Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Prinútenie k mieru alebo nezmyselnosť rokovaní s kyjevskou juntou - chelemendik.sk

 

Prinútenie k mieru alebo nezmyselnosť rokovaní s kyjevskou juntou

2019-08-15  (11:14)

 - Prinútenie k mieru alebo nezmyselnosť rokovaní s kyjevskou juntou

22.1.2015


Naraziac na silný odpor ozbrojených síl Doneckej a Luhanskej republiky a po strate kontroly nad doneckým letiskom, Kyjev rýchlo zažiadal o prímerie. História sa opakuje. Pripomeniem, že známe Minské dohody (všeobecná dohoda, pozostávajúca z 12 bodov o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny), ktoré mnohí označili za minskú zradu, analogicky s mníchovskou zradou pred druhou svetovou vojnou, boli dôsledkom septembrovej porážky ukrajinskej trestnej operácie s donbaskými opolčencami. Či sa oplatí znova sa vracať k rokovaniam, je otázka tak trochu  rétorická.

***

V skutočnosti sa rokovania o vyriešení konfliktu, napriek množstvu rokovacích formátov, nikdy neuskutočnili. Rokovania totiž predpokladajú rovnosť strán a ich úsilie o dosiahnutie kompromisu. V skutočnosti celý tento tzv. rokovací proces viedol k vydieraniu Ruska s požiadavkami vyviesť z Novoruska neexistujúce ruské vojská a dosiahnuť kapituláciu ozbrojených síl Luhanskej a Doneckej republiky, čo by umožnilo vrátiť vzbúreneckú oblasť pod kontrolu kyjevskej junty. Samotné rokovacie skupiny nepredstavovali strany konfliktu ale medzinárodných sprostredkovateľov v zastúpení Ruska, USA a EÚ a nátlakové skupiny západných štátov a Ukrajiny na Rusko. Akékoľvek výsledky jednaní sa zmenili na nástroj kolektívneho štvania proti Ruska a bezpodmienečnú podporu Ukrajiny zo strany „sprostredkovateľov“, čo dovoľuje tvrdiť, že ozajstným cieľom zaťahovania Ruska do jednaní s vedome nesplniteľnými podmienkami, bolo iba hľadanie ďalších obvinení ruskej strany z marenia mierových dohôd. 

Napríklad 17. apríla 2014 sa v Ženeve uskutočnili rokovania, na ktorých sa zúčastnili delegácie USA, EÚ, Ruska a Ukrajiny. V záveroch rokovaní bolo prijaté rozhodnutie o odzbrojení všetkých nelegálnych ozbrojených  skupín. Stretnutie ešte ani nestihlo poriadne skončiť a zástupcovia junty okamžite vyhlásili, že dohoda sa netýka predstaviteľov Pravého sektoru a trestných oddielov. Kyjev podporila aj Victoria Nulandová, ktorá zdôraznila, že majdanskí ozbrojení bojovníci nepodliehajú dohode, pretože ich činnosť bola schválená Najvyššou radou Ukrajiny. Prirodzene, opolčenci v Donbase v takýchto podmienkach odmietli zložiť zbrane, čo bolo dôvodom pre obvinenie Moskvy z neplnenia ženevských dohôd a začiatku rozsiahlej vojenskej operácie v Slavjansku. 

Podobný osud stihol aj normandský formát rokovaní, ktorý bol najneefektívnejším z prijatých formátov pri pokuse regulácie konfliktu na Ukrajine. Naplánovaný na 15. januára summit „normandskej štvorky“ bol zrušený a jediným záverom stretnutia ministrov zahraničných vecí v Berlíne bola surrealistická výzva Moskve, aby plnila dohody v čase, keď sa Doneck, Luhansk a Gorlovka triasli od ostreľovania.

Vráťme sa však k Minsku. Vzniká dojem, že ukrajinská strana vedie rokovania iba preto, aby porušovala dosiahnuté dohody, obviňujúc z toho Rusko a republiky Donbasu. Po prvé, na rozdiel od Ruska a OBSE, zastúpených na rokovaniach oprávnenými predstaviteľmi, v mene  Ukrajiny vystupuje Leonid Kučma, ktorý nemá v krajine žiadnu funkciu. Akékoľvek jeho vyhlásenia, môžu byť Kyjevom popreté. Po druhé, predstavitelia DNR a LNR sa vôbec nepovažujú za jednajúce strany. Po tretie, okamžite po začiatku minského procesu Ukrajina  nielenže nezastavila bojové akcie, ale regiónu vyhlásila finančnú, ekonomickú a dopravnú blokádu a súčasne zrušila prijatý zákon o osobitnom postavení regiónov Donecka a Luhanska.

V období takzvaného prímeria, podľa informácií OSN, zahynulo v dôsledku ostreľovania viac než 1000 civilov. Prímerie Ukrajina demonštratívne porušila priamo počas videokonferencie minskej kontaktnej skupiny, následne po čom intenzita bojov prevýšila letné boje. Porošenko zamietol návrhy prezidenta Putina o vyvedení ťažkého delostrelectva z konfliktnej zóny a 18. januára počas pochodu mieru, na počesť udalostí vo Volnovache, provokácie organizovanej samotnými ukrajinskými trestnými oddielmi, vyhlásil - „nevydáme ani piaď ukrajinskej zeme. Vrátime Donbas naspäť, znovuzrodíme na Donbase ukrajinstvo“.

***

Mimochodom, minské dohody boli od začiatku odsúdené na neúspech, pretože o stabilizáciu situácie nemá záujem ani jedna zo strán s výnimkou Ruska.  Donecká a Luhanská republiky nemôžu zostávať na hraniciach, na ktorých museli zastaviť v septembri útok. Stratili kontrolu nad životne dôležitými objektmi infraštruktúry ako napr. vodárne, prístav v Mariopule. Navyše súčasný pomer si nemôže mesto ochrániť pred pravidelným delostreleckým ostreľovaním.

Vojna  je životne dôležitá aj pre Ukrajinu, lebo „mierové stany“ tam jednoducho nie sú. Ukrajina čelí množstvu problémov, ktoré môžu byť vyriešené iba pokračovaním agresie proti vlastnému národu. Po prvé, reč je o nevyhnutnosti odvrátenia budúcich sociálnych protestov, podmienených ekonomickým krachom a deafultom. Ukrajinská propaganda aktívne spisuje zníženie sociálnych programov, rast nezamestnanosti, pád národnej meny, krach priemyslu, rast cien za služby, znižovanie miezd, energetický kolaps a vyčerpanie rezerv zlatej meny na „agresiu Ruska“. 

Po druhé, aktívne vojenské kroky dokážu podporiť deštruktívny potenciál nezákonných ozbrojených síl a trestných oddielov. Krehké prímerie v Donbase viedlo k tomu, že voľní bojovníci sa „rozliezli“ po celej  krajine a zúčastňujú sa v komerčných konfliktoch, obsadeniach administratívnych budov a banálnom vydieraní. Vyrovnať si účty s ozbrojenými banditami, ktorí už okúsili pach krvi a majú skúsenosti s bojov, zákonodarné orgány nedokážu. 

Po tretie, rovnajúc Donbas so zemou, Porošenko rieši aj problém svojho politického ale aj fyzického prežitia. Nemajúc vlastné silové zdroje, prezident je rukojemníkom oligarchických skupín, ktoré  v akomkoľvek okamihu môžu urobiť nový štátny prevrat rukami kontrolovaných nimi ozbrojených skupín. Skupina Jaceňuk-Turčinov-Tymošenková dostala po vymenovaní  Turčinova za tajomníka SNBO doplňujúce páky vplyvu na silovikov ako doplnenie k tým, ktoré má Jaceňuk ako šéf vlády. Netreba zabúdať ani na Kolomejského, ktorý kontroluje celý rad súkromných armád, vrátane skupiny Pravého sektora, ktorý sa odmietol podriadiť Ministerstvu obrany. K nim treba dodať aj priamo na USA naviazaných silovikov Nalivajčenka a Parubiju, zapojených do streľby 20. februára 2014, ktorí kontrolujú časť bojovníkov Pravého sektoru a iných neonacistických organizácií.

A nakoniec, uskutočnenie početných mobilizácií umožňuje vláde znížiť obyvateľstvo Ukrajiny. Hoci to strašne znie, no vyplienená a zničená ukrajinská ekonomika neumožňuje držať takýto počet obyvateľov. Tým viac, že junta vedome ničí s Ruskom úzko prepojený priemyselný potenciál krajiny. „Voľné“ pracovné kapacity je nutné likvidovať, preto Turčinov otvorene vyhlásil, že do mobilizácie budú ako prví povolaní nezamestnaní, zapísaní v centrách pre nezamestnanosť.

***

Rokovania sa aktívne torpédujú aj so Západom. Pre nikoho nie je žiadnym tajomstvom, že vojna v Novorusku sa v skutočnosti vedie proti Rusku, ešte presnejšie, za zachovanie svetového poriadku, nastoleného po skončení studenej vojny. V tomto kontexte Ukrajina vôbec nikoho nezaujíma a je iba nástrojom  na oslabenie Ruska a vťahovania ho do veľkého vojenského konfliktu. 

Konkrétnejším záujmom USA v ukrajinskom konflikte je vnesenie rozkolu medzi EÚ a Ruskom, aby sa Európa definitívne zmenila na americký satelit, spojený s Washingtonom zónou voľného obchodu, radom energetických dohôd a účasťou v NATO. Práve týmto sa vysvetľuje úsilie Bieleho domu zrušiť normandský rokovací proces, prijatie Aktu o slobode Ukrajiny, vojenská pomoc Kyjevu, provokácia s Charlie Hebdo, ktorá umožnila lobovať v Europarlamente agresívnu antiruskú rezolúciu a iné nepriateľské antiruské kroky.

V tomto kontexte celkom logicky vyznieva aj bezpodmienečná podpora Kyjeva, ktorá sa stále odvoláva na Minské dohody. 

Podľa odhadov amerických a európskych stratégov, Rusko musí prehrať v každom prípade. Priama vojna s Ukrajinou, podpora ozbrojených síl a obyvateľstva Novoruska, nútená pomoc Ukrajine na odvrátenie energetického kolapsu a tiež úplne odmietnutie boja a zmena Ukrajiny na antiruský priestor, to všetko bude nutne Rusko oslabovať. Pretože ale ani tlak sankcií, ani provokácie neviedli k zmene ruskej politiky vo vzťahu k Ukrajine, je očividné, že bolo rozhodnuté obnoviť vojnu. Plány sú však plány, ale Ukrajina nie je schopná bojovať. Prvé dni bojových akcií ukázali neschopnosť ukrajinských ozbrojených síl čeliť vojskám DNR a LNR. A Ukrajina opäť žiada čas na prípravu nového útoku, označujúc to za prímerie. 

Potrebuje toto prímerie Rusko, ktoré ako jediné potrebuje stabilizáciu situácie na Ukrajine? Predovšetkým, ďalšie prímerie, ktoré bude opäť porušovať Ukrajina, nie Rusko, ani Novorusko, je nevýhodné. Tak, ako je celkovo nevýhodná situácia „ani mieru, ani vojny“. Rusko potrebuje stabilnú, priateľskú a neutrálnu Ukrajinu, ktorá pri zachovaní status quo nemôže existovať. Napätie na hraniciach, prílev utečencov,  náklady na humanitárnu pomoc regiónu, stále pokusy Kyjeva integrovať sa do NATO, blokáda Krymu a iné nepriateľské kroky Kyjeva stavajú Rusko pred nutnosť prinútiť Ukrajinu k rovnoprávnym rokovaniam s Novoruskom a hľadať kompromis. 

Prinútiť agresora k mieru sa dá iba výrazne ho oslabovať, čo mu neumožní prejavovať agresiu a podnecovať vojnu. Navyše potenciál minských dohôd bol vyčerpaný. Novorusko využilo prestávku na upevnenie vlastnej armády, došlo k výmene zajatcov. Nakoniec, viesť rokovania s Kyjevom je nezmyslené v dôsledku úplnej závislosti junty od USA. V danej fáze konfliktu sa nepodarilo prelomiť spojenectvo Washingtonu a Bruselu. 

Vychádzajúc z týchto reálií, obnovenie mierových procesov je nateraz nevýhodné. Úspechy ozbrojených síl Novoruska môžu vytvoriť podmienky pre budúce rokovania na novom základe. Hoci aj ďalšie rokovania môžu byť iba oddialením, pretože Kyjev nie je schopný dohodnúť sa a, jemne povedané, je nesamostatný v svojich krokoch. Jediný spôsob ako reálne regulovať ukrajinský konflikt je odstránenie od moci neofašistickej junty.

Zdroj: regnum.ru


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |