Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Lobby pedofilov - Ide tu o snahu sexualizovať deti a o pohlavný styk s "čerstvým mäsom" - DOLEZITE.SK - chelemendik.sk

 

Lobby pedofilov - Ide tu o snahu sexualizovať deti a o pohlavný styk s "čerstvým mäsom" - DOLEZITE.SK

2020-02-25  (11:46)

 - Lobby pedofilov - Ide tu o snahu sexualizovať deti a o pohlavný styk s "čerstvým mäsom"  - DOLEZITE.SK
 

 - Sexuálna výchova detí v Chorvátsku a jej pozadie – lobby pedofilov

"Programy sexuálnej výchovy pre deti nedávno nariadené v Chorvátsku, a aktuálne už v mnohých krajinách podľa Kinseyho metódy, boli redigované pedofilmi" - tvrdí Judith Reisman, ktorá bola pozvaná do Chorvátska na sériu stretnutí a konfrencií v súvislosti nedávnemu uvedeniu znepokojujúcich kurzov sexuálnej výchovy.
Judith Reisman, bývalá poradkyňa FBI ako aj rozličných ministerstiev USA, je jednou zo svetových expertov na neslávny Kinsey Inštitút a jeho zakladateľa Alfreda Kinseyho. Doktorka Reisman na vlastnej koži pocítila dôsledky šírenia Kinseyho teórie. Jej desaťročná dcéra bola znásilnená trinásťročným chlapcom - horlivým čitateľom Playboya.
Po tom, čo mnohí ospravedlňovali chlapca tým, že možno dievčatko so sexom súhlasilo, pretože deti sú vraj tiež "sexuálne bytosti", ktoré túžia po sexe už od narodenia (jedna z Kinseyho teórií), Reisman začala skúmať dôsledky týchto teórií a skonštatovala, že po druhej svetovej vojne tieto teórie spôsobili doslova geometrický nárast pornografie a pedofílie.

Média začali štvanicu a liberálna lobby sa zaktivizovala
Po tom, čo doktorka vystúpila so svojou štúdiou, chorvátske ľavicové médiá, ktoré podporujú vládu vo svojom programe sexuálnej výchovy, doslova začali proti nej propagandistickú vojnu plnú lží a útokov na jej osobu, medzi ktorými bolo aj obvinenie, že je "popierateľkou holokaustu". Dosť opovážlivé, a kultúrne úbohé vysloviť sa tak o americkej židovke, ktorej väčšina rodiny z európskej vetvy zahynula v nacistických koncentrákoch.
Napriek všetkým nepríjemnostiam, ako aj "záhadným technickým problémom" pri premietaní životopisného dokumentu o Alfredovi Kinseym v Zagrebe v jednej z najmodernejších kinosál s účasťou 800 ľudí a napriek zrušeniu jej očakávanej prednášky na filozofickej fakulte a iným snahám, lobbistom sa nepodarilo zabrániť jej vystúpeniu v chorvátskom parlamente, kde ju pozvala parlamentná pravica a kde nielen osvetlila osobu Alfreda Kinseyho (vyslovila sa o ňom ako o "pedofilovi, ktorý zmenil svet" a "sexuálnom psychopatovi, ktorý kontaminoval naše rodiny, našu kultúru ako aj zákony"), ale predovšetkým predstavila pôvod programov sexuálnej výchovy nariadených Chorvátsku.

Autori programu sexuálnej výchovy sa nepriamo i priamo hlásia k pedofílii
Odhalila, ako profesor Štulhofer - "apoštol" Kinseyho inštitútu, a autor chorvátskeho programu sexuálnej výchovy na školách - napísal knihu spolu s holandským pedofilom Theom Sandfordom, ktorý je aktuálne profesorom na Columbia University. Je známe, že Sandford je deklarovaným pedofilom, spoluzakladateľom a redaktorom holandského časopisu otvorene sa hlásiacich ľudí k pedofílii s názvom Paidika, ako aj autorom štúdie, ktorú možno nájsť na internete pod názvom: Boys in their contacts with men: a study of sexually expressed friendships (Chlapci v kontakte s mužmi: štúdia sexuálne vyjadrovaného priateľstva), ktorá sa neobmedzuje len na výskum o pedofílii, ale vyjadruje už jasne pozitívne hodnotenie.
V rozhovore pre americký pornografický časopis Hustler Erwin J. Haeberle, jeden zo spolupracovníkov Štulhofera a propagátor legalizovania pedofílie, povedal, že je úplne normálne mať sexuálne vzťahy s deťmi, a tie by mali mať slobodný prístup ku knihám pre dospelých a mali by mať možnosť "vybrať si" sexuálneho partnera - aj dospelého. Tento deklarovaný pedofil bol v rokoch 1977-1988 členom Inštitútu pokrokových štúdií ľudskej sexuality, ktorý redigoval väčšinu programov sexuálnej výchovy vo svete, ako aj vyberal pornografické fotografie detí, ktoré následne predával časopisu Hustler.
Rovnaké tendencie prejavuje ďalší spolupracovník Štulhofera - nemecký sexuológ Gunther Schmidt, ktorý napísal prefáciu ku Sandfordovej knihe Male intergenerational intimacy (Medzigeneračná intimita medzi mužmi), kde okrem iného píše: "Hrozba, že akýkoľvek skutok pedofílie bude zo zákona potrestaný, len veľmi ťažko možno považovať za skutok hodný občianskej spoločnosti…. Veď to predstavuje diskrimináciu a prenasledovanie menšín, a teda takéto zákony by sa mali zrušiť".

Cez sexuálnu výchovu sa snažia sexualizovať deti
Judith Reisman zistila, že program sexuálnej výchovy nariadený v Chorvátsku a pripravený podľa metódy Kinsey Inštitútu prof. Štulhoferom je podobný s takmer všetkými ostatnými sexuálnymi výchovami, ktoré boli do škôl implementované na globálnej úrovni. Ide tu o snahu sexualizovať deti a o pohlavný styk s "čerstvým mäsom", a to všetko kvôli nezdravým chúťkam dospelých, kvôli snahám šíriť a prezentovať homosexualitu a iné vážne úchylky osôb ako normálne prejavy ľudskej sexuality, a teda pretvárať mladých ľudí a urobiť ich závislými na pornografickom priemysle.

Nielen odvolanie je na mieste, ale mali by sa vyvodiť aj trestnoprávne dôsledky
V demokratickej krajine by nezvratné dôkazy o úzkych vzťahoch spolupráce medzi autorom takejto sexuálnej výchovy pre základné školy a pedofilnými kruhmi mali okrem trestnoprávnych dôsledkov viesť k okamžitému odvolaniu Štulhofera a všetkých, ktorí sa podieľajú na vypracovaní výchovy takéhoto druhu. Štulhofer je však často pozývaný do médií, kde rozpráva o otázkach sexuality, obzvlášť infantilnej (!) a mladých ľudí, zatiaľčo na základných školách sa desaťročným deťom prezentujú situácie explicitne sexuálneho charakteru.

Chorváti čelia najmasívnejšiemu útoku proti všetkému tradičnému, dokonca horšiemu, než ním bola takmer 50-ročná juhoslovanská komunistická diktatúra. Nová, ľavicová vláda na čele s bývalým komunistom Milanovičom sa snaží udržať si voličskú základňu nielen otvorenou vojnou proti katolíckej Cirkvi, ale stavia všetky karty na radikálnu hodnotovú revolúciu, ktorá má obrátiť Chorvátsko na krajinu s legislatívou najliberálnejších krajín sveta.

Ľudský život a rodina predmetom tvrdého útoku vlády
Potom, čo sa Chorvátsko zaradilo medzi krajiny s najliberálnejšou legislatívou v otázkach umelého oplodnenia a očakáva nový Zákon o rodine, ktorý má odobriť homosexuálne manželstvá s možnosťou adopcie detí; ako aj legalizovať ľahké drogy a eutanáziu; vláda už uviedla do škôl od tretieho ročníka ZŠ až po ukončenie strednej školy povinnú sexuálnu výchovu inšpirovanú gender ideológiou so zámerom otvoriť deťom dvere do sveta sexu.

Výchova k zdraviu?
Agentúra pre výchovu a formáciu patriaca pod Ministerstvo školstva tento program sexuálnej výchovy uviedla pod zavádzajúcim názvom Výchova k zdraviu. Je rozdelený do štyroch častí, z ktorých prvé tri sa venujú osobnej čistote, zdravej výžive, prevencii proti násiliu a závislostiam ako drogy, alkohol, hazard.
Štvrtá kapitola má názov: Rovnosť gender práv medzi pohlaviami a zodpovedné sexuálne správanie. Na prvý pohľad nič zvláštne, keby v skutočnosti nešlo o skorú sexualizáciu detí podľa princípov, ktoré diktuje neslávny Kinsey Institute. Chorváti však ešte stále udržiavajú mentalitu tradičnej rodiny, aj napriek oslabenej pozície Cirkvi (ukázalo sa to aj na Gay Pride pochodoch, ktoré tam majú čoraz úbohejšiu účasť, zatiaľ čo polícia musí "chrániť" manifestujúcich z LGBT hnutia pred hnevom ľudí).

Program uvedený neštandardne
Všetko nasvedčuje tomu, že vláda sa snažila nastoliť program okamžite a za každú cenu, nakoľko v úvodnom dekréte ministra Jovanoviča sa nachádzajú chybné citácie zákonov a tiež proces uvádzania programu do škôl prebehol bez akýchkoľvek recenzií nezávislých agentúr a spolupráce s učiteľmi.
Rodičia sú bezmocní, pretože už nemôžu rozhodnúť, či ich dieťa sa zúčastní týchto hodín alebo nie, nakoľko sú povinné. Zároveň sa tým však porušuje čl 63. ústavy, ktorý im garantuje právo a slobodu rozhodovať o výchove detí. Bohatá, výlučne jednostranne orientovaná nosná literatúra programu je publikovaná združeniami zoskupenými okolo LGBT hnutia, pričom pozornému čitateľovi neunikne, aké sú ciele tohto programu.
V knihe Spol i rod pod povecalom (od autorov Amir Hodzic, Nataša Bijelič a Sanja Cesar) na 81. strane čítame: "Pohlavie je niečo, čo nám bolo dané dávno pred tým, než sme mali možnosť vyjadriť sa k nemu. Preto je správne, že niektorí rozlišujú pohlavie a rod, napríklad: moje pohlavie je ženské, ale som mužského rodu. Prečo teda radšej nepovieme: som mužom s vagínou? Prečo neprekonáme tento biologický imperatív, ktorý len nálepkuje pohlavné orgány ako mužské a ženské?"
Mariela Castro Espín, kubánska psychologička a dcéra prezidenta Raula Castra v chorvátskej verzii Čo sa deje v puberte na strane 82. veľmi rafinovane nabáda: "Je dôležité uvedomiť si, že homosexualita a bisexualita nie sú chorobou ani nemorálnym správaním, ale výrazom rozličných aspektov sexuality ľudského rodu … Sexuálna orientácia sa začína utvárať počas puberty. V tomto období heterosexuálne a bisexuálne vzťahy môžu len napomôcť k objaveniu a rozvoju svojej sexuálnej orientácie".
V ďalšej z kníh pod názvom With Pleasure: Thoughts on the Nature of Human Sexuality od autorov Paul R. Abramson a Steven D. Pinkerto čítame v chorvátskej verzii na strane 146 neuveriteľné slová: "Napriek útokom a zákazom zo strany rodičov sexuálne uspokojovanie predstavuje dôležitý element detstva. V dejinách bolo detstvo považované za akési útočisko chránené na báze starostí a zodpovednosti dospelých … a pritom je to čas, kedy sa najlepšie dá užiť si sexuálne pôžitky rovnako ako iné veci patriace do ľudskej prirodzenosti. Keď si uvedomíme, že v detstve nie je možná reprodukcia, možno si užívať sexuálnych praktík multidimenzionálnym spôsobom - orálne, análne, genitálne, atď. - bez možnosti otehotnieť." Na strane 215 autori ďalej tvrdia: "Pornografia ma didaktický cieľ, pretože zvyšuje sexuálne povedomie a používanie pornografie na terapeutické účely môže umenšiť zábrany, ponúknuť nové inšpirácie, naučiť techniku a zlepšiť komunikáciu medzi partnermi. Okrem toho, pornografia vizuálna, audiálna alebo aj jej čítanie je viac menej sprevádzané masturbáciou, čo taktiež predstavuje bezpečný sex."

Čo sa má diať na hodinách Výchovy k zdraviu?
Na vyučovacích hodinách sa majú vytvárať pracovné skupinky, ktoré si vyžadujú aktívne zapájanie žiakov do rôznych aktivít, ako napríklad dotýkanie sa jeden druhého, hranie scénok, a praktické cvičenia, ktoré majú rozvíjať v triede diskusiu.
V tretej triede základnej školy, teda deti vo veku 9. rokov, sa učia, ktoré dotyky sú "akceptovateľné" a ktoré nie. Učitelia majú vyzvať deti, aby sa jedny druhých dotýkali na istých partiách, a kvôli názornej ukážke aj na tých "neprijateľných"; po tom nasleduje diskusia, v ktorej majú žiaci analyzovať svoje pocity.
Vo štvrtej triede je deťom predstavená gender ideológia, ktorou sa budú zaoberať až do ukončenia školskej dochádzky. Žiakom sa majú predstaviť pohlavné a rodové "stereotypy", diskriminácie a "nálepkovania" sexuálnych menšín. Dievčatá sa majú naučiť a názorne predviesť, ako si zaviesť tampón. V piatej triede rozoberajú masturbáciu "ako integrálnu súčasť človeka, ktorá bola kvôli tmárskym vierovyznaniam zaznávaná ako škodlivá". Dvanásťročné deti v šiestej triede majú analyzovať pornografiu. Musí sa viesť učiteľom diskusia tak, "aby žiaci pochopili, že pornografia poukazuje na sexualitu človeka a nie na mužské a ženské roly."
Štrnásťroční žiaci, ktorí navštevujú ôsmu a teda poslednú triedu základnej školy, majú byť podelení do skupín, kde majú zahrať scénky rôznych situácií "bežného" života. Jednou "bežných situácií" má byť podľa ministerstva táto: "Je piatok večer a Tanja je na párty spolu so svojimi rovesníkmi, ktorých pozná len z videnia. Tanja si dá dve vodky s džúsom. Tancuje, cíti, že jej telo zrazu zaplavila horúčosť a celá miestnosť sa okolo nej točí. Všimne si, že Kristijan, chlapec len o čosi starší než je ona, sa na ňu uprene díva. Je to chlapec, ktorého by chceli všetky jej kamarátky. Nemôže uveriť, že práve ona… Priblíži sa k nej, a začnú spolu veľmi tesno tancovať. Kristijan jej po chvíli navrhne, aby šli hore na poschodie, pretože tu dole je príliš horúco. Ako tak kráčajú nahor, uvedomí si, že je tam tma a nikto tam nie je. Prosí Kristiána, aby zišli nadol, kde sú aj ostatní. Usmeje sa na ňu a hovorí: "Azda mi neveríš?" Kristián sa jej začne dotýkať po celom tele a zhodí ju na posteľ. Tanja mu vraví "nie", prosí ho, aby prestal a snaží sa vymaniť z jeho náruče. Začne plakať, no on pokračuje a ignoruje jej prosby. Prinúti ju k pohlavnému styku." Ešte raz, takúto "bežnú scénku" majú zahrať a vžiť sa do nej len 14-ročné deti…
Pätnásťročným sa sexuálny akt má predstaviť ako normálny fyzický akt, bez akéhokoľvek morálneho významu a hodnoty. Žiaci sa majú praktickými cvičeniami naučiť, ako sa používa prezervatív, antikoncepčné tabletky (otázka tzv. ochrany je totiž ťažiskovým bodom celého programu strednej školy); majú diskutovať o rôznych postojoch v otázkach potratu eufemisticky definovaného ako "prerušenie tehotenstva". Sedemnásťroční, teda tretiaci na strednej škole, sa zoznamujú s homosexuálnym aktom ako s čímsi úplne prirodzeným; homosexuálne zväzky popri heterosexuálnych manželstvách sú len jednou z mnohých alternatív životného štýlu.

Inštrumentalizácia tak sexu ako aj ľudí
Smutné na tom všetkom je, že v celom programe nenájdete ani náznak o výchove k hodnotám, k láske, k životu ako plodu lásky medzi dvoma ľuďmi, k rodine. Slovo láska je použité len raz a ešte sa zmohli na zmienku o sexuálnom akte ako nástroji na prenos života.

Totalitné praktiky
Bezmocnosť celej tejto situácie umocňuje aj fakt, že sa nemožno ohradiť už ani námietkou výhrady vo svedomí. Totiž, učitelia ako aj riaditelia, ktorí by odmietli zaviesť tento program v škole, riskujú, že prídu o licencie. A rodičia, ktorí deti nepustia do školy, viete, kde skončia.

Kinseyho pedofilné a pansexuálne údaje

Nasledujúci článok je časťou z výskumnej správy Judith Reismanovej s názvom "Crafting Bi/Homosexual Youth", v ktorej sa zaoberá rozličnými aspektmi sexualizácie života mládeže. Okrem iného sa zaoberala aj problémom pederastie a pedofílie. Reismanovej výskumy o Alfredovi Kinseymu (1894-1956) vyšli knižne: Kinsey, Sex and Fraud - The Indoctrination of a People (1990), Kinsey Crimes and Consequences (1998, 2000). Pôvodná správa v rozsahu približne tridsať strán, z ktorej bola vybraná nasledujúca časť, je zverejnená na stránke Dr. Judith Reismanovej www.drjudithreisman.org.
Všeobecne uznávaná Národná výskumná rada (National Research Council) v roku 1989 vyhlásila, že sexuálne vedy možno "nahrubo rozdeliť na obdobie pred Kinseym a obdobie po ňom".154 V čase písania tohto článku filmová spoločnosť 20th Century Fox plánuje natočiť rozsiahly film o živote Kinseyho. V hlavnej úlohe s Tomom Hanksom alebo Harrisonom Fordom má byť idealizovaný Kinsey, sexuálny revolucionár z Indiany.155 (film o Kinseym s Liamom Neesonom v hlavnej úlohe bol skutočne natočený, uviedli ho v r. 2004 a zdá sa, že získal nejedno ocenenie, pozn. ďurino).
23. apríla 2000 oslavuje New York Times Book Review skutočnosť, že Univerzita Indiana vyniesla človeka, "ktorý svojim výskumom spôsobil sexuálnu revolúciu."156 17. apríla 2000 Scott McLemee v časopise "Salon" píše:
"Kinseyho vplyv na spoločnosť bol hlboký a trvalý. Jeho vplyv nezávisel od počtu jeho predaných kníh…, odrazil sa v sexuálnej revolúcii a protikultúre, ktorá s ňou prišla… História sexuality v Amerike sa delí na dve veľké, odlišné ale jednoznačne pomenované obdobia. Prvým bola puritánska a viktoriánska éra… Táto éra prohibície skončila 4. januára 1948. Nasledujúci deň uverejnil profesor Alfred C. Kinsey z Univerzity Indiana svoju knihu 'Sexuálne správanie muža'. Spôsobila zemetrasenie."157
Od roku 1948 Kinsey stále viac ovplyvňoval americké predstavy o sexe a láske. Napríklad North American Man-Boy Love Association, (NAMBLA, Severoamerické združenie pre lásku medzi mužmi a chlapcami), najväčšia organizácia pederastov a pedofilov na svete, sa odvoláva na Kinseyho a tvrdí, že každý, kto chce pochopiť moderné hľadisko "sexuálnej orientácie", vraj musí "poznať Kinseyho práce", a ku Kinseyho dielu vraj patril aj boj proti obmedzeniam sexuality medzi dospelými a deťmi, prípadne maloletými. "Zástupcovia homosexuálnych hnutí a najmä muži, čo sú na chlapcov (boy-lovers), by vraj Kinseyho práce mali poznať a vážiť si ich."158 "Ku Kinseymu patrilo to, za čo dnes bojujeme."159
Prečo je Kinsey a jeho rola otca súčasných sexuálnych "vied" taká dôležitá pre každú diskusiu o homosexualite a sexuálnej výchove na školách? Požiadavka a úloha, naučiť deti a mládež na školách, že homosexuálne, bisexuálne a heterosexuálne experimentovanie je legitímne, má svoj pôvod práve v údajoch, ktoré zverejnil Kinsey. Jeho údaje poskytujú revolučný pohľad na potreby a práva detí v súvislosti so sexuálnymi úkonmi. Mnohí Američania, ktorí sa narodili po druhej svetovej vojne, Kinseyho, jeho pracovný tím a knihy "Sexuálne správanie muža" (Sexual Behavior in the Human Male)160 a "Sexuálne správanie ženy" (Sexual Behavior in the Human Female)161 v skutočnosti nepoznajú. Napriek tomu sa Kinsey vďaka obrovskej a dokonale zinscenovanej mediálnej kampani stal všeobecným pojmom. Viac ako 70 percent americkej tlače ho napríklad vyhlásilo za národného hrdinu.162
Veľké časopisy "Life", "Look", "Time" a iné propagovali výsledky jeho nehanebného "výskumu" v oblasti sexuality ako hrdinské, vedecké pravdy.163 V prvom rade ho propagovala Univerzita Indiana. Zoológa Kinseyho prezentuje ako konzervatívneho učenca, prívrženca republikánov a rodinne založeného človeka. Vraj k výskumu sexuality sa Kinsey dostal viac-menej náhodne a pritom zistil, že títo tak cnostní, mravní, monogamní a iba heterosexuálne žijúci Američania sú v skutočnosti pokryteckí a promiskuitní.164 Kinsey tvrdil, že 95 percent všetkých mužov sú v skutočnosti sexuálni zločinci [z pohľadu vtedajších zákonov, pozn. prekl.] a 10 až 37 percent vraj vyhľadáva príležitostné homosexuálne dobrodružstvá.165 O Kinseyho mýte, že desať percent obyvateľov je homosexuálnych a o tom, ako veľmi tento mýtus poslúžil cieľom homosexuálneho hnutia, duchaplne píše Camille Paglia [tiež jeden z idolov homosexuálneho hnutia, pozn. prekl.]:
"Desaťpercentný podiel, ktorý média tak ochotne papagájujú, bola čistá propaganda. Ako vedec odsudzujem, keď homosexuálni aktivisti bez akýchkoľvek zábran opovrhujú pravdou (homosexuálne žijúci muži veľmi dobre vedia, že skrátka nie každý desiaty muž, ktorého stretnú, je "teplý"). Ich švindle a výmysly idú stále ďalej, aj teraz, keď ide o ešte stále fragmentárny dôkaz spojenia medzi génmi a homosexualitou a tiež v otázke homosexuálneho správania zvierat."166
Ako tu Paglia naznačuje, Kinsey bol už dávno odhalený ako neseriózny vedec. Obaja biografovia, ktorí zverejnili nové biografie o Kinseym, priznávajú, že Kinsey sa zvyčajne správal sadisticky homosexuálne a bisexuálne. Opisujú, ako Kinsey sexuálne zvádzal svojich študentov mužského pohlavia. Svoju ženu, svojich spolupracovníkov a ich manželky nútil vyrábať nelegálne pornofilmy s ním a pre neho, na povale svojho domu.167 Kinsey a jeho spolupracovníkov Wardell Pomeroy, Clyde Martin a Paul Gebhard boli "navonok" ženatí. Takto dokázali ukryť svoj cieľ, z ich pohľadu zvierajúcu, na prokreáciu zameranú židokresťanskú epochu nahradiť promiskuitným, bisexuálnym, homosexuálnym a pedofilným rajom v duchu hesla "dovolené je všetko".168
Dnes vieme, že Kinsey "bol pod silným vplyvom piatich pedofilných riaditeľov školy" z New Englandu, ktorí "otvorene vyhlasovali, že mali veľmi vrúcne vzťahy s dvanásť- až trinásťročnými chlapcami."169 Kinsey zomrel priskoro. Trpel zápalom semenníka, ktorý mal nakoniec smrteľný priebeh, dôsledok mnohoročného, intenzívneho sadistického bezuzdného "samozneužívania".170 Zdá sa, že k tomuto zápalu a skorej smrti prispeli Kinseyho nutkavé, brutálne sadomasochistické spôsoby masturbácie.
Kinsey nabádal pedofilov v USA a v zahraničí na zneužívanie detí. Vyzýval ich, aby sexuálne zneužívali dojčatá a deti, pretože takto sa mohol dostať k svojim údajom o údajne normálnej "detskej sexualite". Celkovo išlo pritom o 317 až 2035 detí a dojčiat.171 Mnohé z týchto zločinov proti deťom (orálny a análny sex, genitálny pohlavný styk a manuálne zneužívanie) boli vykonané výslovne pre Kinseyho a jeho výskumy; Kinsey ich vyhodnotil vo svojich grafoch a tabuľkách.172 "Tabuľka 34" v jeho knihe o mužoch (na strane 181 v anglickom origináli "Sexual Behavior in the Human Male") obsahuje "vedecké" záznamy o "mnohonásobných orgazmoch chlapcov pred pubertou".173 Tabuľka obsahuje záznamy o dojčatách vo veku päť mesiacov, ktorých "orgazmy" Kinseyho "technicky vyškolení pomocníci" merali stopkami. V prípade jedného štvorročného chlapčeka počas 24-hodinových meraní údajne napočítali 26 orgazmov.174 Sexuálni pedagógovia, ale aj pedofili a ich sympatizanti dodnes spravidla odkazujú na tieto "údaje" aby dokázali, že deti majú homosexuálne, heterosexuálne alebo bisexuálne potreby a preto potrebujú výchovu o "bezpečnom sexe".175 Údaje sú pravidelne používané aj na to, aby "dokázali", že deti sú už od narodenia sexuálne.
Kinseyho Team, ktorý operoval za zatvorenými dverami, za prvé "nútil" probandov štúdií, aby poskytli požadované odpovede na ich otázky týkajúce sa sexu176, za druhé potajomky zničil tri štvrtiny výskumných údajov177 a za tretie založil svoje tvrdenia o správaní "normálneho muža" na prieskume mužov, z ktorých 86 percent malo odlišné sexuálne správanie. Medzi mužov s odlišným sexuálnym správaním patrilo 200 sexuálnych psychopatov, 1 400 sexuálnych zločincov a stovky väzňov, prostitútov a promiskuitne žijúcich homosexuálov.178 A pretože iba málo žien bolo ochotných odpovedať na otázky Kinseyho tímu, všetky ženy, ktoré žili s jedným mužom dlhšie ako rok, preklasifikovali na "vydaté". Svoje údaje o prostitútkach a iných nekonvenčne žijúcich ženách preklasifikovali na údaje "normálnych žien v domácnosti".179
Ako bolo možné, že zo suchej, vedeckej knihy sa stal celosvetový bestseller a ani kritickí reportéri ani vedci nezisťovali, odkiaľ tie deti na sexuálne experimenty pochádzali? Vo svojej knihe o mužoch Kinsey utrpenie dojčiat, ktoré ešte nedokázali rozprávať ("krik", "skrúcanie sa od bolesti", "pád do bezvedomia", "záchvat plaču" atď.)180, označuje za "orgazmy". Kto vykonával tieto sexuálne experimenty na deťoch? Kde boli rodičia? Počas národných a medzinárodných prezentácií kníh sa na to Kinseyho nikto nikdy neopýtal. Namiesto toho ho Gore Vidal označil za "najznámejšieho muža desaťročia"181. Bol to človek, ktorému hnutie homosexuálov a pedofilov vďačí za svoj rozmach.182
Vo svojej knihe Libido Dominandi: Sexual Liberation and Political Control 183 (Libido Dominandi: Sexuálne oslobodenie a politická kontrola) píše Dr. E. Michael Jones, ako skúšali potlačiť moje (Reismanovej) prvé výskumy o podvode a zatajovaní v Kinseyho diele a o detskej pornografii ako takej. Tieto vtedajšie pokusy sa dosť podobali na kontrolu, ktorú médiá v súčasnosti pri potlačovaní výsledkov kritických výskumov o homosexualite vyvíjajú v oveľa väčšej miere. Jones píše:
"23. júla 1981 [pri príležitosti medzinárodného zasadania sexuálnych vedcov v Jeruzaleme, pozn. prekl.] Judith Reismanová pod názvom 'Vedec a jeho prínos k sexuálnemu zneužívaniu detí - Predbežná štúdia' predstavila svoj výskum. 32 rokov po zverejnení Kinseyho knihy o mužoch Reismanová prvý raz spochybnila Kinseyho materiál o dojčenskej a detskej sexualite prezentovanej v tabuľkách 30 až 34. Položila otázku, ako sa mohol dostať k týmto údajom bez toho, aby boli páchatelia volaní na zodpovednosť. Pred publikovaním svojho výskumu Reismanová oslovila spoluautora Kinseyho knihy, Paula Gebharda, a pýtala sa ho na údaje tabuliek 30 až 34. Gebhard jej odpísal, že údaje vraj poskytli rodičia, učitelia a niektorí homosexuálne žijúci muži - medzi nimi aj 'niektorí z Kinseyho mužov'. Tí údajne na stimuláciu dojčiat a detí použili 'manuálne a orálne techniky' a poznačili si počet orgazmov.
Na tomto zasadaní v Jeruzaleme sa zúčastnil celý establishment medzinárodného sexuálneho výskumu, ako aj poprední ľudia medzinárodného sexuálneho priemyslu. Reakciou na Reismanovej vystúpenie bolo zarazené alebo zlovestné mlčanie. Nakoniec sa jeden švédsky reportér opýtal, prečo zhromaždení experti k tomu nič nechcú povedať. Príčina mlčania bola pritom úplne jasná. Skoro každý z prítomných označil Kinseyho za mentora a citoval ho. Niektorí z nich dokonca vedeli, že s Kinseyho výskumom bolo spojené kriminálne konanie. Všetci však vedeli aj to, že jeho výskumná práca bola podkladom ich 'vedy', čiže takpovediac legitimovaním toho, čo zasa robia oni. Kinsey bol základom ich vlastného domčeka za karát. Ak by sa jeho práca zdiskreditovala, celé sexuálne impérium, ktoré vybudovali po jeho smrti a ktoré bolo ich živobytím, by sa mohlo zosypať.
Neskôr niekto rozšíril informáciu, Reismanová vraj dostala od vlády finančnú pomoc na uskutočnenie svojej štúdie, a vo svojom výskume vraj preukázala vnútorné prepojenie medzi vykorisťovaním detskej 'sexuality' u Kinsey vtedy a tým istým vykorisťovaním detskej 'sexuality' v časopisoch Playboy, Penthouse a Hustler. Keď sa táto informácia dostala do obehu, zarazené mlčanie sa zmenilo na odhodlané konanie. To sa však dialo za zatvorenými dverami."184
Charles E. Rice, profesor práva na Univerzite Notre Dame, môj výskum neskôr komentoval takto: Reismanovej výskum "podložil záver, že výskum Alfreda Kinseyho bol umelo aranžovaný, ideologicky motivovaný a zavádzajúci. Každý sudca, zákonodarca alebo iný štátny úradník, ktorý bude tieto výskumné práce považovať za dôveryhodné, sa previní zneužitím svojej funkcie a porušením povinností."185
Avšak za tých 20 rokov (1982-2000), odkedy bol Kinseyho výskum odhalený ako pseudovýskum, bol Kinsey 650-razy citovaný vo vedeckých časopisoch. Témy (prác) siahajú od zločinov z nenávisti cez "homomanželstvo" až po právo na výchovu detí a znásilnenia. Za rovnaké obdobie možno v "Social Science and Science Citation Indices" (Index citácií prírodných a sociálnych vied) nájsť približne 6 000 odkazov na Kinseyho. Čo sa týka vplyvu na legislatívu a výkon súdnej právomoci, Kinsey je dodnes ďaleko najvplyvnejším sexuálnym vedcom, aký kedy žil.186 Vo všetkých sexuálno-vedeckých poznámkach v "Model Penal Code" ("Vzorový trestný zákonník" pre všetky federálne štáty*), ktorý prvý raz vyšiel v roku 1955, sú citované Kinseyho falošné údaje o "normálnej sexualite" a dodnes ovplyvňujú rozhodovanie súdov a legislatívu.187
Tých, ktorí Kinseyho kritizovali, umlčali a/alebo ohovárali - buď samotný Kinsey alebo veľké médiá. Používali pritom presne tie isté postupy, ako súčasné taktiky vyvinuté Kirkom a Madsenom. [Kirk a Madsen vo svojom manifeste "After the Ball" spísali a publikovali premyslené taktiky na umlčanie kritikov homosexuálneho alebo bisexuálneho životného štýlu. pozn. prekl.] Média "ociachovali" kritikov ako sexuálne zaklinených, nábožensky ignorantských, zlých, nevedeckých a spiatočníckych, zatiaľ čo Kinseyho - a to dokladali množstvom fotografií - prezentovali ako normálneho predstaviteľa americkej strednej vrstvy, manžela, otca a vedca na ceste hľadania pravdy. 70 percent amerických novín oslavovalo Kinseyho objavy na titulnej strane!188 Ustavičný mediálny aplauz desenzibilizoval verejnosť. Kinsey bol oslavovaný ako profét sexuálnej revolúcie. K tomu som vo svojej poslednej knihe189 napísala, že rastúce patologické prejavy v sexuálnom živote Američanov sú do značnej miery zrkadlom dobre zdokumentovaných190 sexuálnych psychopatológií Kinseyho a jeho símu.191 Sú to tieto patológie, ktoré sú potom vyučované ako bezpečný sex na základných školách, gymnáziách a stredných školách a ktoré sa premietajú aj do umenia, tlače, legislatívy a verejných rozhodnutí.
Takzvané sexuálne oslobodenie spravilo jednotlivcov hrubšími, sexualitu olúpili o jej osobitné, primerané miesto v intímnom spoločenstve manželstva. Namiesto toho sa zo sexuality opäť stal starý pohanský rituál veci verejnej, vystavenej na obdiv všetkým ostatným. Jedným z výsledkov Kinseyho "veľkého plánu" je v konečnom dôsledku návrat k pohanským rituálom heterosexuálnej a homosexuálnej prostitúcie a pornografie medzi dospelými, medzi deťmi a medzi dospelými a deťmi.
Preklad z nemčiny ďurino, november 2012. Zdroje uvádzané v článku pod jednotlivými číslami nájdete v pôvodnom nemeckom článku.

Komentár

Správa je síce už viac ako desať rokov stará. V čase stále silnejúcich snáh sexuálnych deviantov, smieť vychovávať deti či zaviesť sexuálnu výchovu už do škôlok, môcť robiť s malými deťmi legálne všetko to, čo si predstavujeme pod slovom pedofília, považujem za vhodné poznať niektoré fakty okolo A. Kinseyho, mentora všetkých týchto deviantných hnutí.


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |