Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Načo potrebuje vyšehradský voz piate koleso? - chelemendik.sk

 

Načo potrebuje vyšehradský voz piate koleso?

2019-10-18  (02:39)

 - Načo potrebuje vyšehradský voz piate koleso?

26.1.2015


Keď 16. decembra 2014 ministri zahraničných vecí Maďarska, Poľska, Slovenska a Česka navštívili Kyjev, aby oznámili ukrajinskému prezidentovi Porošenkovi, že dozrel grandiózny plán, ako pomôcť jeho nešťastnej krajine pripraviť sa na vstup do EÚ, Petro Porošenko dlho neváhal  a vyhlásil, že plánuje pripojiť sa k ich združeniu vyšehradskej štvorky (V4). Ministri sa zdvorilo usmievali a pokyvkávali hlavami, hoci v troch zo štyroch hláv určite vírila myšlienka: Načo vlastne potrebujeme piate koleso  na voze, ktorý už i tak vŕzga a rozpadá sa?

Tu treba pripomenúť, že ešte 15. februára 1991 lídri troch štátov -  Lech Walesa (Poľsko), Václav Havel (Československo) a József Antall (Maďarsko) sa zišli na starom Vyšehrade, vypínajúcom sa na pravom brehu Dunaja. Schôdzka  bola inšpirovaná stretnutím troch kráľov na tomto istom mieste, no už v roku 1335. Vtedy sa na hrade Vyšehrad stretli Uhorský kráľ Karol II. Robert, český kráľ Ján Luxemburský a poľský kráľ Kazimír III. Vtedajší vládcovia sa tu dohodli na úzkej spolupráci v politických a obchodných otázkach a na večnom priateľstve.

Sovietsky zväz vtedy už mlel z posledných síl a jeho bývalí spojenci sa ponáhľali pod krídlo silnejšieho patróna, o čom lídri „nových demokracií“ snívali už dávno. Walesa, Havel a Antall podpísali tzv. Vyšehradskú dohodu o spolupráci a úsilí o európsku integráciu, ktorá obsahovala sľub vyznávať európske hodnoty a koordinovať svoje kroky na ceste ich krajín do EÚ a NATO. O desať dní neskôr, 25. februára 1991, Československo, Poľsko a Maďarsko vystúpili z Varšavskej zmluvy.

A to je vlastne všetko. Pretože v budúcnosti celá činnosť Vyšehradsekj skupiny pozostávala z rituálnych stretnutí a podpisov množstva deklarácií, vyhlásení a komuniké s ubezpečovaniami o oddanosti európskej integrácii a atlantickej spolupráci. Kto čo mal robiť, o tom sa rozhodovalo vo Washingtone a Bruseli. Každá krajina v skupine  plnila program reforiem, ktorý jej predpísali noví „starší bratia“.
Jediným nástrojom „spoločnej politiky“  V4 bol a zostáva Medzinárodný Vyšehradský fond, založený v roku 1999 na stimuláciu vzťahov medzi členskými štátmi Vyšehradskej skupiny. Neskôr sa fond preorientoval na financovanie projektov mimovládnych organizácií v štátoch východnej Európy a bývalej Juhoslávie.

Uvedomujúc si, že sa nedá narábať iba politickými vyhláseniami, Vyšehradská vtedy ešte trojka, v decembri 1992 oznámila vznik Stredoeurópskej asociácie o voľnom obchode (CEFTA). Dohoda CEFTA vstúpila do platnosti o dva roky neskôr a postulovala spoluprácu štátov V4 smerom  na členstvo vo WTO ako predbežnej podmienky pripojenia k Európskej únii. Keď v roku 2004 Vyšehradská skupina získala členstvo v EÚ, opustila CEFTA ako zbytočnú organizáciu.

Tu sa ukázalo, že štáty V4 po dosiahnutí svojho cieľa – vstupu do EÚ a NATO – iné spoločné záujmy, ktoré by toto združenie spájalo, nemajú. Maďarsko, Česko, Slovensko dali prednosť návratu k svojej tradičnej orientácii na západné a južné trhy a Poľsko to ťahalo k jeho tradičným spojencom, pobaltským štátom a Škandinávii, ako aj  k Bielorusku a na Ukrajine.

V tomto prípade úlohu pokušiteľa zohralo Rakúsko. Viedeň začala výrazne naznačovať očividné výhody, ktoré Česi, Slováci a Maďari získajú zo spolupráce z Rakúšanmi, Slovincami a Chorvátmi, v prípade realizácie infraštruktúrnych a energetických projektov v severojužnej línii. To by otvorilo pre Maďarsko, Slovensko a Česko cestu k brehom Stredozemného mora a ku všetkým výhodám, vyplývajúcich pre ich ekonomiky.

Rakúske videnie zblíženia Vyšehradskej štvorky a západného Balkánu nedvojzmyselne pripomínalo Stredoeurópsku iniciatívu, ktorú v roku 1989 navrhlo Rakúsko, Taliansko a Juhoslávia a ku ktorej, ak si ešte niekto pamätá, sa pripojila Ukrajina. Takýto obrat však nezodpovedal plánom Varšavy.

Poľsko, cítiac za chrbtom podporu Washingtonu a Londýna, sa v budúcnosti vidí ako európske mocenské centrum, ktoré úrovňou svojho vplyvu je blízke Nemecku a Francúzsku. Varšava vždy prekypovala vojenskými iniciatívami, ktorých zmysel spočíval v tom, aby Poľsko bolo postavené do centra obrannej stratégie NATO a EÚ na východe. Na doplnenie k bojovej skupine Weimarského trojuholníka (Nemecko-Francúzsko-Poľsko) na západe musí nutne vytvoriť okolo seba nejakú sieťovú štruktúru a previazať navzájom Škandináviu na severe, Pobaltsko na východe a Vyšehradskú  štvorku na juhu.

V máji 2011 Poľsko vystúpilo ako iniciátor vytvorenia pod jeho vedením európskej Bojovej skupiny V4 s perspektívou pripojenia k nej Ukrajiny, čo dobre zapadlo do celkového kontextu osobitných vzťahov Poľska a Švédska, lídrom bojovej skupiny NORDIC (Švédsko, Nórsko, Fínsko, Írsko, Estónsko a Lotyšsko), spolupráce Vyšehradskej skupiny a tzv. Severobaltského formátu (Škandinávia, Pobaltsko, Dánsko a Island) a tiež procesu formovania poľsko-litovsko-ukrajinskej brigády. Bojová skupina V4 má začať svoju činnosť v roku 2016.
Ukrajinská kríza poskytla Varšave dôvod, aby v júni 2014 prevzala na seba formovanie ešte jednej bojovej skupiny V4 , ktorá ako sa plánuje, bude pripravená v roku 2019. Obidve skupiny sa budú zúčastňovať na vojenských cvičeniach NATO, zostávajúc formálne mimo štruktúry aliancie.  Pričom prvá, možno bude pretvorená na stále jednotky  rýchleho nasadenia.

Vyšehradská skupina  tak interpretáciou Poľska nadobudla nový zmysel existencie – byť nárazníkom NATO a EÚ na východe. Zdalo by sa, že všetko sa Varšave darí, ale existujú drobné detaily.

Po prvé, Škandinávci, Lotyši a Estónci a aj Litovci dávajú prednosť Veľkej Británii (a prostredníctvom nej USA) ako opore spolupráce v Baltskom regióne a Poľsko v tejto situácii sotva môže ašpirovať na líderstvo. V každom prípade, zatiaľ sa obmedzilo na vznik spoločne s Lotyšskom, Estónskom a Litovskom na „zjednotený štáb“... pre prípad možnej agresie zo strany Ruska.

Po druhé, Praha, Budapešť a Bratislava  nezdieľajú poľské obavy týkajúce sa „agresívnych plánov Kremľa“ vo vzťahu k Európe, ani poľský entuziazmus týkajúci sa budovania nového berlínskeho múru, izolujúceho Rusko od Európy. Česko, Slovensko a Maďarsko aj keď boli nútené hlasovať v EÚ za sankcie proti Rusku, si uvedomujú, že hlavnú úlohu v ukrajinskej tragédii zohrala nezodpovednosť a neschopnosť kyjevskej vlády, ktorá sa dostala k moci po majdane  a deštruktívne následky dodržiavania príkazov z Washingtonu, ktoré sú proti záujmom ich krajiny.

Česi a Slováci celkovo napäto vnímajú ašpirácie Poliakov na líderstvo  a prudký rast vojenskej moci spolu s jeho vyhláseniami o osobitnej úlohe pri „zadržiavaní Ruska“. V Prahe, Bratislave a v Budapešti sa obávajú, že militantná rétorika Poľska a vnucovania Ukrajiny im za partnera v obrannom budovaní“ ich môže zatiahnuť do Kyjevom a Varšavou vyprovokovaného konfliktu s Ruskom, následky ktorého budú per Európu žalostné.

Natíska sa otázka, prečo potom Česko, Slovensko a Maďarsko ťahajú Ukrajinu do Vyšehradskej štvorky, ak jej prítomnosť v tejto skupine nič nesľubuje, ale oslabí ich bezpečnosť? V mene uspokojenia poľských ambícií? V mene realizácie poľsko-anglosaského sna  o Medzimorí (Intermarium), aby Európa opäť bola rozčesnutá a jej západná časť vrátená do neobmedzenej dominancie USA? Aby Petra Porošenka doviezli na Vyšehradský hrad a pripomenuli mu tu zmarené detské životy v Donecku a Luhansku?

Ak štáty V4 navyše pochybujú o tom, načo je potrebný spoločný „voz“, na ktorom všetci chcú ísť iným smerom, na čo je tomuto vozu piate koleso?

Zdroj: Fondsk.ru


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |