Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Nenápadná lúpež storočia - Kam sa podeli miliardy spoločného federálneho majetku? - DOSTALI SME MAILOM - chelemendik.sk

 

Nenápadná lúpež storočia - Kam sa podeli miliardy spoločného federálneho majetku? - DOSTALI SME MAILOM

2019-10-18  (13:00)

 - Nenápadná lúpež storočia  -   Kam sa podeli miliardy spoločného federálneho majetku? - DOSTALI SME MAILOM



Ľudovít Števko

Po rozdelení ČSFR to novovzniknuté Slovensko nemalo ľahké. Vyplývalo to z
nerovnoprávneho delenia majetku.

Rozdelenie Československa je skončený príbeh od 25. novembra 1992, keď
Federálne zhromaždenie prijalo ústavný zákon o zániku ČSFR. Ten nadobudol
platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Rozdelenie
majetku spoločnej republiky bolo však aj po tomto historickom dátume ešte
sedem rokov jablkom sváru. Až 24. novembra 1999 predsedovia vtedajších vlád
SR a ČR, Mikuláš Dzurinda a Miloš Zeman, podpísali v Bratislave protokol o
takzvanom nulovom riešení, podľa ktorého pokladajú obe strany delenie
majetku ČSFR za skončené a nebudú si viac uplatňovať nijaké majetkové
nároky.

Český premiér ocenil ústretové gesto slovenskej vlády a Mikuláš Dzurinda sa
zaskvel vetou: „Riešenie je súhrnné, nikto už viac nikomu nič nedlhuje a
otázka delenia federálneho majetku sa stáva minulosťou." Napriek tomu
zostalo toto delenie tlejúcou pahrebou, ktorú nemohlo uhasiť štrnganie
pohárov a vypité šampanské. Na Slovensku zostal pocit horkosti oklamaného
mladšieho brata.

Za kratší koniec
V celej tortúre „bratského delenia" ťahala slovenská reprezentácia od
začiatku za kratší koniec. Kým Vladimír Mečiar uvažoval o alternatíve
konfederácie či „dvojdome", v českom politickom zákulisí sa už pripravoval
plán B - majetkové rozdelenie federácie. Česká strana ešte pred vyhlásením
Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky v júli 1992 rýchlo a
nenápadne pretransformovala Česko­slovenskú námornú dopravu a
Česko­slovenské aerolínie na akciové spoločnosti a následne ich
sprivatizovala. Bolo to právne nenapadnuteľné prisvojenie si spoločného
majetku. Okrem toho nebolo tajomstvom, že riadenie mnohých významných
slovenských podnikov sa nachádzalo v Česku.

Napríklad centrála ropovodnej siete, prechádzajúca výlučne slovenským
územím, nebola na Slovensku, ale v českom podniku Benzinol Praha, ktorý
podliehal českému ministrovi hospodárstva. Štátna banka československá
(ŠBČS) mala svoje sídlo v Prahe Na Příkopech, kde sa od roku 1992 viedlo
centrálne účtovníctvo pod vedením jej predsedu Josefa Tošovského, bankára,
bývalého člena KSČ a agenta ŠtB, ktorého prezident Václav Havel neskôr
vymenoval za premiéra českej úradníckej vlády. To je zdanlivo iná kapitola,
ktorá ide na vrub Kocúrkovčana z Hradčian, ale ktorá s témou delenia
majetku, a najmä delenia ŠBČS pod personálnym vedením známeho „českého
bankéře", primárne súvisela.

Gordický uzol
Ako sa vlastne delil majetok spoločného štátu? Federálne zhromaždenie ČSFR
prijalo 13. novembra 1992 ústavný zákon číslo 541/1992 Zb. o delení majetku
ČSFR medzi ČR a SR, podľa ktorého sa definoval princíp delenia v pomere 2:1.
Na tento cieľ bola vytvorená komisia, ktorá však ani po rokoch fungovania
nedospela k úspešnému koncu. Gordickým uzlom sa stalo delenie aktív a pasív
bývalej ŠBČS. Najväčšou spornou položkou podľa účtovnej závierky bývalej
ŠBČS bola pohľadávka Českej národnej banky voči Národnej banke Slovenska v
sume 24,7 miliardy korún, ktorú slovenská strana odmietla uznať. České médiá
spustili krik. Dva roky po menovej odluke sa známa čechoslovakisticky
orientovaná moderátorka Zuzana Bubílková v televíznej šou ironicky sťažovala
na neokrôchanosť Slovákov a Lidové noviny sa rozpisovali o prinajmenej
neserióznom postoji slovenskej administratívy k údajne nesporným nárokom
Českej republiky.

Okradli nás
Odpoveďou na české útoky bol článok slovenského bankového odborníka Jána
Valacha v denníku Slovenská REPUBLIKA 5. apríla 1995 pod názvom Ukradli nám
205 miliárd. Ján Valach niekoľko rokov pracoval vo vedení ŠBČS, vyznal sa v
účtovníctve tejto finančnej inštitúcie a iste mal k dispozícii hodnoverné
podklady, keď napísal: „Vedenie ŠBČS pol roka pred reálnym delením odčlenila
pre Českú republiku z bilančného úhrnu 578 miliárd Kčs! Predmetom delenia
tak bol k 1. januáru 1993 iba zvyšok bilančného úhrnu. Ako kvalifikovať
tento fakt, ponechávame na posúdenie právnikom."

Žiaľ, politici mlčali a právnici nekonali. Ján Valach sa k účtovným
manipuláciám vedenia ŠBČS a vykonštruovaným pohľadávkam Českej národnej
banky vrátil o dva roky neskôr v publikácii Okradli nás, ktorá podobne ako
hlas ďalších odborníkov zanikla v huriavku politických udalostí. A možno ani
nebol dostatok dôkazov, pretože po menovej rozluke sa všetky dokumenty do
posledného papierika odviezli zo šuplíkov a trezorov ŠBČS Na Příkopech do
spaľovne na likvidáciu. Po záverečnej bilancii zľahla zem. Kópie kľúčových
dokumentov sa možno nachádzajú v trezoroch Josefa Tošovského alebo Ivana
Kočárníka, ale ako to už býva, nič sa nedá celkom spáliť a utajiť, lebo vždy
sa nájde niekto nepovolaný, kto si vyhotoví kópie konečných bilančných
účtov.

Kolosálny podvod
Kópie dokumentov usvedčujúcich vedenie vrcholnej federálnej bankovej
inštitúcie z machinácií a hrubého podvodu v neprospech Slovenska existujú a
dávajú aj po dvadsiatich rokoch nepríjemné otázky zodpovedným aktérom -
bankárom i politikom. Podľa materiálu Bilance SBČS pro analytické účely,
vypracovaného k 30. novembru 1992, celkové aktíva banky boli 873,631
miliardy Kčs. O mesiac neskôr sa však scvrkli na 386,100 miliardy korún. Kam
sa podelo 487,531 miliardy je dodnes záhadou, o ktorej neradno špekulovať,
podobne ako o zavraždení amerického prezidenta J. F. Kennedyho.

Nepríjemné otázky však treba klásť: Kto ukradol stovky miliárd a kto sa
obohatil? Z bilančnej závierky SBČS ešte vyplýva, že 30. novembra 1992 boli
pri položke cudzie devízové zdroje (CDZ) uvedené aktíva za 60,756 miliardy
korún. O mesiac neskôr, teda 31. decembra 1992, sa však pri tejto položke
objavila nula. Opäť kolosálny podvod, nezrovnalosť ktorú nemožno nazvať inak
ako lúpež storočia. Na machinácie v účtovníctve ŠBČS neupozorňoval len
erudovaný bankový znalec Ján Valach. Otázkou je, prečo sa nedomáhala
riešenia tohto problému slovenská reprezentácia? Alebo v čase, keď sa cez
noc „kotili" v Česku a na Slovensku miliardári, boli machinácie v štátnej
banke len jednou z mnohých finančných operácií? Kým Česká republika mala v
tých časoch vyrovnaný, aj sčasti prebytkový rozpočet, Slovensko bolo v
mínuse, živorilo a muselo predať tabakový priemysel za mizerných 90 miliárd,
aby si zachovalo holú štátnu existenciu. A pritom sa len v ŠBČS stratili
stovky miliárd.

Kapitola delenia majetku federácie je formálne uzavretá. Dohodu o takzvanom
nulovom riešení podpísal Mikuláš Dzurinda, schválil slovenský parlament a
podpisom potvrdil vtedajší prezident Slovenska Rudolf Schuster, lebo to vraj
sľúbil Havlovi. Niektorí národne uvedomelí politici, ktorí boli vtedy pri
delení, tvrdili, že slovenská štátnosť nám stojí aj za tú námornú dopravu,
českou stranou sprivatizované aerolínie aj stratené miliardy. Sčasti majú
pravdu, ale je to len jedna strana mince. Na druhej strane stojí otázka:
Môže byť platná majetková dohoda či protokol o nulovom riešení, ak sa
zakladá na nepravdivých údajoch v neprospech jednej zo zmluvných strán?


Faksimile:
Bilancia ŠBČS k 30. 11. 1992.

CDZ - cudzí devízový zdroj.


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |