Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Kto môže za islamizáciu Európy? - chelemendik.sk

 

Kto môže za islamizáciu Európy?

2019-08-20  (15:07)

 - Kto môže za islamizáciu Európy?

22.12.2015

 

Jefim Schumann

Knihou roku sa stal v Nemecku román  Michela Houellebecqa Pokora, ktorý vyšiel v ten istý deň, ako teroristi postrieľali v Paríži redaktorov časopisu  Charlie Hebdo a niekoľko  mesiacov pred tým, ako iní islamskí fanatici usporiadali nové jatky vo francúzskom hlavnom meste. Houellebecqovej antiutópii sa dej odohráva v roku 2022, reč je o islamizácii Francúzska a celej Európy.   Analytik  DW Jefim Schumann  píše o románe spisovateľa. 

Časopis  Der Spiegel venoval špeciálnu literárnu prílohu knihám roka.  Hlavnou   z nich sa stal román francúzskeho spisovateľa  Michela Houellebecqa Pokora. Tento román už bol preložený aj do ruštiny, ale decembrové pokusy zakúpiť ho v Moskve skončili neúspechom: bol vypredaný aj prvý aj dodatočné náklady. Čo také v sebe skrýva tento román, ktorý redakcia najprestížnejšieho nemeckého  týždenníka označila za „grandiózny“? A prečo behom dlhých týždňov trónil na čele zoznamu bestsellerov v Nemecku?  


Predovšetkým zdôraznime: reč je o literatúre. Je to, zdalo by sa, očividná skutočnosť – nie však pre kritikov  Houellebecqa, ktorí ho obvinili ešte pred vydaním románu zo všetkých smrteľných hriechov: od podnecovania  náboženskej neznášanlivosti  až po idealizáciu extrémnej pravice. Houellebecqovi môžeme vyčítať hádam len to, že v jeho novom románe je prítomná príliš silná publicistická zložka. Ale predsa len je to literatúra — a dobrá literatúra. Názov románu Soumission sa zvyčajne prekladá ako Pokora, ale možnože Kapitulácia by sa hodila viac. Je to antiutópia, ktorá rozpráva o tom, ako vo Francúzsku  v roku 2022 sa dostane k moci prezident moslim a ako sa v súvislosti  s tým mení krajina: zavádzajú sa zákony šariátu, dochádza k islamizácii  vzdelávacieho systému, z krajiny emigrujú Židia…


Realistická apokalypsa 


Všetko to sa sotva môže stať v realite — prinajmenšom nie o sedem rokov. Zoberme si napríklad už len takú skutočnosť: v románe za  Mohammeda Ben Abbesa, lídra hnutia Moslimské bratstvo, hlasuje v prezidentských voľbách viac ako 20 percent voličov  a vo Francúzsku je v súčasnosti iba cca 10 percent moslimov. Pričom nie všetci sú naozaj nábožensky založení a nie všetci chodia na voľby.  Michel Houellebecq to nemohol nevedieť. Aj napriek tomu však považuje ním vykreslený groteskný apokalyptický obraz za „realistické videnie budúcnosti“.

V Pokore pôsobia popri vymyslených postavách aj reálne osoby: súčasný prezident krajiny Francois  Hollande, líderka pravicového Národného frontu Marine Le Pen, ďalší francúzski politici. Hrdinovia románu citujú alebo len jednoducho spomínajú Nietzscheho, Bakunina, Stalina, Trockého, ruských oligarchov, saudských princov, francúzskych spisovateľov a básnikov... Ale všetky tieto realistické postavy z dejín svedčia, z môjho pohľadu, nie o realistickosti prichádzajúcej katastrofy, ale o jej koreňoch. 

Z dvoch ťažkých otázok — „Čo robiť?“ a „Kto za to môže?“, ohľadne ktorých sa trápili ruskí intelektuáli, Francúza  Houellebecqa zaujíma iba tá druhá. Na prvú  neposkytuje žiadnu odpoveď  a ak sa nad ňou aj zamýšľal, z knihy to nevidieť. Zato odpoveď na druhú otázku v podstate svojej tvorí  celý obsah románu. Môžu za to ľavicoví intelektuáli, prehnití, roznežnení, ľahostajní voči osudom krajiny. Môžu za to politici, ktorí si zvykli na hru na stranícku demokraciu   a koaličný obchod s ministerskými kreslami. Môže za to tlač, ktorá pre stromy nevidí les a nahráva vkusu nenáročných čitateľov, fascinovaných uctievaním ikôn, ktoré striedajú jedna druhú: hviezd športu a televíznej obrazovky, modeliek...“ Média v Houellebecqovom podaní sú spolupáchateľmi „nového poriadku“. 


Sympatický islam 


„Sociálna demokracia v agónii“, „úpadok západného  sveta“, voľby ako „deľba moci medzi dvomi súperiacimi gangsterskými klanmi“,   —  autor dosť drsne  (čo je typické pre Houellebecqa, ignorujúceho akúkoľvek politickú korektnosť)  sa vysporadúva so západoeurópskym spoločensko-politickým modelom. Takže Houellebecqa by sa skôr dalo obviniť nie z islamofóbie, ako to robia mnohí kritici, ale z „eurofóbie“.

Viac ako to: niektoré prvky politiky moslimského prezidenta Ben Abbesa  sa na prvý pohľad dosť pozitívne odrážajú na živote Francúzska v roku 2022.  Takto napríklad, mnohé ženy, pritiahnuté solídnymi príspevkami pre ženy v domácnosti, odchádzajú z práce, aby sedeli doma s deťmi. Uvoľňujú pracovné miesta — a úroveň nezamestnanosti, ktorá dosiahla hrozivý rozmer, klesá. Pravda, financujú sa tieto prostriedky z  časti štátneho rozpočtu, určenej pre vzdelávanie a za Ben Abbesa sa stáva povinnými iba 6 tried školy, ale to zanecháva ľahostajnou väčšiu  časť spoločnosti —  „skleslých, deprimovaných, apatických“ Francúzov.

Zdá sa, že aj hrdinu románu. Na islám sa pozerá s ostražitosťou, hoci sa mu páči, že za Ben Abbesa je povolená polygamia. Francois (tak sa volá hrdina) so zjavným pôžitkom počúva úvahy istého Redigera, svojrázneho islamského  Mefista, o tom, koľko konkrétne žien by „mal mať“práve on, profesor Sorbonny  (minimálne tri).


Bez princípov 


Hrdina románu, v mene ktorého je rozprávaný príbeh, — je postava, typická pre  Houellebecqa: nepokojný, hĺbavý profesor odborník na literatúru stredného veku, zohrievajúci v mikrovlnke polotovary, kúpené v susednom supermarkete, znudený a ľahostajný voči všetkému okrem krátkych sukní a holých kolienok mladých študentiek. To je hádam jediná  vec, ktorá ho mrzí, keď sa Sorbonna stane islamskou univerzitou a študentky si obliekajú dlhý, uzavretý zdola nahor čádor. 

Rodinu Francois nemá, rodičia sú živí, ale posledných desať rokov s nimi  neudržiava žiadny kontakt. Nemá ani rodinné, ani mravné princípy. Akési morálne predstavy ešte má, ale to už nie sú princípy, ale len predstavy, nič viac. Majú pre Francoisa iba relatívny význam.  

Dosť príznačná je sféra profesionálnych záujmov hrdinu Pokory: špecializuje sa na tvorbe francúzskeho  spisovateľa 19. - začiatku 20. storočia  Jorisa Karla Huysmansa, tvorba ktorého  (a obzvlášť román Naruby, ktorý často spomína  Houellebecq) sa považuj za manifest európskej  dekadencie. 


Kapitulácia Európy 


Čo sa týka Mohammeda Ben Abbesa, nie je to žiadny džihásista, nie je to bojovný fanatik ani diktátor. Ani na Chomejního, ani na Kadyrova, ba dokonca ani na Ergodana sa Ben Abbes nepodobá. Je to vcelku  svetský, umiernený  vo svojich prejavoch a skutkoch politik, ochotne pristupujúci na kompromisy. Pravda, na jednom mieste autor románu si zrazu spomína na situáciu vo Weimarskej republike na konci 1930-tých rokov a na intelektuálov a politikov, ktorí  si spočiatku mysleli, že Hitler sa v konečnom dôsledku „spamätá“. Je to varovanie o tom, čo môže podľa Houellebecqovej mienky očakávať Ben Abbesovo  Francúzsko? Mimochodom, reč je v románe nielen o Francúzsku. V roku 2022 islamské strany už sú súčasťou vládnych koalícií vo Veľkej Británii, Holandsku a Nemecku a v Belgicku sa vôbec stali poprednou politickou silou, pretože valónskym a flámskym nacionalistom sa nepodarilo dohodnúť medzi sebou. 

Z triumfálnej politickej expanzie islamu  Houellebecq obviňuje predovšetkým nie samotný islam, pretože považuje expanziu a jeho imanentnú vlastnosť (uvádza tu paralely s komunistickou expanziou), ale západných intelektuálov a ich pokoru, ich kapituláciu. 

Rozkol spoločnosti, jej radikalizácia, ozbrojené  etnické strety  a v konečnom dôsledku príchod k moci moslimského  prezidenta ako garanta jednoty a kľudu, — všetko to sa nestlalo zo dňa na deň. „Programový“ v tomto ohľade je trpko-ironický Houellebecqov výrok: „Veľmi  mnohí intelektuáli v priebehu 20. storočia podporovali Stalina, Maa a Pol Pota a nikto ich za to vážne nikdy neodsudzoval. Francúzski intelektuáli nemusia byť ľuďmi zodpovednými, nie je to súčasťou ich povahy.“  A akoby ešte raz zdôrazňujúc túto myšlienku, Michel Houellebecq  končí román slovami svojho pokorného  hrdinu: „Nemám čo ľutovať.“ Naozaj nie?...


Zdroj: http://inosmi.ru/social/20151217/234830551.html


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |