Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Ópiová vojna proti Rusku - chelemendik.sk

 

Ópiová vojna proti Rusku

2019-02-14  (00:32)

 - Ópiová vojna proti Rusku

B. Kalačev

Drogová genocída: minulosť a prítomnosť

Riaditeľ  ruskej Federálnej služby pre kontrolu obratu drog Vikor Ivanov uviedol, že od začiatku operácie USA v Afganistane v roku 2001 sa drogová hrozba pre Rusko prudko prehĺbila. Výroba opiátov  v tejto krajine vzrástla 44-násobne. Z Afganistanu do Ruska sa pašuje kontrabandom 12 ton čistého  heroínu, to sú 3 miliardy dávok, kvôli afgánskym drogám každý rok zomiera 30 000 Rusov.

V priebehu posledných rokov sa Rusko dostalo medzi svetových lídrov čo do odbytu a spotreby heroínu, - vyhlásil V. Ivanov, vystupujúc pred poslancami Štátnej dumy. Percento Rusov, konzumujúcich opiáty, podľa informácií Ivanova je 5-8 krát vyššie ako zodpovedajúci ukazovateľ v krajinách Európskej únie. Rusko sa dnes stalo hlavným spotrebiteľom heroínu na svete.

Analyzujúc súčasné problémy, si nemôžeme nespomenúť na Ópiové vojny  v rokoch  1840-1860, ktoré rozpútali proti Číne najprv iba Angličania, a potom v spolupráci s inými západnými štátmi, konkrétne s Francúzskom a USA. Táto téma je relatívne dobre preskúmaná. Je však známe, že prehodnocovanie už preskúmaného materiálu  častokrát umožňuje uvidieť ustálené predstavy z iného uhla pohľadu. Obzvlášť keďže sa historické udalosti  pravidelne opakujú  v priebehu dlhých časových intervalov a presúvajúc sa v priestore, postupne ho rozširujú do globálnym rozmerov. Súčasným polygónom  Ópiových vojen je Afganistan. 

Niektoré aspekty Ópiových vojen, analyzované  v tomto článku, potvrdzujú učebnicové pravdy  -  napríklad: „neznalosť  minulosti  nielen škodí  pri poznávaní súčasnosti, ale aj ohrozuje akýkoľvek pokus  konať v prítomnosti“  (M. Blok  Apológia dejín).  Preto si poďme stručne priblížiť tri rysy, ktoré umožňujú označiť  Ópiové vojny za historický základný model zbrane hromadného ničenia, ktorá sa použila dlho pred tým, ako bola vynájdená  atómová bomba, rovnako ako aj biologické alebo chemické zbrane. 

„Kde je vaše svedomie?!“ 

Po tom, ako Starý svet objavil tovary čínskej výroby, predovšetkým čaj a hodváb, začali sa tešiť obrovskej obľube medzi európskym a neskôr aj americkým obyvateľstvom. Ale ako sa zväčšoval obrat tovarov, pre veľkoobchodníkov kupujúcich čínske tovary sa na horizonte začal črtať finančný problém. Číňania požadovali ako menu striebro, čo  časom muselo spraviť z kúpy-predaja čaju a hodvábu nevýhodnú vec pre popredné anglické a iné obchodné domy. Preto renomovaní administratívni a vojnoví činitelia Veľkej Británie už v roku 1773 prišli s nápadom, že by bolo užitočné rozbehnúť prostredníctvom Západoindickej spoločnosti  hromadný predaj  Číňanom indického ópia taktiež za striebro. Politici a obchodníci cynicky vypočítali, že čím väčšie množstvo obyvateľstva  Podnebesia si zvykne na drogu, drahocenný kov zaplatený za čínske tovary sa v čoraz väčšom objeme začne vracať naspäť do  hmlistého Albionu.

Číňania však vyhlásili, že budú naďalej kupovať tak ako pred tým iba 200 bední ópia (v závislosti od meracej jednotky– lekárskej alebo obchodníckej libry – 10 až 13  ton) výlučne pre medicínske potreby. Angličania však chceli predávať ópium v neobmedzených množstvách, toľko, koľko dovolí dopyt. A keďže ich zákerné plány boli zmarené, Západoindická  spoločnosť sa začala venovať dlhodobému nelegálnemu dodávaniu drogy z Indie do Číny, zvýšiac  do roka 1838  množstvo dovážaných dební až na 39 tisíc, o celkovej hmotnosti viac ako 235 ton a v celkovej hodnote 25 miliónov dolárov. 

Podľa niektorých zdrojov, od roku 1795  do roku 1838 bolo do Číny dovezeného 27 tisíc ton ópia! Pritom čínska vláda „dobre videla, že k dovážaniu ópia dochádza  nie bez  vedomia anglických obchodníkov a neraz sa obracala na rezidentov Západoindickej spoločnosti s požiadavkou ukončiť tento obchod.“

Ópiové vojny

Až počas 64. roka britskej ópiovej expanzie  do Číny sa čínsky imperátor Daoguang (1821-1850) odhodlal na tvrdé opatrenia proti kontrabandu drog. Dovtedy Angličania dôkladne spustošili čínske zásoby striebra, v krajine bolo prinajmenšom milión drogovo závislých, pred očami sa rúcali tisícročné tradície, kultúra, morálka. 

V tejto súvislosti je zaujímavý list čínskeho komisára Lina Zexua, ktorý nikdy neposlal anglickej kráľovnej v roku 1839: „Dovoľte sa Vás spýtať – obrátil sa na anglickú kráľovnú  - kde je vaše svedomie? Počul som, že fajčenie ópia je podľa zákonov vašej krajiny  prísne zakázané, pretože škoda, spôsobovaná ópiom, je očividná. Ale ak je zakázané  spôsobovať škodu vašej krajine, ešte menej by ste mali spôsobovať ujmu iným štátom.  Iba v niektorých oblastiach Indie, ktoré  sa nachádzajú pod vašou kontrolou, sa na svahoch kopcov pestuje ópium. Vy, ó Vládkyňa, určite dokážete navždy vykoreniť tieto ópiové polia a zasiať na nich obilie. Tí, ktorí  sa pokúsia zasadiť a predať ópium, by mali byť prísne potrestaní. To by bola naozaj  veľká, rozumná politika, ktorá by znásobila všeobecné blaho a zbavila všetkých zla... Podľa nových zákonov je nariadené tých, ktorí privážajú ópium do Číny popravovať odseknutím hlavy a obesením. Nazýva sa to „zamedzovať škode v mene ľudstva.“  

Aký záver z toho teda vyplýva? 

Anglický kapitál, а v záverečnej etape – delá spojeneckých ozbrojených síl dosiahli ekonomické zotročenie Číňanov.  Ópium sa stalo zvláštnym originálnym nástrojom použitým pri dosahovaní stanovených politických cieľov, pôsobivou demografickou zbraňou genocídy obyvateľstva.

Podrobenou sa stala obrovská krajina s obyvateľstvom približne 400 miliónov ľudí, prekračujúcim množstvo obyvateľstva Starého sveta a Severnej Ameriky dokopy.
Nezaslúžene zabúdaný v súčasnej ruskej vede Karol Marx, ktorý  v rokoch 1853-1858 (obdobie po Ópiovej vojne) pracoval ako korešpondent New-York Daily Tribune, pozorne sledoval drogové udalosti, ktoré sa odohrávali v Číne. V cykle reportáži, venovaných tejto problematike, definoval, podľa mojich výpočtov, viac ako 20 následkov nezákonného šírenia drog. 

Hlavné Marxove závery sa dajú s pomocou modernej terminológie sformulovať nasledovne: 
– intenzita  nezákonného šírenia drog vo vnútri krajiny je priamo úmerná duchovnej a fyzickej degradácii  obyvateľstva. 
–  zhovievavosť úradníkov voči zločincom plodí korupciu  v štátnom aparáte, vedie k jeho  hnitiu; 
– kvôli predajnosti úradníkov, а taktiež hromadnému  otupeniu obyvateľstva, dochádza k viditeľnému oslabeniu štátnej moci; 
– nezákonné šírenie drog v rámci jedného štátu  prespieva k  ich prenikaniu  na územia hraničiacich krajín, nadobúda medzinárodný charakter. 
– nesprávna právna reakcia štátu na nezákonný obrat drog iba napomáha aktivite a utajeniu tohto javu. 
– zločinci vytvárajú trhy odbytu ópia, až po ozbrojené núteniu ľudí užívať ho; 
– narkománia ma za následok prudký nárast vrážd a krádeží; 
–  rozvoj obchodu s drogami vedie k vytvoreniu rozvetvenej kriminálnej siete. 

Dnes sa dá s istotou konštatovať: charakteristiky nezákonného šírenia drog, ktoré odhalil Marx, sa o dve a pol storočia neskôr dajú nazvať zákonitosťami. Objavujú sa aj nové nuansy, ktoré si Marx nevšimol, napríklad: „Spojenie medzi rodinami najväčších obchodníkov s drogami pretrváva stáročia, takýmto príkladom môže byť kráľovská rodina,  ktorá dodnes predstavuje jednu z najbohatších rodín... Pôvod ich bohatstva má svoje korene  v ópiovej vojne s Čínou.“ (Viď. D. Pertseff - Drogové vojny 21. storočia. Zbrane hromadného ničenia – Sankt Peterburg, 2008). 

Nové  polygóny  a nové technológie

Počas prvej tretiny 20. storočia anglickú prax drogovej genocídy dôkladne preskúmali japonskí militaristi. V priebehu kolonizácie ostrova Formosa (súčasný Taiwan), Mandžuska, Kórei a čiastočne kontinentálnej Číny, otvorenejšie a agresívnejšie uplatňovali metódy zámernej narkotizácie miestneho obyvateľstva. Využívali ópium, ešte častejšie heroín.  

Presné vojensko-politické hodnotenie týchto postupov urobil Talian Amleto Vespa: „Nepochybne, celý tento obchod s drogami predstavuje súčasť japonskej politiky zotročenia. Zabíjať ľudí guľkami, bombami  a nábojmi stojí peniaze. Ale usmrcovať ich drogami  a pritom prichádzať k obrovským ziskom – to je nielen výhodný biznis, ale aj vynikajúce uplatnenie vojenskej stratégie. Takto uvažujú japonskí militaristi!“ 

Spomienky talianskeho námorníka, ktorý pracoval pre čínsku a neskôr pre japonskú rozviedku, sú dôležité, pretože to vyzerá, že ako prvý pomenoval drogy zbraňou, disponujúcou príšernou ničivou silou, zbraňou, dlhodobé následky pôsobenia ktorej na fyziológiu človeka sú porovnateľné s klasickými druhmi zbraní hromadného ničenia. Podľa jeho pozorovaní, japonskí militaristi, predovšetkým zástupcovia tajných služieb prezlečení do civilu, platili narkomanom-školákom prémiu za každého „naverbovaného“ nového narkomana a budúceho otroka  krajiny Vychádzajúceho slnka. Ich vlastné bohaté skúsenosti, ako aj dlhodobá prax Angličanov ukazovali: človek, konzumujúci drogy, prestáva pomýšľať na vynakladanie akéhokoľvek odporu voči okupantom. 

A takéto takmer otvorene rasistické názory (inak sa to nedá nazvať) obsahoval  §15 Inštrukcií pre japonských vojakov:
„Konzumácia drog nie je hodná vyššej rasy, ktorú predstavujú Japonci. Iba nižšie rasy, degenerujúce ako Číňania, Európania a Indovia sa venujú konzumácii drog. Následkom toho sú predurčení byť našimi otrokmi a postupne musia vymrieť.“

Počas nasledujúcich desaťročí sa metodológia Ópiových vojen zdokonaľovala a zefektívňovala, čomu napomáhali technologické objavy v oblasti vytvárania nových drog, mnohonásobne silnejších a rýchlejších, čo do svojho pôsobenia na fyziológiu a vedomie človeka, než bolo anglické  ópium alebo japonský heroín. Lokálne testovanie sa uskutočňovalo v priamo  v teréne počas radu vojnových konfliktov  v krajinách  Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. 

Niektoré zahraničné štáty, napríklad USA, spúšťali experimentálne programy Ópiových vojen aj medzi vlastným obyvateľstvom. Pravda, s inými názvami. Najväčší verejný ohlas vyvolala odhalená novinármi špeciálna operácia CIA s krycím názvom MK-ULTRA, počas ktorej sa na amerických občanoch bez ich vedomia skúšali halucinogénne prípravky typu LSD. Pokusní králici vyskakovali z okien vysokých budov, vrhali sa pod kolesá automobilov, páchali samovraždy, hynuli inými spôsobmi.
 
V priebehu posledného desaťročia 20. storočia za kováčske dielne  Ópiových vojen s nadnárodným rozsahom  môžeme označiť  niektoré štáty Latinskej Ameriky, ktoré sú fakticky kontrolované prostredníctvom bábkových režimov USA  а taktiež krajiny Zlatého trojuholníka a Zlatého polmesiaca, ktoré  sa stali satelitmi popredných západných krajín. Zaujímavé je, že prúdy kokaínu a heroínu, ako z Ázie, tak aj z Latinskej Ameriky  z akéhosi záhadného dôvodu prevažne smerujú na Európsky kontinent. 
Afgánsky syndróm

Najtypickejším suverénnym územím,  ktoré bolo premenené na medzinárodný polygón  Ópiových vojen v našej dobe je, ako som spomínal na začiatku článku, Afganistan. 
Nepísané protidrogové  pravidlá  sa v súčasnej politike žiaľ sformovali tak, že Severoamerický kontinent, kde popredná rola patrí USA, akoby nasáva latinoamerický kokaín a tým bráni  jeho masovému preniknutiu do Ruskej federácie. Prúdy kokaínu sa prevažne usádzajú v Západnej Európe, do Ruska doputujú iba malé potôčiky. Ale Rusko  a po ňom Európa vstrebávajú mnohé tony ázijského heroínu, odvádzajúc zo Severnej Ameriky nemalú časť tohto druhu „bielej smrti“

Orgány činné v trestnom konaní a špeciálne služby USA, Ruska a EÚ, každý na svojich úsekoch  frontu boja s drogami, vynakladajú nemalé úsilia, aby udržiavali strategickú globálnu paritu a zamedzovali vlnám cunami kokaínu a heroínu, ako do  vlastnej krajiny, tak aj do iných krajín sveta. A, prirodzene, pri tejto zodpovednej činnosti mimoriadne dôležitú rolu zohráva poctivo nadviazaná spolupráca. 

Ale len čo sa v Afganistane ocitli vojská spojencov, načrtnutá vyššie gentlemanská medzinárodná schéma sa začala trieštiť, čo podmienilo formovanie  hypotézy o rozbiehania ďalšieho scenára Ópiových vojen. Na pravdepodobnosť takéhoto predpokladu poukazuje prinajmenšom to, že Spojenecké vojská  sa v priebehu siedmich rokov poctivo absolútne nezaoberali drogovým problémom na mieste svojho pôsobenia. A nielen Rusko, ale aj samotní Američania sú z tejto okolnosti pobúrení. Už krátko po rozbehnutí medzinárodnej antiteroristickej operácie silami koalície, 11. decembra 2001, denník Daily news (New York) vyjadril počudovanie, prečo „za celý čas od začiatku vojnových akcií v Afganistane nikde nebola ani jedna správa o bombardovaní makových polí, o aspoň jednom prípade zmocnenia sa  drogového skladu v horských jaskyniach alebo zadržaní na hraniciach  veľkého nákladu s pašovaným heroínom.“

Analogické počudovanie vyjadroval aj bývalý riaditeľ Federálnej pohraničnej služby Konstantin Tockij, ktorý neskôr zastupoval záujmy Ruska v Bruseli. Generál Tockij neraz informoval Interpol aj Riaditeľstvo OSN  pre zápas s drogami o polohe laboratória a továrne na výrobu drog na území Afganistanu, vrátane odovzdania presných  súradníc siedmich nových laboratórií na hranici s Tadžikistanom. Bezvýsledne.  Prezident Ruskej federácie V. Putin v roku 2004 roztrpčene konštatoval: „Nerobia tam skoro nič pre to, aby sa drogová hrozba aspoň zmenšila. Nič sa nedeje. Naše úsilia prostredníctvom diplomatických  a politických kanálov zatiaľ neprinášajú výsledky.“ 
Ohľadne takejto nepochopiteľnej pasivity Spojeneckých vojsk existuje nemálo teórií, väčšina z nich  vychádza z toho, že existencia afgánskeho drogového problému je súčasťou amerických záujmov.

Takýto názor na túto tému vyjadril politológ Viktor Nadein-Raevskij, v televíznej relácii Golos Rossiji (november 2008). Hovoril:  „Niektorí pozorovatelia vychádzajú z toho, že afgánske drogy do USA neprichádzajú. Prúdia predovšetkým do Európy, ktorú USA považujú za svojho ekonomického konkurenta, do Ruska, ktoré USA považujú za svojho konkurenta na susediacom s Afganistanom území Centrálnej Ázie. Podstatou druhej teórie je, že USA a ich spojenci si nechcú kaziť  vzťahy s vplyvnými afgánskymi drogovými magnátmi. Osobne je mi najbližšia tretia teória: Bushova administrácia poslala vojská do Afganistanu a zatiahla do vojny svojich spojencov  v NATO  predovšetkým nato, aby zabezpečila vojenské predmostie  v centre veľmi dôležitého regiónu zo strategického aj ekonomického hľadiska. A definitívne víťazstvo nad Talibmi a vykorenenie afgánskeho drogového biznisu nebolo  a nie je súčasťou jej priorít.“  

Aké relatívne  nové charakteristiky a zákonitosti majú vlny kontrabandu afgánskych opiátov a derivátov konope? Po prvé, drogový kontraband narušuje harmóniu  finančného systému štátu, proti ktorému je rozpútaná drogová agresia. Konkrétne, s pomocou  vstrekovania do finančného obratu „špinavých“ peňazí. 

Po druhé, rozširujú sa možnosti  špionáže zo strany tých krajín, ktoré maskujú svoje agentúrne záujmy pod rúškom  nadnárodného kontrabandu drog. Mimochodom, v médiách sa už objavili články  o tom, že v radoch  medzinárodnej drogovej mafie, spojenej  s Afganistanom, sa objavujú americkí  a anglické vojaci. 

Po tretie, administratíva štátu - zdroja drogovej hrozby s pomocou zisku s obchodu  s drogami dostáva solídnu rozpočtovú položku ziskov, čo uľahčuje finančnú záťaž okupačných síl, ktoré  sa nachádzajú  v takom štáte. Teda dochádza k vzniku materiálnych záujmov bábkového režimu a jeho patrónov o obchod s drogami. 

Po štvrté, v samotnom štáte - zdroji drogovej hrozby je nedostatok potravín, keďže poľnohospodárske pôdy, predurčené na pestovanie obilnín, zeleniny a ovocia, sú namiesto toho zasievané semenami drogových rastlín. V dôsledku toho vedenie krajiny neprestajne rumázga pred svetovým spoločenstvom o nevyhnutnosti poskytnutia humanitárnej pomoci. 
Jedno z takýchto takmer ultimatívnych obrátení sa na darcovské štáty Afgánska vláda spravila počas neskorej jesene roku 2008.  Zdôrazňovalo sa v ňom,  že ak do krajiny v najbližšom čase nezačnú prúdiť potraviny, Afganistan sa ocitne na prahu humanitárnej krízy: hladovať bude prinajmenšom 5 miliónov ľudí.

Pritom argumenty o nevyhnutnosti veľkých valutových injekcií do Afganistanu v podobe humanitárnej a inej pomoci od zahraničných darcovských štátov neznesú žiadnu kritiku. Podľa hodnotenia expertov, iba päť percent z každého dolára humanitárnej pomoci bolo použitých na konkrétne potreby Afganistanu. Ostatné peniaze sa míňajú na vysoké platy  odborníkov z darcovských krajín  (40 percent), а veľká ich časť sa rozkráda skorumpovanými úradníkmi. Vypočujme si vyhlásenie takzvaného „drogového cára“ – amerického generála Barryho McCaffreyho (poskytuje konzultácie vysoko postaveným úradníkom USA a NATO). Tvrdí, že Al-Kájda a Taliban z obchodu s drogami získavajú do 800 miliónov dolárov každoročne,  zatiaľ čo celkový objem nelegálnej výroby a exportu ópia a konope tvorí štyri miliardy dolárov. 

Na základe čísel, ktoré uvádza Barry McCaffrey, môžeme spraviť záver: ostatná nemalá časť peňazí sa usádza vo vreckách afgánskych narkobarónov a politikov, ktorí ich kryjú, a nič sa z nej neujde 5 miliónom občanov, perspektívou ktorých je hladné živorenie. 

Takto sa formuje drogový rozpočet, v ktorom neexistuje položka výdavkov pre chudobných, ale je tam zámienka žobrať humanitárne almužny zvonku. 
Možno svetové spoločenstvo bude počuť od prezidenta Obamu rozhodné vyhlásenia o nevyhnutnosti skoncovať s afgánskym  drogovým biznisom? V opačnom prípade sľuby, ktoré inokedy predsa len počuť od Spojeneckých vojsk, že každú chvíľu odštartujú boj s afgánskym obchodom s drogami, nikdy nebudú splnené. 
Zrejme práve v dôsledku takéhoto rozporu medzi slovami  a skutkami poslanec Štátnej Dumy Alexander Gurov sa domnieva, že NATOovci a hlavy afgánskej drogovej mafie sa dohodli  „nerobiť si navzájom zle“.

A tvrdohlavé, zopakujem, trvajúce už  7 rokov, neželanie Spojeneckých vojsk rozseknúť afgánsky drogový gordický  uzol, iba upevňuje túto hypotézu: Kábul je polygónom  Ópiových vojen nového formátu.

Nie je to tak, že naši oponenti v svetovej ekonomike a politike, ktorí po rozpade ZSSR sa stali ešte mocnejšími,  aj napriek ich veľkolepým sľubom priateľstva a lásky voči Rusku, v skutočnosti postupne  realizujú nové varianty niekdajších geopolitických stratégií?

Stratégií, kde drogy majú svoju dlhodobú rolu v genocíde obyvateľstva, oslabení ekonomickej a politickej stability štátu a spoločnosti, kde Afganistan je definovaný ako  predmostie rozpútavania  drogovej hrozby, ako pre Rusko, tak aj pre iné štáty Európskeho kontinentu. Keď sa jednou ranou pokúšajú zabiť dve alebo aj viac múch? Prirodzene, predovšetkým v mene obrovských  ziskov a vybojovania svetovej nadvlády v jednopólovom svete. Veď aj americký novinár Dan Pertseff píše, a dosť presvedčivo, že afgánsky obchod s drogami sa nachádza pod záštitou CIA а prúdy syntetických drog do Ruska a EÚ kontroluje anglická rozviedka MI-6.

Nevyzývam sa pretekať v zbrojení, realizovať aktívne odvetné vojenské a diverzné akcie. Oveľa perspektívnejšie je predsa len  hľadanie vzájomne pochopiteľného  a maximálne transparentného komunikačného jazyka počas kolegiálneho riešenia  jedného z najdôležitejších problémov začiatku 21. storočia, ktorý sa týka všetkých členov svetového spoločenstva. 
Iba taká metóda garantuje pevné presvedčenie, že Ópiové vojny zapadnú do análov  ľudskej histórie, pretože začiatok 21. storočia prebieha v znamení neodvratného príchodu Éry mnohopólového sveta. 

Nových humánnych a spravodlivých štandardov medzinárodných vzťahov, ktoré ľudstvu navrhuje Rusko.

Kalačev Boris Fiodorovič  – kandidát právnych vied, profesor, profesor katedry trestno-právnych disciplín fakulty ekonomiky a práva Moskovskej štátnej lingvistickej univerzity, zaslúžený pracovník orgánov vnútorných vecí Ruskej federácie.

Zdroj: stoletie.ru


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |