Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Polina Chelemendiková: Magic moment - chelemendik.sk

 

Polina Chelemendiková: Magic moment

2019-10-14  (16:43)

 - Polina Chelemendiková: Magic moment

(Príbehy z postkatastrofického sveta)

Dal si dole kyslíkovú masku a zapáli si cigaretu. Bolo to samozrejme proti predpisom, ale fajčiť v kyslíkovej maske bolo proste technicky nemožné. Navyše cigarety mal špeciálne, s ochrannými filtrami proti agresívnej atmosfére. A dával si pozor, aby vdychoval iba dym.  Ostatne, aj tak to mal celé dosť na háku.  Keby zomrel, nebola by to veľká strata.

Mal svoju robotu – strážiť farmu, to bolo jediné, čo dávalo jeho životu aký-taký zmysel. V žiadnom prípade však nie potešenie, či nejaké iné pozitíva. Pozitíva nemalo vo svojich životoch veľa ľudí, z tých čo poznal. Koniec koncov, ani ich toľko nepoznal. A skoro žiadnych  v poslednej dobe nestretával. Tu v púšti nebol nikto. Len on a farma.
Plus ešte oáza kam chodil po nové rastliny. Už je mimochodom načase...

Zahasil cigaretu, nasadil si znovu masku a vybral sa na posledné kontrolné kolečko pred tým ako podnikne výpravu do oázy. Oáza bol vlastne dosť ironický názov. V skutočnosti  to bola mimoriadne nebezpečná džungľa plná zmutovaných monštier rozličných záludných vlastností  a rozmerov. Chodil tam v bojovom skafandri s tromi druhmi zbraní.

Farma vyzerala rovnako ako počas predchádzajúcich x kolečiek, ktoré okolo nej išiel.  Nízka opancierovaná budova uprostred rozpálenej púšte. Vlastne to bol skleník. Supermoderný, superefektívny a hlavne superchránený. Pancier mal vydržať tlak 200 atmosfér, bol absolútne nepriestrelný  a údajne nijako inak neporušiteľný. Akurát nikdy nechápal, ako je možné, že je znútra priesvitný. Ale to je fuk. Bolo veľa vecí, ktoré nechápal. Keby nad tým všetkým mal premýšľať, praskol by mu mozog. 

Už len ten paradox – načo tak úžasne chránená farma potrebuje strážcu. Iste, počas obchôdzok kontroluje bezpečnostné senzory umiestnene po obvode budovy. Ale akú majú tie červene kontrolky funkciu, vôbec netušil. Navyše,  keď sa dorútila banda Besného Orangutana, aj tak úžasný nezničiteľný pancier vždy zdemolovala a jeho super zbrane boli proti nej prd platné. Jediné, čo mohol robiť, je upaľovať do džungle čo najrýchlejším tempom, čo vždy aj robil. Hrdina... Nadvihol masku a odpľul si.  Nemal to celkom sformulované, či šlo o gesto pohŕdania voči nemu samému, jeho patrónom,  či celému tomuto skurvenému svetu – alebo skôr voči tým, čo  ten svet takto skurvili – ale chcel tým povedať čosi na tento spôsob.

Išiel sa dovnútra prezliecť do superodolného skafandru a zobrať všetko potrebné zariadenie na výlet do džungle. Toto bola aspoň ako-tak zmysluplná časť jeho roboty. Pestovať nový život... Nájsť v džungli rastliny  podľa obrázkového návodu, ktorý mu chodil mailom každý deň iný,  dať každú do špeciálneho kontajnera s detoxikačnými látkami, odniesť na farmu, aplikovať rastové hormóny a o príslušný počet hodín poslať potrubnou poštou... Boli to vlastne objednávky, luxusná potrava, ktorú firma predávala boháčom, ktorí žijú tam kdesi  pod Kupolou, v Rajskom meste... Tož, niekto má raj, niekto púšť. Tak to bolo predsa vždy. Akurát teraz sú tie rozdiely trocha kontrastnejšie...

On mal samozrejme prísne zakázané čo len pomyslieť na konzumáciu niektorej z tých lahôdok. Mal tu zásobu sáčkových koncentrátov a konzerv a 2 litre treťotriednej pitnej vody denne... No dobre, dosť bolo sebaľútosti, ide sa.

Hodil si na chrbát objemný batoh s kontajnermi – dnes ich bolo 20 – vytlačené inštrukcie strčil do náprsného vrecka, 3 zbrane nastavil do pohotovostného režimu a  strčil do špeciálnych držiakov na chrbte a vyrazil.

Cesta trvala zhruba pol hodinu. Bola to smiešna vzdialenosť 500 metrov, ale keďže bola aktivovaná ochranná víchrica – nemohol ju vypnúť za žiadnych okolností, bol to totiž vraj najefektívnejší prvok ochrany, ktorý sa ani Besnému Orangutanovi ešte nepodarilo prekonať – mohol  sa pohybovať len veľmi pomaly,  v ťažkých špeciálnych topánkach, ktoré sa zarezávali hlboko do zeme, pod vrstvu piesku, a umožňovali mu kráčať v tomto neskutočne silnom vetre plnom piesku.

Bolo to zvláštne , ale tieto namáhavé cesty búrkou mal najradšej z celého dňa. Cítil sa silný, ako zápasí s rozbúreným živlom, bolo  v tom napätie, boj, fyzická námaha, ktorá uvoľňovala jeho utrápenú myseľ. A bol to jediný čas, keď sa mu v hlave objavovali spomienky na svet Pred Tým. Inak boli dômyselne zablokované šikovnými firemnými neurochirurgmi, aby mohol nerušene vykonávať svoju prácu. Ale počas tejto chôdze búrkou  z akéhosi záhadného dôvodu sa vynárali odkiaľsi z temných útrob jeho mozgu, ako jasné, žiarivé obrazy, ako bdelé sny, plné farieb a emócii. Vždy sa na ne veľmi tešil  - vlastne to bolo jediné potešenie, ktoré mal.

Dnes to bolo znovu surfovanie.  Bolo fyzicky náročné si pamätať tieto búrkové spomienky – bolela z toho riadne hlava – ale surfovanie sa opakovalo tak často, že o ňom vedel. Pred Tým bol určite surfista, cítil to každou bunkou svojho tela. Obrovský modrý oceán, mocné  a rýchle vlny  a on na nich ako jazdec -  neporaziteľný, neuveriteľne obratný, rýchly.  Cítil obrovskú radosť a pokoj, žiadne zbytočné myšlienky v hlave, len rútiaca sa masa vody a on uháňajúci  spolu s ňou, vietor, slané  kvapky na tvári. Krása...

Ako vždy vôbec neregistroval čas, ani námahu a piesok okolo seba, pred očami videl len svoj sen. Ani si nevšimol ako dorazil do džungle, ani ako sa dostal von z búrky – po tom ani nikdy nepátral, ako je možné, že búrka prúdi len na určitom konkrétnom mieste, pevne ohraničenom. Proste to tak bolo a hotovo. Ako biela obloha nad ním, ako rozpálený  piesok pod ťažkými  topánkami. Automatickým pohybom stačil gombík a dlhé ostré drápy sa zasunuli do podošiev, na pohyb po džungli ich nepotreboval.

Džungľa ho privítala zvyčajným napätým tichom s občasnými prenikavými zvukmi, ktoré  rýchlo zanikali v hustom a nehybnom vzduchu.

Všetky zvuky počul dokonale presne vďaka citlivým vonkajším mikrofónom. Ale bol rád, že od agresívneho ovzdušia „oázy“ ho delí  spoľahlivá vrstva skafandru. Tu by ho ani nenapadlo si zapáliť. Vzduch v  púšti bol síce škodlivý, ale stále celkom zlučiteľný so životom – existovali vraj celé  divoké púštne kmene, ktoré sa adaptovali a normálne ho dýchali bez masiek. Ale tu,  v tejto zmutovanej toxickej džungli, by jediný nádych znamenal okamžitú smrť. Už ani nehovoriac o rádioaktivite. Preto oázu nebolo treba vôbec strážiť, o takej výbave, akú mal on sa púštnym banditom ani nesnívalo, takže liezť sem ich ani nenapadlo.

Vybral z náprsného vrecka "menu" na dnešný  deň a systematicky začal zbierať rastliny na obrázkoch. Nájsť ich mu nerobilo problém, za dva roky práce džungľu mal dokonale zmapovanú.  Drobné fialové bobule  - až aplikuje rastový hormón budú veľké ako päsť; červené výhonky trojmetrového kaktusu – keď ich odlamoval  z kaktusu vytekala syčiaca žltá tekutina; rúžové mäsité lupene obrovských mäsožravých kvetov... Poobzeral sa najprv okolo seba, či nie sú na blízku nejaké chrochotony – drobné, ale mimoriadne otravné živočíchy, ktorými sa rastlina živila, vyzerali ako miniatúrne krokodíly  skrížené  s potkanmi. Z kalichu jedného kvetu trčala napoly strávená  chrochotonia labka, ale inak bol vzduchu čistý. Zbalil kvety do kontajnera a opatrne sa pobral k pľuvacej palme. Mala nepríjemný zvyk  mu opľuť prednú stranu helmy a veľmi ťažko sa to čistilo.

Vtom zaregistroval  zboku akýsi pohyb. Jednu ruku položil  na zbraň a druhou namieril tým smerom detektor pohybu. Áno, bolo tam čosi živé. A podľa údajov dosť veľké. Pomalým krokom začal spiatočkovať smerom k východu z džungle. Bol síce poriadne vyzbrojený, ale človek nikdy nevie, aká nová príšera sa tu vykotila. Možno dokáže rozhrýzť aj skafander...

Nezašiel príliš  hlboko do džungle, takže po nejakých dvadsiatich krokoch bol už skoro vonku, v relatívnom bezpečí. Obludy sa báli púšte a svoju oázu zásadne neopúšťali. Napätie povolilo a vystriedala ho zvedavosť. Celkom ho bavilo pozorovať rozličné výplody rádioaktívnej matičky prírody. Občas to boli vskutku fascinujúce tvory, takmer nezničiteľné. Z bezpečia ich rád pozoroval, dokonca to mal v náplni práce, čo najviac ich natočiť na kameru. Zaujal teda stabilnú polohu, s rukou na zbrani a namieril tým smerom hľadáčik kamery. Chvíľu sa nič nedialo a potom to uvidel.  Obrovský  špicatý roh. Kurvadrát, prebleslo mu hlavou. Takým čímsi ma prepichne skrz na skrz... Vtom si ale uvedomil, že ma zapnutý maximálny zoom. Zmenšil priblíženie...

Bol biely. Žiarivo biely a neskutočne krásny. Krajšieho tvora v živote nevidel.  Údiv ho celkom paralyzoval. Jednorožec, vynorilo sa odkiaľsi z útrob jeho pamäti. Mýtické, božské zviera. Kôň s jedným rohom... Ruka s kamerou mu klesla, videl ho zreteľne už aj volným okom. Ani si neuvedomil, že nezapol nahrávanie. Len stál a čumel naňho. Jednorožec pokojne a grandiózne spásal mäkký modrý mach, ktorý rástol hneď vedľa pľuvacej palmy. Z agresívneho stromu si zjavne  nerobil starosti. A strom si ho ani nevšímal. Idylka... Čo to sakra... Ako? Skade sa vzal? A vôbec...Veď je to absurdné... Žiadny takýto tvor tu nemôže prežiť. Poletovali mu hlavou chaotické myšlienky. Zaujímavé, ani ho nenapadlo, že by mohol byť nebezpečný. Proste si bol istý, že mu nemôže ublížiť. Bol taký krásny...

Cítil sa celkom zmätene. A to ešte netušil, čo uvidí o pár sekúnd... Mal pocit, že sa prepadá do sna. Pomalým ľahkým krokom k jednorožcovi podišlo dievča. Bez skafandra, len v tenkých šatoch  zo svetlej povievajúcej látky. Bosá... Bosá kráčala po tráve, ktorá mala namiesto šťavy kyselinu...  Kde kedykoľvek mohla stúpiť na chrochotona. Alebo hvizdopysk mohol vyletieť spoza rohu... A čo ak dixotron... Uff... Chcel na ňu zakričať z celej sily, nech rýchlo uteká preč, že je to nebezpečné, ale bol ako paralyzovaný. A vzápätí si uvedomil, aký je smiešny. Veď už len jediný nádych toho vzduchu by ju mal  zabiť, rádioaktivita prežiariť až na kosť... To proste nie je možné... Asi mu proste šibe, má halucinácie...

Medzitým  halucinácie  ako na povel obidve zdvihli hlavy a zadívali sa naňho. Dievča a jednorožec. Vyžarovala z nich neskutočná krása, pokoj, harmónia... Celkom zabudnuté pocity... Usmievali  sa. Ani netušil, že jednorožce sa vedia usmievať. A kráčali k nemu. Stál na mieste ako primrazený. V hlave sa mu honili inštrukcie  a pokyny, ktoré boli v takom rozpore s realitou. Všetky tvory džungle sú nebezpečné a treba ich zlikvidovať, ak sa priblížia na viac ako tri metre... bla bla...

Podišli tesne k nemu. Dievča vystrelo ruku a dotklo sa jeho dlane zabalenej v skafandri. Stále sa naňho usmievalo. Jednorožec mu položil hlavu na rameno.
Aké inštrukcie, aká blbosť... Boli to najkrajšie stvorenia, aké kedy videl. Cítil sa neskutočne  šťastný. Aký nádherný pocit...

Dievčina odkiaľsi vybrala malú priesvitnú guličku. Čosi s ňou spravila a gulička sa začala zväčšovať. Až z nej vznikla sféra, veľká ako mastodont. Vnútri bola dutá.  Kývla rukou jednorožcovi a ten vošiel   do sféry. Neboli tam žiadne dvere, proste prešiel skrz stenu. Otočila sa znovu k nemu. Pozerala mu rovno do očí. Zdalo sa mu, že v hlave počuje jemný melodický hlas: „Poď s nami... Ideme na krásne miesto...“ A možno to iba chcel počuť... Bol to celé také neskutočné... Znovu ho opatrne chytila za ruku a jemne potiahla smerom k sfére. „Poď s nami...“ 

Spravil krok. Potom druhý... Potom sa mu v hlave začali znovu plodiť dotieravé myšlienky. „A čo ti preskočilo? Kam si myslíš, že ideš? Veď je to len tvoja halucinácia... Alebo mimozemšťanka z cudzej a toxickej planéty, veď si uvedom, ona tu chodí bez skafandra... Alebo je to nový druh dixotrona, ktorý sa vie maskovať za lesné víly....“ Také a podobné myšlienky ho celkom ochromili. Zastal. A bezradne na ňu pozeral. Na jej krásnu, čistú tvár a obrovské modré oči.

Náhle  jej milý úsmev vystriedal výraz silného znepokojenia. Strachu. Mračila sa, robila akési gestá, čosi rýchlo rozprávala v akejsi neznámej reči. A naliehavo ho ťahala za ruku smerom k sfére.
Vôbec jej nerozumel. Len na ňu vyvaľoval oči a stál ďalej na mieste neschopný pohybu.

Už takmer kričala, ťahala ho. Ale on nechápal, čo sa deje a odmietal čokoľvek urobiť, kým nechápe.

Ešte čosi prenikavo vykríkla, pustila mu ruku  a bleskovo vbehla do sféry. Vzápätí sa sféra vzniesla do vzduchu a praskla, ako mydlová bublina... Zmizla.

Udialo sa to tak rýchlo. Stále nevedel od toho miesta odtrhnúť oči. Len pred sekundou tu bola a je preč... Vyparila sa. Zrazu akoby sa prebral zo spánku, uvedomil si, že mu bzučí alarm na komunikátore, mapujúcom situáciu na farme. Červený alarm... Preboha! „Ako dlho už...

...to zvoní“ - nestihol dopovedať. Ani si všimnúť, že ktosi vypol búrku, najúčinnejší ochranný prvok, ktorý sa zatiaľ nikomu nepodarilo vypnúť. Ani uvidieť dym stúpajúci nad  púšťou... Jediné čo uvidel kútikom oka bola riadená strela, rútiaca sa rovno naňho.

V ďalšom zlomku sekundy mu odtrhla hlavu.

 


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |