Pripojte sa k nám na Facebooku!

Na stránke CHELEMENDIK.SK nájdete výber našich načítanejších článkov.

V profili Sergeja Chelemendika - argumenty a fakty, komentáre a diskusie

   Pripojte sa k nám na YouTube!

    Kanál CHELEMENDIK.SK - videá Sergeja Chelemendika
    a ďalších našich autorov v rôznych jazykoch

Veľký dvojizbový byt v Starom Meste
na bývanie aj podnikanie DOBRÁ CENA!

Verejná prednáška Sergeja Chelemendika:
Ako prežiť blížiacu sa krízu na Slovensku

Rusi uskutočnili farebnú revolúciu

2012-02-09 (03:41)

BIŠKEK, Kirgizsko - Tesne pred povstaním v Kirgizsku, ktoré vypuklo pred dvoma týždňami, onlineové webové stránky uverejnili sériu odhaľujúcich informácií, v ktorých obvinili Bakijeva z krádeže peňažných prostriedkov zo štátnej pokladnice. Na tieto vyhlásenia v chudobnom Kirgizsku búrlivo reagovali a aktivizovali sa opozičné sily proti Bakijevovej vláde.

Keď úrady zareagovali na odhalenia a zablokovali webové stránky na miestnych serveroch, sťažnosti na tieto činy sa začali sypať nielen z obvyklých miest pre takéto prípady - Výboru pre ochranu novinárov a organizácie Freeedom House, ale aj z miesta, ktoré sa len ťažko dá označiť za obhajcu slobody médií vo svete globálnych informácií – ruského ministerstva zahraničných vecí.

Zarážajúce je, že nastali zmeny vo vzťahu k slobode tlače, ktorá je v Rusku, rovnako ako v minulosti, dosť potláčaná. Podľa všetkého pozícia Ruska vo vzťahu ku Kirgizsku je novou ukážkou taktiky vo vzťahoch s bývalými sovietskymi republikami, ktoré Moskva radí do oblasti svojho vplyvu. Podpora slobody slova – v danom prípade, s cieľom potlačiť lídra, s ktorým bolo Rusko nespokojné – sa stala iba prvkom rozsiahlej zákulisnej hry počas povstania, v ktorom Moskva zohrala svoju úlohu a dokázala získať vplyv na novú vládu.
Rusko a Spojené štáty americké sú už dávno dvaja súperi v dueli o vplyv v tejto malej, no strategicky dôležitej stredoázijskej republike, kde USA majú neďaleko kirgizského hlavného mesta svoje letisko, slúžiace ako základňa a miesto pre prepravu a zásobovanie vojsk bojujúcich v Afganistane.

Zdá sa však, že aj Rusko si už osvojilo lekcie tzv. farebných revolúcií v Gruzínsku, na Ukrajine a v Kirgizsku, ktoré sa odohrali v posledných desiatich rokoch. Počas povstaní, keď účastníci týchto revolúcií zvrhli vlády blízke Rusku, Západ otvorene podporoval opozičnú elitu a slobodné médiá. Neskôr sa však obyvatelia týchto krajín odklonili od nových vlád.
Tentoraz Rusi zaujali rovnakú pozíciu a využili ju vo svoj prospech. Ako vyhlásil jeden americký diplomat v Kirgizsku, Rusi „uskutočnili vlastnú farebnú revolúciu “.

Využijúc tzv. mäkkú silu, Rusko si zobralo príklad z Ameriky, ktorá už dávno uskutočňuje politiku podpory občianskej spoločnosti vo veľkých sovietskych republikách, realizujúc vlastné programy a financujúc nevládne organizácie v súlade so Zákonom o podpore slobody. Hovorí sa, že vďaka tejto podpore, ktorá pred piatimi rokmi zahŕňala aj isté vydavateľstvo v Biškeku, ktoré vydávalo dôkazy o korupcii, sa vytvoril základ pre predchádzajúce povstanie v Kirgizsku pod názvom Tulipánová revolúcia.

Nový ruský vplyv môže ovplyvniť výsledky volieb pri vytvorení kirgizskej vlády, ktoré sa majú uskutočniť o pol roka. Tento vplyv môže rovnako ovplyvniť celý región, pretože ruské úrady nadväzujú vzťahy s predstaviteľmi opozície v Gruzínsku a Bielorusku.
Bakijev sa snažil v Kirgizsku poštvať Rusov a Američanov proti sebe vo svoj vlastný prospech. Veľmi rozhneval Kremeľ, keď prijal 450 miliónov dolárov ruskej pomoci. Táto pomoc bola podmienená tým, že Kirgizsko uzatvorí americkú základňu na letisku Manas. Američanom však bolo umožnené, aby zostali a základňa sa premenovala na tranzitné centrum.
V júli, keď Bakijevova vláda uzavrela zmluvu o predĺžení prenájmu základne, lídrov kirgizskej opozície začali prijímať predstavitelia ruského vedenia. Hovorí o tom riaditeľ regionálnej pobočky ruského inštitútu krajín SNŠ v Biškeku Alexander Kňazev. Toto neštátne výskumné centrum v Kirgizsku   podporuje Rusko.

Podľa Kňazevových slov, vystupoval ako sprostredkovateľ pri organizovaní stretnutí, ktorých sa na samotnom začiatku zúčastňovali málo významní poslanci ruského parlamentu, a neskôr   vplyvnejšie postavy, ktorých mená Kňazev odmietol uviesť.

V marci Roza Otunbajevová, ktorá v súčasnosti stojí na čele dočasnej vlády, sa v Moskve zúčastnila na konferencii sovietskych politických strán a súčasne sa stretla s tajomníkom hornej komory ruského parlamentu a blízkym spolupracovníkom Vladimira Putina Sergejom Mironovom. Otunbajevová upozornila Rusov na to, že nespokojnosť ľudí v Kirgizsku hrozí výbuchom a že onedlho sa môžu začať masové protesty.

Nie je jasné, či dostala od Rusov nejaké konkrétne sľuby, ale Moskva v tom čase vyvíjala nátlak na kirgizskú vládu.

V marci ruská štátna televízia a kirgizské opozičné médiá aktivizovali uverejnenie odhaľujúcich materiálov o Bakijevovej vláde, ktorá zareagovala tak, že zablokovala prístup k viacerým médiám, internetovým serverom a blogom.
Následne ruské veľvyslanectvo v Biškeku vystúpilo s vyhlásením, v ktorom uviedlo, že sa dopočulo od mnohých obyvateľov Ruska a Kirgizska o ťažkostiach s prístupom na ruské internetové stránky, pretože sú zablokované a súčasne vyjadrilo „znepokojenie“ ruskej vlády nad cenzúrou na internete.
Prvého apríla Rusko zvýšilo clo na do Kirgizska vyvážané ropné produkty, čo vyvolalo zvýšenie cien za benzín a rast inflácie a vyprovokovalo ešte väčšiu nespokojnosť. Rusko zároveň prerušilo niektoré bankové operácie s Kirgizskom a ruskí spojenci - Kazachstan a Uzbekistan - zosilnili kontrolu na hraniciach s touto krajinou, čo viedlo k zníženiu obchodu s pašovaným tovarom z Číny.

Keď táto taktika začala naberať na obrátkach, USA nevedeli ako zareagovať, o čom informoval americký veľvyslanec v Kirgizsku. Súhlasil s rozhovorom pod podmienkou, že bude dodržaná anonymita. Negatívne osvetlenie činnosti Bakijevovej vlády zapadlo do plánov a cieľov Ruska. Proti ruskému vplyvu by Spojené štáty americké museli verejne vystúpiť na podporu zavrieť noviny a blokovať informačné servery.
Ak by USA podporili prezidenta, ktorý nebol veľký priateľom Ameriky, ukázali by tým, že „napomáhajú represiám“ proti občianskej spoločnosti a slobodnej tlači, na ktoré vynaložili roky a milióny dolárov, vyhlásil diplomat.
Na začiatku apríla odmietnutie predchádzajúcej roly USA bolo očividné, keď jeden z lídrov kirgizskej opozície navštívil americké veľvyslanectvo a amerického diplomata. Povedal: „Revolúcia sa začína v stredu“.
Diplomata   nenapadlo nič lepšie ako odpoveď: „Naozaj?“
V stredu 7. apríla sa po celej krajine začali protesty proti surovosti a korupcii moci, ako aj proti zvýšeniu cien za komunálne služby. V priebehu 24 hodín Bakijevova vláda padla.
Ale ani pre Rusko to zrejme nie je úplné víťazstvo, keďže v dočasnej vláde sa nachádzajú ľudia, ktorí majú rovnako blízke vzťahy s Ruskom aj USA.
Neskôr obidve krajiny začali aktívne obchádzať nových lídrov, obnovili zápas o vplyv v tejto hornatej krajine, ktorá nemá prístup k moru. Spojené štáty americké vystúpili na podporu novej vlády, ktorá prisľúbila predĺžiť prenájom základne. Rusko ponúklo 500 miliónov dolárov ako pomoc a zároveň sľúbilo v budúcnosti predávať Kirgizsku lacnejšie palivo.

Zdroj: inosmi.ru