Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Obchodníci aj ľudia už rátajú so zdražovaním - chelemendik.sk

 

Obchodníci aj ľudia už rátajú so zdražovaním

2019-12-11  (11:05)

 - Obchodníci aj ľudia už rátajú so zdražovaním


Slováci sa na jeseň zrejme nevyhnú zdraženiu potravín. Bude to nielen dôsledok zmien v dopyte a ponuke, ale aj v ostatných týždňoch médiami rozoberanej nálady drahoty. Tvrdí to agrárny analytik Jaromír Matoušek.

Upozorňuje, že chystané zmeny v odvodovej politike sa dotknú aj poľnohospodárov. Ceny vzrastú v dôsledku slabej úrody aj pre chystané úsporné vládne opatrenia.


Vláda hľadá peniaze na financovanie štátu a chystá sa ich získať zvýšením daní a odvodov. Aký to bude mať vplyv na poľnohospodárov?

Zmeny v odvodovej politike týkajúce sa nepriamych daní sú nevyhnutné, pretože štátny rozpočet je veľmi napnutý a bez ďalších príjmov sa nezaobíde. Lenže takéto opatrenia sa obvykle robia počas hospodárskeho rastu. Kroky, ktoré teraz prichádzajú, sú vyložene záchranárske, mali sa robiť skôr. A predovšetkým treba začať s nepriamymi daňami – DPH a spotrebnou daňou.

Aký dosah budú mať na farmárov a príležitostne hospodáriacich roľníkov? Pomôžu im vyššie paušálne výdavky?

Zatiaľ nie sú zmeny dostatočne definované. Ale dôsledky pocítia právnické aj fyzické osoby. Príležitostným poľnohospodárom sa mierne uľaví avizovaným zvýšením paušálu z 25 na 30 percent. Otázka je, čo sa stane s koeficientmi pre výpočet odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Je tu však aj vrstva samostatne hospodáriacich roľníkov. S čím majú rátať pri zavedení vyšších sociálnych a zdravotných odvodov?

Tých sa môžu zmeny dotknúť citeľnejšie. Títo roľníci, ktorí spravidla obrábajú 50 až 100, ale aj 300 či 400 a viac hektárov pôdy, budú mať menšie nižšie osobné bohatstvo alebo skôr vyššiu chudobu. Donúti ich to ako všetkých v našej spoločnosti viac sporiť na výdavkoch a menej si odkladať. Nepredpokladám však, že by kvôli tomu zanechali hospodárenie na pôde. Nemajú veľa iných príležitostí. Oveľa viac im podlamuje nohy nízka výnosnosť ich podnikania.

Vláda zvažuje zaviesť odvody zo zisku a dividend. Aké dôsledky to bude mať na akcionárov obchodných spoločností poberajúcich dividendy, ako aj na podielnikov pracujúcich členov družstiev?

Toto opatrenie nebude hrať vo vzťahu k poľnohospodárstvu významnú rolu. Vyplácanie dividend vzhľadom na ekonomickú mizériu jednoducho nepripadá do úvahy. Minimálne dovtedy, kým sa odvetvie nedostane na rozvojovú dráhu.

Čo by bolo lepšie – zvyšovať DPH a spotrebné dane, teda zdaniť spotrebu, alebo sa zamerať na odvody?

Každá politická garnitúra, ktorá sa chystá robiť veľké zmeny v daniach a odvodoch, by sa mala držať pravidla, že siahne najprv na nepriame dane – spotrebné a DPH, potom na odvody a až potom na dane z príjmu. Priama daň je kostrou štátnej ekonomiky, ktorá by sa mala plynulo vyvíjať a vychádzať z istej kontinuity.

Európa aj Slovensko sú zaplavené správami o nižšej úrode obilia, ktorá vraj iste prinesie drahšie potraviny. Vytvorili sa skutočne podmienky na to, aby potraviny významne zdraželi?

Keď médiá na celom kontinente denne prinášajú informácie o tom, že je nedostatok obilia a potraviny zdražejú, tak potraviny musia zdražieť. Správy médií sa týmto spôsobom "zhmotňujú" a dostávajú "pridanú" hodnotu. Obchodné reťazce situáciu sledujú a samozrejme zareagujú na ňu zvýšením cien.

Neskrývate iróniu. Boli to médiá, ktoré vytvorili v spoločnosti náladu zdražovania?

Samozrejme, že nie, médiá iba reprodukujú, čo niekto zámerne povie. Tie správy sa opakujú. Dôležitý je pritom zdroj informácií. Nadnárodné reťazce potrebujú zisky, obchodníci potrebujú zisky. Stagnácia cien potravín pretrváva už dlho.

Realitou sú povodne v Európe a Ázii, požiare v Rusku, nižšie úrody aj v Kanade a rasty cien obilia na svetových burzách. Nie je to výborná príležitosť, ako zvýšiť ceny?

Hráči s komoditami a veľké reťazce hrajú túto hru a médiá to tlmočia. Pred mesiacom pritom FAO, Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, tvrdila, že svetové zásoby komodít sú enormné.

Aká je reálna situácia?

Na Slovensku sa môže pociťovať určitý nedostatok pšenice. Ak sa rýchlo nerozkývajú domáci spracovatelia pšenice, dobrá pšenica, ktorej je stále dosť pre výživu nášho obyvateľstva, pôjde na vývoz. Asi sa nič zvláštne nestane s jačmeňom, repka sa vypredá, ale cena kukurice sa zvýši a farmárom sa vyplatí.

Poľnohospodári dostanú za obilniny viac. Priplatia si spotrebitelia?

To rozhodne obchod. Spotrebitelia sa stali rukojemníkmi negatívnych informácií o tom, že klesajú zásoby a silnie dopyt po obilí. A obchod to vie. "Blbá" nálada sa už vytvorila, podobne ako pred globálnou krízou. Dnes už majú obchodné reťazce "argumenty" na to, že musia zvýšiť ceny potravín. Je len otázkou času a konkurencie medzi nimi, kto začne so zdražovaním prvý a akými skokmi.

Ktoré z potravín zdražejú prvé?

S najväčšou pravdepodobnosťou to bude denné pečivo a potom rýchlo sa obracajúce živočíšne výrobky, ako je kuracie a bravčové mäso. Súčasne sa zvýšia ceny mliečnych výrobkov a na konci špirály bude zrejme o čosi drahšie pivo. To by malo byť posledné, pretože slad je zatiaľ lacný.

Slovensko je už šesť rokov v únii, ktorá dotuje poľnohospodárstvo. To naše upadá. Rozpadla sa výroba mäsa, rastú dovozy ovocia, zeleniny. Kam idú dotácie?

Podpory naozaj rastú, tvoria čoraz väčšiu časť výnosov, ale nekončia vo vreckách majiteľov fariem. Všetky dotácie sa minú na prevádzku podnikov.

Prečo?

Pretože slovenskí farmári sa nachádzajú v silnom konkurenčnom prostredí. Cena obilia, mäsa, ovocia či zeleniny sa tvorí mimo Slovenska. Domáca výroba je rozdrobená, málo integrovaná v odbyte aj spracovaní. A pokým sa nevyrieši odbyt, dovtedy budú dotácie neaktívne. Výsledkom je, že v súčasnosti farmári vytvárajú zápornú pridanú hodnotu, ktorú tak–tak kryjú dotácie. V roku 2009 nestačili ani na vykrytie straty.

Prečo nevedia farmári svoje výrobky efektívne predať?

Dvadsať rokov sa poľnohospodári učili, že sa majú spoliehať sami na seba. Zo socializmu si jedna generácia odniesla skúsenosť, že už nikdy nebude vkladať peniaze do spoločných projektov. Toto poznanie sa utvrdzovalo prvých desať rokov, druhých desať rokov sa prichádzalo na to, že skutočnosť je iná, ale nik už nemal chuť ani vôľu a silu, aby sa začal združovať. Tak farmári premeškali vytvorenie nielen spoločných odbytových a skladovacích organizácii, ale aj podnikov spracovateľského, skladovacieho priemyslu. Dnes za to paradoxne pykajú.

Nedávno ste povedali, že manažmenty rýchlo starnú. Zostarli aj preto, lebo za 20 rokov čelili úlohám, ktoré v západnej Európe riešili štyri generácie.

Je to pravda. Manažéri museli zvládnuť transformáciu a privatizáciu družstiev, a to počas totálnej krízy slovenského poľnohospodárstva. Museli prepúšťať ľudí, s ktorými dlhé roky spoločne pracovali a stále žili v jednej obci. To je ľudsky zložité. A zároveň bolo treba reštrukturalizovať podniky, postarať sa o úplnú obnovu výrobných prostriedkov. To, samozrejme, obrovsky odčerpávalo fyzické aj psychické sily. Do privatizácie vstúpili ako štyridsiatnici, teraz majú šesťdesiat rokov. Súčasní šesťdesiatnici museli zvládnuť toľko práce, koľko inde v Európe robili celé generácie.

Mnohé družstvá so starými manažérmi začínajú predávať. Kupujú ich investori z Dánska aj dravé domáce investičné skupiny. Čo je za týmto procesom?

Chýbajú spravidla dve veci: pokračovatelia a kapitál. Majoritnými vlastníkmi družstiev sú viac–menej fyzické osoby, prevažne manažéri. Nie je pravda to, čo hlása istá spoločnosť, že družstvá nie sú vlastnícky stabilizované, a preto im banky nepožičiavajú peniaze. Štruktúra vlastníkov je známa. Sú to podniky dôveryhodné. Problém je inde.

Kde?

Dôvodom na predaj je to, že manažment niektorých podnikov už nie je schopný viesť podnik k ďalšiemu rozvoju a cíti, že podnik by sa mohol dostať do problémov, ktoré by bez získania ďalšieho kapitálu nezvládol. Preto sa snaží predať podnik nejakej silnej spoločnosti, o ktorej si myslí, že dokáže firmu kapitálovo posilniť. Niekedy sú dôvodom na predaj úplne ľudské dôvody, ako je vysoký vek, choroba, ale aj túžba po pokoji a finančnom zabezpečení. Väčšinou tí, ktorí podniky predali, boli zodpovední ľudia.

Končí silná generácia manažérov. Nestane sa z predajov masový jav?

Po ťažkostiach, ktoré priniesli záplavy a s nimi spojené obrovské škody a výpadky na príjmoch z titulu neúrody, sa nedá vylúčiť, že sa zvýši počet predajov podnikov. Celkovo v blízkej budúcnosti možno dôjde k zmenšovaniu podnikov, najmä na východe Slovenska. Ale nepredpokladám masívne predaje. Nebudú to výpredaje, ale početnosť predajov sa zrejme zvýši.

Vedeli by ste odhadnúť množstvo predajov?

Čo je to veľa? Je to päť či desať podnikov, ktoré sa predali za posledné dva roky? Ak by sa tento počet zdvojnásobil, tak to bude 20 väčších podnikov, a to je zhruba 30–tisíc hektárov pôdy, ktorá by sa dostala do rúk nových majiteľov. Nezabúdajme však, že môže prísť obdobie hospodárskeho rastu a nebude tu nevyhnutnosť predávať podniky.

Je 30–tisíc hektárov veľká konkurencia pre slovenských poľnohospodárov?

Mám skúsenosti, že zo zahraničia sem prichádzajú ľudia, ktorí vedia hospodáriť a často sú príkladom, ako sa to má správne robiť. Zväčša majú veľmi zodpovedný vzťah k ľuďom, pôde aj zvieratám. Ale na druhej strane sa objavuje aj zahraničný kapitál, ktorý sa takto nespráva. Lenže to sa dá povedať aj o slovenských kupcoch a podnikateľoch. Majú zámer čo najskôr dostať z podniku čo najviac, a tak prepúšťajú, rušia stratovú živočíšnu výrobu. Kapitál nemá národnosť, nikto nekupuje rozpadnutú firmu alebo krízový podnik preto, aby prednostne robil dobročinnú činnosť.

Medzi farmármi, ale aj politikmi silno rezonuje myšlienka, že do poľnohospodárstva by sme si nemali púšťať zahraničný kapitál?

Akoby nie. Keď nebude politická vôľa, potom treba vypracovať programy podpory, ktoré to umožnia slovenským podnikateľom. Odporúčal by som programy, ktoré budú stavať na mladých slovenských podnikateľoch. Bolo by dobré rátať s tým vo väčšej miere v Programe rozvoja vidieka po roku 2013. Myslím si, že nástup zahraničných investorov nebude vari taký horúci problém, ako sa zdá v tejto chvíli. Ak však budeme chcieť zachovať poľnohospodárstvo so slovenskými poľnohospodármi, bude treba proces podnikovej reštrukturalizácie vrátane kúpy podnikov podporiť.

 

pravda.sk


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |