Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Moderné jedlo stratilo nevinnosť - chelemendik.sk

 

Moderné jedlo stratilo nevinnosť

2019-11-18  (18:52)

 - Moderné jedlo stratilo nevinnosť
31.1.2011

V Nemecku sa po dioxínovom škandále rozhorela nová náboženská vojna. Neľútostný názorový zápas o to, ktoré jedlo je skutočne dobré a zdravé a ktoré, naopak, poškodzuje zdravie ľudí.

Berlínska potravinárska výstava Grüne Woche patrí k najväčším na svete. Za desať dní ju navštívi 400–tisíc ľudí.
Autor: Reuters

V Nemecku sa po dioxínovom škandále rozhorela nová náboženská vojna. Neľútostný názorový zápas o to, ktoré jedlo je skutočne dobré a zdravé a ktoré, naopak, poškodzuje zdravie ľudí. Výsledkom búrlivej výmeny názorov, akú Nemci a ostatní Európania naposledy zažili pri chorobe šialených kráv, bola zhoda, že jedlo stratilo svoju nevinnosť.

A ešte v jednom sa všetci zhodli – výroba a obchod s potravinami je nielen vecou biznisu, ale aj morálky, prestíže. Osobnej, firemnej, národnej.

Nemci, ktorí vždy presne rátali výdavky na potraviny, si náhle začali klásť otázku, aké jedlo vlastne jedia. V Berlíne na práve vrcholiacej výstave Grüne Woche - Zelený týždeň, ktorá je už vyše sedemdesiat rokov festivalom najlepších nemeckých a svetových potravín, odrazu zarezonovala otázka: (B)isst du billig?

Slovná hračka sa pýtala návštevníkov: Ješ lacno, si lacný? Táto otázka, ktorú mimochodom sformulovali mladí Nemci zo Zväzu nemeckej mládeže, bola výborne načasovaná. Oslovovala každého spotrebiteľa, pretože nielen v Nemecku, ale v celej Európskej únii ľudia radi nakupujú potraviny v akciách. Triafala na citlivé miesto, týkala sa potravinového svedomia spotrebiteľov.

Peniaze a svedomie

"Odpovedzte si na otázku (B)isst du billig? a zistíte svoje konzumné správanie. Nechceme nič viac a nič menej, len aby ľudia zvážili pohľad za okraj svojho taniera," vysvetlil cieľ kampane zameranej na rozumnejšie správanie spotrebiteľov jeden z jej organizátorov Christian Trzensimick.

Rozumne a dobre sa stravovať dnes v Nemecku znamená uprednostňovať regionálne potraviny. "Keď môžem, kupujem si potraviny z Bavorska, kde žijem. Nie preto, že by som bola Bavorka, ale poznám miestnych výrobcov a mám istotu, že potraviny sú čerstvé a neprevážajú sa na obrovské vzdialenosti," priznala sa Brigitte Rauscherová.

Brigitte to má jasné, je veterinárna lekárka a vie, koľko si vytrpia a najmä, ako vyzerajú zvieratá po tisíckilometrových presunoch naprieč Európou. Lenže teraz sú to práve nemeckí farmári, ktorí sa potrebujú zbaviť tisícok ton prebytočného bravčového mäsa. Akokoľvek nemecká ministerka poľnohospodárstva Ilse Aignerová ubezpečuje spotrebiteľov, že nemecké bravčové mäso neobsahuje dioxíny, Nemcov naň pod tlakom aféry prešla chuť. Nepomáhajú ani akcie s dvadsaťpercentným znížením cien.

A tak nemecké ošípané prúdia do Čiech a na Slovensko. Treba sa ich zbaviť, lebo farmy sú plné prerastených zvierat. Čo tam po tom, že veterinárka Brigitte Rauscherová či aktivista Chris Trzensimick pripomínajú spotrebiteľom, že krátke dopravné cesty šetria životné prostredie, nestresujú zvieratá a garantujú čerstvosť mäsa. Teraz ide o ekonomiku fariem. Nemeckých fariem.

Čo znamená bravčové za babku

Lenže lacné nemecké ošípané ničia slovenských farmárov. Nemci vypredávajú ošípané za babku, lebo doma nie je na ne odbyt. Mäsiari na Slovensku, ktorým sa núkajú lacné prasce z Nemecka, žiadajú od slovenských chovateľov, aby im predávali ošípané za rovnako nízke ceny. Karé s kosťou stojí Slovákov už len 3,15 eura. Len preto, že kilogram živého prasaťa sa predáva za menej ako jedno euro. Ozaj, koho zaujíma, že farmári za túto cenu nedokážu prasa vychovať nikde v Európe ani na Slovensku?

Na letáčiku, ktorý rozdával Christian Trzensimick na výstave, však útočila na svedomie nemeckého spotrebiteľa aj takáto poznámka: Kúpou výrobku ovplyvňuje spotrebiteľ mzdy a platy farmárov. Ak si teda Slováci kúpia lacné bravčové mäso z Nemecka, posielajú ku dnu vlastných farmárov. Nemecký letáčik nehovorí o ničom inom.

Krátko po prepuknutí dioxínového škandálu takmer všetky obchodné reťazce na Slovensku vyhlasovali, že predávajú najmä slovenské alebo české vajcia a mäso. Ibaže lacná nemecká surovina je príliš silné lákadlo pre spracovateľov, a tak zo slovenských mäsozávodov prúdi do obchodov aj nemecké mäso. To mäso, o ktoré dočasne stratili záujem nemeckí spotrebitelia.

Mimochodom, na Slovensko sa okrem živých ošípaných dovážajú najmä lacnejšie partie bravčového mäsa. Dominuje pliecko a krkovička. Tieto časti sa v západnej Európe veľmi nepredávajú a nie je o ne záujem ani v Ázii, kam smeruje západoeurópsky aj nemecký vývoz.

"V kvalite pliecko či krkovička nemôže, samozrejme, súperiť s bravčovým karé alebo stehnom. Je tu však ešte jeden hendikep, o ktorom väčšina slovenských spotrebiteľov nevie, a ktorý na Západe odrádza od kúpy práve týchto partií mäsa," prezrádza pozadie obchodu s mäsom slovenský veterinárny lekár Andrej Imrich. "Keď ošípané ochorejú, očkujú ich práve do krku či predného pleca. Aj preto tieto partie bravčového mäsa niektoré trhy jednoducho nechcú."

Keď sliepky dostávajú homeopatiká

Čo si kupujú Nemci? Aféra s dioxínmi posadila na koňa ekologických poľnohospodárov. Na Zelenom týždni obliehali Berlínčania ich stánky a iní neváhali vydať sa za bioproduktmi priamo na ekofarmy. Zhruba osemdesiat kilometrov juhozápadne od Berlína leží jedna z najúspešnejších nemeckých biofariem Schmerwitz.

"Denne naše sliepky chované vo voľnom výbehu znesú osemtisíc vajíčok a všetky okamžite predáme," chválila sa na výstave farmárka Katja Gernerová. Nie sú lacné. Škatuľka desiatich vajec stojí na farme 2,90 eura, na výstave spustili cenu o 40 centov nižšie.

Časť nemeckých spotrebiteľov je natoľko nedôverčivá, že keď prídu na farmu, vojdú roľníkom až do kurínov.

"Dovolíme im to, zákazníci chcú na vlastné oči vidieť, aké sú bidlá sliepok, či majú dosť svetla, čo žerú" hovorí mladá farmárka. A svoje argumenty zaklincuje tým, že ak sliepky nebodaj ochorejú, liečia ich homeopatikami. Posledný argument nepochybne na presvedčených vyznávačov biopotravín platí.

Pravda, nebolo by to pochybovačné Nemecko, aby dôkladne nepreskúmalo každú vec do detailov. A tak si v laboratóriách posvietili aj na biovajcia a obyčajným spotrebiteľom vyslali viac než upokojujúcu správu.

"Pokiaľ ide o prípustnú hranicu dioxínov vo vajciach, ktoré zniesli sliepky v ekologických chovoch, je v nich o čosi vyššia hladina dioxínu ako vo vajciach z priemyselných hál. Pravda, stále je pod prípustnou hranicou."

Obyčajnému Nemcovi nakupujúcemu v Aldi či Lidli priniesla táto správa, ktorú pred týždňom uverejnil berlínsky Tagespiegel, úľavu na duši. Mierne vyšší obsah dioxínov v biovajciach vysvetlili odborníci tým, že dioxín sa bežne nachádza v pôde. A tak sliepky, ktoré behajú po dvore, majú síce dostatok vitamínu D, vajcia so škoricovými žĺtkami, ale aj so všetkým ostatným, čo je voľne dostupné v pôde. Nuž a dioxíny sú rozptýlené aj v nej a po tisícročia ich človek vdychoval, keď si na otvorenom ohni opekal kus mäsa.

Aj keď je Nemecko bohatou krajinou so silno rozvinutým trhom biopotravín, väčšina ľudí stále nakupuje vo veľkých obchodných reťazcoch. Ukázal to aj rýchly prieskum, ktorý si objednalo nemecké ministerstvo výživy, poľnohospodárstva a spotrebiteľov. Biopotraviny aj po dioxínovom škandále nakupuje stále menšina – presne 21 percent nemeckých spotrebiteľov. Tri štvrtiny spotrebiteľov sa v prieskume vyslovili za to, aby štát sprísnil kontrolu výroby potravín z väčšinových konvenčných fariem, ktoré používajú pri pestovaní rastlín priemyselné hnojivá a chemické ochranné látky.

Dioxíny, agent Stasi a realita

Pátranie po pôvodcovi dioxínovej aféry prinieslo zaujímavý výsledok. Siegfried Sievert, šéf firmy Harles&Jentzsch, ktorá údajne omylom vyexpedovala prepálený fritovací olej určený na výrobu bionafty výrobcom kŕmnych zmesí, sa ukázal byť agentom Stasi. Aj keď to zo Sieverta urobilo v očiach obyčajných Nemcov ešte väčšieho zlosyna, nemeckým farmárom to ani zamak nepomohlo. Harles&Jentzsch je v konkurze a škody, ktoré takmer päťtisíc fariem vyčíslilo na niekoľko desiatok miliónov eur, niet vlastne od koho vymáhať.

Ako plynie čas a emócie utíchajú, tak sa triezvejšie uvažuje nad budúcnosťou poľnohospodárstva a modernej výroby potravín vôbec. Spočiatku však blčali vášne, pretože jedlu a futbalu v Nemecku podobne ako na Slovensku rozumie každý.

"Jeme horšie ako v roku 1960," napísali isté nemecké noviny glosujúc aktuálnu ponuku potravín na nemeckom trhu. Vo všetkých médiách sa rozhorela debata o jedoch v jedle a priemyselnom poľnohospodárstve, ktoré sa čoraz viac uberá americkou cestou.

Dioxínová aféra akoby pre Nemcov definitívne uzavrela jednu etapu rozvoja poľnohospodárstva – skončilo sa obdobie vidieckej idyly a nastal čas, keď potraviny sú plné farbív, umelých aróm, konzervačných prostriedkov, zvýrazňovačov chuti a zvieratá sú kŕmené geneticky zmenenou kukuricou a sójou. Fuj, znelo pohoršenie celou krajinou.

Vzápätí sa však ozvali aj iné hlasy. Vedci pripomenuli nemeckej ministerke Ilse Aignerovej, že ak si myslí, že v potravinách nemožno akceptovať nijaké zaťaženie dioxínmi, tak je to hlúposť. Táto jedovatá substancia je v ultramalom množstve pre zdravie neškodná. Kvalita potravín sa za posledné polstoročie nezhoršila, ale zlepšila. A dôkaz?

Dnes tukové tkanivo mladého dospelého Nemca obsahuje iba 10 pikogramov dioxínov na jeden gram, zato pred dvadsiatimi rokmi to bolo 25 pikogramov a pred 40 rokmi skoro 80 pikogramov. "Nie sme na tom vôbec tak zle, ako si myslíme," napísal Tagespiegel a tvrdil, že "nemecké potraviny sú bezpečnejšie ako kedykoľvek predtým," hoci verejná mienka sa utiekala k starým zlatým časom.

Prejedanie neberú vážne, pesticídy áno

Nemecké predstavy o nebezpečenstve, ktoré prinášajú potraviny, sú podľa odborníkov na výživu falošné. Potvrdil to aj prieskum o vnímaní rizík v potravinách v Nemecku, ktorý si dala urobiť Európska komisia.

Troch zo štyroch Nemcov znepokojujú pesticídy v ovocí, zelenine a obilí, hormóny v mäse, konzervačné látky, dioxíny a geneticky zmenené látky. Skutočné riziko však na nich striehne podľa jedného z odborníkov Harmuta Wewetzera úplne inde. O zdravú vyváženú výživu sa stará len 44 percent ľudí a na svoju hmotnosť si dáva pozor len každý tretí Nemec.

"Jeme príliš tučné, slané a sladké jedlá, priveľa mäsa a živočíšnych tukov," podotýka Harmut Wewetzer. Výsledkom sú civilizačné choroby a ročný účet za ich liečenie v sume 70 miliárd eur.

Strach z jedu v jedle sa podľa Wewetzera odovzdáva z generácie na generáciu ako jedinečná genetická informácia. Keď v dávnej minulosti človek zjedol pokazené jedlo, často umieral. Aj naša morálka korení v myšlienkach čistoty a odmietnutí nečistoty. Keď sa objavili dioxíny vo vajíčkach a mäse, v ľuďoch sa ozval pud sebazáchovy.

Ostatný nemecký potravinový škandál vzhľadom na výkonnosť nemeckého poľnohospodárstva a potravinárstva prekročil hranice tejto krajiny. Nemci sa nemýlia, ak hovoria o predele, o skončení jednej a začiatku druhej etapy vo výrobe potravín. Akokoľvek je v Nemecku populárne ekologické poľnohospodárstvo, hlavný tón budú udávať farmy, ktoré nezatracujú priemyselné hnojivá ani chemickú ochranu.

Stačí len jeden údaj z výstavy. Bez výživy a ochrany dáva raž v Nemecku úrodu 4,4 tony priemerne z hektára. Ak sa pôda vyhnojí a obilnina ochráni pred chorobami, je úroda presne dvojnásobná, teda 8,8 tony zrna z hektára. S touto informáciou nepresviedčali návštevníkov Zeleného týždňa predstavitelia chemických koncernov, ale vedci z Univerzity Martina Luthera v Halle.

Nebol to náhodný argument hodený návštevníkom len tak naverímboha. Každodenne pribúda na planéte 200-tisíc ľudí. Nemecko je síce sýte, ale svet hladný a bude ho treba nakŕmiť. Nemci sú ochotní prispieť k jeho nakŕmeniu. A popritom rozvíjať aj menej produktívne ekologické poľnohospodárstvo. Pre tých, ktorí sú ochotní platiť za kilogramový bochník chleba s vlašskými orechmi sedem eur. Bavorský pekár Roland Lachmann sa nesťažuje, denne predá 40-tisíc bochníkov. Nemecko je krajina, v ktorej žije dosť bohatých ľudí ochotných platiť nielen za sýtosť, ale aj zdravý pôžitok.

 

pravda.sk


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...


Ján Molnár   |   2011-01-30  (22:45)
50%  
mínus plus
  Každodenne pribúda na planéte 200-tisíc ľudí.

V rámci demokracie, humanizmu im vyrobíme: ... pesticídy v ovocí, zelenine a obilí, hormóny v mäse, konzervačné látky, dioxíny a geneticky zmenené látky, ...len aby nám nezomreli od hladu a my boháči si dáme ...ekologické poľnohospodárstvo, ...
kilogramový bochník chleba s vlašskými orechmi za sedem eur...

pozri tiež čo jeme - video od Baca

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |