Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Piotr Iskenderov: O Veľkom Albánsku - chelemendik.sk

 

Piotr Iskenderov: O Veľkom Albánsku

2021-12-03  (01:45)

 - Piotr Iskenderov: O Veľkom Albánsku

Vo štvrtok 8. októbra sa udiala bezprecedentná udalosť v oblasti  rusko-albánskych vzťahov, ktoré v 20. storočí prežili pozoruhodné metamorfózy a v 21. storočí, zdalo by sa, prešli do štádia vzájomnej neprítomnosti reálnych záujmov. Premiér Albánska Sali Beriša vstúpil do otvorenej polemiky s ministrom zahraničných vecí Ruska – čo  sa nedialo ani počas tých najvyhrotenejších okamihov kosovskej krízy. Pričom albánsky premiér obvinil Sergeja Lavrova nielen z toho, že mu pripísal „veci, o ktorých nehovoril“, ale aj z neznalosti albánčiny.

Príčinou výbuchu zúrivosti pána Berišu sa stalo kritické  hodnotenie zo strany ruského ministra zahraničných vecí jeho vyhlásení, ktoré  urobil počas svojej dvojdňovej návštevy susedného Kosova, z ktorej sa vrátil 7.10.2009. Albánsky premiér, znovuzvolený na tento post v septembrových parlamentných voľbách, čestnosť a transparentnosť ktorých tradične vyvolala veľmi veľké pochybnosti – zverejnil svoje videnie budúcich vzťahov nielen Albánska a Kosova, ale aj iných území  s albánskym obyvateľstvom.

Tieto vyhlásenia nezanechávajú pochýb o tom, že prezident Albánska –  členského štátu NATO a potenciálneho kandidáta na vstup do Európskej únie – definitívne vsadil na zrušenie existujúcich balkánskych hraníc a vytvorenie na Balkáne toho samého „Veľkého Albánska“, о ktorom albánski nacionalisti snívajú od druhej polovice 19. storočia. Čo je typické  jeho prehlásenia, ktoré urobil pre miestnych a zahraničných novinárov boli  výdatne citované západnými agentúrami, čo robí absurdným akékoľvek odvolávanie sa na obtiažnosť prekladu z albánčiny do ruštiny.

„Sme dve krajiny s jedným, prevažne albánskym, obyvateľstvom“,  pričom v Albánsku a Kosove žije „jeden  neoddeliteľný národ z hľadiska jeho ducha a identity“  - takáto je základná téza premiéra Albánska. „Tvorivo rozvíja“ premiérov Projekt národnej jednoty, ktorý prezentoval uprostred augustu v kosovskej televízii. Pán Beriša vtedy vyhlásil, že tento projekt sa musí stať „smerodajnou hviezdou“ pre politikov Albánska a Kosova a sľúbil, že kosovský premiér Hašim Tači a on budú pracovať na odstránení prekážok, ktoré bránia Albáncom cítiť svoju jednotu na celom území, ktoré obývajú.“

Berišova  nedávna  návšteva  Prištiny sa dá chápať ako prvý praktický krok na ceste podobného „odstraňovania prekážok“  medzi Albánskom a Kosovom. Konkrétne boli podpísané dohody o poskytnutí  k dispozícii kosovskej vláde albánskeho  námorného  prístavu Shengin a modernizácii železničnej trate, spájajúcej  Albánsko a Kosovo. „Prístav   Shengin teraz pre Kosovo predstavuje prístup k moru, -  slávnostne vyhlásil po podpísaní dokumentu Sali Beriša. Ešte ambicióznejší je projekt výstavby modernej automobilovej diaľnice medzi Prištinou a albánskym prístavom Durres. Podľa slov Saliho Berišu, to všetko umožní už v najbližšej dobe „zjednotiť ekonomické systémy Albánska a Kosova.“ Sľúbil, že v priebehu najbližších štyroch rokov jeho kabinet bude aj naďalej usilovne pracovať na realizácii infraštruktúrnych projektov, umožňujúcich  „zjednotiť  ekonomické systémy Albánska a Kosova, vytvoriť nové dopravné komunikácie, uľahčujúce prevážanie tovarov a ekonomickú migráciu obyvateľstva.“

Čo k tomu dodať – sú to vyhlásenia viac ako otvorené, tým viac, že sa aktívne ozývajú  už v priebehu posledných dvoch mesiacov a preto nemohli prejsť bez povšimnutia ruského ministerstva zahraničných vecí. Hlavu ruského MZV bol pripravený na otázku jedného novinára na tlačovej konferencii ohľadne výsledkov rokovania so srbským kolegom Vukom Jeremičom ohľadne vyhlásenia Saliho Berišu o tom, že „je na čase zjednocovať územia, na ktorých žijú Albánci.“ „Mimoriadne nás znepokojilo vyhlásenie albánskeho premiéra, o ktorom ste sa zmienili. Sme presvedčení, že toto vyhlásenie by malo dostať  náležitú reakciu, predovšetkým zo strany Európskej únie, ale aj zo strany NATO. Zatiaľ sme takúto reakciu nepočuli. Dúfam, že aj napriek neprítomnosti verejných vyhlásení z európskych hlavných miest sa predsa len realizuje nevyhnutná práca s albánskou vládou“  - takáto bola doslovná odpoveď hlavy ruskej diplomacie, správnosť a dôveryhodnosť ktorej sotva závisí od úrovne znalosti albánčiny.

Hlavné nebezpečenstvo týchto vyhlásení albánskeho premiéra však spočíva v tom, že nielen vyjadruje svoj názor hlavy štátu, ale do bodky sleduje program albánskeho národného hnutia ambíciou ktorého je vytvoriť Veľké Albánsko, v tej podobe, v akej bol sformulovaný už v druhej polovici 19. storočia. Ideológiou albánskeho hnutia sa od samého začiatku stal „albanizmus“,  chápaný nie v náboženskom, ale v čisto etnickom zmysle a znamenajúci zjednotenie do jedného štátneho zoskupenia všetkých balkánskych území, ktoré obývajú  Albánci, nezávisle od prítomnosti tam aj iných etnických skupín – tie majú byť vytláčané, vyhnané alebo doslova  fyzicky zlikvidované.

Prvou etapou na ceste realizácie veľkoalbánskeho programu sa stala činnosť celoalbánskej  Prizrenskej ligy v rokoch 1878-1881, ktorá vznikla v meste Prizren na území súčasného Kosova. V septembri 1878  vedenie Prizrenskej ligy schválilo program, ktorý počítal so zjednotením všetkých albánskych území do jedného autonómneho štátno-politického celku s vedením administratívy a vzdelávania v albánčine a vytvorením albánskej národnej armády. Následne bola zverejnená   požiadavka vytvoriť s horeuvedenými cieľmi jednotný albánsky národný  vilájet  pod formálnou suzerenitou tureckého sultána. Pod heslom „jedno Albánsko pre všetkých Albáncov“  albánske ozbrojené oddiely vstupovali do konfliktov s tureckými a čiernohorskými silami, ktoré  sa snažili zrealizovať rozhodnutia Berlínskeho kongresu z roku 1878 o územnej reorganizácii Balkánu. A po tom, ako turecká vláda odmietla uspokojiť najradikálnejšie požiadavky albánskych vodcov, títo začali otvorene hovoriť o nevyhnutnosti zahájiť ozbrojený zápas o nezávislý status veľkoalbánskeho štátu. Pokiaľ ide o veľké  veľmoci, tie (navonok popierajúc existenciu albánskeho národa) už v priebehu Berlínskeho kongresu v roku 1878 a tesne po jeho ukončení začali využívať albánske hnutie a vytvorenú Prizrenskú ligu ako jeden z prostriedkov nátlaku na Osmanskú ríšu a slovanské štáty Balkánskeho polostrova, vďaka čomu Albánci začali dostávať neverejnú medzinárodnú podporu.

Albánske antiturecké ozbrojené povstania v rokoch 1910-1912 už otvorene prebiehali  v mene albanizmu. Myšlienka vytvoriť na Balkáne etnicky čisté a maximálne rozľahlé Albánsko bola definitívne  oživená na jeseň roku  1912,  keď vojská balkánskych spojencov na čele so Srbskom oslobodili prapôvodné slovanské územia spod nadvlády Turkov. 18. novembra 1912  lídri albánskeho národného hnutia odovzdali diplomatickým zástupcom veľkých veľmocí v Istanbule takzvanú Výzvu albánskeho národa. Bolo v nej vyjadrené pevné odhodlanie Albáncov bojovať za to, aby mohli „garantovať albánskemu národu  jeho etnickú a politickú existenciu“. Pod „zárukami etnickej existencie“  sa chápalo vytvorenie a medzinárodné uznanie Albánska ako samostatného štátu. O niekoľko dní neskôr v meste Vlore bola vytvorené Národné zhromaždenie, ktorá 28. novembra 1912 vyhlásilo vytvorenie jednotného nezávislého albánskeho štátu na územiach s albánskym obyvateľstvom pod vlajkou stredovekého albánskeho hrdinu Skanderbega – čiernym dvojhlavým orlom na červenom pozadí. Odvtedy túto vlajku považujú za svoj národný symbol nielen obyvatelia samotného Albánska, ale aj Albánci v Kosove, Macedónsku,  Čiernej hore, Južnom Srbsku a Grécku. Veľké veľmoci na  Londýnskej porade vyslancov veľkých veľmocí v rokoch 1912-1913 neuznali vyhlásenie nezávislosti Albánska, avšak viaceré z nich (predovšetkým Rakúsko-Uhorsko a Taliansko) sa pokúsili maximálne rozšíriť hranice autonómneho Albánska,  na úkor Srbska a Čiernej Hory ako spojeneckých štátov Ruska.

Takže Sali Beriša a Hašim Tači v súčasnosti čoraz aktívnejšie realizujú program, ktorý bol vytvorený pred viac ako storočím a znova celkom oprávnene počítajú s podporou západných veľmocí. A aby to človek pochopil, nie je nutné ovládať ich rodný jazyk – stačí sa pozrieť na dejiny samotného albánskeho národa. Tento národ v priebehu 130 rokov prekonal cestu od národa ktorý bol v európskych kruhoch celkom neznámy, až k najmobilnejšiemu, najdynamickejšie  sa rozvíjajúcemu a výborne organizovanému vo vojensko-politickom a rodovo-kmeňovom ohľade etniku.

Piotr Achmedovič Iskenderov – starší vedecký pracovník Inštitútu slovanovedy Ruskej akadémie vied, kandidát historických vied, medzinárodný komentátor novín Vremia novostej.

Zdroj: fondsk.ru

 


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |