Deprecated: mysql_connect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /home/web/chelemendik.sk/www/debug.php on line 10

Chelemendik.sk
Словацко-русский портал Сергея Хелемендика    
Словакия        Клуб ROSSIJA       Сергей Хелемендик       Dobrá sila       Kontaktujte nás       Prihláste sa    Zaregistrujte sa    
Krvavý kúpeľ bez hraníc - preložila dobrovoľná pomocníčka hnutia Dobrá sila - chelemendik.sk

 

Krvavý kúpeľ bez hraníc - preložila dobrovoľná pomocníčka hnutia Dobrá sila

2020-02-25  (08:40)

 - Krvavý kúpeľ bez hraníc - preložila dobrovoľná pomocníčka hnutia Dobrá sila

18.5.2015


70 rokov prešlo od ukončenia Druhej svetovej vojny a jej sprevádzajúcej genocídy Židov a Rómov. 100 rokov od genocídy Arménov v Ottomanskej Porte.

Medzinárodné spoločenstvo, spojené v rámci OSN, neustále deklaruje nevyhnutnosť mieru na celom svete, sprevádzajúc tieto vyhlásenia bombardovaním raz jednej, raz druhej krajiny pod tou alebo onou zámienkou.

Tak ako bolo v Juhoslávii, Iraku, Lýbii a odohráva sa v súčasnosti v Jemene. Alebo organizuje zvrhnutie vlády ako na Ukrajine. Provokuje občiansku vojnu ako v Sýrii.

A zapodieva sa množstvom iných vecí toho istého smerovania po celej planéte. Výsledky sú vždy smutné.


Postkoloniálna demokracia

Za autoritatívnymi lídrami nasledujú malichernejší diktátori, ale o to krutejší. Demokracia, meniaca diktatúru označuje zrušenie ohraničení na likvidáciu menšín, ktoré už nikto viac neochraňuje. Čo sa týka mieru na celom svete, táto fráza zostala iba heslom, pod ktorým sa skrývajú tí, ktorí sa pokladajú za spasiteľov osudu ľudstva, vedú politiku tak nezodpovednú, ako aj egoistickú a slepú. Zmenilo sa niečo vo svete od čias Druhej svetovej vojny v časti organizovania masových vrážd ľudí len za to, že majú inú vieru alebo sa javia časťou iného národa, hovoria iným jazykom a podľa svojho vychovávajú deti? Ani trošku. Tak ako ich za toto zabíjali, tak aj zabíjajú. Pri úplnej ľahostajnosti svetového spoločenstva k tomuto ako aj v Kambodži za čias červených Kmérov alebo typického spľasnutia rúk ako v dnešnom Iraku s Jezidami, ktorých likvidujú a premieňajú na otrokov bojovníci Islamského štátu. 


 Cieľ genocídy vždy a všade – čistota niečoho. Viery, národnosti, ideológie... A boj – pod zámienkou ochrany všetkých týchto pojmov – o moc. Niekedy ešte aj o peniaze, ale nie v každom prípade. Moc sama o sebe sú peniaze. Dokonca keď aj nie sú vyrazené v mincovej forme, ale v materiálnom blahu. Vrátane tých najprimitívnejších, ako posledného kúska chleba. A hlavne – možnosť zabíjať a mučiť beztrestne, realizujúc najsadistickejšie fantázie. Svet je veľký a foriem podlosti je veľa.


Povojnová Ázia a Afrika v tomto smere doteraz majú prvenstvo na celej planéte. Koľko na ich územiach za desaťročia od Druhej svetovej vojny padlo ľudí si rozum nevie ani predstaviť. Hoci aj predtým tieto časti sveta sa vyznačovali osobitým zverstvom alebo, ak chcete, masovosťou a každodenným zabíjaním civilného obyvateľstva vrátane jeho vlastnými vládami čo krajinám civilizovaného sveta už je neprirodzené. To v plnej miere demonštruje história Číny a Kórey, Indočíny a krajín Indostanu, Blízkeho a Stredného Východu. O Afrike ani nehovoriac.


Pričom, ak v Ázií genocída, ako forma likvidácie miliónov ľudí zatiaľ odišla do minulosti (možno dočasne) a na Blízkom a Strednom Východe je v súčasnosti v menšom meradle ako predtým, to na čiernom kontinente prekvitá v najprimitívnejších jednoduchých  formách.   


A veď pogromy na národnostnom, konfesionálnom alebo etnopolitickom základe sú charakteristické nielen pre autoritatívne diktatúry, ale aj pre krajiny uznávané vo svete  ako príkladné  demokracie.


Na to, že rozdelenie Britskej Indie na Indiu a Pakistan (ktorý ako jednotný  štát neprežil ani 25 rokov) bolo sprevádzané  5 mil. obetí a 20 – 25 mil. utečencov, je spomínať vo svete nedovolené  - obe tieto krajiny sú príliš váženými členmi svetového spoločenstva. Aj o prenasledovaní inovercov v Južnej Ázií masovokomunikačné prostriedky oznamujú v zásade v rámci udalostí v Pakistane, kde miestni achmadia, kresťania a šiiti v priebehu desaťročí sa stretávajú s nátlakom zo strany radikálnych sunnitských organizácií pôsobiacich za úplnej nečinnosti alebo dokonca podpory vlády.


Jednako situácia v Indii z uhlu pohľadu bezpečnosti menšín (ktorá vzhľadom na štatistiku tejto krajiny môže narátavať milióny ľudí) je o niečo lepšia  – akurát  extrémizmus je tam miestny, hinduistický.


 Tak od roku 1954 do roku 1992 v Indii sa udialo vyše 13 000 pogromov na moslimov. Reč nie je o drobných incidentoch, ale s ľudskými obeťami. Všetky výstrelky extrémistov proste nepodliehajú štatistike. Rok rozpadu ZSSR bol posledný, keď v Indii bolo dovolené počítať pogromy. Symbolom nasledujúcich desaťročí sa stali udalosti v Gudžarate roku 2002 známy ako Gudžaratský pogrom. Boli zavraždené tisíce moslimov. Ženy pred smrťou znásilňovali a potom spolu s deťmi spaľovali zaživa. V roku 2008 v Orisse sa to isté dialo s kresťanmi. Spaľovali nielen kláštory  a kresťanské chrámy, ale aj svätcov a mníchov. 


Čo urobil pre záchranu tých, ktorých v Indii vraždili religiózni fanatici, kresťanský svet? Nič. A Islamský svet s jeho večným bojom proti Izraelu rozhorčenou islamofóbiou v Európe? Tiež nič. India kupovala a kupuje dostatok arabskej a iránskej ropy, aby ju zbytočne neznepokojovala. Tým viac, že rôzne pokusy nejako účinkovať proti nej privedú len k novým obetiam medzi indickými moslimmi a kresťanmi.


Zato bez komunistov


Zlikvidovanie komunistickej strany Indonézie, tretej najväčšej na svete po sovietskej a čínskej, v rokoch 1965 – 1966 -  to téma kompletne zabudnutá. Málokto si vo svete pamätá, že výmena prezidenta Sukarno s jeho „riaditeľnou demokraciou“, za generála Sucharto vládnuceho zatiaľ vyše 30 rokov, bola sprevádzaná masovými vraždami.


 Len podľa oficiálnych údajov zahynulo od 500 000 do 1 000 000 ľudí. Podľa neoficiálnych údajov od 1,5 mil. do 2,5 mil. Približne toľko isto uväznili – sedeli tam ešte aj v 70-tych rokoch. Pričom spolu s indonézskymi komunistami vojaci vraždili kresťanov, hinduistov, pohanov, Číňanov i ateistov (t.j. všetkých, kto im prišil pod ruku) za plnej podpory zo strany USA i vlád západnej Európy.


Na sprievodné zabíjanie indonézskych komunistov, jatky  kresťanov i ostatných  inovercov islamskými fundamentalistami, pozornosť na Západe nikto neobrátil pokladajúc to za cenu za zbavenie sa  komunistickej hrozby. Dokopy len na turistickom Bali bolo zabitého nie menej ako 5% obyvateľstva. Hoci zvlášť významné zverstvá čo do rozsahu vraždenia sa diali nie tam, ale na husto obývanej Jave a Sumatre.


Genocída, organizovaná v Kambodži, ktorá sa vtedy volala Demokratickou Kampučiou vládnucimi krajinou v rokoch 1975-1979 Červenými Kmérmi predstavuje ešte viac názorný experiment v oblasti masového vyhladzovania civilného obyvateľstva z uhla pohľadu  svetovej verejnosti. Koľko presne bolo zabitých ľudí mladistvými, tvoriacimi armádu Brata č. 1 Pol Pota a jeho spolupracovníkov (celkom do vedenia organizácií spadalo 5 bratov) až po súčasnosť, o tom sa vedú spory. Najbližšie k realite sa pohybujú čísla od 2,75 do 3,4 mil. ľudí.


A keď režim Kmérov vo výsledku nimi organizovaných pohraničných konfliktov bol zlikvidovaný  vietnamskou armádou, to vyvolalo tvrdú kritiku na adresu... Chanoja so strany vedenia Spojených Štátov. To navždy zlikvidovalo reputáciu prezidenta Cartera, aj keby sa do konca svojho života  zdržiaval akýchkoľvek vyhlásení. Toto Carter nerobil a nerobí po dnešný deň, pokračujúc s jemu vlastným „taktom“ komentovať či už palestínsko-izraelské vzťahy alebo iné udalosti svetovej politiky.


Vizitka ľudožrútov


No to je všetko Ázia... Udalosti, prebiehajúce v Afrike, ako sme už hovorili, sú v omnoho väčšom meradle. Najznámejší súčasný prípad – genocída v Rwande v 1994 roku: masové vraždenie tutsi i umiernených chutu, vykonané extremistami chutu a tiež masové vraždenie chutu, vykonané Rwandským vlasteneckým frontom (RPF) tutsi.


Zo strany chutu vraždenie obyvateľstva sa robilo vojenskými formovaniami Interachamve a Impuzamugambi pri aktívnej podpore sympatizujúcich z radov občanov – s plným vedomím a podľa pokynov vládnucich orgánov krajiny. Číslo zabitých za prvých 100 dní genocídy presiahlo 800 tisíc, z nich približne 10% predstavovali chutu, nepodporujúci ideu genocídy alebo pokúšajúci sa jej zabrániť. Zo strany tutsi odvetné kynoženie chutu sa robilo RPF a ozbrojenými útvarmi tutsi. Číslo nimi zabitých chutu predstavovalo 200 tisíc.


Aby bolo čitateľovi zrozumiteľné, že na čo sa to podobá, pripomeniem: rýchlosť vraždenia  päťnásobne prevýšila zaznamenanú v nemeckých koncentračných táboroch.


Pričom genocída v Rwande sa stala spúšťacím mechanizmom pre oveľa krvavejšie udalosti v susednom Zaire – dnešné Kongo. Zachraňujúc sa pred smrťou, niekoľko sto tisíc ľudí ušlo z Rwandy do Zairu, tak sa vtedy nazýval ten štát. Vládnuci  mu diktátor Mobutu, vyslal do východných provincií vládne vojská, aby vyhnali z krajiny utečencov a zároveň aj všetkých miestnych tutsi ( v 1996 r. im bolo prikázané opustiť Zair).


V dôsledku toho, v októbri 1996 roku, tutsi povstali proti režimu Mobutu. Spolu s inými antivládnymi ozbrojenými etnickými zoskupeniami sa spojili do Aliancie demokratických síl za oslobodenie Konga a na jej čelo sa postavil Loran Kabila. Podporu mu prejavili vlády Ugandy a Rwandy. Vládne vojská utrpeli porážku a v máji roku 1997  vojská Aliancie vošli do Kinšase. Krajina bola premenovaná na Demokratickú Republiku Kongo a zvrhnutý Mobutu utiekol za hranice.


Tieto udalosti sa stali začiatkom veľkej vojny, ktorú často nazývajú Prvou africkou svetovou vojnou. Zúčastnilo sa jej vyše 20 ozbrojených zoskupení, predstavujúcich 10 štátov Afriky. Vojna, v ktorej dokonca podľa oficiálnych údajov, zahynulo 5,5 miliónov ľudí a podľa správ nezávislých expertov – od 6 do 10 miliónov ľudí, sprevádzaná nielen masovým vraždením civilného obyvateľstva, popravami zajatcov, mučením a znásilňovaním žien i mužov, ale aj návratom k satanistickým kultom, vrátane kanibalizmu, kedysi tak rozšíreným medzi miestnymi kmeňmi.


Značnú časť bojujúcich skupín predstavovali mobilizovaní, zajatci alebo na vojakov premenení mladiství a deti, všeobecné číslo ktorých prevýšilo 100 tisíc. Pritom vojenská činnosť, do momentu písania týchto riadkov, nielenže sa neukončila, ale sa aj rozšírila za hranice svojej prvopočiatočnej zóny, včítane Centrálno-Africkej Republiky a oblasti Veľkých afrických jazier.


Ničenie ľudí podľa náboženského a etnického princípu v Afrike uľahčuje to, že miestne kmene spravidla vyznávajú takzvané južné kresťanstvo a južný islam, to jest formálne obratiac sa do jedného z monoteistických náboženstiev, v plnej miere zachovávajú tradície, zodpovedajúce kultu predkov, animistické a iné povery, tvoriace základ pradávnych afrických náboženstiev.


Tribalizmus, rozšírený v Južnej, Východnej, Juhovýchodnej Ázii a tiež na Blízkom a Strednom Východe, v Afrike do dnešného dňa v obrovskej miere formuje základ uvedomenia jej pôvodného obyvateľstva.  Dôsledky toho sa rozprávajú prakticky po celom území kontinentu. Pri tom masovosť vraždenia , po rozpade koloniálneho systému, sa stala vizitkou súčasnej Afriky, uľahčuje sa dostupnosťou a rozsiahlym rozšírením súčasnej výzbroje, za neprítomnosti akejkoľvek kontroly nad ňou.


O beztrestnosti za spáchanie zločinov proti ľudskosti ani nehovoriac. Vo väčšine krajín Afriky činnosť Medzinárodného trestného tribunálu predstavuje paródiu na justíciu  a mierotvorné kontingenty OSN buď nemôžu nikoho brániť s námahou zvládajúc zabezpečenie vlastnej bezpečnosti, buď priamo alebo nepriamo spôsobujú činnosť vražedných zoskupení.


Keďže Afrika je bohatý na zdroje kontinent,  kontrola nad náleziskami diamantov, zlata alebo uránu, železnej rudy a iných vzácnych minerálov dovoľuje bojovníkom zabezpečovať pomoc medzinárodných mierotvorných kontingentov, neraz pozostávajúcu z jednotiek nebohatých krajín tretieho sveta. Ostatne, zlato, diamanty a urán často dovoľujú dohovoriť sa aj s predstaviteľmi západných krajín. Pritom reč nie je iba o vojenských konfliktoch.


V celom rade prípadov v Afrike príčinou genocídy sa stáva „obyčajná“ politika.


Práve tak bolo v Zimbabve (bývalá Južná Rodezia), keď v priebehu bojov jej diktátora Roberta Mugabe, etnického šona ( aj katolika – podľa formálnej náboženskej príslušnosti), so svojím spolubojovníkom, bielym Džošua Nkomo, opierajúcim sa o matabele, bolo v r.1980  zabitých od 50 do 100 tisíc mierumilovných občanov Metabelelendu. Pobila ich 5-ta výsadková brigáda pripravená pre Mugabe severokorejskými inštruktormi. Túto operáciu v Zimbabve poeticky nazvali „Gukurachundi“: „Ranný dážď, zmývajúci plevy pred jarnými lejákmi“.


A kto by komu v tomto zabránil... Ostatne, ako pri zúčtovaní so zvyškom bieleho obyvateľstva, prevažne farmármi. Pri všetkom horlení britskej vlády vo vzťahu k „nastoleniu poriadku“ v Sýrii alebo demonštratívnej zainteresovanosti vo vzťahu k podpore režimu v Kyjeve a jeho odporu voči Moskve, ochrániť bielych, v Londýnom ponechaných na vôľu osudu bývalých afrických kolóniách Veľkej Británie, vláda Jej Veličenstva nezachcela. Alebo nemohla.


Predplatená genocída


Konečne aj v tých prípadoch, keď africkí lídri v dôsledku rozmachu a krutosti krviprelievania sú obvinení z genocídy, výsledok je spravidla nulový. Príkladom je Sudán.


Jeho prezidentovi, vládnucemu krajine od 1989 roku, Omarovi al-Baširovi, príslušné obvinenia  boli predložené na základe genocídy v Darfure, obeťami ktorej sa stalo minimálne 400 tisíc ľudí a počet utečencov prevýšil 2 milióny. Jednako on pokračuje vládnutím v Sudane, ignorujúc rozsudok Medzinárodného súdneho tribunálu. Pri tom ho prijímajú v arabských a afrických krajinách, kde chodí na návštevy: nikto ho tam nezatýka, ani sa nechystá zatýkať. Vedú s ním rozhovory včítane susedného Egyptu a Efiópie  v kľúčových otázkach pre všetky tieto krajiny o rozdelení vôd Nilu.


On v priebehu desaťročí balansuje medzi Saudskou Arábiou a Katarom – na jednej strane a s Iranom na strane druhej, nezabúdajúc na Turecko. Úspešne obchádza všetky medzinárodné sankcie. Ochladenie vzťahov so saudskou vládou, podráždenou zblížením Chartumu s Teheránom, pre prezidenta al-Bašira je vskutku nepríjemné – no nič viac.


Pri tom je zrejmé, že ich vedúca krajina, i bez toho rozpadnutá na dve časti po desaťročiach trvajúcej vojne medzi moslimským severom a jazykovo-kresťanským juhom, v dôsledku etnokonfesionálnych vzbúr a povstaní v Darfure, Kordofane a ďalších provinciách, proste ukonči svoju existenciu, ak nebudú potlačené za akúkoľvek cenu.


V afrických podmienkach táto cena je genocída, ktorá pri podpore vládnych vojsk v Darfure, sa uskutočňovala proti usadlíkom (prevážne vo vzťahu k národnostiam fur, zagava a massalit) ozbrojená domobrana arabizovaných kočovných kmeňov Džandžavid, likvidujúca celé dediny do základov. Tým viac, že sudanskí arabi sa nemajú kde podieť: rozšírenie Sahary ich núti kočovať na územia svojich susedov – roľníkov.


Ako šiel boj o prežitie v Sachele stovky a tisíc rokov predtým, tak pokračuje i v súčasnosti. Zastaviť ho nikto nemôže a sotva by aj vedel. Jediný rozdiel s minulými epochami – prítomnosť masovokomunikačných prostriedkov, robiacich kynoženie celých národov imaním svetovej verejnosti pri absolútnej neschopnosti poslednej čokoľvek urobiť pre to, aby sa tomu zabránilo. 


Nakoľko možno posudzovať v súčasnosti,  70 rokov od skončenia Druhej svetovej vojny, ktorá položila začiatok súčasnému mierovému usporiadaniu, analyzujúc činnosť štruktúr, plniacich funkciu zabezpečenia „zákona a poriadku“ týchto mierových šerifov (alebo „žandárov“- v závislosti na vkusu pisateľa), pracujú oni ( ak ich činnosť vôbec možno nazvať prácou) od ruky.


To jest, ak konfliktné strany dobrovoľne, samé od seba sú pripravené rozísť sa na rôzne strany, nestrieľajúc do mierotvorcov, činnosť OSN a medziiným menej statusných organizácií sformovaných „svetovým spoločenstvom“ ako „nadnárodného parlamentu“ aj takej vlády, bude úspešná. Ak nie, tak nie.  A nakoľko ľudia, sú pripravení organizovať jatky, v ktorých musia zahynúť desiatky a stovky tisíc, ak nie milióny mierumilovných ľudí, ako pravidlo, nepatria ku kategórii zákonuposlušných, vplývať na nich možno len najkrutejšími silovými metódami.


A tu sa stretávame s dvojitými štandardami. To jest, ak sú strany pripravené preplatiť (autor špeciálne sa vyhýba neutrálnemu výrazu „prelobovať“- nie je to ten prípad) tú alebo inú rezolúciu OSN (ako Saudská Arábia a Katár v prípade Lýbie v „arabskú jar“ alebo tá istá Saudská Arábia v Jemene) a následné formovanie „medzinárodnej koalície“, svetové spoločenstvo zasiahne. Pričom rezolúcia OSN je v princípe nezáväzná – zasahujú aj bez nej. Hoci prínos z tohto zasahovania nie je celkom istý: jeho výsledky, ako ukazujú udalosti v tej istej Lýbii, sú v priamom protiklade úsiliu strán – snaživcov ( ako to prebehlo s európskymi členmi NATO) podporiacich objednávateľov intervencií a likvidácie Kaddafiho.


A čo ak ich niet... Vtedy hoci aj Kongo, Rwanda alebo Sudán, hoci aj Zimbabve alebo Kampučia. Nie je dôležité. Koľko zabitých – nie je dôležité. Nie, teoreticky noviny niečo napíšu. Alebo nenapíšu. Ako všetci títo ľudia zahynuli, tiež nie je dôležité. Akurát možno Hollywood niečo nafilmuje na spôsob Krvavého diamantu: horory, založené na reálnych udalostiach, nepredávajú sa zle. Kto už odmietne veľké peniaze...


Takže uvažujúc o tom, ako je ten súčasný svet dobre usporiadaný, zober do úvahy čitateľ, že ty najskôr proste žiješ v tej jeho časti, ktorých súčasné genocídy sa nedotýkajú.


Presnejšie – zatiaľ sa nedotýkajú. Nikto nevie, čo bude s tou alebo inou krajinou zajtra. Na Ukrajine tiež bol mier.


Zdroj: http://www.km.ru/world/2015/05/13/organizatsiya-obedinennykh-natsii-oon/758679-reznya-bez-granits


Za preklad ďakujeme našej dobrovoľnej pomocníčke Valentíne Hambalkovej





 


 

 

VIDEO seriál Moskva očami Sergeja Chelemendika


 - Pravda o 2. svetovej vojne

Seriál Pravda o 2. svetovej vojne -

úryvky zo životopisu Adolfa Hitlera


 - Seriál klimatická katastrofa

Analytický seriál Klimatická katastrofa




 - Sen žobrákov o dome za 500 tisíc Eur

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

Nešťastné a okradnuté deti 


Analytický seriál Michaila Leonťjeva:

Veľká americká diera

 

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1041/76/10417632-peter-stanek.jpg Cyklus televíznych dialógov s Petrom Staněkom



                      VIDEO seriál Poliny Chelemendikovej:
               Magický Nepál, Neuveriteľná India


 - VOĽBY 2010 - Ako to bolo naozaj?


VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:

VOĽBY 2010 - AKO TO BOLO NAOZAJ?


 - Rusko a budúcnosť Slovanov

VIDEO seriál Sergeja Chelemendika:
Rusko a budúcnosť Slovanov


 -  Serial Národná idea

 Seriál Sergeja Chelemendika:
 Národna idea

chelemendik.sk






  









Všetky články z tejto rubriky nájdete tu...

Do fóra môžu prispeivať iba členovia so zaplateným predplatným.


Сергей Хелемендик – книги, статьи, видео, дискуссии



Словакия – страна, люди, бизнес



Словацко-русский клуб предпринимателей ROSSIJA



Sergej Chelemendik - knihy, články, videá, diskusie



Hnutie Dobrá sila – projekty



Slovensko-ruský klub podnikateľov ROSSIJA



Деловые предложения



Obchodné ponuky
 



ZÁBAVA



KNIŽNICA - TEXTY, VIDEÁ



NOVINKY PORTÁLU



Diskusie




Blogy





| chelemendik.sk | chelemendik.tv | chelemendik.ru | ruské knihy, knihkupectvo, matriošky, filmy | handmade |