Pripojte sa k nám na Facebooku!

Na stránke CHELEMENDIK.SK nájdete výber našich načítanejších článkov.

V profili Sergeja Chelemendika - argumenty a fakty, komentáre a diskusie

   Pripojte sa k nám na YouTube!

    Kanál CHELEMENDIK.SK - videá Sergeja Chelemendika
    a ďalších našich autorov v rôznych jazykoch

Veľký dvojizbový byt v Starom Meste
na bývanie aj podnikanie DOBRÁ CENA!

Milí priatelia!
potešte svojich blízkych originálnym darčekom!
V našom kníhkupectve nájdete
ruské knihy, filmy, cd, matriošky, kalendáre aj plagáty.

Na všetky tovary teraz máme zľavy!

Viac na: http://ruskeknihy.sk/

Peklo sa predralo na našu stranu

2012-02-02 (21:28)

Proces s Karadžičom - nový začiatok

„Už rozumieš? Peklo sa predralo na našu stranu. A nemá zvláštny význam báť sa smrti a večnej tmy: všetko, čo nás tam čaká, sa už tu s nami stalo“. Toto napísal jeden z najvýraznejších srbských básnikov Radovan Karadžič, prvý prezident Srbskej republiky. Dňa 28. februára na medzinárodnom haagskom tribunáli sa proti nemu už po druhý raz začal nový súdny proces.

Prvý súdny proces proti Karadžičovi bol otvorený 26. októbra minulého roka. Začal sa však bez obvineného. Karadžič vyhlásil, že tribunál mu neposkytol dostatok času na prípravu obhajoby, a odmietol dostaviť sa na súd. Tribunál to zhodnotil ako „obštrukciu“ z Karadžičovej strany a pridelil mu advokáta. Pravda, zatiaľ nie aktívneho, ale tzv. stand by obhajcu. Je však jasné, že cieľom advokáta je „obhajoba“ Karadžiča v prípade, že ho zbavia práva, aby sa obhajoval sám.

Prvý raz za posledných štrnásť rokov bývalý prezident Srbskej republiky dostal možnosť verejne a podrobne podať svoju verziu udalostí vojny v Bosne a Hercegovine. Predniesol viac ako päťhodinovú reč, v ktorej nielenže ukázal, že prokuratúra vyniesla nepodložené obvinenie, ale predložil dôkazy, že to urobila vedome, aby očistila chorvátskych a bosenských lídrov, ktorých v juhoslávskom konflikte podporovali práve tie štáty, ktoré do Medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu poslali prokurátorov a sudcov.

Radovan Karadžič ukázal, že Juhoslávia sa „nerozložila sama“, ale bola rozložená a menoval konkrétne štáty, ktoré sa zúčastnili na tejto medzinárodnej operácii. Citoval západných lídrov, ktorí tento fakt potvrdili. Boli medzi nimi, napríklad, bývalý generálny tajomník OSN Javier Pérez de Cuéllar, bývalý minister zahraničných vecí Francúzska P. Dumas, bývalí štátni tajomníci USA G. Baker, S. Vance, C. Powell a bývalý holandský premiér Ruud Lubbers. Kuriózne vyznelo citovanie bývalého zástupcu štátneho tajomníka USA R. Holbrooka, ktorý iba pred niekoľkými dňami vyhlási: „Spojené štáty bojovali a vyhrali vojnu v Bosne a Kosove, zvíťazíme aj v Afganistane.

Radovan Karadžič poukázal aj na úlohu „humanitárnych“ organizácií, ktoré boli priamymi účastníkmi ozbrojeného konfliktu a dodávali zbrane Bosniakom a Chorvátom. Bola ukázaná úloha médií, ktoré otvorene skresľovali svoje „priame“ reportáže a bolo jasné, na koho strane stáli. Obzvlášť názorným príkladom je vyvrátenie azda najznámejšieho obrazu „zverstiev Srbov“ v západných médiách, ktorým sa stala fotografia „mučeného“ väzňa v „akoby“ srbskom koncentračnom tábore. Karadžič demonštroval videozáznam ako bola táto fotografia urobená: ľudí požiadali, aby pristúpili k natiahnutej sieti, určenej na zaháňanie dobytka a fotili ich z takého uhla, aby vznikol dojem, že sa nachádzajú za ostnatým drôtom. Keď tí, čo stáli vpredu sa západným novinárom zdali na väzňov koncentráku príliš dobre živení, vybrali si toho najchudšieho, prinútili ho, aby sa vyzliekol - a senzácia bola na svete! Je zaujímavé, že fotografia sa nachádzala na prvej strane internetovej stránky Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ďalej MTTBJ) na internete až do posledných dní roku 2009. Aj teraz „zdobí“ stovky antisrbských internetových stránok.

Zvláštnosťou úvodného Karadžičovho vystúpenia bolo využitie nezvyklej taktiky: Karadžič si zostavil alternatívnu Obviňujúcu reč, kde boli opravené všetky „chyby“ štátnych zástupcov. Karadžič nielenže vyvrátil celú konštrukciu prokuratúry, ale ukázal aj to, že vedome zostavila lživé obvinenie. Efekt bol natoľko pôsobivý, že predsedajúci sudca O-Gon Kwon na žiadosť Karadžiča dať mu tri minúty rázne povedal. „Nie. Jedna minúta!“

Spomenúť treba aj zákulisný boj, ktorý sa nedostal na verejnosť. Doslova do poslednej minúty nikto nevedel, či sa Karadžič napokon na súde objaví. Veď tzv. „obštrukcia“z jeho strany mala vážne dôvody. Po tom, ako mu bol pridelený obhajca, podal odvolanie. 5. novembra 2009 bol súdny proces prerušený preto, aby určený advokát R. Harvey mal možnosť pripraviť si obhajobu. Všimnime si, tento čas mal vyhradený konkrétne Harvey, nie Karadžič. Tajomník MTTBJ urobil všetko pre to, aby Karadžič nemohol využiť tento čas v plnej miere.

Odvolací senát vyniesol svoje rozhodnutie 12. februára. Úplne podporil tak súdu (čo sa týka „opodstatnenosti“ advokáta), ako aj tajomníka tribunálu (čo sa týka menovania Harveya). Hrubá sila opäť raz zvíťazila, čo je však aj súčasne dôkazom slabosti samotného tribunálu . Prečo tribunál nemohol dať Karadžičovi možnosť, aby si sám vybral z kompletného zoznamu advokátov MTTBJ? Prečo boli úplne vylúčení právnici z krajín bývalej Juhoslávie a ponechaní iba právnici z krajín NATO? Len preto, že Haagsky tribunál potrebuje kontrole podliehajúci súdny proces.
Karadžiča sa zároveň pokúsili pokoriť práve menovaním Harveya. Ide o to, že Harvey je súčasne aj advokátom v inom procese – v prípade Hardinaja a iných, - v ktorom vodcu tzv. Kosovskej oslobodeneckej armády a jeho nohsledov triumfálne bránili, dokonca bez vypočutia argumentov zo strany obhajoby! Niečo také je narušením samotného tribunálu.

Pri pokuse ospravedlniť tieto narušenia najvyššia súdna inštancia MTTBJ nedokázala prísť s právne presvedčivými argumentmi. Sudcovia odvolacieho senátu vyhlásili, že podľa štatútu MTTBJ, obvinený má právo na osobnú obhajobu alebo právo na obhajcu podľa vlastného výberu. Naozaj, článok 21 Štatútu haagskeho tribunálu hlása, že obvinený má právo „obhajovať sa sám alebo prostredníctvom ním vybraného obhajcu“, avšak výklad, aký predložil súd, je dosť absurdný. Je celkom jasné, že ak sa obvinený obhajuje sám, nemôže využívať pomoc obhajcu, ktorého si zvolil – v danom prípade slovo „alebo“ je celkom pochopiteľné.

V situácii, keď ale obvinenému násilím pridelia advokáta, to znamená porušenie práva na osobnú obhajobu. Obvinený, zbavený práva obhajovať sa sám, okamžite dostáva právo na obhajcu, ktorého si zvolí sám! Ak už máme dodať osobitý význam slovu „alebo“ potom odvolací senát by mal použiť hlavný –teleologický – spôsob výkladu a mal by si položiť otázku. „Má obvinený, ktorý sa háji sám, právo zmeniť svoje stanovisko, odmietnuť ďalšie využitie svojho práva a využiť právo obhajovať sa prostredníctvom obhajcu“?

Podľa logiky odvolacieho senátu to vychádza tak, že nemá. Vtedy sa vynára druhá otázka: prečo? Veď právo na obhajobu prostredníctvom advokáta, ktorého si zvolí sám obvinený, rovnako ako aj právo na vlastnú obhajobu sú „minimálnou zárukou práv obvineného“ teda takou zárukou, ktorej porušenie sa nepripúšťa. Ale aj popri zjavnej hlúposti odvolávacieho senátu, netreba si myslieť, že hlúpi sú sudcovia. Ide o to, že v zozname MTTBJ prípad Radovana Karadžiča má osobité postavenie. Práve ono umožňuje vedeniu Haagskeho tribunálu tvrdiť, že namiesto roku 2010 MTTBJ môže byť skončený „nie skôr ako v roku 2014. Aj to iba v prípade dodržania plánu.

Nedá sa vylúčiť, že orgány MTTBJ predvídavo kladú do opäť začatého procesu zatiaľ neviditeľné kamienky, ktoré sa v budúcnosti môžu stať základom pre nové prerušenie súdu, s cieľom predĺžiť trvanie tribunálu. Ak Karadžič nedostane právo obhajovať sa sám, objavia sa nové možnosti na pozastavenie procesu. Napríklad sa „ukáže“, že práva obvineného boli porušené, lebo ho obhajuje advokát, menovaný bez súhlasu obvineného. Do úvahy prichádzajú aj iné varianty, vrátane bojkotu svedkov obhajoby takéhoto advokáta, ako aj začatie procesu proti samotnému Harveyovi. Nakoniec, vzdať sa môže aj sám Harvey, keďže nebude môcť efektívne obhajovať svojho klienta, v prípade Karadžičovho odmietnutia uznať ho za svojho obhajcu. V každom prípade do procesu bola nastražená ďalšia časovaná bomba. O tom, že vybuchne, niet žiadnych pochybností.

Napriek všetkým týmto „časovaným bombám“, napriek tomu že „peklo sa už predralo“ k nám, vidieť, že Radovan Karadžič bude zápasiť. Svedčia o tom jeho verše:

«Nesmieš veriť, že polnoc je čierna,
že sa to dá zmeniť,
taká je vôľa Božia.
Nesmieš veriť, že si odsúdený
a že niet pomoci…» (1)