Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Nikolaj Starikov: Ako Stalin odpovedal na ultimátum Západu - chelemendik.sk

 

Nikolaj Starikov: Ako Stalin odpovedal na ultimátum Západu

2019-08-18  (05:05)

 - Nikolaj Starikov: Ako Stalin odpovedal na ultimátum Západu

5.3.2016

V predchádzajúcom materiáli sme sa zoznámili s textom Fultonského prejavu Winstona Churchilla. Po tom ako sa ZSSR odmietol podriadiť diktátu USA a Veľkej Británii a žiadal ROVNOCENNÉ partnerstvo a svoj podiel z „mierového koláča“, na Stalina začal byť vyvíjaný silný tlak. Najskôr mu ukázali v praxi atómovú zbraň – zhodenie bomby na Hirošimu a Nagasaki (august 1945). Ešte predtým   na   konferencii v Postupime o tom hovorili  a naznačili mu to. Stalin zostal neoblomný a v decembri 1945 odmietol ratifikovať Brettonwoodsku dohodu. Jej podstata je jednoduchá: dolár je svetová mena a USA sú svetový hegemón.

Stalin to odmietol v decembri 1945. Vtedy v marci 1946, pred 70 rokmi, Churchill predniesol svoj slávny prejav, ktorý skôr pripomínal ultimátum. Na pikantnosti celej situácie pridával fakt, že Veľká Británia mala v tom čase dohodu so ZSSR, ktorá bola uzavretá 26. mája 1942 v Londýne. Dohoda bola uzavretá na dvadsať rokov, teda do roku 1962. No v roku 1946 sa začala studená vojna. Z iniciatívy Západu.

Čo  si  o tomto  všetkom myslel Stalin? Môžeme si to prečítať, lebo pred 70 rokmi poskytol interview denníku Pravda a dal odpoveď na ultimátum Západu, ktoré ozvučil Winston Churchill.

Ak chcete lepšie pochopiť súčasnú politiku Anglosasov, prečítajte si interview vtedajšej hlavy ZSSR.

Nič sa nezmenilo. Tie isté štáty, tie isté ciele, tie isté metódy.

A tá istá podstata, ktorú Stalin presne pomenoval:


 „...Uznajte našu dominanciu dobrovoľne a všetko bude v poriadku, —v opačnom prípade je nevyhnutná vojna“.

Stalinova odpoveď na Fultonský prejav Churchilla.

(Pravda, 14. marca 1946)


Otázka: Ako hodnotíte posledný prejav pána Churchilla, ktorý predniesol v Spojených štátoch amerických?

Odpoveď: Hodnotím ho ako nebezpečný akt, vypočítaný na to, aby sa zasiali semená sporu medzi spojeneckými štátmi a sťažila sa ich spolupráca.

Otázka: Dá sa považovať prejav pána Churchilla ako poškodenie veci mieru a bezpečnosti?

Odpoveď: Určite áno. Pán Churchill v podstate teraz stojí  na pozícii podpaľačskej vojny. A pán Churchill v tom nie je sám – má priateľov nielen vo Veľkej Británii, ale aj v Spojených štátoch amerických. Treba povedať, že p.Churchill a jeho priatelia príliš nápadne pripomínajú v tomto zmysle Hitlera a jeho priateľov. Hitler začal rozpútavať vojnu tak, že vyhlásil rasovú teóriu hlásajúc, že iba ľudia, ktorí hovoria po nemecky predstavujú plnohodnotnú rasu. Pán Churchill začína s rozpútavaním vojny tiež rasovou teóriou, tvrdiac, že iba národy hovoriace po anglicky sú plnohodnotné národy, ktoré sú povolané riešiť osud sveta. Nemecká rasová teória priviedla Hitlera a jeho priateľov k takému záveru, že Nemci ako jediný plnohodnotný národ musí dominovať nad inými národmi. Anglická rasová teória vedie p. Churchilla a jeho priateľov k tomu záveru, že národy hovoriace po anglicky, ako jediní  plnohodnotní, musia dominovať nad ostatnými.

V podstate p. Churchill a jeho priatelia predkladajú národom nehovoriacim anglickým jazykom niečo ako ultimátum: uznajte našu dominanciu dobrovoľne, a vtedy bude všetko v poriadku, –  v opačnom prípade je nevyhnutná vojna. Ale národy prelievali krv počas piatich rokov krutej vojny, nie v mene toho, aby vymenili nadvládu hitlerov za nadvládu churchillov. Je preto celkom pravdepodobné, že národy, ktoré nehovoria po anglicky a dovedna predstavujú prevažnú väčšinu svetového obyvateľstva, nebudú súhlasiť vstúpiť do nového otroctva.

Tragédia p. Churchilla spočíva v tom, že on ako zaťatý toryovec, si neuvedomuje túto jednoduchú a očividnú pravdu.

Je nepochybné, že postoj p. Churchilla, je výzvou k vojne, výzvou k vojne so ZSSR. Jasné je aj to, že takýto postoj p. Churchilla je nezlučiteľný so spojeneckou dohodou medzi Britániou a ZSSR. Pravda, p. Churchill, aby zmiatol čitateľov, len tak mimochodom vyhlasuje, že termín sovietsko-britskej  dohody o vzájomnej pomoci a spolupráci by sa dal predĺžiť o ďalších 50 rokov Ako dať teda dohromady takéto vyhlásenie p. Churchilla s jeho výzvou k vojne, s jeho predpoveďou vojny proti ZSSR? Je jasné, že sa to nedá. Ak p. Churchill, ktorý volá po vojne so Sovietskym zväzom považuje za možné predĺženie termínu anglo-sovietskej dohody o 50 rokov, potom to znamená,  že túto dohodu vníma ako prázdny papier, potrebný iba na to, aby prikryl a zamaskoval svoj antisovietsky postoj. Preto sa nedá seriózne stavať k falošným vyhláseniam priateľov p. Churchilla vo Veľkej Británii o predĺžení termínu sovietsko-britskej dohody o 50 rokov a viac. Predĺženie termínu nemá význam, ak jedna zo strán porušuje dohodu a mení ju na prázdny papier.

Otázka: Ako hodnotíte tú časť prejavu p. Churchilla, kde útočí na demokratické zriadenie európskych štátov a kde kritizuje dobré vzájomné susedské vzťahy, ktoré sa utvárajú medzi týmito štátmi a Sovietskym zväzom?

Odpoveď: Táto časť prejavu predstavuje zmes ohovárania s prvkami hrubosti a netaktnosti. Pán Churchill tvrdí, že „Varšava, Berlín, Praha, Viedeň, Budapešť, Belehrad, Bukurešť a Sofia – všetky tieto významné mestá a obyvateľstvo v týchto častiach, sa nachádzajú v sovietskej sfére  a všetky sa v nejakej podobe podriaďujú nielen sovietskemu vplyvu, ale aj zvyšujúcej sa kontrole Moskvy“. Pán Churchill toto všetko  kvalifikuje ako bezhraničné „expanzionistické tendencie“ Sovietskeho zväzu.

Nevyžaduje si to osobitnú námahu, aby sa poukázalo na, že p. Churchill hrubo a bez pardonu ohovára tak Moskvu, ako i menované štáty. Po prvé, celkom absurdne hovorí o výlučnej kontrole ZSSR vo Viedni a v Berlíne, kde sú Zväzové kontrolné rady z predstaviteľov štyroch štátov a ZSSR má iba ¼ hlasov. Stáva sa, že niektorí ľudia nemôžu neohovárať, no predsa len treba poznať mieru. Po druhé, netreba zabúdať na nasledujúcu okolnosť. Nemci vpadli do ZSSR cez Fínsko, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko. Nemci mohli urobiť vpád cez tieto krajiny preto, lebo v týchto krajinách existovali vlády nepriateľské voči Sovietskemu zväzu. V dôsledku nemeckého vpádu Sovietsky zväz nezvratne  stratil v bojoch s Nemcami a tiež vďaka nemeckej okupácii a zavlečeniu sovietskych ľudí do Nemecka na nútené práce  okolo sedem miliónov ľudí. Inak povedané, Sovietsky zväz stratil niekoľkokrát viac ľudí než Anglicko a Spojené štáty dovedna. Je možné, že niekde sa vyznačujú sklonom zabúdať na tieto obrovské obete sovietskeho národa, ktoré zabezpečili oslobodenie Európy od hitlerovského útlaku. Sovietsky zväz však nemôže na ne zabudnúť. Preto sa natíska otázka, že čo môže byť zarážajúce na tom, ak Sovietsky zväz, ktorý sa chce v budúcnosti zabezpečiť, chce, aby v týchto štátoch existovali vlády, ktoré sa lojálne správajú voči Sovietskemu zväzu? Ako sa môžu kvalifikovať tieto mierové snahy ZSSR  ako expanzionistické tendencie nášho štátu?

Pán Churchill ďalej tvrdí, že „poľská vláda, ktorá sa nachádza pod nadvládou Rusov, bola podnietená k veľkým a nespravodlivým útokom na Nemecko“. Čo slovo, to hrubá urážka. Súčasné demokratické Poľsko vedú významní ľudia. Dokázali v praxi, že vedia ochrániť záujmy a dôstojnosť krajiny, ako to nevedeli robiť ich predchodcovia. Aké dôvody  mal p. Churchill na to, aby tvrdil, že vedúci lídri súčasného Poľska môžu pripustiť v svojej krajine „moc“ predstaviteľov hocijakých cudzích štátov? Nie náhodou preto p. Chuchill   ohovára Rusov, lebo má v úmysle zasiať semená  sváru vo vzťahu medzi Poľskom a Sovietskym zväzom?

Pán Churchill je nespokojný s tým, že Poľsko urobilo obrat v svojej politike smerom k priateľstvu a spojenectvu so ZSSR. Boli časy, keď vo vzájomných vzťahoch medzi Poľskom a ZSSR prevládali prvky konfliktov a protirečení. Táto situácia umožňovala politikom, ako je napr. p. Churchill pohrávať sa s týmito protirečeniami, nakláňať si Poľsko svojím smerom pod zámienkou ochrany pred Rusmi, zastrašovať Rusko prízrakom vojny medzi ním a Poľskom a zachovávať si pozíciu arbitra. Tieto časy sú však už v minulosti, lebo nepriateľstvo medzi Poľskom a Ruskom ustúpilo pred priateľstvom medzi nimi a Poľsko, súčasné, demokratické Poľsko, si neželá viac byť loptičkou v rukách cudzincov. Zdá sa mi, že práve táto okolnosť uvádza p. Churchilla do stavu podráždenia a ženie ho k hrubým a netaktným výpadom proti Poľsku. 

Pokiaľ ide o výpady p. Churchilla na Sovietsky zväz v súvislosti s rozšírením západných hraníc Poľska, v minulosti poľských území obsadených Nemcami, tu sa mi zdá, že očividne falošne mieša karty. Ako je známe, rozhodnutie o západných hraniciach Poľska bolo prijaté na Berlínskej konferencii troch mocností na základe požiadaviek Poľska. Sovietsky zväz nejeden raz vyhlasoval, že považuje požiadavky Poľska za správne a spravodlivé. Je celkom možné, že p. Churchill nie spokojný s týmto rozhodnutím. Ale prečo potom p. Churchill, nešetriac výpadmi proti Rusom v tejto otázke, skrýva pred svojimi  čitateľmi ten fakt, že rozhodnutie bolo prijaté na Berlínskej konferencii jednohlasne, že za rozhodnutie hlasovali nielen Rusi, ale aj Briti a Američania? Prečo pán Churchill potreboval svojich ľudí uviesť do omylu?

Pán Churchill tvrdí ďalej, že „komunistické strany, ktoré boli bezvýznamné vo všetkých  týchto východných štátoch Európy, dosiahli výnimočnú silu, ktorá veľmi prevyšuje ich počet a snažia sa všade zaviesť totalitnú kontrolu, policajné vlády prevládajú takmer vo všetkých krajinách a doteraz, s výnimkou Československa v nich neexistuje nijaká ozajstná demokracia“.

Ako je známe, vo Veľkej Británii teraz štát riadi jedna strana, strana labouristov a opozičné štáty nemajú  právo zúčastňovať sa na vládnutí. To sa u p. Churchilla nazýva ozajstný demokratizmus. V Poľsku, Rumunsku, Juhoslávii, Bulharsku a Maďarsku riadi blok niekoľkých strán – od štyroch do šiestich – pričom opozícia, ak je viac či menej lojálna, má zabezpečenú účasť vo vláde. To sa u p. Churchilla nazýva totalitarizmom, tyraniou a policajným režimom. Prečo a na akom základe – odpoveď od p. Churchilla nečakajte. Pán Churchill nerozumie do akého smiešnej pozície uvádza sám seba krikľúnskymi rečami o totalitarizme, tyranii a policajnom režime.

Pán Churchill by si želal, aby Poľsko viedol Sosnkowski a Anders, Juhosláviu – Michajlovič a Pavelić, Rumunsko –   knieža Ştirbei a Radescu, Maďarsko a Rakúsko  –  nejaký kráľ z rodu Habsburgovcov, atď. Pán Churchill nás chce presvedčiť, že páni z fašistickej подворотни  nám môžu zabezpečiť „skutočný demokratizmus“. Taký je demokratizmus p. Churchilla.

Pán Churchill tápe okolom pravdy, keď hovorí o raste vplyvu komunistických strán vo východnej Európe. Treba jednako si všimnúť, že nie je celkom presný, Vplyv komunistických strán vzrástol nielen vo východnej Európe, ale takmer  vo všetkých európskych štátoch, kde predtým dominoval fašizmus (Taliansko, Nemecko, Maďarsko, Bulharsko, Fínsko) alebo mala miesto nemecká, talianska alebo maďarská okupácia (Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Nórsko, Dánsko, Poľsko, Československo, Juhoslávia, Grécko, Sovietsky zväz, atď.).

Rast vplyvu komunistov sa nedá považovať za náhodu. Je to zákonitý jav. Vplyv komunistov vzrástol preto, lebo v ťažkých rokoch moci fašizmu, komunisti sa ukázali ako spoľahliví, smelí a obetaví bojovníci proti fašistickému režimu za slobodu národov. Pán Churchill v svojich prejavoch niekedy spomína  „jednoduchých ľudí z malých domov“, potľapkávajúc  ich po ramene a tváriac sa ako ich priateľ. Títo ľudia však nie sú až takí jednoduchí, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. Oni „jednoduchí“ majú svoje názory, svoju politiku a vedia sa sami seba zastať. To oni, milióny týchto „jednoduchých ľudí“ zvolili p. Churchilla a jeho stranu v Británii a dali svoje hlasy labouristom. To oni, milióny „jednoduchých ľudí, izolovali v Európe reakcionárov, stúpencov spolupráce s fašizmom a dali prednosť demokratickým stranám. To oni milióny týchto „jednoduchých ľudí“ odskúšajúc si komunistov v ohni bojov a v odpore proti  fašizmu  sa rozhodli, že komunisti si zasluhujú dôveru národa. Takto vyrástol vplyv komunistov v Európe. Taký je zákon historického vývoja.

Prirodzene, p. Churchillovi sa nepáči takýto vývoj udalostí a bije na poplach, apelujúc na silu. Ale nepáčil sa mu ani vznik sovietskeho režimu v Rusku po prvej svetovej vojne. Aj vtedy bil na poplach a organizoval vojenský pochod 14 štátov proti Rusku, vytýčiac si cieľ stočiť naspäť koleso dejín. Dejiny sa ale ukázali silnejšie než churchillovská intervencia a donkichotské snahy p. Churchilla viedli k tomu, že utrpel úplnú porážku. Neviem, či sa podarí p. Churchillovi a jeho priateľom zorganizovať po druhej svetovej vojne nový pochod proti východnej Európe. Ak sa im to ale podarí, čo je málo pravdepodobné, lebo milióny obyčajných ľudí stoja na stráži veci mieru, potom sa s istotou dá povedať, že budú rovnako bití, ako boli bití v minulosti, pred dvadsiatimi šiestimi  rokmi.

Zdroj: http://nstarikov.livejournal.com/1739930.html

 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |