Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Múr v hlavách Nemcov - chelemendik.sk

 

Múr v hlavách Nemcov

2019-11-06  (03:05)

 - Múr v hlavách Nemcov

Múr v hlavách Nemcov sa búra ťažšie

Keď sa 3. októbra 1990 Nemecká demokratická republika spojila so západným susedom, celá krajina si padla do náručia. Pred budovou Ríšskeho snemu v Berlíne zaviala obrovská nemecká zástava s plochou 60 štvorcových metrov, na oblohe zaburácal ohňostroj.

Nemci si pripomínajú koniec smutne známeho Berlínskeho múru.
 

Po 20 rokoch už Deň nemeckej jednoty, ktorý je národným sviatkom, nesprevádza iba nadšenie. Berlínsky múr padol, ale v hlavách mnohých ľudí zostal dodnes. Západ a východ sa k sebe približujú, no nie tak rýchlo, ako by si občania želali. Nemecko je ešte stále rozdelené. Ukazuje sa, že spojiť ľudí je oveľa ťažšie, ako spojiť štáty.

Na vlnách (n)ostalgie

"Bolo mi jasné, že keď padne Berlínsky múr, padne aj NDR," oprašuje spomienky na bývalú vlasť 63-ročný Falk Riedel. Aj keď priznáva, že išlo o totalitný režim, dennodenný život v NDR bol podľa neho bezstarostný. Na peniazoch vraj nikomu nezáležalo, lebo bolo jedno, či niekto zarobil 500 alebo 700 východonemeckých mariek. Potraviny a nájmy boli také lacné, že na slušný život nepotreboval viac ako 300 mariek.

Riedel bol elektrikár a vraj mu vtedy nič nechýbalo. Azda iba auto. Objednal si ho v roku 1973 a čakal naň, až kým nezanikla NDR. Jemu to však neprekážalo. Jazdil na bicykli alebo na matkinom aute. V práci bola podľa neho väčšia sloboda ako teraz. Keď s niečím nesúhlasili, hneď zašli za vedúcim. To dnes neexistuje. Šéf má vždy pravdu. "Teraz musíte stále hovoriť áno, inak by ste prišli o prácu," porovnáva Riedel.

Rojčenie o tom, ako vtedy bolo dobre, je dnes v Nemecku bežné. Clivotu za životom v NDR tu už ironicky volajú ,,ostalgia" (Ost - východ). A neoddávajú sa jej iba starší pamätníci. Berlínsky študent Maurice má len 32 rokov, no na socializmus nedá dopustiť. Tvrdenie, že by sa NDR tak či tak zosypala, lebo sa topila v dlhoch, rázne odmieta. ,,Deutsche Telekom má teraz väčšie dlhy ako celá NDR," presviedča so zápalom. Na Mauricea neplatia nijaké argumenty. Štátna bezpečnosť? ,,Mojej mame ponúkli spoluprácu, a keď ju odmietla, dali jej pokoj." Berlínsky múr, ktorý rozdeľoval jeho rodné mesto? "Človek ho v podstate ani nevidel." Zdá sa, že má odpoveď úplne na všetko...

Nostalgiou sa však nechávajú unášať i mnohí západní Nemci. Napríklad bohatí Bavori, ktorým sa nepáči, že sa z ich peňazí platí zveľaďovanie východných častí krajiny. Alebo obyvatelia západného Berlína, ktorých počas existencie múra dotovala spolková vláda a do východnej časti Berlína vyrážali na obed alebo za nákupmi. Po zániku NDR bol s finančnou podporou Bonnu koniec. Ľutovať môže aj zhruba 200-tisíc berlínskych Turkov. Do západného Berlína prišli za prácou, keď bol ešte obohnaný múrom. Po jeho páde ich trápi chudoba a nezamestnanosť. Môžu za to východní Nemci?

Krajania alebo cudzinci?

Sklamanie Nemcov z vývoja po zjednotení krajiny potvrdzujú i prieskumy verejnej mienky. Podľa vlaňajšej ankety sa napríklad každý štvrtý obyvateľ východného Nemecka domnieva, že sa mu pred rokom 1989 vodilo lepšie. Zatiaľ čo vtedy 71 percent občanov bývalej NDR očakávalo, že sa im život zlepší, teraz to zlepšenie uviedlo len 46 percent. Na západe Nemecka ich bolo 40 percent oproti 52 percentám v roku 1989. Iná anketa zase zistila, že až dve tretiny ,,Ossis", ako v Nemecku nazývajú ,,východniarov", trpí oproti ,,západniarom" (Wessis) pocitom menejcennosti. Údajne sa cítia ako občania druhej kategórie.

Novšie prieskumy z tohto roku už vyznievajú trochu optimistickejšie. Veľké rozdiely medzi oboma bývalými štátmi síce stále vidí 56 percent Nemcov, no až 59 percent je so svojím životom spokojných (51 percent na území bývalej NDR). V starých spolkových krajinách si až 47 percent respondentov myslí, že sa zjednotenie krajiny dokončilo, na východe je o tom presvedčených iba 17 percent. Prieskum odhalil aj vzájomné predsudky - až 52 percent západných Nemcov tvrdí, že sa lepšie darí ich východným krajanom, a tri štvrtiny východných Nemcov si zase myslí opak. Deväť percent z nich by privítalo návrat Berlínskeho múra, na západe je to 11 percent.

Podľa odborníkov sú však podobné výsledky pochopiteľné. Eufória zo zlúčenia oboch štátov jednoducho vyprchala. Na východe Nemecka je vyššia nezamestnanosť a nižšie platy. Z tohtoročného prieskumu vyplýva, že až 18 percent dospelých Nemcov žije pod hranicou chudoby. Na východe je to 24 percent, na západe 16. Sú to najmä osamotení rodičia s deťmi, nezamestnaní či viacdetné rodiny. Kritérium na určovanie chudoby je však prísnejšie ako u nás. V Nemecku sa za hranicu chudoby považuje príjem rovný alebo menší ako 798 eur, čo je viac ako priemerná mzda na Slovensku.

Západným Nemcom kole oči aj tzv. príspevok solidarity, ktorý slúži na vyrovnávanie rozdielov medzi spolkovými krajinami. Platia ho síce aj východní Nemci, ale väčšina peňazí prúdi na územie bývalej NDR. "Prečo ho musíme platiť ešte 20 rokov po zjednotení, znie častá otázka. Cesty na východe sú v podstatne lepšom stave, teraz treba niečo spraviť na západe," zamyslel sa pred mesiacom nemecký spravodajský portál RP Online. Sociológovia však pripomínajú, že úplné vyrovnanie všetkých spolkových krajín neprichádza do úvahy. Tak to predsa nebolo ani v minulosti. "Rozdiely vždy boli a vždy budú," zdôrazňuje Matthias Schlegel z berlínskeho denníka Tagesspiegel.

Lepšie dôchodky na východe

Ukrivdení sa cítia aj západonemeckí dôchodcovia. Napriek tomu, že v spolkovej republike zarábali oveľa viac ako ich chudobní susedia na východe, výška penzií to neodráža. Naopak, rovesníkom na východe, ktorí kedysi budovali socializmus, môžu iba závidieť. Tamojší muž na dôchodku dnes v priemere dostáva až 1 069 eur mesačne, kým západonemecký iba 990. U dôchodkýň je to podobne - na západe berú priemernú penziu 487, v nových spolkových krajinách až 742 eur.

Ako je to možné? Môže za to dôchodkový systém, ktorý používa iný výpočet dôchodku pre obyvateľov bývalej NDR a iný pre ľudí na západe. Systém zohľadňuje výšku platených odvodov, podľa ktorých sa prideľujú body, a počet odpracovaných rokov. Výšku bodov štát umelo navyšuje u východonemeckých dôchodcov, aby ich zrovnoprávnil so západnými vrstovníkmi. Keďže však pracovné miesta v NDR boli istejšie a ľudia tam obvykle odrobili dlhšie obdobie, zle nastavený systém ich vlastne zvýhodňuje. Asi štyri milióny východonemeckých penzistov tak v priemere dostávajú viac ako 16 miliónov dôchodcov na západe.

Po náprave už roky volajú občania i politici, ale problém je príliš zložitý. Spolková kancelárka Angela Merkelová, ktorá až do pádu režimu žila v NDR, sľúbila penzistom riešenie už dávno. Najnovšie by sa ním vláda mala zapodievať na budúci rok. Očakáva sa, že výšku dôchodkov upraví tak, aby nikoho nediskriminovala.

Dlho potrvá aj vyrovnávanie priemerných platov, medzi ktorými sú priepastné rozdiely. V rebríčku desiatich nemeckých miest s najvyššími priemernými mzdami nie je s výnimkou Berlína ani jedno východonemecké. Nehovoriac o tom, že pred rokom 1990 ani väčšia časť tejto metropoly nepatrila k NDR.

V roku 1990 ekonomickí experti vychádzali z toho, že sa mzdy medzi oboma časťami krajiny vyrovnajú pomerne rýchlo. Teraz však vidno, že na to nestačilo ani 20 rokov. Mzdy vo východonemeckých mestách stále zaostávajú za platmi na západe. V roku 1991 nedosahovali ani polovičnú hodnotu západonemeckých, vlani sa vyšplhali na zhruba dve tretiny ich výšky. Priemerný hrubý plat v Nemecku bol pritom vlani asi 3 456 eur. Podľa prognózy ministerstva práce by sa mzdy medzi východom a západom krajiny pri priaznivom vývoji mohli konečne vyrovnať v rokoch 2015 až 2020. Teda 25 až 30 rokov po zjednotení.


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |