Pripojte sa k nám na Facebooku!

Na stránke CHELEMENDIK.SK nájdete výber našich načítanejších článkov.

V profili Sergeja Chelemendika - argumenty a fakty, komentáre a diskusie

   Pripojte sa k nám na YouTube!

    Kanál CHELEMENDIK.SK - videá Sergeja Chelemendika
    a ďalších našich autorov v rôznych jazykoch

Veľký dvojizbový byt v Starom Meste
na bývanie aj podnikanie DOBRÁ CENA!

Verejná prednáška Sergeja Chelemendika:
Ako prežiť blížiacu sa krízu na Slovensku

Politika USA potrebuje demilitarizáciu

2012-02-09 (04:46)

Nebezpečné prehriatie: politika USA v oblasti národnej bezpečnosti potrebuje demilitarizáciu

Minister obrany Robert Gates predniesol minulý týždeň na univerzite Národnej obrany provokatívnu, priam nebezpečnú reč, ktorá ukázala, že myslenie v duchu studenej vojny naďalej zostáva stálym dedičstvom Bushovej administratívy.

Požijúc terminológiu, pripomínajúcu tie najhoršie dni studenej vojny 50. rokov, Gates tvrdí, že demilitarizácia Európy – kde široké vrstvy spoločnosti a celé politické triedy cítia odpor k ozbrojeným silám a s nimi súvisiacim rizikom –od bezstarostnosti v 20. storočí viedla v 21. storočí k problémom pri dosahovaní bezpečnosti a trvalého mieru. Gates prichádza k záveru, že predstavy o slabosti Európy môžu vyvolať „pokušenia k prejavom agresie a chybných krokov“ zo strany nepriateľských síl. Konkrétne však tieto tzv. nepriateľské sily nemenuje; bolo by to naozaj smiešne, keby sa o to pokúšal.

Namiesto podobných výlevov pred európskymi účastníkmi NATO, ktorí nezdieľali náš názor na hrozbu medzinárodného terorizmu a na nevyhnutnosť uskutočnenia protipovstaleckých operácií v Afganistane (a tiež v Iraku, keď už je o tom reč), bolo by lepšie, keby Spojené štáty znížili vlastnú vojenskú prítomnosť vo svete, vrátane všetkých svojich záväzkov NATO. V posledných rokoch, za Bushovej a Obamovej administratívy, minister obrany Gates presadzuje tvrdenie o tom, že je nevyhnutné zmeniť NATO na nástroj projekcie moci v zahraničí a Afganistan využíva ako príklad rozšírenia globálnej úlohy USA. Pritom medzinárodná koalícia sa neprejavila v Afganistane v dobrom svetle a výsledky celého úsilia iba podčiarkujú zlé fungovanie NATO ako vojenskej organizácie. Všimol si minister obrany Gates, že koaličná vláda v Holandsku padla tesne predtým, ako predniesol svoju reč, pre spory okolo zachovania prítomnosti holandských vojsk v Afganistane?

Len niečo pred viac než pred rokom, ako prezident Obama nastúpil do svojej funkcie, predniesol mnohosľubnú reč, z ktorej vyplývalo, že si uvedomuje nutnosť preorientácie politiky národnej bezpečnosti USA. Jeho oslovenie starších generácií, ktoré „si uvedomovali, že iba samotná naša sila nás nemôže ochrániť, rovnako ako nám nedáva právo robiť si, čo sa nám zachce“, vyzeralo ako zrieknutie sa „vleklej vojny“ Busha proti teroru, ktorá nám narobila viac nepriateľov ako priateľov. Obamove slová, že „svet sa zmenil a my sa musíme zmeniť spolu s ním“, zneli ako výzva k novej politike.
Bohužiaľ, v skutočnosti Obamova administratíva pokračovala v rozširovaní vojenskej misie, ktorú začala Bushova administratíva. V posledných mesiacoch prezident schválil rozpočet na obranu a osobitnú pozornosť venoval kartelovým operáciám proti povstaleckým akciám a terorizmu. Toto úsilie si vyžaduje zvýšenie dlhodobých rozpočtov a kontrolu zo strany Pentagónu programov vojenskej pomoci a prípravy, ktoré sa musia nachádzať v rukách občianskych zahraničnopolitických inštitúcií, konkrétne v rukách štátneho departmentu. Zároveň sa nepodniklo nijaké organizované úsilie pri stanovaní priorít v definícii vojenskej misie, pri voľbe a dosiahnutí kompromisu v oblasti zbrojných systémov a vojenských potrieb.

Okrem rozšírenia vojny v Afganistane, ktorá v mene pochybných cieľov zhltla už 30-tisíc doplňujúcich vojsk, prezident Obama fakticky schválil a vyzval ku zvýšeniu nákladov na obranu. Prezident sa snaží o dohodu s Ruskom o nových strategických zbraniach, ale nechce sa vzdať myšlienky členstva Gruzínska a Ukrajiny v NATO, ako aj rozšírenia balistických raketových systémov vo východnej Eurórópe, ktoré je prekážkou pre dosiahnutie dohody o zbraniach. Zle argumentovaný systém národnej protiraketovej obrany zostáva najdrahším obranným projektom v rozpočte Pentagónu. Vo svojom prejave o postavení zväzu (State of the Union speech), prezident schválil zníženie domácich nákladov a súčasne zvýšil naše náklady na obranu (708 miliárd dolárov); na systémy spravodajských služieb a inštitúcií (75 miliárd dolárov); a na vnútornú bezpečnosť (55 miliárd dolárov), ktoré prevyšujú náklady celého svetového spoločenstva.

Rozpočet Pentagónu na rok 2011 bude tvoriť 5% ekonomiky USA, so zvýšením nákladov na všetky služby a na väčšinu zbrojného systému. Náklady na obranu v reálnych číslach sa za posledné desaťročie zdvojnásobili a dĺžka trvania niektorých zbrojných systémov teraz predstavuje približne dvadsať rokov. Republikáni požiadali a dostali obrovské zvýšenie nákladov na modernizáciu jadrových zbraní, ako odpoveď za ich podporu pri ratifikácii zmluvy o jadrových zbraniach s Ruskom. Naozaj niekto v Obamovej administratíve verí tomu, že republikáni poskytnú podporu, ktorá je nevyhnutná pre ratifikáciu onedlho končiacej sa zmluvy? Verí niekto, že 11 miliónov dolárov, ktoré sú určené na prípravu afgánskej armády a polície, posilní úlohu afgánskeho štátu v boji s Talibanom? Medzičasom vedúci členovia priemyselného komplexu (napríklad Lockheed Martin, Boeing, Northrup Grumman, General Dynamics и Raytheon) minuli vyše 80 miliónov dolárov na lobovanie 100-miliardových obranných kontraktov. Neupozorňoval takmer pred päťdesiatimi rokmi prezident Eisenhower na to, že vojensko-priemyselný komplex ešte o sebe dá vedieť?

Možno by pre prezidenta Obamu bolo užitočné, aby si našiel v svojom nabitom dennom programe niekoľko minút a porovnal reč ministra obrany Gatesa na Národnej univerzite obrany (NUO) pred Obamovou administratívou, s prejavmi, ktoré minister predniesol v NUO pred administratívou Busha. Možno by zhoda témy a leitmotív prejavu prezidenta znepokojili, samozrejme, v prípade, ak si neželá pokračovať v politike militarizácie svojho predchodcu. A možno je načase, aby sa štátna tajomníčka Hilary Clintonová započúvala a všimla si, že jej kurz vedenia zahraničnej politiky USA má silný vplyv na tajné plány dominujúceho ministra obrany. Alebo, možno je spokojná so svojím rýchlym medzinárodným turné, počas ktorého sa úspešne odignorovali všetky zložité otázky, dôležité pre národnú bezpečnosť USA. Namiesto toho, aby sa lamentovalo nad výzvami k demilitarizácii a nastoleniu mieru v Európe, čo možno len uvítať, možno by sa niekto v Obamovej administratíve mal venovať problému zníženia moci Pentagónu, vrátane zmrazovania nákladov na obranu a reštrukturalizáciu diplomatických prostriedkov.

The Buzzflash Blog, USA

Autor Melvin A. Goodman je vedúci oddelenia národnej bezpečnosti a spravodajských služieb v Truthout, vedúci vedecký spolupracovník Centra medzinárodnej politiky a hosťujúci profesor na univerzite Johna Hopkinsa. Jeho 42-ročná kariéra vládneho úradníka zahŕňa službu v CIA, v štátnom departmente, na ministerstve obrany a v americkej armáde. Nedávno mu vyšla jeho posledná kniha Failure of Intelligence: The Decline and Fall of the CIA.

Zroj: inosmi.ru