak by vyriešenie otázky vojny a mieru záviselo len od Jerevanu a Baku, vojna bby už dávno zničila obidve tieto republiky. Ale, chvalabohu, obidve krajiny nie sú ponechané  napospas osudu  – nachádzajú sa v geopolitickej zóne vplyvu Ruska. Behom celým uplynulých rokov Rusko bolo hlavným garantom zachovania mieru v Karabachu – ako vďaka svojej práci s Baku a Jerevanom, tak aj samotnou prítomnosťou  ruskej vojenskej základne v Arménsku. 

Rusko má spojenecké vzťahy s Arménskom – krajina je súčasťou Eurázijskej únie a  CSTO – a dobré vzťahy aj so susedným Azerbajdžanom.  Obidve znepriatelené republiky sú súčasťou SNŠ  – ktoré, ostatne, je už dosť formálna organizácia. 

Pred Rusko nestojí otázka výberu strany v arménsko-azerbajdžanskom konflikte  – pretože obidve strany sú historicky spätá s Ruskom a nachádzajú sa v zóne našich národných záujmov, ktorá sa označuje ako postsovietsky priestor. V samotnom Rusku žije niekoľko miliónov Arménov a Azerbajdžancov  – ako občanov týchto krajín, tak aj prisťahovalcov, prúd ktorých, prirodzene, stúpol po rozpade ZSSR a vojne. Ak súčasný nebezpečný stret prerastie do plnohodnotnej vojny, priamo to ohrozí ruské národné  záujmy  vojna blízko našich hraníc medzi dvomi nám blízkymi národmi, diaspory ktorých žijú aj na území Ruska. 

Navyše, zóna konfliktu sa nachádza v bezprostrednej blízkosti od už prebiehajúcej vojny v Sýrii a Iraku  – a v prípade svojho začiatku sa arménsko-azerbajdžanska vojna stane už treťou vojnou prebiehajúcou v regióne Veľkého Blízkeho Východu (ešte je aj jemenská), navyše odohrávajúcou sa priamo pri hraniciach Ruska, Iránu a Turecka. Ale nakoľko veľké  sú šance, že súčasné boje budú  prerastať do plnohodnotnej vojny? Sú mimoriadne malé. Tu sú dôvody prečo. 

Kto je stranou, ktorá má záujem na začiatku veľkej karabachskej vojny? Jerevan alebo Baku? Nie, obidve strany chcú len demonštrovať svoje bojové naladenie:  Azerbajdžan chce ukázať svoju rozhodnosť skôr alebo neskôr si vrátiť územia, Arménsko dokázať, že dokáže klásť odpor akýmkoľvek pokusom zmeniť status quo. Plnohodnotnú vojnu nepotrebuje ani jedna strana: Arménsko, pretože aj tak má, čo chcelo a v Baku chápu, že Rusko im neumožní bojovať naplno. 

Pravdaže, na eskalácii situácie na južných ruských hraniciach majú záujem naši atlantickí protivníci – nato, aby vybudovali protiruskú clonu  od Pobaltia až po Kaspické more, je potrebné dotať spod ruského vplyvu nielen Ukrajinu, ale aj Azerbajdžan. Ale v Baku vládne samostatný Ilham Alijev, ktorý nemá sklon hrať cudzie hry, obzvlášť v podobe pešiaka. Nato, aby bola rozpútaná azerbajdžansko-arménska vojna je treba dostať k moci v Baku antiruského prezidenta  – to nie je v silách atlantistov. 

Navyše, úloha vybudovania ochrannej clony proti Rusku je strategická, dlhodobá  – a na jar 2016 existuje konkrétne blízkovýchodné klbko zo sýrsko-iracko-kurdsko-tureckých problémov, zamotávať ktoré ešte viac rozsiahlou karabachskou vojnou zjavne nie je vhodné pre súčasné vedenie USA. Žiadny Biden ani Obama teraz nepotrebujú ešte jednu vojnu, dokonca aj keď bude prebiehať pri ruských hraniciach. Vojna v Karabachu automaticky skomplikuje vzťahy USA s Iránom, Tureckom a Ruskom – čo sa prejaví na celej globálnej agende. 

Môže mať Turecko záujem na vyprovokovaní vojny o Karabach? Erdogan, pravdaže, sa snaží upútať Putinovu pozornosť, ale nie za takúto cenu. Už spravil osudovú chybu 24. novembra, keď chcel zvýšiť svoju geopolitickú váhu v očiach Moskvy. Nie sú dôvody sa domnievať, že Erdogan môže dúfať v nejaké výhody z možnej vojny – naopak, ak by Turecko naozaj zohrávalo rolu provokatéra, priviedlo by to k definitívnemu krachu aj tak slabých nádejí na obnovenie turecko-ruských vzťahov.

Ergodan môže koľko  chce slovne vyjadrovať podporu Baku, hovoriac o tom, že skôr alebo neskôr sa Karabach znovu stane azerbajdžanským, ale to nič neznamená. Turecký prezident sa snaží rozohrať proti Rusku azerbajdžanskú kartu   – to však vôbec neznamená stávku na vojnu Arménska a Azerbajdžanu.

Pozícia Ruska je jasná  – nepotrebujeme žiadnu vojnu v Zakaukazí. A rovnako neprípustné sú aj pokusy využiť hrozbu takejto vojny na vydieranie Ruska, na čo robia stávku vonkajší hráči, či už anglosaskí alebo tureckí – vraj ak Rusko podporí Arménsko, to posunie Azerbajdžan smerom k USA a Turecku a ak bude len stáť a pozorovať zápas, oslabí to ruský vplyv na Jerevan a umožní posilniť proatlantické sily v tejto republike. 

Tieto primitívne výpočty sú dávno jasné a celkom zbytočné  – ruská politika vychádza práve z nevyhnutnosti nenechať tretie sily rozohrať arménsku a azerbajdžanskú kartu. Teraz Arménsko a Azerbajdžan musia byť všemožne nútené zastaviť paľbu a uzavrieť mier  – a tým sa aj zaoberá Kremeľ. Ruský vplyv na Arménsko a Azerbajdžan, na Arméncov a Azerbajdžancov nato viac ako postačí. A na vyriešenie karabachského problému je potrebný čas a ruská účasť. 

Čas vylieči aspoň časť rán a reintegrácia postsovietskeho priestoru, ako ekonomická, tak aj vojenská, spolu s dôverou obidvoch republík voči Moskve skôr alebo neskôr umožní zahájiť rokovania o hľadaní kompromisu. O výmene území, návrate utečencov – pod ruskou kontrolou a s ruskými  zárukami bezpečnosti. Žiadne iné mierové vyriešenie karabachského problému neexistuje  – a vojenské riešenie Rusko nepripustí. Na rozdiel od začiatku  90-tých rokov v súčasnosti na to disponuje tým hlavným – geopolitickou  vôľou. 

 

Zdroj: http://vz.ru/politics/2016/4/5/803479.html


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |