Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Pád európskeho impéria - chelemendik.sk

 

Pád európskeho impéria

2019-08-15  (11:47)

 - Pád európskeho impéria

28.8.2015

Maďarská vláda zvažuje možnosť nasadenia armády na ochranu svojich južných hraníc pred utečencami. Dňa 26. augusta to oznámil tlačový hovorca Viktora Orbána. Konečné rozhodnutie bude prijaté na budúci týždeň.

Tvrdý postoj Budapešti je pochopiteľný. Počet nelegálnych prisťahovalcov  z Blízkeho východu a Afriky, ktorí prenikajú hlavne zo srbského územia, rastie zo dňa na deň. Od začiatku roka prišlo do Maďarska viac než 110-tisíc ilegálnych prisťahovalcov. Pre porovnanie, za celý rok 2014 bolo v Maďarsku zaznamenaných viac než 40-tisíc migrantov, a v roku 2013 iba približne 2-tisíc.

V minulosti sa migranti do Európskej únie  dostávali dvoma trasami – cez Gibraltár do Španielska a po Stredozemnom mori do Talianska. Oba spôsoby sú dosť nebezpečné – lode preťažené ľuďmi sa veľmi často potápajú. Podľa informácií BBC sa v roku 2014 utopilo asi päť a pol tisíc utečencov, ktorí sa chceli dostať do Európy. Cesta cez Turecko a potom Balkán, sa ukázala ako pohodlnejšia a bezpečnejšia. Hoci väčšina utečencov chce ísť ďalej do vyspelejších štátov EÚ, Maďarsko je nútené prijímať a rozmiestňovať  tisíce migrantov.

Mimochodom, nielen Maďari, ale aj iní „mladoeurópania“ sú s danou situáciou nespokojní. Tým viac, že na rozdiel od krajín s koloniálnou minulosťou alebo aktívnou geopolitickou súčasnosťou, si nemyslia, že nesú zodpovednosť za státisíce migrantov. „Mám len jednu otázku: kto bombardoval Líbyu?“ povedal bez okolkov  v rozhovore slovenský premiér Robert Fico. „Kto vytvoril problémy v Severnej Afrike? Slovensko? Nie.“

V Bruseli si ale myslia, že problém prisťahovalcov musia európske štáty riešiť spoločne, či sa ich to týka, alebo nie. Predseda Eurokomisie Jean-Claude Juncker  vytrvalo presadzuje  ideu rovnomerného rozmiestnenia migrantov do všetkých krajín EÚ, tie  ale nechcú súhlasiť s týmito kvótami. Medzičasom migračné centrá v Taliansku, Grécku a Maďarsku sa nevládzu vyrovnať s náporom hľadačov lepšieho života.

V júli počet migrantov zhromaždených pri hraniciach EÚ dosiahol rekord 107,5-tisíc ľudí. Na samotné územie EÚ sa od začiatku roka dostalo viac než 340-tisíc migrantov, kým za minulý rok ich počet bol 280-tisíc. Oficiálne žiadosti o poskytnutie azylu v štátoch EÚ podalo vyše 400-tisíc ľudí. Podľa prognóz analytikov iba v Nemecku počet migrantov ašpirujúcich na politický azyl v roku 2015, môže dosiahnuť 75-tisíc ľudí. Predchádzajúci rekord bol vytvorený v roku 1992, keď počas bosnianskej krízy požiadalo o azyl v Nemecku 480-tisíc ľudí.

Napriek tomu, že sa európski lídri každý týždeň schádzajú na poradách prediskutovať tento problém, je očividné, že bruselské vedenie je v rozpakoch a zatiaľ nenachádza recepty na boj s krízou. Dokonca aj v NATO už vyjadrili znepokojenie s náporom utečencov a priznali, že nevedia, čo s nimi robiť.

 „Úprimne povedané, ideme takým tempom, že nestíhame čeliť tejto hrozbe. Môže to mať negatívny vplyv na bezpečnosť a mier na kontinente. Neviem, kam kráčame,“ priznal predseda Vojenského výboru náčelníkov štábov NATO Martin Dempsey v polovici augusta.

Kríza v Grécku, konflikt na Ukrajine a teraz ešte rýchlo rastúci problém s utečencami – bude mať Európa dosť síl na to, aby obstála pred týmito výzvami?

 „Problém migrácie v Európe nevznikol dnes, ale dozrieval celé roky,“ vysvetľuje doktorka politických vied, profesorka MGIMO Jelena Ponomariovová. „Tento problém sa vystupňoval v roku  2010 a súvisel s destabilizáciou Blízkeho východu, teda s tzv. arabskou jarou, ktorá fakticky zničila niekoľko suverénnych štátov. Existencia týchto krajín zdržiavala milióny ľudí pred migráciou, pretože tam viac-menej existovali normálne podmienky pre život a časom dokonca lepšie než v mnohých európskych štátoch.

Napríklad Líbya, ktorá sa rozpadla minimálne na päť útvarov poskytovala občanom veľmi vysoké sociálno-ekonomické podmienky. Za chudobného sa považoval ten, kto mal iba jeden byt a auto. Dnes o takomto luxuse môže snívať nejeden priemerný  Európan. Keď došlo k zničeniu Líbye súvisiacom so záujmami nadnárodných spoločností  o ťažbu ropy, do Európy sa vydali nielen ľudia z rovníkovej Afriky a susedných štátov, ale aj Líbyjčania.

A to je iba jeden príklad. To isté sa dá povedať o Sýrii, Iraku a Afganistane. Teraz však situácia nabrala kulminujúci ráz. Na povrch vytrysklo to, čo sa kopilo celé roky.

SP: Môže sa EÚ vyrovnať s touto rastúcou vlnou migrácie?

—  Metódy, ktoré sa EÚ snaží riešiť tento problém nebudú stačiť. Navrhuje sa prehodnotiť Schengenské dohody, aby sa ochránili krajiny európskeho „jadra“ pred migrantmi, ktorí smerujú  z juhu. Schengenské dohody sa však tvorili pre pohodlnejší pohyb kapitálu, tovaru a pracovných síl medzi štátmi EÚ a ukázali sa ako efektívny ekonomický model. Ich revízia neprinesie nič dobré.

Navyše, ak sa Nemecko, Francúzsko a v menšej miere Taliansko dokážu ochrániť, ako na tom budú krajiny, ktoré nepatria do Schengenskej zóny a sú slabšie  v sociálno-ekonomickom pláne, lebo sú poškodené globalizáciou? Berú úder na seba. „Veľké“ štáty EÚ sa chránia tak, že migračným tokom  predhodia „malé krajiny“, presne tak, ako veľké ryby požierajú  malé.

Takáto politika však Európu pred kataklizmou nezachráni. Migračná vlna bude trvať dovtedy, pokým nadnárodné korporácie na pleciach EÚ a USA neprestanú rabovať suverénne štáty v iných regiónoch sveta, na periférii kapitalizmu. Mimochodom, môžeme k nim dodať aj Ukrajinu, lebo veľké migračné toky sa vydali z tejto krajiny do Európy aj do Ruska, v dôsledku konania Západu.

SP:  K čomu to perspektívne môže viesť?

— Hoci akékoľvek historické paralely majú väčšinou povrchný charakter, dnešná situácia pripomína to, čo sa dialo v neskorom rímskom období, keď na okraji Rímskej ríše začali vznikať barbarské zväzy. Práve tieto barbarské štáty zničili Rím a viedli k jeho pádu.

V súčasnosti vidíme, ako na okrajoch Európy, najmä na Balkáne, vzniká táto barbarská periféria. Francúzsky historik, diplomat a lekár Jean-Christophe Rufin ešte v roku 1991 napísal knihu Impérium a nové barbarské štáty v ktorej predpovedal vznik tzv. deliacich štátov, ktoré oddeľujú jadro Európy od problematickejších krajín. Takéto deliace štáty sú Srbsko, Macedónsko a aj Grécko. Dnes sa však deštruujú.

Je to veľmi na alarmujúce znamenie, ktoré  svedčí po prvé, o tom, že EÚ je umelý útvar a, po druhé, že celý svetový dom sa nachádza v nebezpečenstve. Toto nebezpečenstvo pritom skonštruovali „tvorcovia dejín“ ako ich označoval britský premiér Benjamin Disraeli. Tými, ktorí si myslia, že majú právo rozhodovať o osudoch štátov, národov a regiónov.

Deštrukcia na Blízkom východe a v iných regiónoch generuje tretiu vlnu sťahovania národov. Sú to neuveriteľné migračné vlny, ktoré so sebou nesú nielen kvalifikovaných odborníkov, ale aj veľa mládeže a ľudí z rizikových skupín, ktorí môžu byť zapojení do rôznych teroristických štruktúr. Historik Arnold Toynbee považoval za najstrašnejšie obdobie pre Európu čas, keď sa vnútorný proletariát spojí s vonkajším. Akurát dnes nie je reč o proletariáte, ale o vnútornej vrstve nespokojných so situáciou v EÚ a vonkajšej.

SP:  — To znamená?

— Radikálne elementy, ktoré sa dostávajú s migračnými vlnami do Európy, môžu ľahko a rýchlo si nájsť svojich stúpencov medzi radikálne naladenou mládežou vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku. Vytvára sa výbušná zmes. Je to časovaný bumerang , ktorý je reakciou na politiku, akú minimálne  desaťročia robil Západ. Teraz sa však rýchlosť tohto bumerangu bude veľmi zvyšovať. Dá sa, prirodzene, ohradiť sa od migrantov plotom ako v Maďarsku, alebo v Macedónsku. Všetko ale závisí od ich počtu. Keď ich bude dostatočne veľa, nijaké ploty nepomôžu.

Treba radikálne zmeniť globálnu politickú agendu. Je načase nechať na pokoji suverénne štáty, skoncovať s ich drancovaním a začať vytvárať sociálno-ekonomickú infraštrukúru, aby ľudia mohli pracovať tam, kde sa narodili a vyrástli. Ak v minulosti bol za hrobára kapitalizmu označovaný proletariát, v súčasnosti sa hrobárom globálneho kapitalizmu môže stať radikálne naladený migrant, ktorý o všetko prišiel a nemá iné východisko, okrem toho, ako vstúpiť do radikálnej teroristickej organizácie.

Je potrebné bojovať nie s dôsledkami, ale s príčinou krízy. Ak si európski politici toto neuvedomujú, potom, ako písal Alexej Tolstoj o Buratinovi, majú veľmi kratučké myšlienky. Perspektívne sa môžu migračné problémy dotknúť nielen Európy, ale aj štátov postsovietskeho priestoru.

Rusko dnes z  hľadiska kontroly   migračných prílevov predstavuje jednu z najbezpečnejších krajín z hľadiska. Navyše, severná Eurázia, nie je veľmi lákavé miesto pre migrantov z juhu. To, že „zima je blízko“ nám pomáha.

SP: Znamená toto všetko, že EÚ čaká onedlho rozpad?

—  Ak budeme hovoriť o najbližšej perspektíve EÚ, myslím, že dôjde k istej transformácii. Voľná ekonomická zóna, ktorá je  výhodná pre bohaté európske štáty, sa zrejme zachová, ale migračná politika sa pritvrdí.

Ďalšou fázou však môže byť to, o čom hovoria európski pravičiari. Marine Le Penová veľmi presne sformulovala tento postoj počas predvolebnej kampane do Europarlamentu: „Vráťte nám to, čo ste nám zobrali – suverenitu“.

Suverenita nie je iba pekné slovo, ale komplex opatrení a výsad, ktoré štát má. Konkrétne, realizácia samostatnej  zahraničnej a vnútornej politiky, použitie donucovacích opatrení.

Mladoeurópanom to však nebude dané, lebo na ich pleciach musí ležať bremeno transformácie. Čo urobí Estónsko, ak mu povedia, že má prijať 350-tisíc migrantov, inak  v prípade odmietnutia, budú naňho uvalené sankcie? Takéto hrozby budú mladoeurópanov zaháňať do ešte ťažších podmienok. Najhoršie budú na tom tí, ktorí vstúpili do EÚ nedávno alebo sú jeho asociovaným členom.

Nie je vylúčené, že v najbližších rokoch vzplanie  Balkán, kde boli zámerne boli vytvorené neživotaschopné štáty, s ktorými sa dá ľahko manipulovať. V posledných rokoch tam už došlo k stretom medzi moslimami a pravoslávnymi a tieto procesy môžu zachvátiť aj iné krajiny. Európska únia v tej podobe, na akú sme si zvykli, sa bude v najbližších rokoch meniť.

Šéf Eurázijského komunikačného centra Alexej Pilko si myslí, že súčasné vedenie EÚ nemá na to, aby sa vyrovnalo s rastúcimi problémami.

— Problém migrácie pre Európanov vytvorili USA, ktoré potrebujú vojnu na Blízkom východe. Ich politika viedla k tomu, že blízkovýchodný  región začal horieť a desiatky miliónov ľudí sa jednoducho nemali kam podieť. Ak by bola EÚ politicky samostatná a nezúčastňovala sa na  dobrodružstvách USA, dnes by tento problém tu nebol.

Ďalší moment spočíva v tom, že skrachovala európska politika multikulturalizmu. V minulosti orgány EÚ aktívne podporovali migráciu, domnievajúc sa, že prisťahovalci sa integrujú do európskej spoločnosti. Namiesto toho sa segregujú, teda žijú úplne autonómne. Je to časovaná bomba, ktorá začína vybuchovať.

SP: Dokážu to Európania prekonať?

—  So súčasným  vedením nie. Bruselská byrokracia nie je schopná nájsť východisko z krízy. Dnes je potrebné meniť celú ideológiu európskeho projektu. Začínal sa veľmi sľubne. Bola tu „veľká šestka“, Maastrichstské dohody, entuziazmus mnohých krajín. Toto všetko zmizlo.

SP: Prečo?

— Po prvé, lebo EÚ je úplne závislá od USA a po druhé, nerozmýšľa o záujmoch všetkých krajín EÚ, ale o geopolitických projektoch. Dnes v Bruseli chcú sformovať jednotnú superveľmoc. To sa však nedá. Áno, európske krajiny sú si blízke, integrované, medzi nimi neexistujú prekážky v pohybe kapitálu, tovaru a ľudí. EÚ sa nikdy nestane federáciou alebo konfederáciou. Tieto štáty po stáročia žili v podobe nezávislých štátov. A umelo ich vháňať do nejakého centralizovaného útvaru, navyše s geopolitickými ambíciami, znamená rušiť samotnú myšlienku eurointegrácie.

Európska únia opakuje všetky chyby Sovietskeho zväzu, ibaže vo vypuklejšej hypertrofovanejšej podobe. Reakcia Viktora Orbána je absolútne pochopiteľná. Maďarsko vstupovalo do celkom inej únie. Ak dokážu prehodnotiť ideológiu európskej integrácie, EÚ má šance na existenciu. Ako všetko zostane pri starom, ako teraz, dlho nevydrží.
Samozrejme, problémy sa dajú „zaplátať“  peniazmi, ako v prípade s Gréckom, ale to nie je východisko. Za ním nasleduje Španielsko, Portugalsko, aj Francúzsko. Bude to koniec veľmi dobrej idey Roberta Schumana, ktorá bola základom európskej integrácie.

A to  nehovorím o tom, že súčasná bruselská byrokracia vôbec nepovažuje Rusko za európsku krajinu, hoci je to  najväčšia európska veľmoc. Existuje projekt  Eurázijského ekonomického zväzku, ktorý môže nadviazať vzťahy s EÚ a vytvoriť nadnárodný ekonomický model. Namiesto toho v EÚ uprednostňujú hrať geopolitické hry v prospech Washingtonu a obetovať vlastnú  myšlienku integrácie.

SP: Čo čaká EÚ o päť až desať rokov?

—  Perspektíva rozpadu EÚ je absolútne reálna. Ak sa nič nezmení, o desať rokov polovica krajín vystúpi z EÚ. Dnes sa EÚ vôbec nezaujíma o rozvoj nových členov. Potrebujú ich iba ako odbyt pre trh, prílev lacnej pracovnej sily a na zatvorenie konkurenčných výrob. Predtým, keď sa integrovalo Nemecko, Francúzsko, štáty Beneluxu všetko bolo úplne iné. Bruselská byrokracia poškodila myšlienky európskej integrácie.

Zdroj: http://svpressa.ru/world/article/130412/


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |